Naša svadba 4.6.2005
Náš deň s veľkým D sa nezadržateľne blížil...
Po dva a pol roku od nášho zoznámenia sme sa takto rozhodli.
Roman si zobral dovolenku celý týždeň pred dňom nášho veľkého životného rozhodnutia. Ja som si nemohla zobrať voľno na tak dlho, lebo som v práci iba začínala a bola som v skúšobnej dobe. Ale nerobili mi v práci problémy a na svadbu mi povolili zobrať si dovolenku aspoň tri dni. To stačilo. Bola som si vyzdvihnúť svadobné šaty, ktoré mi ešte niekoľkokrát museli upravovať, pretože mi boli ešte stále veľké. Ako doprovod som mala kamarátku Andy. Poradila mi aj, že by som si mala dať aj závoj, čo som pôvodne nemala v pláne, že to bude vyzerať lepšie. Tak som teda poslúchla a závoj som si nakoniec dala. Keď už som mala šaty hotové, posledné skúšnie a zaplatenie. Mohla som ich mať na 5 dni, čo mi úplne vyhovovalo pretože som si ich brala v Bratislave a svadbu sme mali v Dolnej Stehovej, v dedinke pri Veľkom Krtíši odkiaľ Roman pochádzal.
Všetky prípravy na našu svadbu zvládla moja svokrička. Všetko ako miestnosť na zábavu, kostol, výzdobu, obsluhu a hlavne jedlo povybavovala, za čo sme jej boli veľmi vďačný. Z Bratislavy by sa to urobiť dalo asi veľmi ťažko. My sme mali na starosti tie ostatné podstatné veci, ako svadobné oblečenie a pozvánky.
Tak pred našim veľkým dňom ešte bola zabíjačka, aby bolo mäso na svadbu. Torty a koláče, podonášali hostia, niečo popiekla aj mamina, ale toho bolo minimum. Tort bolo naozaj neúrekom aj koláčov. Boli naozaj nádherné. Krajšie ako z cukrárne. Domáca výroba, ktorá najviac chutila.
Roman pre nás prišiel a pobalili sme všetky veci, ktoré boli potrebné zobrať. Začali sa prípravy. Museli sme navštíviť pána farára, aby nám povedal ako to bude na obrade prebiehať a čo taký sobáš v ponímaní katolíckom znamená. Pozreli sme si aj kostol ako ho mníšky vyzdobili. Bol to síce maličký kostol, ale vyzdobili ho pekne. Taktiež sme mali naprogramované kamerovanie v Lučenci v parku. Pekné slnečné počasie bolo to pravé na pekné zábery.
Tak a konečne to bolo tu. 4. júna. Náš sobáš bol o 16. hodine. Dovtedy sme museli všetko stihnúť. Skoro ráno sme všetci vstali. Ja som musela isť s maminou na vlasy, make-up a na nechty. To trvalo dosť dlho. Účes mi robila skoro dve hodiny. Nasledoval make-up a potom nechty. Make-up mi urobila pekný, ale zdalo sa mi, že moc výrazný. Ale neskôr som si na neho zvykla a už sa mi taký nezdal. Nechty mi spravila naozaj úžasné. Obyčajná francúzska manikúra s bielymi kvietkami. Potom nasledovalo fotenie na Modrom kameni - zrúcanine hradu a keďže bolo krásne počasie aj fotky boli vonku v prírode krásne. Takže sme mali naozaj perný deň. Potom sme prišli ešte do ateliera a tam sme urobili zopár umeleckých fotiek.
Prišla tá najväčšia chvíľa - 16. hodina a náš sobáš. Prišli sme domov, nasadli do auta a odchádzali do kostola. Po dedine sme trúbili, aby všetci vedeli, že sa koná svadba, aj keď na dedine sa to zverejňovať nemusí, pretože to už dávno vedia Prišli sme pred kostol. Najprv vošiel pán farár, potom išiel Roman s maminou a nakoniec ja v doprovode svojho uja. Za svedkov sme mali, ja svoju najlepšiu kamarátku Katku a Roman kamaráta Romana :o) Po trištvrte hodiny bolo po všetkom. Už len podpisy na správoplatnenie. Na záver sme vyšli pred kostol, kde nám všetci zablahoželali. Potom ešte zopár fotiek s kamarátmi a išlo sa hodovať. Zábavu sme mali v kultúrnom dome. Všetko bolo krásne vyzdobené a tak sme začali rozbitím taniera pre šťastie. Najedli sme sa a začala sa zábava. Zabávali sme sa až do chvíle, kedy sa kamarát rozhodol, že ma unesú na kúpalisko a Roman ma bude hľadať. Rýchlo ma zobrali aby si to nevšimol,nasúkali sme sa do auta a odišli. Zabávali sme sa pod "širákom". Nakoniec po niekoľkých minutách sa dovalil Roman Zobral ma do náručia a už ma nepustil. Všetkým zobral pitie, pretože ženích platí všetko, čo nevesta a "únoscovia" popili. Našťastie sme boli tam, kde sa za pitie platili symbolické ceny. Na naše "vyčínanie" Roman zaplatil asi iba 200,- Sk, a že sa toho popilo naozaj dosť. Vrátili sme sa späť. Mali sme pocit, akoby si nikto nič nevšimol a pridali sme sa ku tancujúcim ľudom. Ani sme nevedeli ako a blížila sa polnoc - čas kedy som sa mala prezliecť do "civilu", teda zbaviť sa svadobných šiat a obliecť si niečo navečer, pretože mala isť vykrúcanka, kde som si mala vytancovať peniaze. Nakoniec sa vykrúcanka začala okolo jednej hodiny. Oblečené som mala čierne šaty, nie že by som bola smutná z toho, že už nie som dievča ale žena, ako sa spievalo v úvodnej pesničke. Proste som si ich vybrala pretože boli pekné a také aké som chcela som nevedela nikde zohnať a spoločenské som nechcela, keďže som tých svojich svadobných mala už dosť. (poriadne som sa v tom nevedela posadiť a stále sa mi rozopínal vzadu top ). Tak a začalo to. Doviedol ma môj družba a začali sme tancovať. Po chvíli sa to rozbehlo až nakoniec ani neviem ako a dral sa ku mne už môj manžel Roman A že sa dral riadne, až mal odretý nos, ale prebojoval sa! Potom sa pokračovalo v zábave. Nakoľko som nebola zvyknutá tak dlho byť hore, keďže moje diskotékové dni už boli dávno za mnou, bola som spoločensky unavená a domov ma Roman musel zaviesť skôr ako by niekto očakával. Boli asi tri hodiny keď som sa uložila na spanie.
Aj cez to všetko to bol krásny deň, na ktorý sa dá stále spomínať. Máme aj super fotky, ktoré nám robila Andy a dvd pre pamiatku A navyše nám o polnoci začalo pršať a to sa hovorí, že keď na svadobný deň prší znamená to, že budú pršať peniaze.