Branné (alebo naša známa deviatka opäť v akcii)
Nat & Ono
predstavujú voľné pokračovanie bestselleru Výlet do Bojníc s názvom...
Branné
(Alebo naša známa deviatka opäť v akcii)
Rozdelenie postáv: Sisa – Romy
Miška – Sivčo
Nat, Lenny, Neboška a Ono (4 single-nesingle osôbky)
Mgr. Krkošková
+ rôzni iní crazy ľudia
Bolo slnečné júnové ráno. Škola Hany Zelinovej mala ísť na branné. Tentoraz každá trieda osobitne. V rohu, kde mala stáť 9.A bolo iba 9 ľudí. Presne tí istí, čo boli aj na výlete. Len s tým, že tentoraz boli na seba nacucnutí Miška a Neboška. Sivčo iba smutne stál a teraz patril on medzi 4 single osôbky. Všetci si sadli do triedy a učiteľka so slovami: „Moje nervy, zase oni,“ odišla do zborovne po triednu knihu. Nat s Lenny začali hrať karty, Romy so Sisou sa olizovali vzadu v kúte. Učiteľka došla aj s váhou a každému odvážila batoh. Kto ho mal moc ľahký, hodila mu tam zo 4 slovníky. Na začiatku druhej hodiny sa ozval poplach. Neboška začal pobehovať hore dole a kričať: „HORÍÍÍ! HORÍÍÍ!!!“ Každý teda pohodovým tempom vyšiel na ihrisko (kto by sa prezúval, že?) a čakal na Mgr. Krkoškovú. Tá dobehla asi o 10 minút zadychčaná s obrovským kufrom na kolieskach. ,,Čo v ňom len môže mať?“ začala úporne rozmýšľať Lenny. ,,No ty si asi posledná, kto by na to prišiel,“ sarkasticky jej odpovedala Nat. Lenny ako čau-čau na ňu vyplazila svoj fialový jazyk a začala sa nútene a silene rozprávať so Sivčom. „No my tento rok pôjdeme od Storočnice, po GreenWays niekde tam, no vy viete kde,“ oznámila nám učiteľka. Prevrátili sme očami a vybrali sa smer Kolónka. Ono trochu zaostával za ostatnými (mal v batohu tie slovníky) a keď sme boli na ceste, skoro ho prešiel kamión. Takto to schytal iba pramienok vlasov. Vzadu sa držal aj preto, aby nenápadne mohol vyhodiť tie slovníky. Potom svižným krokom vykročil a všetkých dobehol. Cesta prešla bez väčších nepríjemností. Na Storočnici si všetci dali malú prestávku. Lenny vytiahla volejbalku a všetci aj s triednou sa rozostavali do kruhu. Miška nadhodila a odpálila to do Sivča. Ten vrazil do stromu a potom padol na ksicht do blata. Všetci sa začali šialene rehotať. Sivčo len vstal a vošiel do potoka sa umyť. Sisa a Romy to pokladali za nové prostredie na bozkávanie tak vošli za ním. Postupne tak spravili aj ostatní. Mgr. Krkošková sa iba nervózne obzerala či niekde nie je aj iná trieda. Zrazu sa ozvalo prenikavé jačanie Nat. Ona totiž zabudla, že má na sebe biele tričko... Všetci ako zvyčajne si vytiahli vatu a napchali do uší. Nat šla do potoka, vyzliekla si tričko a vyprala ho. Neboška na ňu zasnene zízal, na čo Miška reagovala fackou a talianskym rozchodom. Potom šla za Sivčom, ktorý bol momentálne single a sám a začala sa s ním rozprávať. Neboška iba prchko dýchal a zazeral na nich. Potom sa odul, urazil a vykročil smerom dole na Kolónku. Lenny s Onom sa na seba pozreli, prevrátili očami a išli dohrať ten volejbal. Ako sa Neboška snažil vyzerať dôstojne, nevšimol si, že je v lese a tak zakopol o koreň a kotúľal sa dole svahom. Zastavil sa až nad Záturčím, kde sa rozhodol že sa vráti. Po ceste akurát išla jeho mama, ktorá ho hodila späť ku Storočnici. Mgr. Krkošková zahlásila odchod smer senník. Vraj pozná skratku cez les. Moc sme jej nedôverovali, ale išli sme za ňou. Triedna asi po hodine začala byť nervózna a všetci to spozorovali. ,,Máte tu niekto buzolu?“ spýtala sa. Keď reakcia neprišla, vytiahla svoju a začala hľadať sever. No ručička sa zasekla. „SAKRA!!!“ skríkla učiteľka na celý les. ,,Asi sa budeme musieť utáboriť v lese,“ poznamenala pokojne Lenny. „Nie, hmyz, mach, stromy a zvieratá???“ hysterčila Sisa (moc rozhíčkané dieťa). Tak si teda roztiahli deky. Sivčo nechcel byť s Miškou a s Neboškom, ten nechcel byt iba so Sivčom a chcel byť s Miškou... Dopadlo to tak, že 3 spomínaní mali osobitné deky a Nat, Lenny a Ono spoločnú. Učiteľka otvorila svoj kolieskový kufor a - čuduj sa svete - bola tam Whisky! Všetci zajasali. Sivčo akurát skúmal lišajník či neurčí smer, keď ho zozadu trafil Ono šiškou. „Ty cvok, neobchytkávaj ten strom a pridaj sa.“ Sivčo sa nazúril a hodil ju späť, no Ono sa uhol a šiška trafila Romyho. Ten sa hrozivo postavil a zavrčal: „To si nemal robiť, krpec!“ a nabral si šišky. ,,Dosť, dosť! Prestaňte!“ rozvrieskala sa triedna, no nikto ju nepočúval. Nakoniec sa k bitke pridala aj ona a za pol hodinu skončili všetci s hrčami na hlave. Všetci by šli do búdky prvej pomoci, keby tam nejaká bola. Takto boli odkázaní na školskú lekárničku, očividne pozostatok z prvej svetovej vojny. Triedna odtiaľ vytiahla ochladzujúce bandáže a všetkým ich poprikladala na hlavy. ,,Už by mohol byť čas obeda,“ poznamenal Ono, keď sa pozrel na slnko. Vytiahol obrovský vyprážaný syr v žemli, ktorý si kúpil ráno na stanici a začal sa napchávať. Ostatní si vytiahli po 2-3 rožky čo pri sebe mali a skromne sa naobedovali. Po dobrom obede si políhali a Miška s Lenny sa pokúšali chytiť trocha bronzu. Pridala sa k nim aj Nat. Neboška iba zízal a zízal dokým ho učiteľka neokríkla že má aj so Sivčom isť pohľadať nejakú turistickú značku. Tí dvaja na seba zazreli a išli. Sisa s Romym si spravili srandu a rozmazali slnkom rozhorúčené karamelky na Onovu tvár. Za chvíľu sa začali zbiehať mravce. „AAAAAA!!!“ vyskočil, začal pobehovať po okolí a snažil sa odstrániť tie potvorky z očí a úst. Neboška so Sivčom sa celú cestu strkali, ale značku nakoniec našli. S pokrikom to bežali oznámiť učiteľke. Všetci sa zaradovali, pobalili si veci a vybehli smerom kde mala byť značka. Už asi hodinu sa driapali do strmého kopca a značky nikde. Slnko sa pomaly blížilo k západu a tiene sa predlžovali. „Tak predsa len budeme spať v lese,“ povedala zase Lenny. ,,ANI TO NESPOMÍNAJ!“ zvrieskla na ňu Nat. Lenny sa urazila a spýtala sa učiteľky: ,,Ideme ďalej?“ Už dosť vynervovaná učiteľka zareagovala hystericky: ,,POĎME! JA NEVIEM ČO ĎALEJ! PO VÝLETE SOM SI POVEDALA ŽE NIKDY VIAC! A ZASE STE TU PRESNE TÍ ISTÍ ĽUDIA! ČO CHCETE ABY SOM SA SCVOKLA ?!?!?!??!?! ?!?!??!“ 8 ľudí civelo na svoju učiteľku ako omráčení. Triedna sa zvrtla a rozbehla sa hore kopcom. Ostatným neostávalo nič iné, museli ísť za ňou. Po ďalších 3 hodinách sa dostali na čistinku, z ktorej bolo vidieť celú Turčiansku kotlinu aj vysielač na Martinkách. Zistili, že už sú dosť vysoko. Bolo pol deviatej večer. ,,No dole už asi nepôjdeme,“ povedala Krkošková už celkom kľudne po 3 ibalginoch. ,,Oblečte si všetko čo máte! Aby ste neprechladli! Ak máte niečo jesť, položte to sem na kopu. Potom sa to zavesí na tamten (ukázala na
O 2 hodinky neskôr. „Sivčo, tu niečo škriabe,“ otočil sa Romy. Sivčo odkaz poslal ďalej. Robo zatriasol Sisou. „VSTÁVAJ!!! Niečo tu škrabeee.“ Sisa s výskotom začala behať a strhla so sebou strechu stanu. ,Ó bože môj,“ pokrútila hlavou Nat. ,,Tak ho postavme zase,“ navrhla Lenny. Ostatní ten návrh okamžite zamietli. Aj tak už začínalo svitať. Mgr. Krkošková navrhla dať si túru k vysielaču. Bola oddýchnutá, veď spala pod širákom takže jej nevadilo to, že stan 2-krát spadol. Ostatní začali šomrať ale triedna na nikoho nečakala a vybrala sa smerom hore. Všetci sa pozreli na seba, neochotne si pobalili veci a začali šľapať hore. „Ja som hladný,“ povedal ktosi. Okolo boli akurát tak zakrpatené borovice. Zrazu sa z jednej vynorila veveričia hlava. Romy neváhal a šmaril po nej dlažobnú kocku, ktorú vytiahol z batoha. „Romy! Ty si ju zabil!“ zhrozila sa Miška. Romy ju už chcel chytiť ale prirútila sa Mgr. Krkošková. „Pusti to! Fuj! Zahoď ju!“ prikázala. „Okey,“ pokrčil Romy plecami a šmaril ju za seba. Veverica otvorila oči, zatiahla za kožuch a s padákom dosadla na zem. Rozbehla sa a cvakla zubami do Romyho lýtka. ,,AAAAAAAAAAAAAAAUUUUUU!!!“ zjačal Romy. Sisa prišla a začala mu to ošetrovať. Potom sa začali bozkávať. ,,Preboha, otočme sa radšej,“ povedala triedna. Všetci sa zasmiali a pokračovali v ceste. Vyšli z lesa na vysokohorskú lúku, po ktorej behali srnky. Triedna z batoha vytiahla luk a šípy (každý sa na ňu kukal ako na zjavenie) a vystrelila. Srnka bola zasiahnutá a odpadla. 3 malé mláďatá ostali bez mamy. ,,Tak to sa vám podarilo. Fakt úžasné. Nevážite si vôbec prírodu. Opovrhujem Vami,“ hovoril Ono. ,,JEDLOOOOO!!!“ ozvalo sa odniekiaľ zozadu. Pribehol Romy aj so Sisou a bežali až k srnke. Začali ju pitvať, hoci sa ešte trocha hýbala. Ostatní šli radšej nazbierať drevo, lebo Romy bol schopný jesť aj surové mäso. Z lesa akurát vyšli turisti. Tí ako to uvideli, ihneď volali políciu. „Nohy na plecia!!!“ nariadila Mgr. Krkošková evakuáciu a každý sa rozpŕchol po šírom rovnom priestranstve. Romy s Neboškom uviazali srnku na konár a ako kanibali aj s ňou bežali smer juhozápad. Všetci sa stretli pri vysielači, vysilení a udychčaní. „Ja...Ja...Ja...“ nedokončila Lenny a odpadla. Kúsok od nich bola chata, tak srnku zakopali. Nat nabrala do dlaní vodu z kaluže a naliala ju Lenny do úst. Ta sa prebrala a keď zacítila chuť tak hodila šabľu. Potom už bola v pohode a nejak sa dotackala do chaty. Prechádzali aj okolo chaty Horec, ktorá im pripomenula iný školský výlet ešte vo ôsmej triede, avšak ten ani zďaleka nemal na bojnický. Lenny zazvonil mobil. „Áno mami, neboj. Hej, za chvíľu budem doma, pá.“ Každý sa na ňu pozrel. „No čo, rodičia,“ pokrčila plecami. Neboška si tresol do čela. „Jasné mobily! Čo nás to nenapadlo.“ Každý sa začal rozčuľovať a sypať si popol na hlavu. Ešte aj Mgr. Krkošková pripustila, že by jej mali zobrať učiteľský titul, keď jej toto nedošlo. Tak sa potom všetci iba zasmiali a vybrali sa dole peši
THE END