Akadémia (alebo...no proste zase my)
Akadémia
(alebo.....no proste zase my)
Autori:
Nat & Ono
Postavy:
9.A na ZŠ Hany Zelinovej
teda.... Nat, Ono, Lenny, Romy a Sisa, Robo, Miška, Sivčo, Zuzička & Oliver, + účinkujúci v predstavení, učitelia na Zelinovej a iní spomínaný ľudia
Bol december. Našu triedu týrala Mgr. Krkošková na triednickej hodine. Každému sa parilo z hlavy. Každý musel povinne vymyslieť triedny program. Tento rok sa totiž naša škola dožila 45 rokov. Zuzička s Oliverom v skupinke sa nahlas radili. Pripojil sa k nim aj Neboška, ktorý sedel za nimi. "Počúvajte!" zvrieskla Zuzička a všetky oči sa upreli na ňu. "Takže máme taký nápad," začal Oliver. Ono prevrátil očami a ironicky sa pozrel na Nat. Tá dobre vedela čo príde. Nejaký "úžasný" nápad. A ako obyčajne, každý bude ihneď súhlasiť aby si Zuzičku nepoštval. Oliver si hlasným odkašľaním upútal všetku pozornosť znovu na seba. ,,Takže mohli by sme urobiť kriminálku Vrútky. Máme už aj postavy, už sme sa o tom radili." Zuzička so samoľúbym úsmevom prikývla. "A kto tam bude?" spýtala sa triedna. "No takže ja, Robo, Oliver a Sivčo," odpovedala Zuzička. "Trošku málo, nemyslíte?" povedala triedna. "Ale fakt," ozval sa Ono. No to nemal robiť. Zuzičkina suita obrátila hlavu naňho a nesúhlasne ňou pokrútili. "Tak vymysli niečo lepšie TY!" ozval sa posmešne Oliver. "Mne sa to nejak nepozdáva..." povedala triedna. Zuzička zhíkla. Jej neomylne ego utrpelo tvrdú zrážku s realitou. "Tak aj vy niečo vymyslite!" zvýšila Zuza hlas a už mala slzy na krajíčku. "Prečo sa staviate na stranu jeho? On nikdy nič nespravil pre tento kolektív! Nie ako ja!!!" "Áno Zuzka, ty si spravila. Rozbila si ho," ozval sa slabý hlas z rohu. Bola to Lenny. Zuzička vybuchla. Zaškrípala zubami a vybehla z triedy. Ale pekne so zlomenou pýchou a zdvihnutou hlavou. Ivanka a Nina ihneď bežali za ňou. "No tak. Ukľudnite sa. Nebudeme sa tu hádať." zachraňovala situáciu Mgr. Krkošková. "Ja by som navrhla, že by sme mohli zahrať nejakú scénku ako škola v časoch keď bola revolúcia a teraz." "No to je celkom dobrý nápad ale ja si myslím že kriminálka je lepšia," ozval sa znova Oliver. "Pozri Oliver," začala učiteľka. Trieda zatajila dych a čakala čo sa bude diať. "Ešte nikto sa k tomu nevyjadril tak zo seba nerob hovorcu triedy." "Ale ja nim v podstate som," oponoval jej Oliver. "BOHA!!! JA SA SNAŽÍM O SPRAVODLIVOSŤ V TOMTO KOLEKTÍVE LENŽE NIEKTO SI TU PESTUJE SVOJE NEOMYLNÉ EGO AKO ZUZANKA A TY?!?!?! JA TO UŽ TRPIEŤ NEBUDEM!!!" Zostalo ticho. Nat, Ono a Lenny zajasali, lebo konečne sa niekto tým dvom postavil na odpor. Učiteľka už trošku miernejšie pokračovala "Buďme aspoň na chvíľu spoločný kolektív..." Zuzana a Oliver sa urazene posadili na stoličku.."Budeme robiť tú školu - a žiadne protesty. Na chémií sa dohodneme kto tam bude hrať. Môžete vyložiť stoličky a ísť domov." Zuzana s Oliverom z celej sily tresli svoje stoličky na lavice a postavili sa k dverám. Na Nat, Ona a Lenny hodili pohľad typu "vám to ešte natrieme" a vyšli von. Tí traja šli za nimi spolu. "Fest som rada že im to aj triedna povedala," prehodila Nat. "Aj ja," pridala sa Lenny. "Ja som jej to už mierne naznačila," dodala. Pred školou ich už čakali Zuzana s Oliverom a na tvárach im bolo vidieť, že majú pripravenú nejakú ohurujúcu reč. ,,A teraz sa ukáže kto z koho," víťazoslávne sa usmiala Zuzička a slovo prenechala Oliverovi. "Ako sa opovažujete vy, vy odvrávať nám! My sme tí najlepší v triede a každý to dobre vie. Vy .... niktoši!!!" Zuzička pokračovala. "Vy sa s nami nemôžete ani len porovnať! JA! (dupla nohou)...Oliver sa na ňu pozrel...dobre tak MY sa nebudeme naďalej zaoberať niekým ako ste vy. Ale nabudúce za to draho zaplatiiiite." Ono nadvihol obočie, Nat sa začala rehotať a Lenny dodala "Pôsobivý výstup, ale skôr my nemáme čas na Vás" A všetci traja odkráčali popri Turci domov. Zuzička začala prskať a zúriť. Rozbehla sa smerom ku nim. Schmatla Lenny za copík a skoro jej ho odtrhla. Našťastie si to odniesla iba jej obľúbená gumička. Nat sa otočila a vrazila Zuzane do tváre. Tá urobila trojitú otočku a padla na zem. Oliver k nej pribehol a začal ju zachraňovať. No vtedy sa tam prirútila Mgr. Krkošková. Postavila sa medzi nich. "Prečo sa aspoň raz nenecháte na pokoji? Kto to ma stále riešiť? Natalia ty sa Zuzke omluv...." Natalia zamrmlala otrávene sorry...."A Vy dvaja sa furt nepovyšujte." "A kto sa ospravedlní mne?" Lenny si založila ruky na hrudi. "Pche!" vyhŕkla Zuzička, no nevšimla si že oprskala triednu. Ta chytila hystericky záchvat. "Ja sa nikomu nebudem ospravedlňovať!" zvýšila hlas Zuzička. "A NEBUDEM!" vrešťala, zatiaľ čo učiteľka sa ju snažila natlačiť do zvieracej kazajky. Nat, Lenny a Ono jej v tom s radosťou pomáhali. Keď konečne utiahli všetky spony, Oliver svoju sparingpartnerku opustil a namieril si to domov. Učiteľka Zuzanu odviedla do triedy kde jej držala kázeň o jej správaní voči ostatným.
Na druhy deň na chémií sa znova začalo dohadovať a zvyšovať hlas. Zuzana chcela v "Škole" - ako sa pracovne nazvala scénka - iba svojich ľudí a učiteľka tam chcela aj tých čo v triede moc nevynikajú. "ZUZANA! Už ti aspoň stý krát vravím že tam nemôžeš byt iba ty s Oliverom, Ninou, Ivou a Robom." "Ale ja môžem!" Oponovala jej Zuza. Učiteľka iba pokrútila hlavou a išla do zborovne. Namiesto nej prišiel pán zástupca Kráľ. "Zuzana, ďalšia Zuzana, Sivčák, Robo, Gromovská, Ivana. Poďte sem." Menovaní prišli pred tabulu. "Títo sú vaši herci v scénke." Nastalo ticho. Za chvíľu sa vrátila Mgr. Krkošková a bola spokojná že všetko sa vyriešilo bez kriku na celu školu. Nat, Ono a Lenny jednohlasne zvolali: "Hurá!" Boli radi, že Zuzička bola z tohto vyradená. Tá na nich iba zúrivo zagánila a vstala. Pomalým krokom sa blížila smerom ku Kráľovi. V triede nastalo mŕtvolné ticho. Bolo počuť, ako všetci pregĺgali a ako všetkým bilo srdce. Zuzana prišla až pred Kráľa a zastala. Chvíľu na seba mlčky hľadeli. Potom Zuzana povedala: "Akcia sa začína," a vrhla sa na Kráľa. Oliver s Ninou jej prišli na pomoc a zvalili ho na zem. K útoku sa pripojila pár ďalších tvárí. Zdolať Kráľa bol spočiatku problém. Vyriešil to až Oliver, ktorý ho podkopol. Keď bol na zemi mohli ho ľahšie zajať. Priviazali ho 3 balíčkami lepiacej pásky o rozheganú učiteľskú stoličku a Zuzička, ako hlavná hovorkyňa vždy a všade, začala vyjednávať. "Buď budem v tej scénke aj ja so svojimi ľuďmi, alebo sa postaráme o to aby ste sa tu už neukázali." Zlovestne sa zajatelia zasmiali. Mgr. Krkošková v čase útoku nebola v triede. Keď sa vrátila, pri pohľade na zviazaného Kráľa takmer odpadla. No udržala sa. "ČO TO MÁ ZNAMENAŤ?!?!?! ZUZANA TY UZ NEVIEŠ ČO BY SI SPRAVILA?? TEBE TAK ZALEŽÍ NA POSRATEJ ŠKOLSKEJ SCÉNKE??? ČO SI POTREBUJEŠ DOKAZOVAŤ??? OKAMŽITE HO PUSTI!!!" vrešťala ako zmyslov zbavená. Rozbehla sa ku Kráľovi že ho ide zachrániť. No ostatní sa jej postavili do cesty. "UHNI KRISTA!!!" zvrieskla na Olivera. No on ostal iba stáť. Učiteľka sa otočila pohľadom do triedy. Nat, Lenny a Ono pochopili a zdvihli sa. Pridalo sa k nim ďalších pár ľudí. Ostatní zneškodnili väzniteľov a držali ich mimo dosahu vzadu v triede. Fantastic Four- teda magistra Krkošková, Lenny, Ono a Nat začali nožničkami strihať pásku. Keď bol Kráľ vyslobodený všetkým jeho zachrániteľom pripísal veľké jednotky. "Myslím, že si predvoláme niektorých rodičov, že Zuzka a Oliver. A asi aj Guráňovcov a Bielych." Pozrel sa na našu starú známu olizujúcu sa dvojicu. Sisa sa strhla, že čo ona a odtiahla sa od Romyho. Krkošková a Kráľ 9.A poslali radšej domov. Takže ani dnes sa nedoriešilo triedne predstavenie, ktoré malo mať prvú ostrú skúšku už o týždeň. Večer si Nat, Lenny a Ono našli na Facebooku správu od triednej, že sa stretnú u nej doma v sobotu o desiatej. Bližšie nič nepovedala. Tí traja sa čudovali ale dohodli sa, že na schôdzku prídu. O desiatej už Lenny s Nat šli hore výťahom na 2. poschodie, kde už čakal Ono. S obavami zazvonili na učiteľkin zvonček. Chvíľu to trvalo ale napokon sa dvere otvorili. Prítomní ostali stať v nemom úžase nad tým, čo videli. Učiteľka bola celá rozcuchaná, v očiach mala nenávisť a ruky si prísne založila bok. Pozvaní vošli dnu. Poličky boli rozmlátené, z televízora sa dymilo. V strede stála kopa dosiek - bývalý konferenčný stolík. Nat sa poobzerala vôkol seba aby zistila, kto je za ten bordel zodpovedný. Pri radiátore našla stáť Zuzičku. Stála až moc pokojne a vyzerala von oknom. Prišla ku nej. Videla, že Zuzička je priviazaná obojstrannou lepiacou páskou o trubku radiátora. Lenny sa prišli prizrieť bližšie. Keď videla naštvanú Zuzanu pri radiátore zahlásila "Trubka k trubke sadá.." a odišla sa napiť do kuchyne. Zuzina hlava a otočila a keby vedel pohľad spaľovať, boli by sme všetci na uhlík. Triedna sa nadýchla a pokračovala: "Takže dnes ráno mi zazvonil zvonček. Akurát som kukala Ranný žurnál či čo to bolo. Otvorila som a tuto prítomná Zuzička (ukázala na ňu) sa na mňa vrhla ako lev na korisť. Potom sme zápasili Zuzana sa pokúsila ma otrieskať o konferenčný stolík a trochu som ho rozbila. Asi som moc ťažká (priblblo sa zachechtala). Potom som ju chytila a hodila do televízora. Zatiaľ čo bola v bezvedomí rýchlo som si k susedke šla požičať obojstrannú pásku a Zuzku uzemnila." Keď skončila rozprávanie, všetci iba tupo zízali na rozbitý byt, prskajúcu Zuzičku a zohavenú triednu. "Môžete ma niekto uštipnúť?" Poznamenal Ono, lebo si bol istý že sa mu sníva. Keďže stál najbližšie pri Zuzane, tá odvetila "S radosťou" a riadne ho uštipla svojimi dlhočiznými nalakovanými nechtami do ramena. "AAAAAAAAUUUUU!!!!" Zvrieskol Ono. Ženská časť sa pobavene zasmiala. Ono ich rýchlo schladil pohľadom, tak sklopili hlavy. "Ozaj, pani učiteľka, čo ste to s nami chceli?" Spýtala sa Lenny. "Viete, pozerala som nejaké staré videá...ozaj sadnite si." začala triedna a rukou im pokynula k pôvodne tmavozelenej sedačke, z ktorej teraz trčalo par strún a molitan. Všetci sa tam nejako natlačili. "A na videu zo stužkovej som videla dosť otrepaný nápad - chalanov tancujúcich balet. Čo myslíte, nebolo by to jednoduchšie ako scénka? Navyše keď Zuzka sa zranila." Zuzana nad tým začala uväzovať. "Mne to pripadá ako dobrý nápad. Zavolám Oliverovi." Vytiahla mobil a odišla do kuchyne. O chvíľu sa vrátila. "Oliver súhlasil, povedal že tam dokonca bude aj účinkovať," oznámila. Triedna sa víťazoslávne usmiala a povedala: "Konečne niekto prijal aj môj nápad. Aj keď som to moc nečakala," ironicky sa pozrela na Zuzanu, no vzápätí ju pohľadom upokojila lebo úroveň zničenosti jej bytu jej už asi stačila. ,,No tak decká, môžete ísť domov," usmiala sa triedna a zaviedla ich ku dverám. Vďaka Facebooku a pokecu sa správa o balete rozšírila veľmi rýchlo. V pondelok na matike sa dohodlo že Ono ako náš klavírny virtuóz bude hrať a Robo, Maroš, Sivčo, Oliver, Ičo a Válek budú baletky. Zuzička dokonca zoženie aj baletne sukienky. K baletu sa ešte dotvorilo, že ako prvé budú tancovať baby a na túto úlohu boli vybraté Nina, Miška a Iňa. Nadišiel deň prvej skúšky v telocvični, čo znamenalo stresy, zmätok, vrieskajúcu Mišovicovú, pindajúcu Oberfranczovú a všetko ostatné. V telocvični však nebol klavír, preto sme mali obavy, ako to bude vyzerať. Keď tam baleťáci nabehli bez hudby, vyzeralo to zvláštne. No naša trieda zožala obrovský úspech. Na ďalších skúškach bol už aj keyboard, no "inteligentná" Oberfranczová k nemu dala mikrofón a znelo to úplne strašne. Každý sa tešil, kedy skúšky budú už konečne v kine. Tie dni nastali na prelomoch februára a marca. Chémia sa na hodinách odsunula na druhú koľaj a prvoradý bol dobre nacvičený balet. Ako hudbu sme vybrali Bella’s Lullaby z Twiligtu. Ako hlavná choreografka sa menovala Zuzička a vymýšľala tam efektné no pritom stupídne prvky aby to chalani zvládali. Takže vyzeralo to ako otočka, mávanie rukami, kruh a cupitanie, lastovička pri ktorej zdvíhali Sivča. Chudák, par krát ho neudržali a Sivčo letel na linoleum. Niekoho napadlo nakoniec spojiť chalanov s babami a zatancovať kankán. A to bol najväčší kameň úrazu. Najskôr sme sa hádali o to ako sa to vlastne ma skákať, potom ako sa to naozaj skáče a potom to trebalo zaskákať. Schuti si zaskákala aj Mgr. Krkošková. Všetci sa na nej smiali ale no čo, sranda musí byť. Bol už štvrtok, deň poslednej skúšky. Ono aj so Sivčom chýbali, čo narušilo skoro všetko. Išlo sa zase bez hudby. Nacupitali tam, spravili všetko čo bolo teba. Namiesto Sivča dvíhali Olivera, no nedopadlo to moc dobre. Nohy mu dvihli vyššie ako hlavu a Oliver padol hlavou dole z pódia a poriadne sa udrel. Mgr. Krkošková, ako inak, začala zmätkovať. "Rýchlo, rýchlo!!!!! SAKRA VOLAJTE DAKTO SANITKU!!!" Naklonila sa nad Olivera aby zistila či dýcha. „Je tu niekde lekár?" zvolala ako v tuctových amerických filmoch. Všetci účinkujúci sa zhŕkli okolo neho. Iňa sa predrala dopredu. "Ja som lekár. Teda chodila som iba do záchranárskeho." "TO JE JEDNO!!" Stále zmätkovala Mgr. Krkošková. Mišovicová nezvládla ten pohľad a radšej si išla pre kávu na pódium. Z lacnej termosky si naliala plný plastový pohárik. Pomaly ju usrkávala a naprávala výzdobu. Nevšimla si však kábel od osvetlenia, ktorý sa tiahol cez pódium. Potkla sa a káva spomalene letela vzduchom a dopadla na Oliverovu tvár. Predtým Iňa skúšala všetky hmaty, chvaty, akupunktúru špendlíkom a aj liečbu šokom. Najúčinnejší spôsob bol však Mišovicovej káva. Oliver vyskočil a začal pobehovať. Triedna si vydýchla. "Ďakujem Evka!" povedala jej a odišla do zákulisia. Mišovicová sa usmievala ako slniečko na hnoji a pohadzovala svojimi vlasmi, ktoré na prvý pohľad pripomínali sčernetý karfiol alebo spálenú brokolicu. "Nebolí ťa niečo? Si v poriadku?" starostila sa stále Iňa a ťahala ho do šatne. "Nie, som úplne v poriadku," hovoril jej Oliver. No Iňa bola tvrdohlavá. Zatiahla ho do šatne a začala ho ošetrovať a ohmatávať. No trochu moc sa mu zaprela do ruky a praskla mu kosť. Celým kinom sa ozvalo Oliverovo auuuu a hromženie. "Myslím, že predsa len zavoláme tú sanitku.." Povzdychla si Iňa. Mgr. Krkošková sa tam však zjavila s horlivým záujmom. "Netreba, netreba. Ja ho odveziem." "Pomáhaj mi Pane Bože." prežehnal sa Oliver keď ho učiteľka ťahala do auta. Usadila ho ma sedadlo spolujazdca, pripútala tromi pásmi (dva si tam domontovala z bezpečnostných dôvodov) a sama si sadla za volant. Strčila kľúčiky do zapaľovania a zaradila. Bohužiaľ to bola spiatočka. Prudko vyrazili dozadu a auto za nimi začalo húkať. "Do kelu!" zakričala učiteľka a dupla na plyn. Oliver kričal ako o život a aj zabudol, že ma zlomenú ruku. Našťastie mali zelenú vlnu a tak cesta išla celkom ľahko. Prvá červená ich zastihla až pri tescu. Mgr. Krkošková obidvomi nohami stlačila brzdu a prudko sa pohupli dopredu. Motor skapal. Keď znova blikla zelená, oni nevedeli naštartovať. Ostatný vodiči za nimi trúbili a predbiehali ich. Nakoniec sa jej to podarilo. Znova sa rozbehla a odbočila doľava na slimák. No na zákrute zabudla zabrzdiť tak vyletela cez zábradlie a dopadla akurát na križovatku, kde odbočila na Ambrák. Preletela okolo polikliniky a Kamaráta a vrazila rovno do pavilónu, v ktorom bola úrazovka. Oliver sa vytackal z auta. Pomedzi sklenené črepy si to namieril k prvému kvetináču. Okrasnú malú palmičku pohnojil svojim obedom. Potom aj s učiteľkou čakali kým ich zavolajú dnu. Keď konečne doktor povedal ich meno, tak vošli do ordinácie. Oliver si sadol na stôl. Na röntgene už boli, tak lekár snímky zavesil na svietiacu tabulu. "Tak je to tu iba naštiepené, našťastie nič zlomené. Nie je to vážne dáme ti tam iba niečo aby sa ti to dobre zrástlo." Učiteľka si teatrálne vzdychla a oprela sa o kartotéku. Kým lekár dával Oliverovi na ruku nejaký biely humus, ktorý boli vlastne obväzy namočené v sadre, spýtal sa "Ako sa ti to vlastne stalo?" Učiteľka začala gestikulovať, že nech nič nevraví o páde. Oliver začal. "Nacvičujeme akadémiu a boli sme v šatni. Sedel som na stole a omylom sa o mňa oprela spolužiačka." Hovoril to dosť vierohodne ale doktor vytiahol obočie. "To musela byť teda riadna amazonka." poznamenal. Oliver s triednou sa začali rehotať na celé kolo. "Tak to aj bola," povedal Oliver pomedzi smiech. "Inak bude môcť zajtra účinkovať na Akadémií?" spýtala sa s obavami Mgr. Krkošková. "Obavám sa že nie," odpovedal doktor. Učiteľka pohľadom naznačila Oliverovi že nech sa deje čo chce, účinkovať bude, tak sa iba poďakovali a odišli. Učiteľka vykročila smerom k autu, no Oliver sa radšej odobral smerom na zastávku. "Zveziem ta, budeš rýchlejšie doma, či nie?" navrhla triedna. "OO, nie pani učiteľka, radšej pôjdem domov," povedal a prebehol cez cestu. "NIE! TY NEMȎZEŠ ÍSŤ SÁM AUTOBUSOM! MUSÍM ŤA ODVIEZŤ!!!" vrieskala a ťahala ho do auta. Znova ho zapla tromi pásmi, vycúvala z rozbitej budovy a vyrazila po Mudroňke v protismere znovu do Vrútok. Oliver radšej zavrel oči. Bol už zmierený so svojou smrťou. Asi za 25 minút auto zastalo. "Tak Oliver sme doma." povedala Mgr. Krkošková. Oliver otvoril najskôr jedno, potom druhé oko a zamrkal. Vážne stáli pred jeho panelákom, nikde nevrieskal alarm, končatiny mali všetky a ani podivné hrbole na ceste neboli. Oliver zajasal. Hodil sa na zem a vybozkával ju. "Ďakujem, veľmi ďakujem pani učiteľka, že ste nás nezabili." poďakoval aj triednej. Usmiala sa. "To nič nebolo." Keď odchádzala zrazila jeden krík a zrámovala aj kontajner. Oliver sa pomaly došuchtal domov.
Na druhý deň v škole už všetci vedeli čo sa stalo. "Budeš môcť účinkovať?" Spýtal sa Robo. "Lekár hovorí nie, učiteľka mi prikázala aby som účinkoval. Takže asi budem chromá baletka. To bude ako sociálny program." Po prvej hodiny si účinkujúci a moderátori - Zuzička a Oliver, pobrali svoje veci a sadry a išli do kina. Našťastie, toto predstavenie bolo iba pre žiakov školy, takže žiaden menší trapas by nevadil. Zuzkin a Oliverov trápny moderátorský scenár všetci vypískali. Zuzana mala na sebe priliehavý červeno čierny kostým a Oliver bol úplne neformálne, za čo mu Mišovicová vynadala. Teraz naše vystúpenie dopadlo celkom dobre, nikto sa nezranil, ale na Oliverovi sa všetci smiali, preto radšej ani nepomáhal dvíhať Sivča, ktorému aj tak dosť balansovali nohy a každý už čakal kým im padne. V šatni bolo poriadne dusno. Deti behali, tlačili sa a vrieskali. Nedalo sa tam vôbec dýchať. Ono nemal čo robiť, tak snoril poza oponu. Vyšiel po nejakých schodíkoch na druhú stranu. V jedných dverách sa svietilo. Pomyslel si, že je to nejaký zatúlaný prváčik. Na pódiu akurát začínalo ďalšie vystúpenie. Ono od prírody zvedavý otvoril dvere. Uvidel Romyho a Sisu vo vášnivom objatí. Našťastie ešte oblečených. Romy si ho ale všimol a dostal záchvat zúrivosti tak vyštartoval. Ono sa snažil ujsť na druhú stranu, lenže zakopol o rebrík polozený na zemi. Zakolísal a snažil sa chytiť závesu. Odrazu prepadol cez modrú oponu a ocitol sa na pódiu. Zmätene sa obzeral. Snažil sa odplaziť, ale tancujúci mu v tom zabránili svojimi pohybmi. Tak sa radšej postavil a nejakým pohybom rúk sa pokúšal "nenápadne" zmiznúť. Halou sa ozval obrovsky smiech. Ono rozhadzoval rukami a trafil niekoho a ten porušil celú formáciu. Na pravej strane, tam kde mal Ono namierené, sa zrazu objavil Romy. Ono si to teda pretancoval na začiatok pódia a zdrhal čo najrýchlejšie po schodoch dole. Cele kino sa otriasalo smiechom. Ono červený ako paradajka sa rýchlo vrhol do šatne. Bežal smerom do zákulisia a Romy za ním. Ocitol sa znova za závesom. Tam ho Romy chytil a chvíľu zápasili. V sále bol podozrivý rachot, ako Ono trieskal Romyho hlavu o oceľovú konštrukciu. Romy popri obrane šmátral vo vrecku a - bohvie odkiaľ tam boli - vytiahol zápalky. Škrtol a zápalku nenápadne položil na Onovu hlavu. "JA HORIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIM!!!!!!" zjačal Ono a začal sa metať. Bežal čo najrýchlejšie ku záchodom. No hlavou tresol do opony, ktorá začala horieť a triasť sa. Ono preletel cez šatňu až ku záchodom a vopchal si hlavu do jednej z mís. Našťastie toho nezhorelo až tak veľa. No to už na pódiu opona vzbĺkla krásnym oranžovým plameňom. Mgr. Krkošková spolu s Mišovicovou nariadili evakuáciu. Najskôr pobrali malých popod ruky, na plecia a bežali vonku. Na pódiu sa ešte našťastie nechytili drevené dosky. Školník prišiel ozbrojený hasiacim prístrojom a helmou z 2. svetovej, ktorú našiel v školských skladoch. Ono ešte otrasený z horenia sa potácal po šatniach. "Niečo tu páchne. Dúfam že to nie som ja!" Dôkladne sa celý oňuchal. Nespozoroval, že už všetci vyšli vonku, tak išiel pozrieť na škody. Akonáhle sa zjavil na pódiu, školník ho pokladal za nebezpečného zakladateľa ohňa a tak ho postriekal celého penou. Potom keď zistili že zachraňovať kino je zbytočné a vyhorí do tla, tak vyšli vonku. "MUSÍME ÍSŤ ZACHRÁNIŤ VÝZDOBU!!!" stresovala Sedloňová, učiteľka výtvarnej. Bežala dnu. Triedna keď ju videla si iba poklopala po čele. "Navrhujem, aby sme šli do školy. Je tam pripravené posedenie pre čestných hostí," navrhla triedna. Súhlasili sme a tak sa celá škola odobrala do školskej budovy na strednú chodbu. Tam už boli na stolíkoch poukladané nealko nápoje, chipsy, dru tyčinky, solené arašidy a poháriky šampanského poukladané do pyramídy. Než sa stihli učiteľky a učitelia v zborovni vyzliecť zo zimných kabátov - áno u nás panovala tvrdá zima ako v Mrázikovi - poháriky so šampanským záhadne zmizli a nenašli sa žiadne dôkazy. Asi o polhodinku neskôr prišli prví hostia: Primátor, nejaký z mestského úradu a riaditelia škôl. Pousádzali ich ku stolom a Kráľ sa chytil slova. "Drahý tu prítomný. Chcem Vás veľmi pekne........dobre k veci. Kino sa nám omylom podarilo vypáliť, takže Vás vítam v krízových podmienkach u nás v škole. Program bude tak ako má byť, lenže v stiesnených podmienkach. Ďakujem, že ste prišli." Primátor iba ironickým pohľadom hľadel na Kráľa, ktorý sa priblblo usmieval a bolo vidieť, že najradšej by bol niekde hlboko pod zemou. Riaditeľka pani Milena sa usmievala tiež ako blbá a všetkým iba podávala ruky s frázou: rada vás poznávam. Kým sa skončili všetky príhovory, zmizlo už aj nealko a všetky dru tyčinky a ostatné veci. Na program všetci zabudli. Školníkovi sa podarilo spojazdniť asi 100 ročnú aparatúru tak sa z reprákov začala púšťať hudba. Bohvie odkiaľ sa na strope objavila discoguľa, svetlá sa zhasli a začala sa diskotéka telo na telo. Ako prvá sa osmelila Zuzička, keďže jej nikdy nechýbala dostatočná dávka sebavedomia a exhibicionizmu. Postupne sa pridali ďalší z nižších ročníkov a za chvíľu sa tancovalo na všetkých 3 poschodia. Školník púšťal zaručené hity ako Nonstop a Holky z naší školky. Nat sa iba nezaujato pozerala a starostlivo si obrusovala svoje nechty. Pred jej očami sa mihla Fúčelová s primátorom, videla ako podaktorí pašujú zo zborovne fľašky whisky od Mgr. Krkoškovej. Sivčo to poriadne roztočil s Miškou na stoloch. Začal sa bodyshot a všetci sa nahrnuli k rozheganému stolu, ktorý sa priniesol z kráľovej kancelárie. Prvá šla Mišovicová s Kráľom. Takéto niečo prebralo už aj Nat a prišla čo najbližšie, aby všetko videla. Bolo to ale strašne nechutné, tak radšej odišla. Chcela trochu kľudu, tak sa šla prejsť na poschodie ku počítačovej. No zabudla odbočiť a vrazila do dverí kabinetu matematiky, ktoré povolili. Nechcelo sa jej už ani vstávať. Ostala teda ležať medzi hranolmi, kockami a valcami. Zrazu počula na schodoch kroky, ale už sa nedozvedela kto to je, pretože keď vstávala, celou silou sa tresla do poličky s pravítkami, ktorá sa zrútila a ona odpadla.
Po schodoch kráčala Fúčelová s primátorom. Išli spolu za ruky a hlučne sa zabávali. Vošli rovno do kabinetu matematiky. Fúčelová (z neznámych príčin bosá) sa napichla na Natin účes. Zjačala, na čo sa Nat prebrala a začala sa rozčuľovať. Do toho dobehla Iňa s akupunktúrnymi ihlami a zmätkovala. Fúčelová sa jej zľakla a odpadla. Jej telo spadlo rovno na Nat a obe zamdleli. Nat aj s Fúčelovou sa asi po 15 minútach prebrali v 9.A. Netušili kto ich zniesol alebo inak dopravil dole po schodoch. "Pani učiteľka, dobre ráno!" Povedala značne zmätená Nat. "ONA SA PREBRALA!!!!" Zajačala Lenny anikebyže by som bola v kóme 3 mesiace. Z chodby sa ozývala rovnako hlučná hudba ale aj "spev" našich spolužiakov. Nat sa zacnelo po alkohole tak vyšla na chodbu pohľadať nejakú Whisky. No tá už došla. "WHISKY NIE JE!!!" zjačala zúfalo. "ČO???" odpovedala Ivanová. "Ide sa nakupovať!" dodala a zavolala Kráľa s Trnkom. Spolu zišli po schodoch a narvali sa do jej maličkej Ford Ky. Ivanová vyrazila smerom ku železnému mostu, no keď zistila že tade neprejde, otočila sa a potom sa záhadne bez nehody s 2 promile alkoholu dostala až k Lidlu. No zistila, že už je zavretý. Vtedy nastúpili technické typy Trnka a Kráľ a nejakým zázrakom deaktivovali poplašné zariadenie. Kráľ vytiahol z vrecka archeologickú motyku a rozbil sklo. Ivanova ako najchudšia (ehm) osoba sa začala tlačiť cez dieru v skle. No diera bola moc malá a jej obrovská prdel sa zasekla v črepinách. Začala kričať o pomoc. Vtedy sa Trnka rozbehol a rukami ju potlačil. Ivanova dopadla na dlážku, no bolo treba prekonať ešte ďalšie sklo, keďže dvere na fotobunku sú až dve. Tie sa však záhadne otvorili takže nemala robotu. Rozbehla sa k regálu s alkoholom a na zásobovací vozík pre ktorý bola v sklade naložila zo 5 prepraviek pravej írskej Whisky. Dvere sa jej už potom otvárali samé tak ich doniesla k autu. Naložili ich na zadné sedačky. No vyskytol sa problém. Boli traja a na zadné sedačky sa už nikto nezmestil. Trnku preto naložili do kufra a Kráľ si sadol na pravo vpredu. Lenže bol taký tučný že prisadol páku. Ivanová preto ledva zaradila jednotku a išla na nej až ku škole. Tam sa ku jej autu ako prvá rozbehla Nat, ktorá si privlastnila hneď zo tri fľašky. Trnka s Kráľom potom prepravky doniesli na hlavne sídlo - strednú chodbu. Potom si už skoro nikto nič nepamätá. Len upratovačky mali na záchodových misách trochu viac práce ako obvykle, lebo vygrcaná zmes arašidov, tyčiniek a whisky nevyzerá práve najlepšie. Sedloňová ako zástankyňa Nočného života to na parkete poriadne roztočila. DJ Maťovi (školníkovi) nakázala pustiť nové hity Lady Gaga a trsala a trsala až kým sa jej hlava nezatočila. Potom odpadla na zem a hlavu ponorila do kvetináča kde rástol svokrin jazyk. Tam spokojne zachrápala. Fúčelová sa nechcene podrobila Ininým akupunktúrovým testom. Radšej sa potom tvárila, že spí, ale ani to Iňu neodradilo. Potom obe pokojne zaspali na veľmi pohodlných laviciach. Nat medzičasom ostala na parkete a tiež tancovala. Potom sa k nej nejak priplietol Neboška tak sa s ním chytila za ruky a krútili sa. Potom niekto pustil nejaký slaďáčik tak sa chytili okolo pásu a začali tancovať. Neboška vedel čo chce. Nenápadne sa pretancovali až ku dverám dievčenských záchodov. Tam Neboška prudko tresol dvermi. Nat už bola dosť nažhavená (alkohol k tomu prispel) a postupne sa preplazili až ku prvej kabínke. Tu otvorili a tam sa nachádzala naša ctená riaditeľka doktorka Demková a vracala. To ukončilo ich peknú chvíľku. No ten hnus ktorý sa im naskytol pri pohľade na grcajúcu riaditeľku nejak prežili a prešli do kabínky na opačnom konci. Tam sa toho dialo hodne veľa až nakoniec zaspali. Asi o druhej ráno sa Nat prebudila trošku triezvejšia a keď zistila že je v jednej kabínke s Neboškom, gaťky má naopak a podprsenku vôbec, zhrozila sa a vybehla na chodbu. Pri schodoch naďabila na Mišku a Sivča, ktorí spali v nejakom zvláštnom pletenci z ktorého vytŕčal ešte jeden pár nôh. Nat to radšej nechala tak. Zakrútila sa jej hlava a padala dolu po schodoch. Vpadla rovno do riaditeľne, kde si akurát Demková brala prášky proti opici. Nat nahodila psie očkáa. Riaditeľka jej ponúkla prášky a ľadovú vodu, ktorá ju ihneď prebrala. Zablúdila tam aj Lenny, ktorá mala na sebe Krajčíovej tričko, Ičove rifle a Oliverovu mikinu. Povedala, že posledná vec ktorú si pamätá je, že v zborovni hrali poker o šatstvo. Nat iba nad Lenny pokrútila hlavou a vyšla znovu na chodbu. Zrazu ju premohla zvedavosť na ten pletenec Mišky a Sivča a šla zistiť, komu patrí ten tretí pár nôh. Tie nohy patrili pánovi učiteľovi Turicovi. Opatrne sa pokúsila zobudiť Mišku, ale to trochu nevyšlo. Síce sa Miška prebudila, ale svojím jakotom zobudila aj celé poschodie. A to teda nie je príjemné, keď vám ráno s opicou pri uchu zavreští piskľavý hlas. Kým sa všetci prítomný prebrali, začínalo svitať. Až teraz uvideli všetky škody čo napáchal Kráľov krízový plán. Stoly a stoličky boli rozmlátené, poháre porozbíjané, všade boli iba špaky a fľašky od Whisky. Lenny doteraz postojačky spala v kvetináči nášho úžasného školského kaučuku, ale až doteraz si ju nikto nevšimol, lebo sa zmestila za tyčku ktorá ho podopierala. Mgr. Krkošková spala v zborovni s nohami na stole a hlavou na zemi. Keď sa prebrala, z úst jej vykĺzla prázdna fľaša Whisky. Hneď utekala na chalanské vyvrátiť obsah svojho žalúdka. Tam našla Dr. Demkovú s hlavou v pisoári. "Myslím že.............bleeeeee...............by sme radšej toto............bleeee..........mali zaml........bleeeeee...........čať" Poskladala vetu Demková. Za chvíľu sa tam dokotúľal aj Kráľ. Očividne nebol iba pod vplyvom alkoholu lebo mrmlal "No Mišo, čo vieš o svetových vojnách. Áno, Áno Hitler bol debil, SLOVESNKOOO!!! SLOVENSKO!!!" "Dámy" to radšej nechali tak. Po chodbách sa potĺkali rôzne skupinky s kruhami pod očami, bez kusov šatstva a v stave ako väčšina detí, mládeže aj dospelých. Krízová rada - teda Hudáková s Hanusovou, ktoré statočne držali dozor celú noc (kým ich nejaký dobrý človiečik nezviazal a nezamkol v labáku) - sa dohodli, že vyučovanie zajtra teda dnes odpadá a celá škola bude po sebe upratovať. Zašli s tým aj za riaditeľkou. "Ale však je dnes sobota či?" povedala zmätene riaditeľka. "Nie, nedeľa," oponovala Hanusová. "Teda dnes ale nie je vyučovanie či?" "Nechajte to tak," povedala grcajúca Krkošková a vyvrátila už úplne všetko, čo v žalúdku mala. Potom vyzrela vonku. Okamžite zamdlela. Ostatní spanikárili a Hudáková sa tiež šla pozrieť k oknu. Pred školou stál zástup naštvatých rodičov. "Ups" povedala celá škola zborovo. "Ja som zástupca. Ja to idem riešiť." povedal odhodlane Kráľ. Kým však stihol vyjsť von, zozadu naňho skočila (vau) Iňa s hrebeňom a šminkami. Za 5 minút sa z ružového oblaku vynoril kašľajúci a kýchajúci učiteľ. Vyzeral však podstatne lepšie i keď Iňa si ten ružový lesk na pery mohla odpustiť. "Čo to má znamenať?" pýtal sa jeden rodič. "Ako to že necháte naše deti sa celú noc opíjať?" Kričal druhý. Zrazu sa spustila vlna nespokojnosti. Každý mal pripomienky ako: Prečo bola na pôde štátu žúrka, prečo ešte kupovali ďalší alkohol, prečo ich nechali hrať hazadrné hry, ako je možné že učitelia v ničom nezabránili....bla bla bla.... Hudáková sa vystrčila dopredu "Ja som chcela. Ale bolo pohoršujúce ako ma títo mladý vyvhrlíci spoločnosti ä zamkli v laboratóriu." Chcela si napraviť okuliare, ale zabudla že nosí šošovky, tak si iba poriadne sťuchla do oka. Rodičia ale ďalej hromžili na naše školstvo. "TICHOOOO!!!" Zaziapala Zuzička. Povedala si, že keď to funguje v triede, bude to fungovať aj na rodičov. Ale mýlila sa a všetci sa rozbehli proti nej. "Oliver pomoc!!!" zakričala no bolo neskoro. Všetci rodičia sa rozbehli dnu. Zuzička stihla síce zavrieť dvere, no toto vyzeralo ako sedliacka vzbura. Niekto s vidlami rozbil sklo a rodičia sa začali tlačiť dnu a hľadali svoje deti po celej skole. Keď ich našli zdrapili ich za nejakú končatinu - menšie za nohy, väčšie za ruky- alebo- ešte bolestivejšie- za ucho. Učitelia s niektorými sa stihli skryť a zabarikádovať v zborovni. Kľučku podopreli stoličkou a do rúk si vzali busty niekoho významného. Všetci uprene hľadeli na dvere a nevedeli ani kto tam všetko je. Kráľ ich chcel spočítať a tak sa začali všetci obzerať. Lenny vtedy úplne neočakávane - jej flegmatická povaha sa k tomu nehodí - rozosmiala na celé kolo. Ono, keď zistil čo sa stalo začal sa smiať tiež. Zistili sme, že sa tu nachádzajú ešte Neboška, Miška, Sivčo, hrdličky, Nat a Ono. Mgr. Krkošková Lenny okamžite umlčala a všetci napäto čakali, čo sa bude diať. No žiaci sa tentoraz postavili za učiteľov. Pred zborovňou stála polka školy a bránila rodičom dostať sa k zborovni. Nepomohli ani vidly, ktoré skončili vyhodené niekde von oknom. Bolo jasné, že žiaci majú absolútnu prevahu nad rodičmi. Po 2 hodinách tvrdého boja sa napokon všetci rodičia vzdali a nechali si to vysvetliť. Keď prijali ako také ospravedlnenie a vysvetlenie situácie (aj keď hodne prikrášlené) zobrali si svoje dietky domov a držali im prednášku. Osmička v zborovni až také šťastie nemala. Musela za všetkých utiahnuť upratovacie práce. Ale aj to sa v našom prípade dokáže pekne zvrhnúť. Mgr. Krkošková navrhla predĺžiť si žúrku o ešte ďalší deň. Všetci sa zaradovali, že sa nebude musieť upratovať, no potom si spomenuli aj na to, že majú rodičov. Tak predsa to len ostalo radšej pri upratovaní. Teda vlastne skôr vyhadzovaní, lebo všetko bolo zničené. Nat vyfasovala metlu a začala zametať. Na zemi ešte stále spal pán primátor ktorého nezobudilo ešte vôbec nič. Nat si preverila či žije a keď zistila že dýcha, zmietla ho dolu schodmi a nechala tak. "Však on sa raz zobudí," povedala si flegmaticky a pokračovala v upratovaní. Tí "najsilnejší" z nás - Ono, Romy a Sivčo - pomáhali školníkovi hádzať na kopu rozbite lavice. Kašľali na životné prostredie a prihodili tam aj plasty. Romy to všetko svojími slávnymi zápalkami zapálil. Dym bol tak hustý, že keď Miška šla po chodbe nevšimla si mláčku zvratkov, šmykla sa a cela do nej spadla. Okolo išiel Robo, ktorý dostal mop, s ktorým teraz tancoval a pritom si pospevoval Jacksona. Mišku si nevšimol, tak ju vyluxoval poriadnou dávkou borovicového saponátu a išiel ďalej. Chudera Miška ledva vstala a začala sa šmatlať smerom ku triednej ktorá naprávala nástenky aby vyzerali aspoň trochu normálne. "PREBOHA!!!" zvrieskla pri pohľade na Mišku a začala po nej hádzať špongie . "Pa-pani učiteľka, to som ja," povedala Miška vyľakane. No triedna ju okamžite vykázala zo školy. Ohník, ktorý pekne plápolal na chodbe, začal pomaly roztápať plastové okná a tie začali horieť. Chytili sa aj plastové stoličky a všetko čo bolo na chodbe. "Nie, nie prosím nie!" prosíkala Demková. "Kam som to ja išla učiť. Prečo som nezostala na peknej milej NORMÁLNEJ katolíckej škole." Oheň však jej rečičky neuhasili, tak sa musela zvolať tvrdá technika. Komando učiteľov nabehlo s kýbľami v rukách. Hajko bol taký šikovný, že si zobral plastový kôš a ten sa mu roztápal v rukách. Plast mu ich zlepil obe dokopy a nakoniec zletel zo schodov a pristál na primátorovi, ktorému vypálil na zadku obtlačky svojich rúk. Po asi pol hodine hasenia Hudáková ako študovaná technička skonštatovala, že školu už nezachránia tak radšej vyšli a pozerali sa ako budova horí. Hasiči medzičasom dorazili na miesto, no už nebolo čo zachraňovať. Ostali iba holé múry. Demková sa pri pohľade na túto skazu rozplakala a rozbehla sa na stanicu, kde jej akurát odchádzal vláčik do Žiliny. Mgr. Krkošková s Onom sa pomaly vydali na prechádzku domov a za nimi aj všetci ostatní. A tak sa skončila naša slávna školská Akadémia.
A všetci sa, samozrejme, môžu tešiť, že prišli (a hlavne prežili), aj keď už to asi oľutovali.