SOŠ TISOVEC - už 59-ročná
Stredná odborná škola v Tisovci si pripomína päťdesiatedeviate výročie svojho založenia.
l. februára l951 sa začalo vyučovanie na práve dokončenej škole v dvoch triedach dvojročnej majstrovskej školy s hutníckym zameraním.
Historický kontext vzniku SPŠ
Po skončení druhej svetovej vojny snáď nebolo v Európe krajiny, ktorá by nebola poznačená jej ničivou silou a nebola by v nej potrebná všeobecná náprava a obnova miest, obcí, krajiny, ale aj fabrík. Aj Slovensko na vtedajšej úrovni doby sa vrhlo na svoju všeobecnú obnovu a na kladenie základov svojho priemyslu. Vznikli takzvané budovateľské úlohy, ktorých realizáciou sa mal z agrárneho Slovenska stať vyspelý priemyselný štát. Za základ všetkého sa vtedy pokladal vznik a rast tzv. kľúčového priemyslu a v ňom najmä hutnícky priemysel hral prvoradú úlohu. Vznik nových a modernizácia existujúcich hutníckych závodov prináša zvýšené požiadavky aj na odborné kádre. Zvyšuje sa potreba kvalifikovaných robotníkov, strednotechnických kádrov, ale aj riadiacich kádrov a výskumných pracovníkov. Veľký vzrast priemyselného školstva na Slovensku od nášho oslobodenia je najvýraznejším ukazovateľom industrializácie krajiny. Stredné Slovensko, ako kraj so silnou baníckou a hutníckou tradíciou, malo už aj tak vyvinutý spracovateľský priemysel kovov a bolo vybraté za sídlo prvej strednej školy s hutníckym zameraním
Všetko sa to začalo v roku 1949
Už v roku l949 sa začala výstavba novej školy v Tisovci. Táto škola mala slúžiť pre potreby gymnázia v Tisovci, ktoré už v tom čase malo dlhú tradíciu a zaručovalo kvalitnú prípravu žiakov pre život, ako aj pre štúdium na vysokých školách. Za miesto výstavby sa vybrala lokalita pod Hradovou, na vtedajšom záhumní (dnešná Jesenského ulica), futbalovom ihrisku pod Sokolovňou a oproti Fiľove humnám a meštianskej škole. Architektom stavby bol bol známy funkcionalista Juro Tvarožek z Bratislavy. Stavba školy trvala dva roky a v roku l951 bola dokončená. V tom istom roku bolo gymnázium ministerským dekrétom dislokované do Hnúšte a voľba na zriadenie hutníckej priemyslovky padla práve na Tisovec.V Tisovci v tom čase bola nielen voľná a vhodná budova školy, ale v Tisovci pracovala úspešne od roku xxxx jediná vysoká pec na Slovensku. Okrem toho v blízskom okolí školy boli aj dalšie hutnícke, alebo príbuzné závody: Švermove železiarne Podbrezová, Zlievareň Hronec, Kunová Teplica a iné. To všetko tvorilo vhodné zázemie na vznik takejto školy práve v Tisovci.
Prvý školský rok
V prvom skrátenom školskom roku, ktorý začal l. februára l951, boli otvorené dve triedy dvojročnej majstrovskej školy, do ktorých boli prijatí prevažne starší pracovníci so závodov, vyučení v odbore a s viac ročnou praxou. Hlavným študijným odborom bolo hutníctvo čiernych kovov a zlievárenstvo. V školskom roku 1951-1952 boli otvorené dve majstrovské triedy dvojročného štúdia a tri prvé triedy budúceho štvorročného štúdia s maturitou.
Prvý názov školy a jej prvé študijné odbory
Škola dostala oficiálny názov Vyššia priemyselná škola hutnícko-lejárska a postupne sa v nej stabilizovali nasledovné študijné odbory:
1. hutníctvo čiernych kovov
2. hutníctvo farebných a vzácnych kovov
3. tepelné spracovanie kovov
4. tvárnenie kovov(valcovanie, kovanie a lisovanie)
5. zlievárenstvo
Prvé roky existencie školy a jej prví riaditelia
Prvé roky existencie školy sa dajú charekterizovať ako roky jej budovania. Škola v tom čase patrila hospodársky pod rezort hutníctva a bola pričlenená ku Švermovým železiarňam v Podbrezovej. Prvým riaditeľom školy bol Ing. Otakar Lötsch. Pracoval vo funkcii riaditeľa do svojho odchodu zo školy v roku 1953.
Od 1.januára 1954 sa stal riaditeľom školy Ing. Svätopluk Kámen.
Profilácia prvého pedagogického zboru
Prioritu v budovaní školy mal učiteľský zbor. Profilácia školy vyžadovala predovšetkým získať učiteľov odborných predmetov. Dialo sa tak zložitým procesom ich prechodu z okolitých fabrík. Najprv učili externe a neskôr prechádzali do školy pracovať na celý úväzok. Učitelia všeobecno-
vzdelávacích predmetov sa postupne dopĺňali ako ukončili vysoké školy príslušného zamerania. Dá sa konštatovať, že v roku prvých maturít bol pedagogický zbor s malými výnimkami dobudovaný.
Materiálno-technické predpoklady prvých rokov vyučovania
Súčasne s budovaním pedagogického zboru bolo treba zriaďovať a zariaďovať laboratóriá chemické, metalografické a technologické. Osobitne bolo treba vybudovať dielne. Prvé dielne boli zriadené v suteréne školy. Neskôr však priestorove nevyhovovali a tak sa postavila provizórna drevená stavba dielní, ktorá však bola z bezpečnostných dôvodov čoskoro likvidovaná. Bola nahradená murovanou stavbou vybudovanou svojpomocne. Stavba bola ukončená koncom roku l959. V tom čase škola disponovala priestormi pre dielne na ručné a strojné obrábanie kovov, kovanie, zlievarenstvo a drevomodelárstvo. Prvým vedúcim dielní bol pán Oskar Hosťovský.
Prví žiaci a ich vzťah k škole a Tisovcu
V prvých rokoch školy ju navštevovali žiaci vyučení v hutníckych aj príbuzných odboroch, žiaci, ktorí navštevovali predtým aj iné školy a žiaci, ktorí síce neboli vyučení, ale mali už krátku manuálnu prax a s nimi aj absolventi základnej školy (vtedy meštianskej). S takýmto zložením žiactva a budovateľským elánom, ktorý vtedy panoval sa svojpomocne okrem budovy dielní vybudoval vlastný vodovod pre školu a internát, urobila sa úprava priečelia školy a vo vnútri areálu školy sa vybudovali ihriská a bežecká dráha. Dobrý vzťah k manuálnej práci žiaci školy dokumentovali aj na verejno-
prospešných prácach mimo školy. Bol to najmä zber zemiakov, zber sena, zalesňovacie práce na Muránskej planine a pomoc pri budovaní športového štadiónu na Muránskej ulici v Tisovci.
Nový názov, zameranie i pôsobnosť školy
Koncom päťdesiatych rokov sa mení názov školy na strednú priemyselnú školu hutnícku. Škola sa stáva monotypnou s celoslovenskou pôsobnosťou. Vyprofilovali sa na nej v tom čase nasledovné študijné odbory:
1. Hutníctvo železa
2. Tvárnenie kovov
3. Hutníctvo čiernych kovov
4. Hutníctvo neželezných kovov
5. Tepelné spracovanie a zušľachťovanie kovov.
Éra hutníckej priemyslovky
Éra hutníckej priemyslovky v Tisovci vrcholí v polovici šesťdesiatych rokov. Vtedy už škola bola úplne dobudovaná personálne aj materiálne. Účinnosť jej vyučovania a výchovného pôsobenia na žiakov bola overená praxou. Potom však začína jej postupný útlm. Po vybudovaní Východoslovenských železiarní v Košiciach sa ťažisko hutníckej výroby presúva na východ Slovenska. V Košiciach sa zriaďuje vysoká škola hutnícka a neskôr aj stredná priemyselná škola hutnícka. Hneď v polovici šesťdesiatych rokov sa presúva študijný odbor hutníctvo železa práve do Košíc. Už v školskom roku 1965-66 sa prvý ročník v tomto odbore neotvára. Čoskoro potom sa zrušujú v Tisovci ďalšie hutnícke študijné odbory: hutníctvo neželezných kovov a tvárnenie a tepelné spracovanie kovov prechádza na banícku priemyslovku do Banskej Štiavnice a študijný odbor zlievárenstvo na strojnícku priemyslovku do Martina. V tom čase, v decembri 1965, likvidujú vysokú pec v Tisovci a jej oheň symbolicky prenášajú do Košíc. Spolu s ohňom odchádza z Tisovca okolo 35 rodín hutníkov za prácou do východoslovenských železiarní. Tento symbolický akt je aj symbolickým aktom konca hutníckej priemyslovky v Tisovci. Jej kontinuita je práve v Košiciach, jednak v priemyslovke, jednak v ohni, ktorý horí v Košických vysokých peciach a jednak v ľuďoch Tisovčanoch, ale aj v jej absolventoch. Hutnícka éra školy definitívne končí v roku l971. Za obdobie rokov 1951-1971 školu úspešne ukončilo 91 absolventov dvojročného majstrovského štúdia, 1120 absolventov denného štúdia s maturitou, 40 absolventov externého štúdia s maturitou a 151 absolventov večerného štúdia s maturitou. Dovedna je to 1402 absolventov hutníckeho štúdia. Obdobie hutníckej školy považujeme za plodné obdobie.