SOŠ TISOVEC
- SOŠ TISOVEC - už 59-ročná
- Historický kontext vzniku SPŠ
- Všetko sa to začalo v roku 1949
- Prvý školský rok
- Prvý názov školy a jej prvé študijné odbory
- 1. hutníctvo čiernych kovov
- 2. hutníctvo farebných a vzácnych kovov
- 3. tepelné spracovanie kovov
- 4. tvárnenie kovov(valcovanie, kovanie a lisovanie)
- 5. zlievárenstvo
- Prvé roky existencie školy a jej prví riaditelia
- Profilácia prvého pedagogického zboru
- Materiálno-technické predpoklady prvých rokov vyučovania
- Prví žiaci a ich vzťah k škole a Tisovcu
- Nový názov, zameranie i pôsobnosť školy
- 1. Hutníctvo železa
- 2. Tvárnenie kovov
- 3. Hutníctvo čiernych kovov
- 4. Hutníctvo neželezných kovov
- 5. Tepelné spracovanie a zušľachťovanie kovov.
- Éra hutníckej priemyslovky
Stredná odborná škola v Tisovci si pripomína päťdesiatedeviate výročie svojho založenia.
l. februára l951 sa začalo vyučovanie na práve dokončenej škole v dvoch triedach dvojročnej majstrovskej školy s hutníckym zameraním.
Po skončení druhej svetovej vojny snáď nebolo v Európe krajiny, ktorá by nebola poznačená jej ničivou silou a nebola by v nej potrebná všeobecná náprava a obnova miest, obcí, krajiny, ale aj fabrík. Aj Slovensko na vtedajšej úrovni doby sa vrhlo na svoju všeobecnú obnovu a na kladenie základov svojho priemyslu. Vznikli takzvané budovateľské úlohy, ktorých realizáciou sa mal z agrárneho Slovenska stať vyspelý priemyselný štát. Za základ všetkého sa vtedy pokladal vznik a rast tzv. kľúčového priemyslu a v ňom najmä hutnícky priemysel hral prvoradú úlohu. Vznik nových a modernizácia existujúcich hutníckych závodov prináša zvýšené požiadavky aj na odborné kádre. Zvyšuje sa potreba kvalifikovaných robotníkov, strednotechnických kádrov, ale aj riadiacich kádrov a výskumných pracovníkov. Veľký vzrast priemyselného školstva na Slovensku od nášho oslobodenia je najvýraznejším ukazovateľom industrializácie krajiny. Stredné Slovensko, ako kraj so silnou baníckou a hutníckou tradíciou, malo už aj tak vyvinutý spracovateľský priemysel kovov a bolo vybraté za sídlo prvej strednej školy s hutníckym zameraním
Už v roku l949 sa začala výstavba novej školy v Tisovci. Táto škola mala slúžiť pre potreby gymnázia v Tisovci, ktoré už v tom čase malo dlhú tradíciu a zaručovalo kvalitnú prípravu žiakov pre život, ako aj pre štúdium na vysokých školách. Za miesto výstavby sa vybrala lokalita pod Hradovou, na vtedajšom záhumní (dnešná Jesenského ulica), futbalovom ihrisku pod Sokolovňou a oproti Fiľove humnám a meštianskej škole. Architektom stavby bol bol známy funkcionalista Juro Tvarožek z Bratislavy. Stavba školy trvala dva roky a v roku l951 bola dokončená. V tom istom roku bolo gymnázium ministerským dekrétom dislokované do Hnúšte a voľba na zriadenie hutníckej priemyslovky padla práve na Tisovec.V Tisovci v tom čase bola nielen voľná a vhodná budova školy, ale v Tisovci pracovala úspešne od roku xxxx jediná vysoká pec na Slovensku. Okrem toho v blízskom okolí školy boli aj dalšie hutnícke, alebo príbuzné závody: Švermove železiarne Podbrezová, Zlievareň Hronec, Kunová Teplica a iné. To všetko tvorilo vhodné zázemie na vznik takejto školy práve v Tisovci.
V prvom skrátenom školskom roku, ktorý začal l. februára l951, boli otvorené dve triedy dvojročnej majstrovskej školy, do ktorých boli prijatí prevažne starší pracovníci so závodov, vyučení v odbore a s viac ročnou praxou. Hlavným študijným odborom bolo hutníctvo čiernych kovov a zlievárenstvo. V školskom roku 1951-1952 boli otvorené dve majstrovské triedy dvojročného štúdia a tri prvé triedy budúceho štvorročného štúdia s maturitou.
Škola dostala oficiálny názov Vyššia priemyselná škola hutnícko-lejárska a postupne sa v nej stabilizovali nasledovné študijné odbory:
Prvé roky existencie školy sa dajú charekterizovať ako roky jej budovania. Škola v tom čase patrila hospodársky pod rezort hutníctva a bola pričlenená ku Švermovým železiarňam v Podbrezovej. Prvým riaditeľom školy bol Ing. Otakar Lötsch. Pracoval vo funkcii riaditeľa do svojho odchodu zo školy v roku 1953.
Od 1.januára 1954 sa stal riaditeľom školy Ing. Svätopluk Kámen.
Prioritu v budovaní školy mal učiteľský zbor. Profilácia školy vyžadovala predovšetkým získať učiteľov odborných predmetov. Dialo sa tak zložitým procesom ich prechodu z okolitých fabrík. Najprv učili externe a neskôr prechádzali do školy pracovať na celý úväzok. Učitelia všeobecno-
vzdelávacích predmetov sa postupne dopĺňali ako ukončili vysoké školy príslušného zamerania. Dá sa konštatovať, že v roku prvých maturít bol pedagogický zbor s malými výnimkami dobudovaný.
Súčasne s budovaním pedagogického zboru bolo treba zriaďovať a zariaďovať laboratóriá chemické, metalografické a technologické. Osobitne bolo treba vybudovať dielne. Prvé dielne boli zriadené v suteréne školy. Neskôr však priestorove nevyhovovali a tak sa postavila provizórna drevená stavba dielní, ktorá však bola z bezpečnostných dôvodov čoskoro likvidovaná. Bola nahradená murovanou stavbou vybudovanou svojpomocne. Stavba bola ukončená koncom roku l959. V tom čase škola disponovala priestormi pre dielne na ručné a strojné obrábanie kovov, kovanie, zlievarenstvo a drevomodelárstvo. Prvým vedúcim dielní bol pán Oskar Hosťovský.
V prvých rokoch školy ju navštevovali žiaci vyučení v hutníckych aj príbuzných odboroch, žiaci, ktorí navštevovali predtým aj iné školy a žiaci, ktorí síce neboli vyučení, ale mali už krátku manuálnu prax a s nimi aj absolventi základnej školy (vtedy meštianskej). S takýmto zložením žiactva a budovateľským elánom, ktorý vtedy panoval sa svojpomocne okrem budovy dielní vybudoval vlastný vodovod pre školu a internát, urobila sa úprava priečelia školy a vo vnútri areálu školy sa vybudovali ihriská a bežecká dráha. Dobrý vzťah k manuálnej práci žiaci školy dokumentovali aj na verejno-
prospešných prácach mimo školy. Bol to najmä zber zemiakov, zber sena, zalesňovacie práce na Muránskej planine a pomoc pri budovaní športového štadiónu na Muránskej ulici v Tisovci.
Koncom päťdesiatych rokov sa mení názov školy na strednú priemyselnú školu hutnícku. Škola sa stáva monotypnou s celoslovenskou pôsobnosťou. Vyprofilovali sa na nej v tom čase nasledovné študijné odbory:
Éra hutníckej priemyslovky v Tisovci vrcholí v polovici šesťdesiatych rokov. Vtedy už škola bola úplne dobudovaná personálne aj materiálne. Účinnosť jej vyučovania a výchovného pôsobenia na žiakov bola overená praxou. Potom však začína jej postupný útlm. Po vybudovaní Východoslovenských železiarní v Košiciach sa ťažisko hutníckej výroby presúva na východ Slovenska. V Košiciach sa zriaďuje vysoká škola hutnícka a neskôr aj stredná priemyselná škola hutnícka. Hneď v polovici šesťdesiatych rokov sa presúva študijný odbor hutníctvo železa práve do Košíc. Už v školskom roku 1965-66 sa prvý ročník v tomto odbore neotvára. Čoskoro potom sa zrušujú v Tisovci ďalšie hutnícke študijné odbory: hutníctvo neželezných kovov a tvárnenie a tepelné spracovanie kovov prechádza na banícku priemyslovku do Banskej Štiavnice a študijný odbor zlievárenstvo na strojnícku priemyslovku do Martina. V tom čase, v decembri 1965, likvidujú vysokú pec v Tisovci a jej oheň symbolicky prenášajú do Košíc. Spolu s ohňom odchádza z Tisovca okolo 35 rodín hutníkov za prácou do východoslovenských železiarní. Tento symbolický akt je aj symbolickým aktom konca hutníckej priemyslovky v Tisovci. Jej kontinuita je práve v Košiciach, jednak v priemyslovke, jednak v ohni, ktorý horí v Košických vysokých peciach a jednak v ľuďoch Tisovčanoch, ale aj v jej absolventoch. Hutnícka éra školy definitívne končí v roku l971. Za obdobie rokov 1951-1971 školu úspešne ukončilo 91 absolventov dvojročného majstrovského štúdia, 1120 absolventov denného štúdia s maturitou, 40 absolventov externého štúdia s maturitou a 151 absolventov večerného štúdia s maturitou. Dovedna je to 1402 absolventov hutníckeho štúdia. Obdobie hutníckej školy považujeme za plodné obdobie.
ÉRA CHEMICKEJ PRIEMYSLOVKY
- Začiatky chemickej priemyslovky
- Prvá transformácia školy
- Prvé študijné odbory chemickej priemyslovky
- 1. Výroba žiaruvzdorných materiálov
- 2. Technológia cementu, vápna a maltovín
- 3. Tehliarstvo a ľahčené stavebné materiály
- Jedinečnosť školy
- Pomoc výrobnej sféry
- Ďalšie budovanie materiálneho zázemia
- Skvalitňovanie pedagogickej, odbornej a organizačnej práce školy
- Ďalší riaditeľ školy
- Ukončenie transformácie školy a koniec jej chemickej éry
Už v čase, keď konštatujeme, že hutnícka éra našej školy vrcholí, t. j. v školskom roku 1964-65, sa zriaďuje na škole prvý chemický študijný odbor - výroba žiaruvzdorných materiálov. Charakter školy sa mení oficiálne v r. 1971, kedy sa mení aj jej názov na strednú priemyselnú školu chemickú. Do funkcie riaditeľa školy v roku 1970-71 nastupuje pán Samuel Kriška a hneď v roku 1971-72 PhDr. František Bábela.
Po zmene študijného zamerania školy zaznamenávame prvú absolútnu transformáciu školy. Opäť, ako niekedy na začiatku, treba vytvoriť základné funkcie školy a neustále ich udržovať a skvalitňovať. Nové vedenie školy dosť premyslene buduje úplne nový pedagogický zbor. Príchodom nových učiteľov sa zbor podstatne omladzuje, čím získava akcieschopnosť a v kombinácii so staršími kolegami aj kvalitu. V tomto období sa zbor aj výrazne feminizuje. V priebehu sedemdesiatych rokov sa táto prvá transformácia školy končí. Škola sa stáva monotypnou s celoslovenskou pôsobnosťou.
Podľa spoločenskej objednávky sa vyprofilovali nasledovné študijné odbory:
Naša škola sa stala jedinečnou aj preto, že nikde v oboch republikách neboli na jednej škole sústredené všetky vymenované odbory. Nový pedagogický zbor sa výraznou mierou podieľal na profilácii, najmä však odbornej - nových odborov silikátovej chémie. Priamo na našej škole sa vypracovali návrhy učebných plánov jednotlivých odborných predmetov, ktoré boli neskôr schválené ústredím a zavedené do školskej praxe.
V období transformácie školy nového zamerania je výrazná pomoc výrobnej sféry. Sú to cementárne, vápenky, tehelne a magnezitky, ktoré umožňujú vykonávanie praxe žiakom, ale aj učiteľom odborných predmetov. Pri vtedajšom GR Ceva v Trenčíne existoval odborný orgán na koordináciu činnosti školy a výrobnej sféry. Na škole bol založený tzv. miestny poradný zbor, v ktorom sa zúčastňovali na práci učitelia školy, ale aj zástupcovia výrobnej sféry. Počas tejto plodnej spolupráce sa vytvorili osobné kontakty medzi učiteľmi a pracovníkmi z výrobnej sféry, ktoré napomáhali preklenúť mnohé problémy pri realizácii výchovy a vzdelávania. Zo závodov, s ktorými sme mali najplodnejšie kontakty, hodno spomenúť Cementáreň Banskú Bystricu, Vápenku Tisovec, Cementáreň Rohožník, Cementáreň Ladce, Cementáreň Turňa nad Bodvou, Vápenka Gombasek a Margecany, Tehelne Lučenec, Poltár, Breznička, Tehelňa Žilina, Zlaté Moravce, Pezinok, Devínska Nová Ves, Magnezitka Hačava, Lubeník, Jelšava a Lovinobaňa, Azbestocementové závody Nitra a Púchov. Spomíname ich preto, že všade tam nám pomáhali podľa svojich možností, ale najmä ochotne.
Po preorientácii školy z hutníckej na chemickú bolo treba opäť zabezpečiť aj materiálne podmienky pre vyučovací proces. Chýbali laboratóriá, odborné učebne, didaktická technika a priestory vôbec.A tak bolo toto obdobie obdobím generálnych opráv, projektovania a zabezpečovania výstavby. Najprv sa vybudovali chemické laboratóriá pre analytickú a fyzikálnu chémiu, laboratóriá pre technológiu cementu a keramiky a neskôr aj keramická dielňa. Vybudoval sa sklad chemikálií. Koncom sedemdesiatych rokov sa vybudovala prístavba medzi školou a internátom, čím vzniká spoločenská miestnosť-odborná knižnica, nová kuchyňa v internáte a štyri nové učebne, z ktorých neskôr boli zriadené kabinety a odborné učebne pre fyziku a strojníctvo. Začiatkom osemdesiatych rokov sa dobudovalo laboratórium pre elektrotechnické predmety. Pre školu bol zakúpený nový autobus a osobné auto a vybudovala sa odborná učebňa pre chemické predmety. Priebežne sa zakupovala didaktická technika a vyučujúci zhotovujú veľké množstvo učebných pomôcok, píšu pomocné texty a aj učebnice.
Ak konštatujeme, že obdobie hutníckej éry našej školy bolo charakterizované budovaním a budovateľským úsilím, tak chemická éra našej školy bola charakterizovaná veľkými zmenami v intelektuálnej úrovni celej práce školy. Žiaci našej školy v tom čase sa grupovali z celého Slovenska preto, že boli zaškoľovaní priamo pre potreby svojich regiónov a jednotlivých výrobní stavebných látok. Pri nábore a výbere žiakov nám priamo pomáhala výrobná sféra. Takto prijímaní žiaci mali priam motiváciu na dosahovanie dobrých výsledkov v štúdiu a v mimovyučovacích aktivitách. V tom čase sa žiaci zúčastňovali na hnutí SOČ, čo je stredoškolská odborná činnosť, kde svoje práce prezentovali bežne na krajskej úrovni. Okrem toho sa s najväčšou vážnosťou zapájali do riešenia chemickej olympiády, kde dosahovali vynikajúce umiestnenia do l0. miesta na federálnej úrovni. Súťaže olympiády sa konali v takých mestách ako boli Praha, Brno, Karlove Vary a pod. Na znak uznania našej práce pridelili našej škole právo organizovať poslednú federálnu chemickú olympiádu v roku l991. Jej priebeh len osvedčil dobrú úroveň práce našej školy, jej učiteľov, žiakov a ostatných zamestnancov.
V priebehu školského roku l980-81 bol vymenovaný za riaditeľa školy dlhoročný učiteľ odborných predmetov Ing. Pavel Koško.
V tom čase možno konštatovať, že transformácia školy bola úplne dokončená. Aj napriek tomu sa začínajú viac ako predtým presadzovať regionálne požiadavky, t.j. zavedenie nového študijného odboru strojárstvo, alebo elektrotechnika. Nakoniec sa presadila požiadavka zaviesť elektrotechnický študijný odbor. Stalo sa tak v školskom roku 1988-89. Bol to študijný odbor silnoprúdová elektrotechnika. Vážne spoločenské zmeny, ktoré sa uskutočnili v novembri 1989 vlastne spôsobili koniec éry chemickej priemyslovky v Tisovci. Počas rokov chemickej éry priemyselnej školy v Tisovci škola odchovala v dennom štúdiu 1534 absolventov s maturitnou skúškou, vo večernom štúdiu a iných formách štúdia školu ukončilo maturitnou skúškou 171 absolventov. Dovedna to bolo 1705 absolventov.
ÉRA REGIONÁLNEJ ŠKOLY
- Začiatok druhej transformácie školy
- Profilácia študijných odborov
- l. Silnoprúdová elektrotechnika
- 2. Chémia so zameraním na chémiu liečiv a životné prostredie
- 3. Technické a informatické služby
- Ing. Igor GAJDÁČ
- Pedagogický zbor
- Materiálne zázemie vyučovania
- Pri 45. výročí
- Ing. Ján Frntic
Z monotypnej školy s celoslovenskou pôsobnosťou sa stáva škola regionálneho typu s viacodborovým štúdiom. V tomto období škola prekonáva už druhú transformáciu.
Na základe spoločenského dopytu a našej ponuky sa na škole vyprofilovali nasledovné študijné odbory:
Od l. februára 1990 je riaditeľom školy Ing. Igor Gajdáč a mení sa aj názov školy. Teraz je to Stredná priemyselná škola Tisovec.
Tak ako predtým, aj teraz bolo treba vybudovať zázemie pre realizáciu výchovy a vzdelávanmia na novom základe, ktorý tvorí zásada apolitickosti školy a všeobecnej humanizácie vzdelávania. Zložitejšie, ako kedykoľvek predtým, je zostaviť kvalitný pedagogický zbor. Práca v škole kladie na učiteľa vysoké nároky a jeho ocenenie nie je adekvátne vynaloženej námahe. No aj napriek tomu zbor dopĺňame a vzhľadom na rôznosť odborov s veľkými ťažkosťami a nie vždy môžeme prehlásiť, že vyučovanie každého predmetu uskutočňujeme kvalifikovane.To znamená, že nie každý člen nášho pedagogického zboru je kvalifikovaný na daný predmet.Tento nedostatok odstraňujeme tak, že dotyční učitelia si potrebnú odbornú, alebo pedagogickú kvalifikáciu dopĺňajú štúdiom popri zamestnaní. K dnešnému dňu je kádrová situácia na škole doriešená.
S transformáciou školy monotypnej na školu regionálneho typu úzko súvisí aj materiálne zázemie školy. Tak ako predtým, aj teraz bolo treba vybudovať zázemie pre materiálno - technické zabezpečenie realizácie výchovy a vzdelávania. Po zavedení odboru elektrotechnika bolo potrebné okamžite oživiť školské dielne na strojné a ručné obrábanie a zriadiť novú dielňu na prevíjanie cievok a dielňu na elektrické konštrukcie. Poznamenávam, že školské dielne neboli v prevádzke najmenej pätnásť rokov a tomu zodpovedal aj ich stav. Vybudovali a zariadili sme výpočtové laboratórium s dvoma učebňami a kabinetom. Zakúpili sme zariadenie do laboratória točivých strojov. Zariadili sme učebňu strojopisu osadenú l7 písacími strojmi. Podstatne sa zlepšilo vybavenie audiovizuálnou technikou. Okrem 8 prenosných rádioprehrávačov sme zakúpili 8 televízorov a 4 videoprehrávače. Vybudovali štyri jazykové učebne s kabinetom. Okrem spomenutého sme dali oplotiť areál školy, v telocvični sme dali vymeniť podlahu. Modernizácia zasiahla aj do administratívy. Zakúpili sme dva kopírovacie stroje, dva personálne počítače, fax, elektrické písacie stroje a novú telefonnú ústredňu.
Školu navštevuje v tých dňoch žiactvo, ktoré sa grupuje z blízkeho okolia a Tisovca. Denne dochádza do školy okolo 150 žiakov. Škola má 200 žiakov, 20 interných a štyroch externých učiteľov. V domove mládeže sa o výchovu stará šesť vychovávateľov. Škola a domov mládeže sú riadené jedným riaditeľstvom a pracujú v nich 4 TH pracovníčky a 21 ostatných zamestnancov.
Od 1. júla 2003 je riaditeľom školy Ing. Ján Frntic
V súčasnosti má škola študijné odbory :
- elektrotechnika
- technické a informatické služby
V školskom roku 2007-2008 plánujeme otvoriť študijné odbory :
- elektrotechnika
- strojárstvo
- obchod a podnikanie - zameranie na cestovny ruch
Pedagogickí pracovníci v histórii SPŠ v Tisovci
- Profesorský zbor v rokoch 1951/52 až 1969/70 - hutnícka éra školy
- DM pri SPŠ v Tisovci
- Budova DM
- Problémy a úskalia začiatkov výchovnej práce v DM
- Situácia sa zlepšuje
- Koedukácia ubytovania
- Pán Samuel Kriška a prvý kolektív stálych interných vychovávateľov
- Ďalšia etapa vývoja pracovného kolektívu vychovávateľov
- Realizácia základných organizačných a obsahových úloh DM
- Generálna oprava DM
- Aj žiaci Evanjelického gymnázia
Významnú časť päťdesiatročnej histórie školy neodmysliteľne dopĺňa život a práca DM.
Keď v prvých mesiacoch roku 1951 bola slávnostne otvorená budova školy, na budove DM ešte pokračovali záverečné stavebné a inštalačné práce. Preto v prvých rokoch boli žiaci ubytovaní na II. poschodí školy. Po odovzdaní budovy DM boli v nej ubytovaní chlapci. Dievčatá ostali provizórne ubytované v objekte školy. V prvých rokoch otvorenia školy nebol v Tisovci vodovod. Problém so zásobovaním vodou neriešila ani spočiatku svojpomocne vykopaná studňa pri zadnom vchode školy ani pozdejšie samostatný vodovod vybudovaný opäť svojpomocne pre budovu školy a DM. Základný problém nedostatku vody bol spôsobený tým, že voda musela byť z rezervoáru školy vytláčaná čerpacou stanicou a pretože pravidelne každý utorok a piatok nebol elektrický prúd zostával internát bez vody a v zimnom období i bez kúrenia. Dnes si už len ťažko vieme predstaviť aké ťažkosti to spôsobovalo. Slovom, život prvých žiakov ubytovaných v DM bol oveľa komplikovanejší a ťažší než je tomu dnes.
Okrem materiálno-technických problémov bolo potrebné riešiť aj organizačné a obsahové otázky výchovnej práce v DM a to tým viac, že ani nadriadené orgány školskej správy nemali v tom čase v tejto oblasti väčšie skúsenosti. Až do roku 1957 nebol v DM vychovávateľ pracujúci na plný úväzok. Pedagogický dozor uskutočňovali výlučne učitelia školy. Funkciu pomocných vychovávateľov vykonávali najčastejšie tí učitelia, ktorí po príchode do Tisovca nemohli dostať byt a boli preto prechodne ubytovaní v DM. V takýchto podmienkach ubytovania a vykonávania funkcie vychovávateľov bola práca v DM improvizovaná a živelná. Keďže neboli zákonom doriešené ani pracovné podmienky vychovávateľov, nebolo možné v tomto období získať kvalifikovaných pracovníkov.
Prvé kroky znamenajúce riešenie a zlepšovanie situácie v personálnej oblasti sa začali uskutočňovať až od šk.r. 1956/57, keď v apríli po prvý krát popri pomocných vychovávateľoch bol v DM ustanovený aj stály vychovávateľ. Začiatkom 60-tych rokov získalo vedenie školy dve budovy, ktoré po svojpomocnej adaptácii slúžili od roku 1962 pre potreby DM. Boli situované pod vápenkou. Pre ubytovaných žiakov to však bol život v nepomerne horších podmienkach než v kmeňovej budove /excentrická poloha bez schodných prístupových ciest, nedostatočné hygienické podmienky, priestory bez ústredného kúrenia/. Tradičné vykurovanie v peciach bolo 10.1.1968 dôvodom požiaru, pri ktorom tieto priestory vyhoreli. Okrem materiálnych škôd však na šťastie nedošlo k žiadnemu zraneniu ani újme na zdraví žiakov. Náhradné ubytovanie bolo zabezpečené pre dievčatá v budove školy a pre chlapcov v hlavnej budove DM.
Takéto rozdelené ubytovanie trvalo až do šk.r. 1972/73. Odvtedy sa stal DM koedukovaným. Dievčatá boli umiestnené na jeho II.poschodí a chlapcom bolo vyhradené I.poschodie kmeňovej budovy. Tento spôsob organizácie ubytovania v praxi ukázal, že obavy, ktoré sa objavili v súvislosti s rozhodnutím prikročiť ku koedukovanému ubytovaniu sa ukázali byť neopodstatnenými. Miera, t.j. početnosť i závažnosť priestupkov z toho vyplývajúcich bola nízka, ba jej prínosom boli klady v oblasti zjemnenia správania sa chlapcov, ich snaživejší prístup k štúdiu ako aj zlepšenie stavu a udržiavania obývaných priestorov.
V rozpätí rokov 1960-1970 /aj vďaka vznikajúcim pracovno-právnym predpisom/ sa postupne zvyšoval počet stálych interných vychovávateľov a úmerne tomu klesalo percento vychovávateľov pomocných. Tým sa vytvárali predpoklady pre koncepčnú prácu v DM. Od roku 1971 bola práca v DM plne zabezpečená vlastnými stálymi vychovávateľmi pod vedením pána Samuela Kriška. Predovšetkým jemu ale i celému jeho pracovnému kolektívu a všetkým pracovníkom, ktorí sa podieľali na úvodnom štvrťstoročnom písaní histórie života a práce v DM patrí za ich celoživotnú prácu vďaka. Boli to oni, ktorí vybudovali seriózne a pevné základy, na ktorých sa mohlo vo výchovnej práci pokračovať.
Od roku 1976 sa pracovný kolektív DM príchodom nových kvalifikovaných vychovávateľov začal omladzovať. Funkciu vedúceho vychovávateľa /neskôr zástupcu riaditeľa pre výchovnú prácu v DM/ vykonával Mgr. Jozef Kováč. Zápal a myšlienky nových pracovníkov našli porozumenie i usmerňujúcu pomoc u starších prakticky skúsenejších kolegov. Toto skĺbenie elánu, nápadov, teoretických poznatkov a vychovávateľskej praxe prinieslo do výchovnej práce nové konkrétne prvky a smery.
Práca DM bola zameraná na vytváranie, využívanie a udržiavanie vhodných podmienok pre život žiakov, t.j. hlavne pre ich študijnú prácu a oddych. Potrebná organizácia života a jeho práce bola zakotvená do vnútorného poriadku DM. Ubytovacie podmienky sa začali výraznejšie zlepšovať od začiatku 80-tych rokov. Bolo to preto, že sa podarilo zabezpečiť zakúpenie potrebného nového zariadenia /postele, skrine,stoly, nočné stolíky, stoličky, paplóny/ do ubytovacích priestorov a realizovať výstavbu spojovacej prístavby medzi školou a DM, v ktorej bolo jej III. poschodie určené pre DM. Celá vnútorná časť DM bola vymaľovaná. Do prác zlepšujúcich životné prostredie DM a jeho okolie boli primerane zapájaní aj ubytovaní žiaci. Malo to kladný vplyv na ich ďalší vzťah k existujúcim i novovytváraným hodnotám v nimi užívaných priestoroch. Je pravda, že niektorí žiaci "dopomohli" doslúženiu časti zariadenia DM /najmä nábytku/ svojím nezodpovedným konaním. Amortizovaný nábytok a zariadenia však uskutočnenú výmenu už naozaj potrebovali. Aj napriek tomu, že v tomto období sa väčšinou našli finančné prostriedky na údržbu DM i potrebné investície, uskutočnili výchovní pracovníci množstvo účelných svojpomocných brigádnických činností. Na oboch poschodiach sa vytvorili a zariadili priestory slúžiace ako študovne a v čase volna ako klubovne. Boli upravené časti chodbových a podschodišťových priestorov na minipriestory pre individuálne štúdium a oddych. Najväčšou svojpomocnou akciou bolo vybudovanie klubovne z nevyužitých suterénnych priestorov. Z časti uvolnených dotácií boli zakúpené pre oddychovú a záujmovú činnosť potrebné technické foto, fono a video zariadenia a športové potreby. Obohatilo to možnosti konkrétneho využitia volného času žiakov a rozšírilo i formy výchovnej práce.
Štyridsaťročné používanie priestorov budovy i "zub času" zanechali svoje stopy. Bolo preto rozhodnuté pripraviť projektovú dokumentáciu a realizovať generálnu opravu DM. Plány boli vypracované, ale z celkovo plánovanej GO vzišlo. Uskutočnila sa len oprava strechy a v ďalšej činnosti sa nepokračovalo.V školskom roku 2005-2006 sa uskutočnila generálna oprava sociálnych a hygienických zariadení.
Od školského roku 1992/93 poskytuje DM ubytovanie aj žiakom novovzniknutého Evanjelického gymnázia v Tisovci.