Neverím náhodám hudba: Jožo Loja text: Braňo Sabol
Len mojím piesňam verím, a zopár priateľom.
Plameň, lásku vždy zapáli, čakám, na znamenie z hviezd.
Osud, je každému súdený,v dlaniach, osudových ciest.
Stačí párkrát hudba a text: Braňo Sabol
Pred sebou mám už len krátky chodník, cesty naspäť už niet,
Zahrať si rock na môj starý zosík, dosť bolo prázdnych viet.
Jedno, čo chcem teraz práve, dotknúť sa strún mojej gitary...
zahrať si párkrát... stačí len párkrát...
Gitaru svoju v srdci nosím, naladím si ju hneť.
Kým zneje moja pieseň aj ja žijem,s hudbou dotknem sa hviezd.
Jedno, čo chcem teraz práve,dotknúť sa strún mojej gitary...
Dotknúť sa párkrát... zažiť ten návrat...
zahrať si párkrát... stačí len párkrát...
Staré blues hudba a text: Braňo Sabol
Obloha hviezd, pahreba tlie,len ja tu bdiem, a spievam pieseň si tú.
V hlave mi znie, blues vyznanie,stratený v tme, ja vrátim sa do starých čias.Keď hralo sa blues, stratené blues,polnočné blues, ja vrátim sa do starých čias...
Ďalšia tmavá teplá noc, ja volám o pomoc.
Povedz mi koľko krát, tu budem takto stáť.
Povedz mi koľko dní, kedy príde posledný.
Ja viem, že nie som z tých, Čo rukou vládnu na úkor posledných.
Ja mám tiež kopu snov, Ktoré si snívam, keď som nad vodou.
Ďalšie smutné, ťažké ráno, ktoré ukradlo mi spánok.
Zasa ťažké vstávanie, ja kričím, prosím nie.
Ja viem, že nie som z tých, Čo rukou vládnu na úkor posledných.
Dám, tebe dám, pieseň túlavú len, kým sa môj čas naplní.
Sám, iba sám, proti všetkým útrapám, tých je viac.
Dám, každý deň ti pieseň dám, márne ťa volám.
Čakám, kým mi srdce otvoríš, márne ťa volám.
Ó - ó márne ťa volám, Ó - ó márne ťa volám.
Snáď, moja pieseň, k tebe doletí, do hodín posledných.
Hrám, si hrám, aspoň pieseň tebe dám,len tebe dám.
Dám, každý deň ti pieseň dám, márne ťa volám.
Čakám, kým mi srdce otvoríš,márne ťa volám.
Ó - ó márne ťa volám, Ó - ó márne ťa volám.
Už len pár dní hudba a text: Braňo Sabol
Bez teba kráčať, bez teba pár dní. Zajtra asi ráno, sa z toho zbláznim.
Tajne čakám, tých pár dní, ten čas musí prísť.
Potom už viac nevrav, musím ísť.
S tebou láska, tých pár chvíľ, prežiť a už ísť,
za tých pár dní, už musíš prísť. Už len pár dní, už len pár dní...
Tajne čakám, tých pár dní, ten čas musí prísť.
Potom už viac nevrav, musím ísť.
S tebou láska, tých pár chvíľ, prežiť a už ísť,
za tých pár dní, už musíš prísť. Už len pár dní, už len pár dní...
Nečakaj na zázrak hudba: Jožo Loja text: Jožo Loja
keď ťa ľahko niečo napáli, a nedrží sa na nohách.
No tak snívaj koľko krát, svoju lásku stretávaš,
sám sa pýtam, a čo nám, taká láska prináša?
Nečakaj na zázrak, život má čudnú tvár, aj keď ju stále stretávaš...
Keď sa zdá, že sa ti nedarí, tak zahoď masku, ktorej neveríš.
Veď ja nesiem, nesiem len svoj kríž, raz to možno, možno pochopíš.
No tak snívaj, koľko krát, svoju lásku stretávaš.
Sám sa pýtam, a čo nám, taká láska prináša?
Nečakaj na zázrak, život má čudnú tvár, aj keď ju stále stretávaš...
Vráť sa, ku mne vráť, kým sa ti, navždy stratím.
Ja, ti za ten deň, jediný, rád zaplatím.
Raz ku mne prídeš, do mojich brán, pre mňa si stále, stratená tam.
Stratená dávno, tvoj obraz hľadám, možno ťa nájdem do rána.
Zase mi chýbaš, kde hľadať ťa mám, možno už niekto, zachráni nás.
Do hviezd sa dívam, no neviem ťa nájsť, možno že prídeš do rána.
Dnes tu sám, v dlani mám, fotky z nás, časy krásne.
Ticho hrám, pieseň tú, stratenú, raz ju nájdem.
Vráť sa, ku mne vráť, kým sa ti, navždy stratím.
Hviezdy nad hlavou, padám únavou,
nikto nevolá : „ tak sa vráť “.
Cesty prázdne sú, kam ma donesú,
dnes už nemyslím, na návrat.
Nebo nado mnou, hviezdy svietia tmou,
mesiac na chvíľu, zostal stáť.
Možno vo hviezdach, nájdem kúsok z nás,
ráno vyjde snáď, slnko zas.
Neviem kadiaľ ísť, nik ma nepozná,
môj svet stratený, neviem nájsť.
Polnočný vlak tmou sa rúti, nik sa už nevráti,
na ceste nikam, nezastaví, nikdy viac.
Tisíc tieňov z okna vidím, stanice sú prázdne,
strach, vlčie oči, nekonečná čierna tma.
Zvonov pár už polnoc bije, chladný vietor fúka,
len ja tu v kúte sedím sám, stratený.
Bez cieľa si blúdi nocou, tunel sa mu rúca,
Polnocou sa túla, ani sám nevie kam
Ó - ó ten vlak nikto nečaká, z odchodov dávno vymazaný.
eL Ci Di a Di Vi Di má veľkú moc, hrám sa s nimi celý večer, celú noc.
Napálené bity, to sú moje hity, kedy skončí tento crazy kolotoč.
Ak ti chýba v tomto svete správny smer,
tak sa obráť na hard disk a na softvér.
Dokonale poznám, operačný program,ukáže ti pravú cestu, to mi ver.
Digi - digi digitál, ani sa nás nepýtal,
kedy môže s nami byť, pravú lásku nahradiť.
eS eM eS-ky, mobily, všetkých nás tu zmenili,
Deň za dňom pláva, nevráti sa k nám, prečo mi lúč svetla vzal.
Možno raz úsvit mi rozjasní tvar, roztopí kus ladu v nás.
Že prídeš ku mne, ja dočkám sa zas, aj keď len jediný krát.
Možno ma láska, šťastie objaví, prosím ťa nádej mi vráť.
Možno raz príde, plameň zapáli, aj keď len jediný krát...
Jediný krát...
Niekto sa narodí a niekto umiera, taký je už život, tak čo s ním?
Ja občas nosím v hlave dynamit, čo buchne, možno práve dnes.
Stretnúť prvé dievča, z dávno nezvestných, taký je už život, tak čo s ním?
Život treba žiť, len sa nezblázni pre pár rán.
Šťastie pokúšať, všetko raz vyskúšať, mať niekoho rád...
A keď ťa občas život napáli, a nevieš, čo si počať s ním,
zostáva ti pivo, pivo v pohári, potom druhé, ja ti zakričím:
Život treba žiť, len sa nezblázni pre pár rán.
Šťastie pokúšať, všetko raz vyskúšať, mať niekoho rád...
a navždy sa ti stratím, potom možno pochopíš.
Raz ti všetko vrátim aj s veľkým úrokom,
aj hlavu, čo som stratil, som našiel v koši tom,
kde odkladáš veci zbytočné, o ktoré nemáš záujem.
Tak povedz aspoň raz, za všetko ďakujem.
Kto málo dal a stále bral, kto koho oklamal,
kto volal každú noc, boha o pomoc.
Po rokoch ma nájdeš, budem zrastený ako strom,
ty si vždy miesto nájdeš, v kolotoči divokom.
Ja budem stále ten istý, tvrdohlavý zaťatý,
mňa nikto nezmení, ostanem navždy zakliaty.
Môj čas sa blíži, struny sú napnuté, Za chvíľu prídem, noc roztočím.
Pár verných čaká, až hudba začne znieť. Dnes večer na nás, nik nečaká.
Lúč do tmy svieti, pódium čaká nás, tep bubnov cítim, gitara hrá.
Hlas tvrdých tónov, tebe sú súdené, kým hrám, tak žijem, noc nekončí...
Tu na žiaľ zabudni, hlas srdca počúvni, dnes večer na nás už, nik nečaká.
Dnes sme tu zajtra tam, hrajeme piesne vám, dnes večer pri nás, noc nekončí...
Keď budem stále spievať, hrať, správna karta, musí raz prísť.
Sedem rokov ja čakám už, aký bude ten ôsmy.
Nesmiem prestať pokúšať, šťastná karta príde, ak hráš.
Sedem rokov a sedem dní, ja čakám na ten ôsmy.
Hrám, ledva dýcham, úspech som nepoznal. Snáď objaví ma...
Keď si gitaru naladím, mojich šesť strún začne tu znieť.
A zopár tónov si zanôtim, ich čas ešte len príde.
Celý svet ich bude počúvať, donesú sa domov až k vám.
A mnoho piesni budem hrať, správna karta raz príde...
Hrám, ledva dýcham, úspech som nepoznal. Snáď objaví ma...
Opúšťam mesto hudba: Edda text: Jožo Kmec
a povedia: tulák si, svetom si blúď.
Vezmem si zopár vecí, čo ešte mám,
a pôjdem hľadať raj, cestou ktorú nepoznám.
Na ceste ku hviezdam ma objaviť skús,
ja som ten neznámy, čo spieva si blues.
Nájdem si zopár tónov, ktoré v duši mám,
a pôjdem hľadať raj, cestou čo nepoznám.
Verím, že príde deň, keď smútok premôžem a nádej, nádej zvíťazí.
A nájdem správny smer, kde život bude fér,a nové mesto objavím.