Oceány netvoria jednotné prostredie ako by sa mohlo zdať. Ich chemické a fyzikálne vlastnosti sa značne menia v závislosti od hĺbky a zemepisnej šírky.
So zmenou hĺbky sa mení svetlo, tlak, teplota a dostupnosť živín, čo ovplyvňuje výskyt oceánskych organizmov.
Vo vzťahu k zemepisnej šírke rozmanitosť druhov postupne klesá so vzdialenosťou od rovníka (podobne ako na súši): indicko-západná časť Tichého oceánu je biologicky najpestrejšia morská oblasť na svete. Zemepisná šírka veľmi ovplyvňuje povrchovú teplotu - a pretože oceány sú v stálom pohybe, teplo a soľ sa presúvajú v oceánskom povodí.
Prirodzené vlnenie spôsobuje zmiešavanie na hladine a absorbované teplo sa dostáva do hĺbky, takže v dôsledku toho je celkový rozsah teplôt v oceánskom prostredí oveľa menší ako na súši. |
Život v hĺbkach
Primárna produkcia však nie je jednotná v hladinových vodách všetkých oceánov. Napríklad, väčšina otvorených oceánov je pre obmedzenú prítomnosť živín na hladine morským ekvivalentom púšte. Dusík a fosfor sa môžu dostať na hladinu v zónach, kde z hĺbok stúpajú spodné vody, takže v oblastiach najproduktívnejších lovísk rýb je vysoká produktivita.
Prítomnosť alebo neprítomnosť živín má pre produktivitu oceána v povrchových vodách rozhodujúci význam. Pobrežné a priľahlé oblasti, v ktorých sa usádzajú živiny zo súše, sú zvyčajne aj produktívne: odhaduje sa, že asi 75 % svetových úlovkov rýb na komerčné účely pochádza z pásma vzdialeného do 9 km od pobrežia. Nie všetky pobrežné vody však obsahujú rovnaké množstvo živín. Ich úroveň sa môže meniť podľa miestneho úhrnu zrážok, objemu odplavovania zo súše a charakteru pôdy a geologického podložia.
Teplota vody zohráva dôležtú úlohu v určovaní rozšírenia niektorých typov morských a pobrežných ekosytémov, napr. koralových útesov.
Najrozmanitejšie koralové útesy sú v západnej časti Tichého oceánu, kde sa nachádza až 400 rôznych druhov koralov
Soľ v mori
Podľa zemepisnej polohy sa značne mení aj slanosť (salinita) morskej vody. Pre oblasti s veľkým povrchovým vyparovaním a nízkym úhrnom zrážok je charakteristická vyššia slanosť ako v oblastiach s nízkym povrchovým vyparovaním a vysokým úhrnom zrážok.
Slanosť, hustota a teplota vody navzájom súvisia, no tieto faktory sa na hladine oceánov značne odlišujú. S ochladzovaním vody stúpa jej hustota a voda začne klesať - to sa stáva s veľmi slanou vodou Golfského prúdu, keď dosiahne kraj Atlantického oceánu. Táto studená hustá voda potom tečie pod hladinou na juh.
Prenikanie svetla
V závislosti od hĺbky sa vari najvýraznejšie mení rozptyl svetla. Zóna, kde je možná fotosyntéza, sa obmedzuje na vrstvu blízko hladine. Do hĺbky vyše 100 m aj v najčistejšej vode preniká iba modré svetlo; a hlbšie ako do 250 m nepreniká takmer nijaké svetlo.
Keď svetlo preniká do mora, nie všetky vlnové dĺžky sa dostávajú do rovnakej hĺbky. Zoslabenie alebo redukciu intenzity svetla v hĺbke spôsobuje rozptyl a absorpcia svetla, pričom červené svetlo preniká najmenej a modré svetlo najviac. V plytkých pobrežných vodách s veľkým množstvom rozptýleného materiálu je prenikanie podstatne slabšie ako v čistých oceánskych vodách. V hĺbke väčšej ako 200 m jediné svetlo pochádza z bioluminiscencie živočíchov, ktoré sa tam vyskytujú.
Farebnosť mora
Pretože rôzne vlnové dĺžky svetla prenikajú do rôznych hĺbok, sfarbenie živočíchov sa môže zdať celkom odlišné vo vode alebo mimo nej, prípadne závisí od hĺbky, v ktorej plávajú. Okúnik morský sa zdá na hladine červený, pretože jeho pigmenty pohlcujú všetky ostatné vlnové dĺžky, z ktorých sa skladá biele svetlo, a odrážajú iba červené vlnové dĺžky. Keď je červeno sfarbená ryba vo väčšej hĺbke ako 20 m, vyzerá čierna, pretože tam nie je červené svetlo, ktoré by pigmenty ryby mohli odrážať. Mnohé malé kôrovce, ktoré žijú v hladinových vodách, sú priesvitné, zatiaľčo príbuzné hlbokomorské druhy sú oranžové alebo červené, lebo v oblastiach, kde žijú, sa zdajú čierne, a tak sa ukrývajú pred dravcami.
V hladinových vodách osvetlených slnkom je väčšina rýb striebristá a hornú časť tela majú často tmavšiu ako dolnú. Takéto dvojaké sfarbenie chráni pred dravcami zhora i zdola, pretože keď sa dravce pozerajú na ryby zdola, ich striebristá dolná časť tela je maskovaná na pozadí jasne osvetlenej vodnej hladiny. Tmavšia horná časť tela zasa chráni ryby pred vtákmi, ktoré číhajú nad hladinou.
Komunikácia v hĺbkach
Veľkosť očí dravcov sa zväčuje s hĺbkou, aby sa prispôsobili zlej viditeľnosti, no v hĺbke väčšej ako 200 m majú oči malý význam a korisť je možné objaviť chemickými signálmi, slabým elektrickým prúdom vytváraným sťahovaním svalov alebo prúdmi vytváranými pohybmi pri plávaní.
Iné druhy používajú pri komunikácii alebo pri hľadaní koristi sonárny systém. Chemické signály sú dôležité aj pri hľadaní partnera. Niektoré druhy, napríklad "svietiaca ryba" Photoblepharon, sú bioluminiscenčné a používajú vlastný zdroj svetla ako signál, ktorým priťahujú potenciálnych partnerov. Dokážu zažínať a zhasínať svoje svetlo preťahovaním pokožky cez svetelný orgán. Bioluminiscenciu si môže ryba vytvárať aj sama chemicky alebo pomocou symbiotických baktérií, ako je to v prípade ryby Photoblepharon.
Orgány produkujúce svetlo sa môžu používať aj ako návnada pre korisť.
El Niňo je iba dočasné oteplenie oceánu, ktoré sa nás zatiaľ netýka
Už od vlaňajšieho leta narúša poveternostnú situáciu Tichého oceánu. Podpísal sa pod záplavy v Ekvádore, Chile a Peru, hurikány nad Kaliforniou, epidémiu v Keni, či pod požiare pralesov v juhovýchodnej Ázii. Momentálne je v najsilnejšom štádiu. Kto? Klimatický jav El Niňo.
Názov fenoménu má pôvod v Španielčine, v preklade značí chlapček. Hovorí sa mu i Jezuliatko. To preto, že sa vždy objavuje na prelome rokov v období Vianoc. A o čo ide? Pri južnej Amerike prúdi Humboldtov studený prúd. Keď sa vyskytne El Niňo, prúd sa stratí kdesi hlbšie v Tichom oceáne a zo severu sa do povrchovej vrstvy nahrnie teplá voda.
Ide o vzájomné pôsobenie atmosféry a Tichého oceánu. V lete pred nástupom El Niňa silnejší juhovýchodný pasát spôsobí vzostup hladiny oceánu severne od rovníka až o 30 cm. Počas El Niňa sa teplá voda vráti k rovníku a zapríčiní, že teplota stúpne o 5 - 6 stupňov oproti normálu. To je približne na 28°C.
Farebná škála od žltej po bordovú predstavuje oteplenie vody oproti normálu o 5-6 °C. Najhrozivejšie to vyzerá pri južnej Amerike
El Niňo sa cyklicky objavuje každé tri až sedem rokov. Najničivejší v tomto storočí bol pravdepodobne v rokoch 1982/1983. Vtedy teplota v Tichom oceáne v rovníkovom pásme stúpla až o 11 stupňov. Výsledkom bolo premenlivé počasie v Severnej Amerike, silné monzúny v oblasti Indického oceánu a extrémne sucho a ničivé požiare v Austrálii. Vo svetovej meteorologickej organizácii (WMO) so sídlom v Ženeve vtedy odhadli škody na 8 až 13 miliárd amerických dolárov. A čo je ešte horšie, vďaka naoko nevinnému otepleniu Tichého oceánu, ktoré nežne nazvali chlapčekom, prišli o život dve tisícky ľudí.
Pomenovanie El Niňo vzniklo omnoho skôr ako jeho fyzikálny opis. Súvis medzi otepľovaním oceánu, východným pasátovým vetrom a silnými dažďami naznačil v roku 1960 meteorológ Jacob Bjerknes. Vedel, že ide o cyklický jav, ktorý trvá najmenej tri sezóny. Najčastejšia od leta do leta. Jeho účinky sa potom zmierňujú a nastáva normálny stav, nazývaný La Niňa (dievčatko) alebo El Viejo (starček).
Ešte šťastie, že svetová meteorologická organizácia môže dnes vďaka satelitom tento klimatický jav sledovať a včas určiť jeho príchod. S vrtochmi fenoménu sa totiž musia boriť najmä poľnohospodári tretieho sveta. Ale i priemysel, keď je ohrozená výroba elektriny vo vodných elektrárňach či obmedzený cestovný ruch. Slovom El Niňo zapríčiňuje veľké ekonomicko-sociálne straty.
Ktovie, či starí rybári kdesi v Peru zaregistrovali, že raz za niekoľko rokov je teplota vody vyššia. Určite si však všimli, že rýb je veľmi málo. V studenej vode sa darí planktónu a ten je potravou pre malé i veľké ryby. Keď sa voda oteplí, ubúda planktónu a teda aj rýb. Takže aj tým, čo sa živia rybolovom, spôsobuje El Niňo katastrofálne škody.
V nešťastiach by sme mohli pokračovať... Dnes už však meteorológovia vylučujú, že by oteplenie Tichého oceánu mohlo mať vplyv na minuloročné povodne v Európe, teda aj v Čechách a na Slovensku. S fenoménom, ktorý šarapatí viac-menej v rovníkovom pásme, bojujú skôr desiatky krajín Afriky, Ázie, ale i Strednej a Južnej Ameriky.
El Niňo je len cyklické otepľovanie povrchových vrstiev vody v Tichom oceáne. Častosť a intenzitu jeho výskytu, a teda aj jeho dôsledky na počasie, môže výrazne ovplyvniť práve globálne otepľovanie planéty. Očakáva sa, že v polovici dalšieho storočia bude atmosféra teplejšia o 5 °C, to však neznamená, že sa celá Zem oteplí rovnomerne. Pravdepodobne v polárnych oblastiach viac, v tropických menej. Mohlo by dôjsť k topeniu ľadov a tým k zvýšeniu hladiny oceánov. O životný priestor by prišli obyvatelia tisícov malých ostovov v Indonézii.
Žiaľ, na vplyv El Niňa nedopláca až tak bohatý priemyselný sever, ale čoraz viac zbedačený juh.
Vplyv človeka na život v mori
Človek už dávno využíva oceány ako skládku odpadu, pričom predpokladá, že v ich rozsiahlych vodách sa všetko rozpustí. Každý deň sa do mora dostáva obrovské množstvo pevného a tekutého odpadu. No jeho účinok môže byť ďalekosiahly. Do mora sa pravidelne splavujú všetky druhy toxických chemikálií vrátane kadmia, olova, pesticídov a herbicídov. Odborníci sa domnievajú, že najmä zamorenie ortuťou môže zabrániť rastu planktónu, obzvlášť fytoplanktónu, kľúčového druhu na začiatku potravového reťazca. Znečistenie severného Atlantického oceánu znížilo počet druhov planktónu.
Nikto nevie, aký dôsledok bude mať obrovské množstvo rádioaktívneho odpadu, ktorý sa kedysi uložil do mora (a ešte dodnes sa ukladá).
Dokonca aj "prirodzený" odpad, napr. mestské odpadové vody, môže mať zničujúci účinok. Odpadové vody z kalifornských miest zamorili vyše 3640 km2 dna oceánu, čo postihlo mäkkýše a kôrovce, zahubilo hnedé morské riasy a spôsobilo choroby rýb. V príbrežných vodách pre zvýšenú hladinu živín pochádzajúcich z výtoku odpadových vôd čoraz častejšie dochádza k zmenám druhov fytoplanktónu. Toto spôsobuje nepeknú zelenú penu pri hladine, ktorá sa vyskytuje neďaleko turistických pláží v Jadranskom mori.
Aj nadmerný výlov rýb má dramatický vplyv na morské ekosystémy. Dokovca aj kedysi bežné ryby, napr. treska, sú už dosť vzácne.Navyše moderné lovenie rýb vlečnou sieťou poškodzuje morské dno a pri love sa často zabíjajú aj delfíny a iné morské cicavce. Dobre známy je aj smutný osud veľrýb.
Pobrežie
Pobrežie je tenký pás, kde sa končí pevnina a začína sa more, úzky ochranný pás medzi morským svetom oceánu a pozemským svetom pevniny. Obsahuje však niektoré z najproduktívnejších biologických spoločenstiev, kde sa to hmýri morskými vtákmi vznášajúcimi sa vo vzduchu, mäkkýšmi a kôrovcami zahrabávajúcimi sa do piesku, rybami plávajúcimi vo vode a mnohými inými formami života. Pobrežná pevnina a plytké vody kontinentálneho prahu zaberajú iba 8 % zemského povrchu, no zahŕňajú 26 % všetkej biologickej produktivity. Napriek svojej bohatosti môže byť pobrežie veľmi náročné, tvrdé prostredie. Pobrežnú čiaru sústavne bičujú slané spŕšky vĺn, dva razy denne ju zaplavuje príliv a potom vysušuje slnko. Aby organizmy žijúce na pobreží mohli čeliť tomuto tvrdému režimu, museli sa adaptovať na rôzne podmienky.
Ekológovia zvyčajne rozdeľujú pobrežie na skalnaté, piesočnaté a bahnité, no toto delenie v sebe skrýva takmer nekonečné obmeny.
Príliv a odliv
Nepretržité posúvanie hranice medzi pevninou a morom, spôsobené prílivom a odlivom, má veľký vplyv na ekosystém pobreža. Príliv a odliv vzniká vtedy, keď gravitačná sila Mesiaca pôsobí na Zem a jej vodné plochy. Toto na časti Zeme, ktorá je najbližšie k Mesiacu vytvára prílivové vzdutie, a na strane odvrátenej od mesiaca druhé vzdutie. Príliv sa dvíha a opadáva dva razy za deň, keď sa vplyvom rotácie Zeme presúva každá časť oceánu do línie s Mesiacom a potom zasa naspäť. Dva razy do mesiaca je Slnko v línii s Mesiacom a ich kombinovaná príťažlivosť vyvoláva veľmi vysoké a nízke "skočné" prílivy a odlivy. Medzi nimi sú minimálne "hluché" prílivy, keď slnkoje v pravom uhle k Mesiacu.
Príliv, odliv a príboj tvarujú skalné útvary pobrežia, ako aj životy jeho obyvateľov
Rozpätie prílivu a odlivu dosahuje na niektorých miestach pobrežia 16 m. Na iných je sotva postrehnuteľné.
Morské vzdúvanie má vplyv nielen na to, kde sa na brehu usadia jednotlivé druhy; ovplyvňuje aj životné cykly organizmov. Niektoré zmeny, ktoré pôsobí morské vzdúvanie, sú také výrazné, že mnohé organizmy sa naučili prispôsobovať svoje biologické rytmy, aby ich zladili s prílivom a odlivom. Keď nastane príliv, vyprahnutý, zraniteľný život na brehu zaleje občerstvujúca voda, obdarí ho zásobami potravy, kyslíka a soli a ukryje pred vzdušnými dravcami. No je vystavený príboju a pozornosti morských dravcov. Mnohé pobrežné kraby žijú podľa prílivovo-odlivových hodín. Pri odlive, keď sa breh odkrýva, tieto kraby sa skrývajú medzi riasami alebo v skalných štrbinách, aby ich nezbadali dravé vtáky. No počas prílivu sa opäť zjavujú, aby sa v bezpečí pod vodou nakŕmili. Na všetkých týchto kraboch je pozoruhodná ich citlivosť na stav vzdúvania. Niektorí zoológovia sa domnievajú, že ak príliv a odliv podmieňujú fázy Mesiaca, tak kraby musia mať vnútorné "mesačné hodiny" reagujúce na zmeny intenzity mesačného svetla. Tak ako denný rytmus krabov diktuje potreba vyhnúť sa dravcom počas odlivu, reguluje vzdúvanie aj návyky pobrežných dravcov.
Príliv a odliv regulujú aj reprodukčné cykly mnohých morských živočíchov a niektoré hlbokomorské ryby sa dokonca neresia iba v určitom štádiu prílivu a odlivu. No zrejme skôr iba reagujú na zmeny tlaku, teploty a slanosti vody, ktoré vyvoláva pohyb vody, a nie priamo na mesačný svit.
Vplyv človeka na zmeny pobrežia
Prírodné zmeny pobrežia umožňujú aj zásahy človeka. Na pobrežiach sa začala intenzívna priemyselná výstavba, pretože jadrové elektrárne a rafinérie je výhodné stavať na brehoch pre ľahký prístup k vode. Celkom nedávno sa na celom svete rozbehla výstavba hotelov, promenád a príslušenstva prímorských stredísk pre dovolenkárov, pričom breh sa zalieval betónom.
Táto výstavba mala na pobrežný život vážne dôsledky, najmä na piesočnatých brehoch. Živočíchy, ktoré hniezdia na plážach - ostrochvosty a vtáky, ako aj morské korytnačky - takmer vyhynuli, keď sa im zničili hniezda. Iné vtáky sú vystavené rastúcemu počtu čajok, ktorým sa vo svete dovolenkárov, plnom odpadkov, dobre darí.
Inžinierske práce na ochranu pobrežia vytláčajú mnohé organizmy z ich prirodzeného habitatu. Navyše ochrana pobrežia na jednom mieste mu môže uškodiť inde.
Mnohé časti pobrežia, najmä pri svetových veľkých priemyselných strediskách, ohrozuje aj rastúce znečistenie, najmä ropou a odpadovými vodami. Dôsledky úniku ropy pre vtákov sú zrejmé, no trpí tým celý pobrežný ekosystém