Bol koniec roka a trieda 9.A sa rozhodla ísť na výlet do Bojníc. Ale keďže sme deviatka, tak v deň výletu sa zišlo iba 8 osôb - Sisa a Romy, Miska a Sivčo (stále nacucnutí na seba) a 4 nezávislé single osôbky - Nat, Lenny, Ono a Neboška. Bolo by to v pohode, kebyže Nat so Sisou a Romym akurát nie su pohádaní. Takže sú tu ľudia, ktorí sa dosť neznášajú. Nat s Romym a Sisou, Ono s Neboškom. Teda vlastne s Neboškom každý. Najtrápnejší človek v triede, kto by ho mal rád. Keď tu nemal Olivera a Zuzičku, smola. Ostal by mu už len Sivčo, lenže on s Miškou boli na seba tak nalepení, že ani elektromagnet s odstredivou silou by ich neoddelil. Tak ostatný na seba iba škaredo zazerali a aj s triednou Mgr. Krkoškovou sa vybrali na autobus, ktorý im ušiel. O päť minúť stále žiadny autobus...o 20 minút stále žiadny autobus...a o trištvrte hodinu prišla stará Karosa. S obrovským rachotom zastala na nástupišti plnom výtlkov a jám. Dvere sa rozleteli a skupinka sa pomaly začala súkať dnu. Triedna šla prvá a všetkým kúpila lístky. ,,Ja mám kartičku! Mne nekupujte!" zakričal Sivčo, no bolo neskoro. Jeho lístok sa predražil o strašných 15 centov. Sedeli sme štýlom: za šoférom Nat, o dve sedačky dozadu Ono s Lenny, na druhej strane Neboška medzi páchnucou starenkou a Aďuškom ktorý stále nešiel vylízať hrniec, a vzadu pohodlne rozvalené dve dvojice. Nat civela na papier, na ktorom boli napísané zľavy ku cestovnému. Ono s Lenny debatovali o všetkom čo napadlo, t.j. najmä ohováranie celej triedy, zadných párikov, Nat, ktorá dnes bola na ňu urazená a Onove osobné problémy. Zo zadnej časti prichádzal smiech a niekedy dosť zvláštne a nechutné zvuky. Všetci ľudia, čo tam boli sa natlačili do prednej časti. ,,Mohli by ste mi uvoľniť miesto?" spýtal sa starší pán Nat. ,,TO SI AKO PREDSTAVUJETE?????" zvrieskla hystericky. ,,Ostanem sedieť," dodala, a ignorovala jeho bolestné stony.Áno, Nat bola sviňa ale čo. Tak sme konečne docestovali na martinskú autobusovú a zistili, že bus ide až o hodinu. "Aaaaaach slovenská MHD," vzdychol Neboška a šiel obzrieť smetné koše či mu bezďáci nenechali niečo pod zub lebo mamička mu zabudla rezne v chladničke. Páriky sa uvelebili na lavičke vedľa spiaceho bezdomovca a boli sebou natoľko zaujatí, že jeho prenikavý zápach im nevadil. Triedna sa nervózne obzerala po nejakom stánku s rýchlym občerstvením, no bezvýsledne. No hold Martin - zapadákov. No po hodinke nudy a šialene pobehujúcej triednej a zvracania ostatných (buď z hladu alebo z hrdličiek) dorazil autobus už troška modernejší ako ten predtým. A začala sa cesta v prázdnom autobuse smer Bojnice. Zadnú päťku si stihla obsadiť skupinka 4 single osôbok, no Neboška neskôr pochopil že je neželaný, a tak tam ostali len Nat, Lenny a Ono. Páriky si poskladali sedačky tak, že operadlo splývalo s tou zadnejšou a tak vzniklo z toho niečo ako posteľ. Fuuuj, orgie v autobuse. Aspoň že zastreli závesy. A takto to išlo minútu po minúte až kým sa Lenny nezačala starať do šoférovania. ,,To musíš dať tú ručičku tam kde je rýchlosť na 90 km/h a nie stále ostávať na 20 km/h ako keď sme štartovali.“ Šofér sa naštval. ,,Buď už ticho!!!“ a v tom momente sme skríkli: ,,AAAAAAAAA!“ a už sme išli po poli.Po chvíľke natriasania autobus zastavil. Niečo oprskalo bočné okná vzadu a všade sa dvíhala para. Chladič vybuchol a z motora sa začalo dymiť. Mgr. Krkošková nariadila evakuáciu. Všetci spanikárili a začali sa tlačiť ku dverám. No tie sa zasekli. Hrozilo že autobus vybuchne a zhorí do tla. Ako sme panikárili, tak každý začal byť úprimný. ,,Romy, ja som ťa nikdy nemala rada. Si strašný debil,“ začala Sisa a Miška pokračovala: ,,Ale Sivčo, ja som ťa vždy úprimne milovala, aj zhorela by som v autobuse pre teba.“ Dosť nevhodné prirovnanie. Maťo sa zaradoval keď počul o Miškiných samovražedných sklonoch. ,,Pre mňa si bola vždy iba hračka. Ja ťa nemilujem. Neklam samu seba. Nemusíš tu pre mňa uhorieť.“ ,,Ja ťa fakt milujem! Neopúšťaj ma!" prosil Romy. Naozaj bez teba nemôžem žiť. Uhorím tu pre teba.“ ,,Ja tiež,“ vyhlásila Miška. ,,Neboška? Nechceš tu ostať??? Uhor tu pre niekoho!“ prosil Ono. Márne. Neboška urobil kung-fu skok a rozbil okno. Ako sa každý tlačil cez otvor veľkosti 40 cm, tak Nat chytila Romyho obľúbenú sekerku. ,,VLYYK. Neber mi ju. Moja. Moja sekerôčka,“ začal Romy spievať na ľudovú nôtu. Ale Nat ju hodila do ovládania dverí a elegantne vyšla von. Už boli vonku skoro všetci. Chýbali len Miška a Romy. ,,VEĎ ICH ZAVOLAJTE!“ hysterčila triedna. ,,Koľko krát vám mám zopakovať, že oni sa tam rozhodli uhorieť???“ povedala otráveným tónom Lenny. ,,No dobre, nechajte ich tak. Ich blbosť," povedala triedna a z tašky vytiahla fľašu s nejakou zvláštnou chemikáliou. Ta zvláštna chemikália bola maskovaná Whisky. Trochu si logla. Vo dverách sa zjavila Romyho dutá hlava. ,,A bude to horieť?“ skríkol a vybehol von. Triedna ho schytila za kapucňu, Ono vytiahol Mišku za vlasy a začali utekať. Šofér s kľudom vyšiel: ,,Zase je moje decko v batožinovom priestore a trénuje na chem. olympiádu.“ V tom momente sa poľom ozval strašný výbuch a tlaková vlna celu skupinku odhodila asi 100 metrov ďalej. Ocitli sa na železničnej stanici Kláštor pod Znievom. Akurát prichádzal vlak. Nastúpili do neho. Sisa pozorovala zhrdzavenú pozinkovanú pružinu, ktorá vytŕčala zo sedačky. Mgr. Krkošková ako prvotriedny chemik sa tým začala zaoberať a bohvie odkiaľ vytiahla kriedu a začala na špinavé okno písať rovnice. Potom nám chcela vysvetliť aj sústavu 4 neznámych rovníc, navyše goniometrických. Radšej sme ju nechali v zápale boja s x a y a pobrali sa do iného kupé. Ono bol hneď krutý a oddelil od seba páčidlom dvojice a rozsadil ich. Škaredo naňho zazerali. Romy si od Sisy s veľkou nevôľou odsadol na sedadlo cez uličku ale aj tak ju naďalej vyzliekal pohľadom. Miške už Sivčo liezol na nervy takže jej vyhovovalo, že boli rozdelení. Sivčo zosmutnel a díval sa cez špinavé okno na biele čiary na stene tunela. Bohužiaľ (či našťastie?) sa učiteľka do kupé nezmestila. Dívala sa na nás cez dvere z chodby. Lenže Nebošku aj osvietilo a zatiahol závesy.Po zatiahnutí sa v kupé začali diať zvláštne veci. Všetky pokusy o oddelenie Sisy a Romyho zlyhali a obsadili si jednu sedačku. Začalo to bozkávaním, pokračovalo obchytkávaním a začalo sa k niečomu schyľovať... Nat sa usedavo rozplakala (každý prítomný hľadal dôvod ale nenašiel ho), Lenny ju utešovala a Ono iba sedel a pozeral sa. Neboška sa začal prehrabávať vo svojej cestovnej taške a vytiahol z nej videokameru. ,,Toto pôjde na net!“ povedal zákerne a zapol ju. Sivčo sa pokúšal uzmieriť s Miškou ale nevychádzalo mu to. Tiež sa rozplakal a prisadol si k Nat. Ta ho zúrivo odkopla a on vrazil do dverí. ,,Je tu voľné?" spýtala sa staršia dôchodkyňa, keď otvorila dvere kupé.Keď uvidela ten výjav - hlavne Romyho a Sisu - tak sa prežehnala a so slovami: ,,Tá dnešná mládež nevychovaná!“ odišla. Nat ďalej usedavo plakala a Sivčo si zbieral z podlahy kúsky tela. Neboškova kamera dlho nevydržala lebo najskôr schytala operadlo na ruku, ktoré po nej hodila Lenny a potom sa vypla po tom ako do nej vrazila naša rozvášnená dvojica. Cesty ale bolo dosť. Mgr. Krkošková nám prišla oznámiť že za 5 min. vystupujeme v Bojniciach. Romy a Sisa ukončili svoju vášnivú chvíľku a Sisa si začala z podlahy zbierať kusy svojho odevu. Miška medzičasom začala flirtovať s Neboškom ale rýchlo sa to ukončilo fackou od neho, na čo Miška reagovala kopancom na jeho citlivé miesto. Zjačal a s bolesťou sa zvalil na sedadlo, celé od zvláštnej slizkej bielej tekutiny. Keď ju zacítil, z krku mu vybehlo veľké množstvo zvratkov, ktoré zasiahlo Nat, Lenny a z časti aj Ona. Nat sa hystericky rozziapala, ako si to dovoľuje ogrcať jej nové rifle a Ono ako citlivejšia povaha hodil tiež šabľu. Učiteľka zmätkovala a zháňala handry a keď iné nenašla, použila Sisino tričko, ktoré stále ležalo pod sedadlami. Tí čistejší pobrali kufre a vyšli von. Nat sa s radosťou hodila do kaluže aby zmyla zo seba ten odporný zápach a Lenny na seba vyliala polovicu parfému. A táto naša zvláštna devätica sa vydala smer centrum, kde stál náš hotelík. Teda skôr ubytovňa. Budova, kedysi slúžiaca ako stredoškolský internát by si nezaslúžila ani polku hviezdičky. Recepcia vyzerala ako vrátnica na komunistickej fabrike. Nat vyhlásila, že v tomto hoteli nocovať nemieni. No nikto sa k nej nepripojil, tak sa prispôsobila a s veľkým odporom sa blížila ku budove. Ľudia sa začali dohadovať kto s kým bude na izbe. V hoteli boli iba 2-posteľové izby. A nastala dilema - kto s kým. Samozrejme naše hrdličky si zobrali jednu, otočili kľúčikom a oddávali sa ďalším radovánkam. Keďže Sivčo a Miška sa ešte nepomerili, museli sa rozdeliť. ,,Ono, budeš so Sivčom...“ začala Lenny ale prehlušil ju protestujúci Ono. ,,Ja s ním nebudem! A nebudem!!!“ dupol nohou. ,,Tak Ono a Neboška...“ začala ďalšiu možnú dvojicu ale teraz protestovali obidvaja. ,,Čo s tým...s tým...“ Neboška sa nevedel vyjadriť a do toho Ono stále žiadal pozornosť. ,,Tak napíšme na papierik rovnaké čísla izby a losujme,“ napadlo Mišku. Tento nápad sa odsúhlasil, tak Sivčo vytiahol peračník (vždy so sebou, čo keby sa riešila nejaká olympiáda) a písal čísla 42 - 42, 43 - 43, a 44 - 44. Prvá losovala Miška. Vytiahla si 42. Po nej nasledoval Ono, ktorý si vytiahol 43. Ďalej šiel Neboška - 44. Sivčo- 42!!! Miška sa usedavo rozplakala a nedokázala prestať. Lenny - 43 a Nat - 44. Nat s Neboškom na seba pozreli, prevrátili očami a kráčali po schodoch. Miška si sadla na kufor že ona sa radšej sťahuje k učiteľke. Načo Lenny - génius povedala, že preložia posteľ zo 42 do 43 a Miška bude s nimi. Lenže Sivčo sa bojí tmy. Tak mu Ono dal baterku a podal kľúčiky. Na izbe 44: Neboška sa hodil na posteľ - bohužiaľ bola tam iba jedna. Nat sa zarazila a ako dominantná povaha zobrala plachtu a Nebošku šmarila na zem. Ten po jemnom otrase mozgu sa naštval tak sa začali naháňať. Lenže Nat neodhadla vzdialenosť a prevrátila sa cez posteľ. Neboška sa začal rehotať a Nat začala chystať pomstu. Zvalila ho na posteľ a dusila vankúšom. Do tejto situácie prišli ostatní a neuveriteľne sa zabávali. Lenny vyhlásila vankúšovú bitku a za chvíľu 44-ka vyzerala ako v Perinbabe. Bolo jasné, že zábavu za chvíľu niekto alebo niečo preruší. A stalo sa. Žiarovka zablikala a zhasla. O dve steny ďalej sa zo 42-ky ozvalo zavrešťanie. ,,Sivčo sa fakt tej tmy bojí,“ povedala Miška a zachechtala sa. Do izby vtrhla učiteľka. ,,Dočerta, prečo nejde ten prúd? Vôbec vás nevidím,“ hovorila. ,,Buďte rada pani učiteľka,“ zachechtal sa Neboška. Ledva to dopovedal, žiarovka sa zasvietila a ožiarila všetku tú spúšť. ,,AAAAAAAAAAAAAAAAAAA!!! VY VANDALI!“ učiteľka sa očividne naštvala. „Kto to spôsobil???“ spýtala sa. Každý s nevinným výrazom ukázal na niekoho iného. Začali sme spievať hit z Neberte nám princeznú - spravilo sa to samo, ja nie, to Dominik... ,,TO SIVČO!!!“ zvolali sme takmer naraz asi po minúte. ,,TOTO SI S NÍM VYBAVÍM!“ zvrieskla učiteľka a vybehla z izby. Všetci sa začali smiať, no stíchli, keď sa do izby dovliekla zúbožená Sisa. Vlasy jej trčali na všetky strany, krvácala z nosa a slintala ako besná. Rozplakala sa a objala Lenny. Nat sa na ňu túžobne pozrela ale Sisa jej smerom iba odfrkla a začala sa rozprávať s Lenny. Samozrejme všetci sa okolo nej zhŕkli a začali sa vypytovať: ,,Čo sa stalo?“ Sisa zo seba vysúkala: ,,No my sme sa nechali trocha uniesť...hmmm...a Romy odtrhol nástennú lampičku aj káblami. A ako sme boli na sebe tak nás to trochu skopalo.“ Zachechtala sa. ,,A potom som zletela na nočný stolík.“ Už konečne prestala škrtiť Lenny a obzrela sa okolo.“ No vidím, že vy ste sa tiež nenudili, čo Nat?“ spýtala sa ironicky.,,Máš pravdu,“ sarkasticky odpovedala Nat. ,,A Romy je na tom ako?“ Sisa schytala znovu záchvat plaču. ,,On je pravdepodobne v bezvedomí. Predsa iba ten prúd...“ Všetci za tlačili cez dvere a vrazili do 41. A tam naozaj ležal Romy. ,,Rýchlo zavolajte sanitku!“ panikáril Ono. Nat s kľudom Angličana z vrecka vylovila mobil a vyťukala 112. ,,Áno, príďte do Bojníc na Hotel Royal. A rýchlo!“ zložila. Romy sa po oživovaní a umelom dýchaní od Mišky pomaly začal preberať, ale aj tak bol na tom dosť zle. Nat vyhlásila, že ide spať. Nečakala na reakciu a odišla na 44-ku. Ostatní sa nad ňou začali pohoršovať. ,,Kde je triedna?“ napadlo zrazu Lenny. Vtedy do izby vbehla Mgr. Krkošková a začala panikáriť: ,,ČO vy tu stvárate?!?! Že ja som vás brala na výlet. Si to zaplatíte. SAMI!!! PREBOHA, VEĎ NEDÝCHA!!! Volajte sanitku!“ ,,Nat už volala. Kľud pani učiteľka. Harmančekový čaj vám pomôže,“ ukľudňovala ju Lenny a viedla ju na izbu. Ako prišli na 40-ku, učiteľka z tašky vylovila tu maskovanú Whisky a logla si, tentoraz už poriadne. Hneď jej bolo lepšie, ale v pití pokračovala a Lenny ju nedokázala zastaviť. Začala sa priblbo smiať a ťahala Lenny za copíky. Lenny vycúvala z izby, tresla dvermi a zadychčane vletela na 41. ,,Pomoc učiteľka sa opila...!“ Neboška dodal: ,,Pome sa aj my!“ Jeho nápad zastavila prichádzajúca sanitka. Záchranári naklusali, naložili Romyho na nosítka a vyklusali vonka. ,,Kde máte zodpovedného vedúceho?“ spýtal sa jeden záchranár. ,,No, ehm...“ začala Lenny, ale slova sa ujal Ono: ,,Ona je na izbe číslo 40. Ale akurát jej prišlo nevoľno. Myslím, že netreba aby ste tam šli.“ Keď to dopovedal, cela posádka už bola vo vedľajšej izbe. Asi za minútu sa vrátili s naštvatými pohľadmi. Všetci nahodili výraz - ja muzikant - a zdúchli sa zamknúť do zasneženej 44. Tam ale Nat spala. Ostatní si zo skrine vybrali plachty a rozložili ich na zem. Potom si tam všetci políhali a za chvíľu zaspali. Asi o 10 minút sa Lenny zobudila na to, že Neboška mal ruku na jej hlave a v spánku ju ťahal za vlasy. Tresla mu po hlave na čo sa zobudil on a jeho lakeť schytal Ono do boku. Ten zjačal a takto to pokračovalo ďalej až to došlo k Nat... Tá sa naštvane posadila a zazrela na každého. Provokatívne si zobrala deku a vankúš a odišla na druhú stanu izby.V tom niekomu začal zvoniť mobil. Lenny spoznala melódiu Alexandra Rybaka a zdvihla to. Bola to Sisa. Hovorila, že Romyho previezli do nemocnice a je v pohode. Že sa nemusia báť. Lenny jej povedala, že je rada, že Sisa konečne bude s nimi a bude konečne celá partia pokope. Nat to ale počula a keďže so Sisou vojnovú sekeru stále nezakopali, začala na ňu trúsiť protivné poznámky. Okolo jednej v noci sa všetko ukľudnilo a každý zaspinkal ako mimino. Nadránom sa Ono prebudil. Za nohu ho držal Sivčo ako nejakého plyšáka, Neboška rozvalený na celej posteli sa kotúľal zľava doprava a vydával pritom zvuky ako pretekárske autíčko, Miška a Lenny spali v objatí. Ono potriasol nohou, na čo sa Sivčo zobudil. Bol očividne pod vplyvom alkoholu. Ono sa rozhliadol po miestnosti a zbadal prázdnu fľašu kopaničiarskej hrušky. Nevedel ako sa ma tváriť tak radšej zavrel oči a pokúsil sa zaspať. Sivčo očividne pohľadom hľadal Mišku a keď uvidel jej objatie s Lenny, dostal hystericky záchvat plaču, na ktorý sa každý prebudil. Všetci začali nadávať na skorú rannú hodinu a chtiac-nechtiac sa museli odobrať do svojich izieb. Šiesti sme si vybrali kefky zaliezli do kúpeľne. Na 44 sa ako obyčajne začala hádka o to kto ide prvý. Neboška vliezol do kúpeľne a zabuchol Nat dvere pred nosom. Tá sa tam začala dobýjať ale keď ani do 10 minútneotvoril, išla na 43 za Onom a Lenny. Tam také problémy nemali. Bola tam aj Miška, ktorá sa stále so Sivčom neuzmierila. Lenny si nanešťastie zabudla zubnú kefku, tak si zuby vyčistila očividne použitou dentálnou niťou, ktorú našla na toaletnom stolíku v kúpeľni. Hneď potom jej prišlo nevoľno a odniesla si to Miška. Nat sa začala nenormálne smiať, no facka od Mišky ju umlčala. Potom už len škaredo na všetkých zazerala. Vyhlásil sa voľný deň, keďže sa učiteľka a Romy so Sisou na hotel nechystali. Dohodli sme sa - aký zázrak sa stal??? - že pôjdeme trochu obzrieť mesto. Potom sme sa už všetci obliekli, pobrali kabelky a batohy a vyrazili smer 5 000 (päťtisícové) kúpeľné mesto Bojnice. Prvá na rade bola zoologická záhrada. Zvieratká boli krásne, až na pár úrazov. Sivčo sa pokúšal kŕmiť pelikána a skončilo sa to uštipnutím a opuchom celej ruky. Na Natinom pleci malý lemur vykonal svoju potrebu a Lenny sa polovica obsahu batohu vysypala do jazierka pre labute. Samozrejme tam skončili mobil aj peňaženka. Lenny zúrila a odniesla si to Miška, keďže bola najbližšie pri nej. Lenny začala nadávať ako hrom a za pomoci konára z chránenej magnólie si lovila svoj Samsung a 30 Eur. Prehliadka pokračovala aj k pavilónu opíc. Bol tam strašný smrad tak sme postávali vonku a čakali, kým niekto vykročí. Do toho Nat sladkým ironickým hlasom zatiahla smerom k Neboškovi: ,,Drahý, nechceš si ísť pozrieť rodičov??? Možno si tam nájdeš aj zabudnutý mozog...“ a radšej sa schovala za Ona. Neboška si nevšimol, že Nat sa skryla a schytil vedro vody, ktoré stálo pri ňom a vylial ho na Ona. ,,TY DEBIIIIL!!!!!“ naštval sa Ono a strčil ho do voliéry orla skalného, ktorá práve bola otvorená a chytro zatresol dvierka. Orol mu pristál na hlave a začal pomaly vyzobávať vlasy z Neboškovej hlavy. ,,Pôjdeme, nie?“ povedala nenúteným tónom Lenny. ,,Snáď ho tam nenecháme???“ zhrozil sa Sivčo. ,,Prečo nie? Aspoň budem mať voľnú izbu,“ prehodila Nat. ,,Tak kto je za zachránenie Nebošku?“ Zdvihla sa Sivčova a Miškina ruka. Proti boli Nat a Ono a Lenny sa zdržala hlasovania. ,,Je to nerozhodne,“ ozval sa Neboška. ,,Tak potom treba niečo medzi tým,“ začal uvažovať Ono. ,,Zasekneme ťa vo dvierkach. To je niečo medzi tým. Kto je za?“ Spýtavým pohľadom sa otočil na Nat a Lenny lebo vedel, že Sivčo a Miška nebudú súhlasiť. ,,Tak ho pustite,“ povedala Nat. ,,Nechcem tu ostať večnosť.“ Ono sa na ňu nesúhlasne pozrel ale dvierka otvoril. ,,Si mi zachránila život. Ako sa ti odmením?“ zletel Neboška na kolená pred Nat. "Tak po 1. prestaň fňukať, po 2. sa postav a po 3. ...hmmm...to si ešte rozmyslím.“ Neboška sa zatváril ponížene, ale ponuku prijal. Miška a Sivčo sa zaradovali a svoj úspech oslávili poriadne dlhým jazýčkovým bozkom. Nat, Lenny a Ona natiahlo a radšej sa odvrátili na druhu stranu lebo nechceli vyvrátiť obed. Skupinka sa pomaly začala posúvať ďalej smerom ku jazierku s krokodílmi. A to by sme neboli 9.A, keby sa znova niečo nestalo.Nat na svojich 10 cm opätkoch zakopla o malý kamienok a na mostíku cez jazierko zabalansovala a ani pokus o záchranu (chytenie sa za Lenny) nepomohlo. Iba ju stiahla do vody a keďže ani jedna nevie plávať, začali sa topiť. Neboška neváhal a skočil za nimi do vody. Miska a Sivčo si uvedomili, že sú takmer sami a začali si to naplno užívať. Onovi už bolo tak zle, že radšej skočil za ostatnými do vody. A tak sa 4 blázni čľapkali po pás v blatovej vode a pokúšali sa vyškrabať na breh. To sa im nedarilo až do chvíle keď sa za nimi objavil krokodíl. Otvoril papuľu a ukázal svoje špicaté žlté zubiská. ,,AAAAAAAAAAAAAAAAA!!!“ zborovo zakričali a vzali nohy na plecia. Urobili aj svetový rekord v behu z jazera. No lenže Nat na tých 10 cm opätkoch sa utekalo priam skvele, tak sa jednostaj zabárala. Ono ju chytil za nohy a Neboška a Lenny za ruky a už ju niesli preč z ohrady. No ale nerátali s 2 metrovým plotom. Nat prehodili a oni sa po jednom začali šplhať hore. Ono a Neboška pomohli Lenny vyšplhať sa hore. ,,Ja idem prvý,“ vyhlásil Neboška, keď Lenny bola na druhej strane. ,,Nie, ja idem,“ protirečil Ono. ,,NIE, JA!!!“ začal trucovať Neboška. Ono si až teraz všimol, že 5 metrov odtiaľ kde stáli, je odomknutá bránička. ,,No choď,“ povedal Robovi a pomohol mu sa vyšplhať. Potom pohodovým krokom vykročil k bráničke a prešiel cez ňu bez jediného škrabanca. Keď to Nat videla, z úst jej začala vytekať pena a za chvíľu začala hystericky jačať. Všetci si vytiahli vatu a napchali si ju do uší a pokračovali v prehliadke ZOO. Nat sa postavila a keď zistila, že má roztrhané rifle, tričko a účes totálne v háji, tak dostala zase ďalší hystericky záchvat a dobehla ku skupinke jej spolužiakov. Tam sa urazene vliekla za nimi. Lenny ju už ignorovala. Už na ňu nemala nervy. Na ňu už toho bolo priveľa. Jej flegmatická povaha nebola zvyknutá na takéto nervy a stres. Skupinka sa pomaly blížila ku východu zo ZOO, kde už stála Mgr. Krkošková aj s Romym a Sisou. ,,Preboha, poďme preč,“ navrhla Lenny a na nikoho nečakala a otočila sa. Ostatní zostali stáť. Nevedeli sa rozhodnúť ale nakoniec išli za učiteľkou. Tá sa už radšej na nič nepýtala, len si povzdychla: ,,Ešte 3 dni...“ a pomalým krokom sa vybrala smer obchod. Chcela vykúpiť všetky zásoby Whisky. Keď to Lenny videla, radšej išla zachraňovať situáciu zase. ,,Pani učiteľka, tu máte čaj na nervy. Ten vám pomôže viac,“ navrhovala jej. No učiteľka šla rovno k regálu s alkoholom a keď sa dozvedela že Whisky už nemajú, začala hystericky zúriť a trieskať do pultu. ,,Bože, tak si dajte moju Finlandiu,“ povedala jej Nat a vytiahla s batoha plnú fľašu. Keď to Lenny videla, zakrútila sa jej hlava a odpadla. „Lenny?! Lenny?!“ triasol s ňou Ono. Učiteľka si vzala vodku a napila sa. Nat nasledovala jej príklad a tiež si dala. Keď sa Lenny nakoniec so slovami: ,,Čo ma tu ešte čaká...“ prebrala, zhodli sme sa, že ideme radšej do hotela. Aj tak už bol čas večere. Keď sme tam prišli, Finlandia už bola úplne dopitá. Najviac sa na tom podieľala triedna, Nat ale trochu si uchlipol aj Ono, ktorému to očividne udrelo najviac. Však ostatné už boli zvyknuté. Ono ale začal spievať Prší prší ale v dosť drsnej opito-metalovej verzii. Neboška nejako sprevoznil tú svoju kameru a odušu nahrával. Miške začalo škvŕkať v žalúdku a tak išla na recepciu. Tam ale nebolo ani človiečika. Sadla si teda za pult a hľadala v zozname číslo do nejakej pizzérie. Keď jedno konečne našla, tak išla obehnúť všetkých. Vrátila sa a vytočila. ,,Dobrý, tu Hotel Royal, chceli by sme si objednať pizzu. Takže bude to 1 syrovo-šunková, 1 havajská, 1 mexická, 3 krát quatro formaggi a 1 maxi šunková.“ Miška dokončila rozhovor a začala sa hrať na PC karty. Ostatní sa pobrali na izbu, lenže Ono nebol schopný ísť po schodoch, tak sa začali hádať o to, kto ho doprovodí vo výťahu. Nakoniec to schytala Nat, ktorá ho zobrala pod plecia a nastúpila do výťahu. Ono stlačil 9-tku, hoci bývali na osmičke. Rozvalil sa na tlačítka tak, že Nat sa k nim nemohla dostať a tak sa len neochotne musela viezť tam, kde to Ono stláčal. Lano praskalo a vyzeralo to tak, že výťah už dlho nevydrží. Nat začala byt znepokojená. Ona odsotila na druhu stranu kabínky a stlačila STOP! Výťah zastal rovno pred kamennou stenou medzi dvoma poschodiami a svetlo zhaslo. ,,Lenny??? Miška??? Sivčo??? Paniiii učiteľkaaaa??? Romy??? Sisa??? Neboškaaa???“ začala kričať Nat. ,,Však nejač tak, nie sme hluchí,“ ozval sa Romy. ,,Tak nám perkele pomôžte nie?“ kričala naspäť Nat. ,,Už sa volajú technici,“ odkričal ktosi, pravdepodobne Sisa. Nat sa zosunula na podlahu a zazerala na Ona. Ten pomaly začal prichádzať k sebe. ,,Kde to sme? A prečo je tu tma? A kto je tu so mnou? Strašne ma bolí hlava,“ pýtal sa zmätene. ,,Vďaka tebe zaseknutí vo výťahu, pretrhli sa lanká, káble a bohvie čo ešte a som tu ja. Sa nečuduj, keď si si dal 4 glgy Finlandie,“ odpovedala mu unudene Nat. ,,Žijeteeeeeeee???“ zakričala zhora Lenny. „Sme mŕŕtviiii,“ odkričal Ono naspäť. „Fuj, vy máte blbé žarty. Tak zatiaľ čaute.“ Lenny odišla a my sme zostali zase v malom výťahu. ,,Na ktorom poschodí vlastne sme?" zakričala Nat. ,,Medzi 9 a 10,“ hlas znel ako Miška. ,,ME-DZI DE-VAŤ A DE-SAŤ??????“ vysúkala zo seba Nat a spanikárila. Výťahom zo všetkých síl začala triasť, no nepomáhalo. Ono sa na tom začal strašne smiať, ani rana prázdnou fľašou od vodky ho nedokázala umlčať. „Už sú tu technici!“ zase sa ozvala Miška. „Chvála Pánu Bohu, teda Chvála Valovi svätému živému a...“ Ono prerušil Natino modlenie: „Som katolík, tak mi tu nehoväď náboženstvo.“ „Dobre,“ poslušne odvetila Nat. Lanko pomaly začalo praskať a výťah sa začal posúvať smerom dolu. Nat zvrieskla a omdlela. Ono začal plakať a dupať po podlahe. Lano definitívne prasklo a kabína začala voľným pádom letieť dolu šachtou. Ono jačal z plného hrdla a Nat si iba pokojne ležala na podlahe. Ono ani nestíhal sledovať číselka na dverách keď výťah prudko zastal a Onovi nadskočil žalúdok. Jeho obsah dopadol na Natinu tvár, načo sa ona prebrala. „FUUUUUUUUUJ!!!“ zjačala. Vyzliekla si mikinu a začala sa očisťovať. Make-up sa definitívne rozlial tak mala na očiach krásne čierno-fialové fľaky, ako keby monokle. „Ty teda vyzeráš. Aj duch by sa ta zľakol,“ zažartoval Ono ale prudko si to rozmyslel keď mu Nat strelila. Jeden záchranár sa k nim spustil a po jednom ich vytiahol vonku. Tam sa radostne zvítali s ostatnými. Lenny nahodila svoj obvyklý nenútený tón: ,,Tak ideme na izbu?“ Všetci sa na ňu ironicky pozreli, no za chvíľu sa všetci vybrali po schodoch. Lenny nastúpila do vedľajšieho výťahu a stlačila 8. Vyviezli sme sa hore. „Pizzaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa!!!“ zreval poslíček, ktorý prišiel asi o 10 minút neskôr. Tak sme sa zase všetci narvali do výťahu a išli dole . Učiteľka mu strčila prachy do ruky a vzala krabice. Začala kričať názvy a hádzala ich majiteľom. Všetci neboli taký šikovní a Sivčovi padla pizza na hlavu a Onovi preletela až na protiľahlú stenu... Išli znova hore a tak sa pousádzali na posteliach. Hrdličky šli ako zvyčajne do svojej izby a venovali sa sebe. Ostatní šli na 43 a tam sa rozprúdila zábava.Nat odbehla do 44 pre ďalšiu Finlandiu. Keď sa celá stiahla, opitý násťroční sa rozhodli, že sa zahrá fľaša na úlohy. Lenny (najmenej sťatá) išla pre papier a Sivčov peračník, natrhala papieriky, rozdala ich aj s perami. Napísala tam všetko, čo kto navrhol a kopu položila do stredu. Miška rozkrútila fľašu a tá padla na Sivča, ktorý sedel oproti nej. Vytiahol si papierik. „Pobozkaj dievča, ktoré je najviac oproti tebe.“ Miška sa potešila (medzičasom sa opäť dali dokopy) a obaja si ten bozk naplno vychutnali. Potom krútila Nat a fľaša dopadla na Lenny. Ešte aby sme dodali, sedí sa v smere hodiniek: Ono, Miška, Nat, Neboška, Lenny a Sivčo. Úloha Lenny bola zaspievať svoju najobľúbenejšiu pesničku. Postavila sa do stredu, zobrala si svoj lak na vlasy a spustila...: „Wheeeen youuuu seee maaai feejs...hooooup iiiit givs you hell hoooooup iiit givs you hell...“ známu odrhovačku The All-American Rejects, známy letný hit z rádií. Keď skončila, všetci prítomní sa váľali po zemi. Lenny sa na údiv všetkých rozplakala a hodila do seba ibalgin. Potom krútil Neboška a fľaša dopadla na neho. Jeho úloha bola pobozkať najbližšie sediaceho chalana. Napravo sedeli dve baby a naľavo len jedna. Vyšlo to na Sivča. Dostal to na líce ale páčilo sa mu to. Miška na Nebošku celý čas zazerala a potom sa vyčítavo pozrela na Sivča, ktorý sa po tom bozku tváril ako v siedmom nebi. Miška vstala, strelila Sivčovi facku a odkráčala do 42. Tak v hre zostali iba 3 chalani a 1 baba. „Krista pane bože. Tuomas pomáhaj,“ priala si Nat. Tento raz točil Sivčo a padlo to znova na Nebošku. „Nie, ja už nechcem žiadne úlohyyy...“ začal fňukať. „Tak ťa hodíme do studenej sprchy,“ navrhla riešenie Nat. „Spraví sa to každému kto odmietne úlohy,“ dodala. „A pôjdeš tam so mnou?“ Robovi zaiskrili oči. „Nie, pôjde tam Sivčo,“ bránila sa Nat. Sivčo sa na Nebošku blažene usmial, a tomu prišlo zle. ,,Tak prijímam,“ súhlasil napokon, lebo netúžil po studenej sprche a navyše so Sivčom. Úloha znela: ,,Stráv noc s babou, ktorá je na izbe 4x.“ Čiže to mohol byť hocikto z tohto pobytu. Nat sa radšej zdvihla a zo zúfalstva si išla na 45 k neznámej starej pani vypýtať cigaretu a išla si na balkón zapáliť. Neboška začal rozmýšľať. Keď sa vrátila, stále nebolo rozhodnuté. „A musím si vážne vyberať?“ vykrúcal sa. „Áno, tak znela úloha,“ Ono bol neoblomný. „Sakra, prečo som ja vymýšľal takú úlohu...“ ďalej šomral Neboška. „Mám to!“ skríkol zrazu. „Ja som to vymyslel. Nie je tam napísané, ako stráviť. Takže stačí byť hore a rozprávať sa!!!“ Víťazne sa usmieval. „No nám to je jedno čo tam budete robiť, hlavne už povedz meno,“ Sivčo začínal byť netrpezlivý. „Meno? Tak to ešte nemám,“ Neboška odišiel zase premýšľať a Nat začala nadávať na chalanské spomalené myslenie. ,,Sisa je Romanova,“ uvažoval. ,,To nepripadá do úvahy. Miška je Sivčova, to tiež nie. Nat- nie ani keby ma za to platili. Lenny- ehm- no nič moc. PREBOHA OSTÁVA TRIEDNA!“ vykríkol na celú chodbu. Mgr. Krkošková vyšla na chodbu a spýtala sa: ,,O čo tu ide?“ „O nič. O nič. Tak ja radšej beriem tú sprchu,“ zhodnotil napokon a rýchlo dodal: „Nie, Sivčo, nejdeš tam so mnou.“ Ono chytil Sivča, hodil učiteľke do rúk a išiel nastaviť ľadovú teplotu, čo nebolo ťažké keďže teplá ani netečie. Nat ho nastrkala do vane a spolu s Onom radostne s ironickým úškľabkom otočila kohútikom. „AAAAAAA!!!“ zvrieskol Neboška. „To je-je stu-stu-stude-né-né-nééé.“ Triedna nedokázala udržať rozvášneného Sivča a on vbehol do kúpeľne a skočil k Neboškovi do vane. Začali sa tam diať nechutné veci. Preto Nat s Onom radšej vyšli a dvere zamkli zvonka. Potom počuli už len Sivčove vzdychy a Neboškov hysterický plač a volanie o pomoc. V kúpeľke: Robo zastavil vodu, vyletel z vane a pokúšal sa otvoriť dvere. Ale Sivčo ho za nohy stiahol na zem a začal sa po ňom siapať a vyzliekať mu tričko. Neboška sa iba neúspešne snažil postaviť (alkohol a voda urobili svoje). Nakoniec vzal kefu Lenny a začal útočiť ako mečom. Podarilo sa mu Sivča trocha zmiasť tak sa rozbehol od umývadla a pokúšal sa vyraziť dvere. Keďže hotel mal toľko hviezdičiek koľko mal, dvere povolili. Neboška sa vrhol do náručia Nat, ktorá videla, že odháňať ho nemá zmysel. Začala ho hladiť po vlasoch, zatiaľ čo Ono (viditeľne s pocitom ohrozenia zo Sivčovej strany a prekvapený z odhalenia jeho orientácie) sa Sivča pokúšal aspoň trochu upokojiť. Ako inak, studenou vodou. Potom do neho strčil ibalgin a s pomocou Nat a Nebošku (ktorý sa ho držal len končekmi prstov) ho odniesli na 42 a uložili k Miške do postele. Tú radšej zobudili a povedali na čom je. Miška sa rozplakala, že keď sa konečne udobrili teraz príde toto a prešla znova na 43. Nat aj Neboška zhodnotili, že to už nemá zmysel a pobrali sa do svojej izby. Tam bol na polovičke bordel (Neboška) a na druhej ešte väčší (Nat). Tá začala nosiť jeden vankúš, perinu a deku na zem. „Čo to robíš?“ spýtal sa Neboška. „Ustielam ti. Jednoduchá odpoveď.“ „Ale ja na zemi nespím,“ protestoval. „Tak tam spím ja,“ Nat sa všemožne vyhýbala, len aby nebola pri ňom. „Fajn!“ skončil hádku rýchlo a hodil sa na posteľ. Na 43: Miška sa s plačom hodila na Ona. Lenny sa medzičasom zobudila a keď Mišku uvidela, z tašky vybrala starý známy harmančekový čaj a na dvojplatničku dala zovrieť vodu. Keď ho Miška vypila, uľavilo sa jej. Ono si zhlboka zívol a ľahol si. Lenny si ľahla na svoju posteľ a Miška si priľahla k Onovi. ,,T-ty ideš spať pri mne?“ vyjachtal zo seba Ono. ,,Prečo nie? Veď so Sivčom som skončila,“ odpovedala a bližšie sa k nemu pritúlila. Ono sa odtiahol a pozrel na ňu. Ako sa posúval posúvala sa aj Miška. Keď bol už pri kraji, tak sa rozhodol že to nechá tak. Kým Miška zaspala, Ono rozmýšľal.Na 44 Neboška spadol z postele rovno na Nat. Tá sa prebudila a začala hystericky jačať, že prečo sa po nej váľa. Keď jej vysvetlil, že mal nočnú moru so Sivčom, odpustila mu a zabehla na 43 pre Lenny a harmančekový čaj. Lenny sa zobudila a keď videla Mišku a Ona na jednej posteli, skoro sa udusila smiechom. Nat ju ponorila do vankúša aby sa ostatní nezobudili a začala hľadať krabičku s čajom. Vtedy do izby vtrhol Sivčo a pohľadom niekoho hľadal. Nat sa rýchlo po ňom hodila aby neuvidel Mišku s Onom. Bohužiaľ neúspešne. Zbadal ich a začal kričať, revať a hodil sa o zem. Tam sebou metal a metal. Nat sa rozhodla že uvaria maxi porciu čaju. Keď už tak zázračne pomáha... Lenny chytila Sivča za vlasy a Nat mu do hrdla vliala pol litra harmančeka. Potom šlohla Onovi termohrnček a vzala čaj aj pre jej spolubývajúceho aby sa nabudúce po nej neváľal. Vrátila sa na 43, zobrala Sivča a dala ho k učiteľke lebo už si s ním nevedeli dať rady. Stále vzlykal: „Moja Miška, moja Miška...môj ex-kamoš, môj ex-kamoš.“ Keď sa Neboška upokojil, konečne zaspal. V miestnosti bolo strašne teplo a Nat sa rozhodla, že si ľahne na balkón. Ustlala si tam a ľahla si. Balkóny medzi izbami boli spojené a za chvíľu sa Nat zobudila na to, ako jej do nohy kope Lenny. Vyzerala dosť znepokojene (na to že je chorobná flegmatička). Lenny si tam tiež ľahla po tom ako cez stenu stále počula Sivčove vzdychanie. Teraz ale hrozilo že vypadne pomedzi tyčky balkónu, taká bola vychudnutá. Nat ju zazipsovala do spacáka a odtiahla do svojej izby. Lenny ale stále kopala, tak ju znova odzipsovala. „Čo sa stalo? LENNY! HALÓ! VNÍMAŠ MA???“ zatriasla s ňou. „Čo??? Jasné. Čo si vravela?“ Nat prevrátila očami. „ČO - SA- STA-LO???“ Nat znova zatriasla Lenny. „Ale nič, nič, mne sa iba dačo snívalo...,,A čo?“ spýtala sa Nat. ,,No, ehm...vieš snívalo sa mi že som bola v nemocnici ako pôrodná asistentka a že Sisa rodila Romyho dieťa. A keď sa narodilo, bolo choré a postihnuté. Potom som v tom sne odpadla a zobudila sa v izbe hrdličiek.“ Lenny bola úplne bleda, vypuľovala oči a prudko dýchala. ,,Vieš...ja...prepáč,“ znova omdlela. „No supeeeer,“ zatiahla Nat ale keď si uvedomila čo počula, tak aj ona odpadla. Našťastie pád stlmila posteľ a z časti aj Neboška. „Boha, tu sa nedá ani vyspať!“ Vstal, naštval sa a odišiel spať do vane.Ráno sa zobudil a prišiel si do izby pre veci. Tam sa akurát preberali Nat a Lenny, našťastie už vyzerali byť v pohode. Zrazu úplne bez príčiny do izby vbehla Mgr. Krkošková a spýtala sa Lenny: ,,Čo si robila v noci v mojej izbe?“ Preberajúca sa Lenny znova zamdlela. Nat veľa nechýbalo ale udržala sa. ,,Dúfam, že máme ešte čaj,“ vysúkala zo seba. Neboška radšej ako by mal byť na izbe, išiel pre ten čaj. Nat učiteľke vysvetlila, že Lenny je pravdepodobne námesačná a spolu ju prebrali. Išli aj na 40 za Sivčom. „Bol teraz spln?“ spýtala sa Mgr. Krkošková. „No podľa roku, mesiaca a dňa usudzujem, že planéty, Slnko, Zem a Mesiac mohli byť v takom postavení, aby nastal spln.“ Všetky 3 sa naňho pozreli ako na debila a potom spolu povedali: „Slovník, prosím.“Sivčo vytiahol z batohu SCS (taktiež vždy so sebou) a podal ho učiteľke. Keď si to našli, všetky 3 zborovo skonštatovali: ,,Aj tak nechápem.“ Sivčo si otrávene vzdychol a zavrel oči. Baby aj s triednou odišli z izby a išli sa iba tak pozrieť na 41. No to nemali robiť. Síce naše hrdličky spali ale tá spúšť v izbe...no... Hostí privítalo tričko na kľučke, postupne všetky Sisine veci smerom ku kúpeľni (tá bola vytopená lebo dačo - a to sa nikto radšej nepokúšal zistiť čo - zapchalo odtok). Na zemi sa ešte dal nájsť rozbitý nočný stolček, prázdny sprej od šľahačky, sem tam rozpučené jahody... Ale aj sviečky... „Počkať, to nie sú sviečky!!! To horí taburetka!!!“ s ľadovým pokojom zdelila Lenny.Išla do kúpeľne pre vedro s vodou a poliala ju. Taburetka zhasla, ale voda zasiahla trčiace drôty z odtrhnutej lampy a v celom hoteli vypadla elektrina. ,,Ups,“ povedala Lenny a odišla preč z izby. Zdrhli aj Nat a učiteľka, aby na ne nepadla vina. Inak deň začal úplne normálne. Na raňajky bola pizza od večera, hádalo sa kde sa dnes pôjde (aj tak sa nedohodlo) a Miška zase volala technikov - tentoraz na elektrinu. Nakoniec sa dohodlo, že sa pôjde na zámok. Tento nápad odsúhlasilo 5 z 9 ľudí, takže sa išlo. Všetci si popozerali krásny zámok. Nat si sadla na historickú stoličku, ktorá sa pod ňou prelomila a Nat musela zaplatiť 100 eur, ktoré na počudovanie všetkých mala pri sebe. To ešte zatajila kreditku s 500 eurami. V ďalšej miestnosti bolo kreslo, do ktorého keď si človek sadne, bude až do smrti bohatý ale nebude mat šťastie v láske. Romy so Sisou okamžite utiekli na druhú stranu hradu a Nat si bez váhania sadla. Ostatní sa rozhodli, že to radšej nechajú tak. Nat nebola poverčivá a boleli ju nohy od nových topánočiek. Išli ďalej a lektorka im povedala, že ak sa pozrú do jedného zo zrkadiel budú až do smrti krásni. Sivčo neváhal a chodil hore - dole popred neho. Nechceli sme mu kaziť ilúzie tak sme ho tam nechali a pokračovali v prehliadke. Postupne sa cela skupinka po schodoch dostávala čoraz vyššie. ,,Ideme sa pozrieť na najvyššiu vežu,“ povedala lektorka a viedla nás po dlhých točitých schodoch. Nakoniec sme skončili na malom balkóniku, ktorý sa ťahal okolo celej kruhovej veže. Zábradlie bolo hrdzavé a nikto mu moc nedôveroval. Každý, okrem Nebošku, sa držal čo najbližšie pri stene. Ten ale chcel pofrajeriť že on sa nebojí a išiel provokatívne pri zábradlí. „A na ľavej strane môžete vidieť Lipu kráľa Mateja...“ vykladala nám lektorka. „Kde?“ Neboška sa chytil zábradlia, to povolilo a on padal dole. „Preboha!“ zvrešťala Miška. Neboška sa chytil rímsy. Visel tam a každý sa zbehol pozrieť čo sa stalo. „Sakra, vytiahnite ma dakto. Bolia ma už prsty.“ Nat radšej vbehla do bezpečia dverí. Lenny sa s ľadovým pokojom pozerala na visiaceho Nebošku a Mgr. Krkošková panikárila. Miška pribehla a spolu so Sivčom ho začali vyťahovať. No Miška mala mastné ruky od rúžu a Neboškovi sa šmýkalo. „Ja sa už neudržííím!“ zakričal a už letel dolu. „Dúfam že sa mu nič nestane,“ povedala flegmatička Lenny a išla dole zistiť či žije. Neboška mal ale šťastie, padol akurát na tú slávnu Lipu kráľa Mateja. Cesta bola asi takáto: auuu-konááár, duf, bum, dum- konááár, kreees, prááásk - nie, nie, nie nech tá vetva nepraskne...ááá duf - zdvihol sa oblak prachu. Neboška dopadol na matičku zem a od samej radosti ju vybozkával. Sivčo horiaci úprimnou a nehynúcou láskou skočil za ním. No dopadol trochu horšie. Keď sa ocitol na zemi, mal narazené obe ruky a vytknutý členok. Neboška sa radšej hneď pozbieral a skryl sa pred ním do hradnej jaskyne. Ostatní v panike utekali dole pozrieť sa, či je naozaj v poriadku, či to Lenny nepodcenila. Ale keď zistili že je všetko OK, tak sa otočili a išli sa prejsť po hradnej záhrade. Učiteľka podopierala Sivča a išla s ním do búdky prvej pomoci. „Jeeeeeeej tu je jaskyňa!“ zvolala Sisa v záhradách. Vopchala do nej hlavu a zrazila sa s Neboškom. Obaja naraz začali jačať ako o život až všetky netopiere vyleteli. To ale nemali robiť lebo Sisa začala jačať ešte viac a ani Romy ju nedokázal utíšiť.Triedna okamžite pribehla a začala zmätkovať. Sisu chytila za nohy a začala ťahať. No Neboška sa držal za Sisinu hlavu a stiahol ju až dole. Učiteľka sa nestihla pustiť a všetci traja skončili v malom otvore. Potom bolo počuť už len „čľup“, ako dopadli do podzemného jazierka.„Žijete?“ tradične zakričala Lenny. „Hej, je tu málo vody...“ odpovedala Sisa. „Ale ako von?“ spýtala sa učiteľka. „Idem niekoho zohnať. Čakajte,“ ponúkla sa Lenny a už jej nebolo. „No my nikam nepôjdeme,“ odfrkol Neboška.Vo vode bola skrytá nejaká malá turbína, ktorá sa zapla. Sisu to začalo vcucovať dnu. ,,Robo, chyť ma!“ zakričala. Neboška sedel na brehu a vo vode mal ponorené iba nohy. Sisa sa ho zúfalo chytila a držala ako kliešť. Postupne jej v hĺbke zmizli topánky, ponožky aj rifle. Romy strčil do jaskyne hlavu a keď to videl, začal peniť a tlačiť sa dnu. „Sisa, ty ma podvádzaš s mojím kamošom??? Toto som si o tebe nemyslel.“ Aj on čľupol dnu, ponoril sa a vypol tú turbínu. Učiteľka mu poďakovala a vtedy sa zhora ozval hlas Lenny: „Sú tu hasiči. pozor na hlavy.“ Dole si každý zakryl rukami hlavu a hasiči sa začali prekopávať dnu. Potom ich všetkých po jednom vytiahli. Romy na Sisu zazeral ešte asi minútu, no potom sa obaja začali rehotať a pobozkali sa. Neboškova eufória zhasla a iba sa smutne po boku Nat vliekol za všetkými. Už išli na hotel a Nat medzitým išla do obchodu. Nakúpila nejaké rožky, syrokrém a kus salámy a potom išla ku regálu s alkoholom. „V tejto diere nemajú Finlandiu,“ nariekala. Napokon sa rozhodla že zoberie Absolut. Zaplatila kreditkou a ešte skočila do lekárne po nejaký ibalgin. „Vzala si aj kávu?“ spýtal sa Ono, keď sa Nat vrátila s 5 krabičkami ibalginu v ruke. ,,Vidíš, zabudla som. Dík že si pripomenul,“ zasmiala sa a skočila do večierky čo bola hneď vedľa. Potom sa šlo na hotel a všetci nejak zakotvili v učiteľkinej izbe. Tej už bolo všetko jedno a bola rada, že toto je posledný večer. Po hodinke rozprávania rôznych zážitkov sa Sisa a Romy presunuli na svoju izbu a ostatní pokračovali v zábave. Triedna spod postele vytiahla cely kartón Whisky a začala bujará zábava. Po hodinke poriadne pripitá učiteľka navrhla fľašu na vyzliekanie. Keďže učiteľkina izba bola dosť malá, všetci sa presunuli na izbu Lenny a Ona. Prvá točila Miška a ukázalo to na Sivča. Vyzliekol si košeľu a hodil ju na začínajúcu kôpku. Postupne sa vrchného dielu odevu zbavili aj Lenny, Ono a učiteľka. „Vy hádam máte v sebe magnety,“ vedeckým tónom zahlásil Sivčo a Nat rovnakým tónom odpovedala: „Ale fľaša je zo skla a alkoholu - a tie nemagnetizujú.“ Sivčo sa urazil, že niekto opravil jeho vedomosti, vzal si veci a z trucu odišiel na izbu. Ostatní pokračovali v zábave. Asi po pol hodinke skončila Lenny hore bez a Miška iba v spodnom prádle. Lenny pomaly vstávala že ona ide spať na 44. Nat ju strhla a prudko hodila na zem. Miška zapla na mobile FUNRADIO a začala sa „diskotéka“. Áno, všetci sedeli na zemi a dívali sa na mobil, čo postupne zhasol. Začala hrať nejaká trápna tuc-tuc pesnička a Ono začal kývať hlavou. Lenny si rýchlo obliekla tričko, šmarila sa na zem a začala Mission Impossible (či ako sa to píše). Preplazila sa na balkón a odtiaľ do 44, kde sladko zaspala. Potom šla nejaká pesnička od Three Days Grace, na čo Nat reagovala okamžitým oživením a super náladou. Zdvihla sa a začala pohadzovať vlasmi, ktoré sa pri náraze na jej plecia lámali skoro ako v tej reklame na vlasové žehličky. Potom začala poskakovať ako šibnutá, až sa jej zakrútila hlava. Jej telo letelo priamo na Nebošku, lenže ten sa uhol a už bolo počuť iba tupý náraz. Z rádia sa akurát ozval kúsok textu: „...try stay alive...“ Triedna medzi časom vytriezvela a začala ju zachraňovať. Neboška sa odobral na 44 a Lenny sa po jeho príchode vrátila na 43. Nat sa medzičasom prebrala a so slovami: „Už nikdy nerobím headbanging!“ odišla na svoju izbu. Potom na 43 ostali už iba Lenny a Ono. Miška sa medzičasom so Sivčom uzmierila a šla za ním na 42.Ono v stave podnapitosti si hľadal pyžamko ale omylom - či nie? - vošiel do skrine Lenny. Tá už spala, tak si to nevšimla. Ono sa tam začal hrabať s očividným potešením a našiel...plavky. Hodil ich na Lenny, ktorá sa s vreskotom prebudila: „Čo sa mi hrabeš v skrini???“ V tom momente obidvom nad hlavou zablikala žiarovôčka. Dostali geniálny nápad sa ísť zajtra kúpať...Potom sa Ono zvalil na Lenninu posteľ a zaspal ako drevo. Lenny si radšej ľahla na druhú a tiež zaspala. Asi o pol hodinku sa Lenny zobudila na štrkot kľúčov. Niekto odomykal dvere na ich izbe. Premkol ju strach ale zachovávala pokoj. Dvere sa so slabým vrznutím otvorili a do izby vošli Romy a Sisa. Sisa sa opýtala: „Môžeme tu dneska prespať?“ Lenny - naštvaná a zobudená - jej odpovedala otázkou: „A prečo???“ „My sme zničili aj posteľ,“ s nevinným úsmevom poznamenal Romy. „Choďte na chodbu,“ otrávene zatiahla Lenny. „Tu nie je miesto.“ Sisa z Lenny strhla paplón a aj s Romym si ustlali na zemi. ,,Na zemi môžete byt aj vo svojej izbe, nie?“ povedal Ono, ktorý sa práve zobudil. ,,Ale my chceme byť tu,“ povedal Romy a obaja zmizli pod perinou. ,,No okey,“ súhlasila bezradne Lenny. ,,Ale ak budeme rušiť tak povedzte,“ dodala a zavrela oči. Hrdličky jej pohľadom naznačili, že má odísť hneď. Lenny aj s Onom sa zdvihli a vyšli na chodbu. ,,Kam ideme spať?“ spýtal sa Ono, ktorý stále ešte nebol celkom triezvy. „Na 44, tam to možno bude normálne...“ navrhla Lenny. „S Nat a Neboškom? Pochybujem,“ Ono pokrútil hlavou ale išli sa teda pozrieť vedľa. Otvorili dvere a tam to vyzeralo ako pred dňom na Romyho izbe. Neboškove oblečenie sa ťahalo od dverí až k balkónu. V izbe boli roztrhané vankúše a paplóny. Perie bolo všade, všade, ÚPLNE VŠADE!!! Niečo (alebo skôr niekto) ťažko dýchalo v skrini ako keby od vyčerpania. Lenny k nej pristúpila, že ju ide otvoriť. ,,Si si tým istá?“ povedal znepokojene Ono. ,,Absolútne,“ odpovedala a otvorila. V skrini našla polonahého Nebošku s ponožkami v ústach a zviazaného Natinimi opaskami. Na sebe mal pravdepodobne med a vrstvu pierok. Nat bola v kúpeľke a odstraňovala zo seba ten istý humus. Bola iba v uteráku, ale ani kúpeľ predtým jej nepomohol. Ibaže sa všetko ešte viac zlepilo dokopy. Ono zatvoril dvere a obrátil sa na Lenny: „Rozviažeme ho?“ Lenny sa zamyslela. „Nie, to nech si vyriešia oni... Ale aj tak by som chcela vedieť prečo je tu taká...hmmm...spúšť?“ rozhliadla sa. Ono navrhol že nech ostanú, tak si sadli na posteľ a čakali kým obidvaja aktéri budú schopní výsluchu. Asi za pol hodinu sa Nat vrátila z kúpeľky. Asi vzdala všetky pokusy o normálny účes tak si vlasy jednoducho dala do drdolu. Uterák sa na ňu kompletne prilepil. Med je teda sila. ,,Tak čo sa dialo, Nat?“ začala Lenny. Nat sa začala šialene smiať, no potom sa ukľudnila a sadla si na posteľ. Medzitým Neboška v skrini stále skuvíňal. ,,No tak rozviažme ho, nie?“ povedal Ono. ,,Veď kam sa tak ponáhľaš? Ja chcem najskôr vedieť čo sa stalo,“ zahriakla ho Lenny. „No tak, začalo to tak že sme chceli ísť spať. Tak sme si ľahli ale mňa tlačil Neboškov malý plyšový ružový zajačik, tak som mu ho chcela zobrať. Lenže ako som ho ja chytila za uši, tak on ho za nohy a naťahovali sme sa oňho. Ja som mu omylom odtrhla jedno ucho...“ Keď toto Neboška počul, tak sa rozvzlykal. Ono kopol do dverí a skriňa sa zavrela. „...Potom po mne začal hádzať vankúše a chcel ma udusiť, lenže ja som z ľadničky vytiahla med a začala som ho striekať. Potom sa nejako roztrhol vankúš. A ako my sme sa mlátili tak sa z neho ten med dostal na mňa, potom na celú podlahu. A pierka už len padali. Potom som zajačika vyhodila von balkónom a rýchlo Nebošku uzemnila a zamkla v skrini. No nie som geniálna?“ Nat dokončila rozprávanie. ,,Fakt úžasná,“ sucho poznamenal Ono a Lenny iba prikyvovala. ,,MOH-LI BY SME HO UŽ KO-NEČ-NE ROZ-VIA-ZAŤ???“ povedal Ono. Nat sa naňho pozrela ako na debila a Lenny ako omráčená študovala štruktúru zatečenej steny. Tak sa Ono postavil a išiel ho rozviazať sám. „Nie, nie...“ prosila Nat ale márne. Ono Nebošku rozviazal a Nat sa rýchlo skryla za Lenny. Neboška mal na tvári dosť nazúrený výraz ale Ono ho zadržal. „Tak a teraz rozprávaj ty,“ vyzval ho. ,,No tak, bolo to tak. Aj keď ona to trochu prifarbila. Netlačil na ňu, jednoducho mi ho zobrala lebo sa jej nepáčil. A ostatok bol tak ako bol. Mal som šťastie že ste prišli vy lebo inak by som tam bol až do rána.“ Rozplakal sa a hlavu ponoril do vankúša. Teda vlastne skôr do hŕby malých pierok, lebo už žiadny nedržal pokope. ,,Inak neuveríš čo sa nám stalo,“ povedala zrazu Lenny Nat. ,,No čo?“ spýtala sa Nat otrávene. Ono podrobne vyrozprával čo sa stalo na ich izbe. „Super nápad!“ rozčarovala sa Nat. Neboška iba sucho prikývol. „No môžeme tu ostať?“ položila základnú otázku, kvôli ktorej vlastne prišli, Lenny. „Ale hej, hej,“ dovolili obaja a Lenny s Onom sa rozvalili na pierkach na zemi. Neboška chytil zrazu amok, zozadu skočil na Nat a natiahol jej obliečku na vankúš na hlavu. Zobral ju na ruky a vyšmaril von balkónom. Oprášil si o seba ruky a povedal: „To má za Ňufka. A nech je aj viac miesta.“ ,,Žiješ?“ zakričala obvyklú vetu Lenny, keď vybehli na balkón. Reakcia neprišla. Ono spanikáril a rozbehol sa po schodoch dole. Lenny bežala za ním. Keď vybehli von a došli k Nat, tá sa nehýbala a mala po celej tvári roztretú krv. Ono sa rozhliadol a zbadal Ňufka a prázdnu fľašu od kečupu. Lenny si otrela prst o Natinu tvár a olizla. ,,Veď to je kečup,“ povedala a rozosmiala sa. Vtedy to už Nat nevydržala a tiež sa začala šialene smiať. ,,Tu máš Ňufka,“ zakričala na Nebošku, ktorý stal na balkóne a fajčil. Pousmial sa a vrátil sa do izby. Nat si otrela kečup o kus listu, zobrala Ňufka a všetci traja sa pobrali naspäť. Keď boli pri výťahu, Lenny sa spýtala: „Nat? Ale prečo bol bez oblečenia v tej skrini?“ Nat sa iba tajomne pousmiala a nastúpila do výťahu. Lenny sa na ňu pozrela a pokývala hlavou. Vošli do 44. Lenny s Onom si zobrali deky a ustlali si na zemi. Mali už iba 5 hodín na spánok, pretože na 8:00 mali nastavený budík. Ono okamžite zaspal ale Lenny nemohla zaspať. Všetky jej mozgové závity pracovali a snažili sa rozlúštiť záhadu. Keď sa presvedčila či Nat spí, vstala a jemne Nebošku drgla do hlavy. Ten sa prebudil očividne dosť dezorientovaný a tupo na ňu zízal. ,,Poď na chodbu,“ zasyčala Lenny. Neboška nebol schopný odporovať tak iba vstal a obaja sa presunuli na chodbu. ,,Tak a teraz mi niečo vysvetlíš,“ so spýtavým pohľadom povedala Lenny. „A čo mám akože vystvetľovať?“ opýtal sa nechápavo. „No čo sa vlastne stalo. Neverím, že to bolo iba tak ako to popísala Nat,“ Lenny naňho zazerala. Neboška sa oprel o stenu a opätoval nevraživý pohľad Lenny. „Tu nie je čo vysvetľovať,“ povedal rozhodne a odišiel si naspäť ľahnúť. Lenny to ale nechcela nechať len tak a zdrapila ho za rameno. ,,No dobre,“ súhlasil napokon, keď sa Lennine herpesové pery začali blížiť k jeho ústam. ,,Tak začal som to vlastne všetko ja. Mal som nahromadené veľké množstvo energie a potreboval som si ju jednoducho vybiť. Lenže ona s tým nesúhlasila. Čakal som, že bude klásť menší odpor. No ale nakoniec sa to všetko zvrhlo proti mne. Nemal som to robiť. Ale veď je už po všetkom. Ale keby si náhodou ty mala záujem...“ Lenny sa naňho ironicky pozrela a odtrhla si kúsok z popraskanej pery. Lenny ho pustila a - ako zvyčajne - omdlela. Neboška sa vrátil do izby. Lenny sa prebudila, odtackala sa do 41, kde nebol nikto, šmarila sa na zem a spokojne odfukovala. Ráno sa prebudila okolo pol ôsmej a rozhodla sa, že všekých prebudí. Najskôr vrazila na 40. ,,Dobre ráno Vierkááááá!!!“ zakričala. Triedna sa s vreskotom prebudila a vybehla si na balkón zapáliť. Potom sa Lenny presunula na 42 a zobudila Mišku a Sivča, ktorí spali v objatí. Tiež nadskočili a Sivčo plný energie začal pobehovať po izbe sem a tam. Miška začala robiť mlynské kolá ale vrazila hlavou do rohu postele a odpadla. Lenny sa zachechtala a išla na 43. Bola trochu dezorientovaná, však pred chvíľou odtiaľ odišla. Na 44 vrazila s dvoma panvicami čo našla v kuchynke oproti. Trieskala ich o seba a všetci sa okamžite prebudili a začali do nej hádzať všetko, čo prišlo pod ruku. Lenny sa rozrehotala a ušla radšej na svoju izbu. Ono sa pobral za ňou. „Tak zistila si včera v noci niečo?“ vybafol na ňu. Lenny podskočila až po strop a zavesila sa na lustri. „Fuj, ty si ma vyľakal. No áno, zistila,“ odpovedala. ,,Ale bolo to také dosť mnohoznačné.“ Vyrozprávala mu čo jej povedal Neboška. Onovi sa zakrútila hlava a musel si sadnúť. ,,To akože chcel Nat a teba??? To na tom musel byť fakt zle,“ povedal. Lenny zhíkla a tresla mu facku. Ono zjačal a odtackal sa na 40. Našťastie za pol hodinku boli všetci OK, nikto sa neprizabil, nikto sa nehádal. Na Hoteli Royal vládol dlho nepoznaný božský kľud. Zobrali sa opaľovacie krémy, plavky a hor sa na bojnické kúpalisko.Nat po rušnej noci sa dovliekla do sedacieho bazéna a čľapkala sa tam s dôchodcami. Ono skočil do plaveckého bazéna a hneď si dal 2 šírky. Lenny si ľahla na breh a nagebrila na seba celý opaľovací krém aby jej priesvitná koža nechytila červený odtieňa nespálila sa. ,,Poď do vody,“ zakričal na ňu Ono. Lenny nešla. Odôvodnila to tým, že voda by mala veľký tlak na jej hrudník. Ono sa len ironicky zasmial a išiel si do bufetu kúpiť hranolky. Miška so Sivčom si išli vyskúšať tandemový zjazd na tobogane. „Ono, poď aj ty...“ nahovárala ho Miška, no nepochodila. U Nat to radšej neskúšali a ani Neboška netúžil po obrovskej šmýkačke so sklonom 60 stupňov. Tak teda si vyšľapali hrozných 30 schodoch sami. Postavili sa do fronty a onedlho už boli na rade. „Ideš prvý,“ rozhodla Miška. „Ale pre...?“ chcel protestovať Sivčo, no Miška ho umlčala bozkom. Deti za nimi zamliaskali: „Choďte inde!“ Miška so Sivčom sa teda pustili dole. Po celom kúpalisku a aj v okolí 15 km sa ozýval ich spoločný krik. Neboška sa nejakým nedopatrením ocitol pod ústim toboganu. ,,POOZOOOR!!!“ zavrešťala Miška. Neboška sa iba otočil a videl, ako naňho dopadá párik. Všetci skončili pod hladinou a za chvíľu sa vynoril iba Sivčo. Miška a Neboška ostali pod vodou. Sivčo tam vopchal hlavu a videl, ako sú ich pery blízko pri sebe. Začal sa triasť a robiť vlny. Lenny ležala blízko pri brehu a Sivčova zúrivosť bola taká silná, že Lenny zmietlo aj s osuškou do vody. „Boha, Sivčo, ja ťa zaškrtím!!!“ vyliezla Lenny z vody. Na hladine plávali olejové škvrny od je krému a všetci ľudia s jačaním utekali. „Aký prázdny bazén,“ zaradoval sa Ono a skočil doň hlavičku. Medzitým Sivčo vytiahol Mišku a tresol Neboškovi päsťou do nosa (konečne sa mu napravila prepážka v nose a ten získal menej pokrivený tvar...). „Ty maniak! Ona je moja, nechaj ju láskavo na pokoji,“ ziapal Sivčo a snažil sa Nebošku utopiť. Miška prišla a začala Nebošku udržovať na hladine. Na pomoc jej prišla aj Lenny (podľa zásady „Nepriateľ môjho nepriateľa je mojím priateľom.“). Potom Neboška rýchlo vyplával na breh a baby začali topiť Sivča. „ONO, POMOŽ MI!!!“ kričal na svojho kamoša, ktorý ho úplne ignoroval a venoval sa špehovaniu hrdličiek, ktoré si našli miesto pod toboganom kde bola tma a nikto tam nevidel.Radšej sa odtiaľ aj rýchlo vzdialil, aby nehodil šabľu. Učiteľka sa zatiaľ snažila napísať nejakú obstojnú správu pre riaditeľku. Sedela na lehátku a stále opakovala: ,,Toto nedopadne dobre,“ alebo: ,,Mňa určite vyhodia, mňa vyhodia.“ Sivčo sa pokúšal dostať preč od báb. V hlave mu skrsol nápad, ako ich zabaviť. Opatrne potiahol šnúrku na Miškiných plavkách. Baby mali, čo robiť aby ich udržali na mieste, ako Sivčo predpokladal, a on pokojne odplával.Triedna napokon tie 3 A4 naškrabala a všetci sa pobrali do šatní. Miška sa zabalila do uteráku, pretože dolný diel plaviek nakoniec stratila. Mgr. Krkošková si potom celú skupinku odviedla na stanicu kde čakali na vlak.Ten došiel o chvíľu. Sadli si a učiteľka im začala prehovárať do duše: ,,Takže 1. deň sme boli celý deň v ZOO a večer sme mali kvízovú súťaž...“ ,,Ale my sme nemali kvízovú súťaž!“ozval sa Sivčo a každý ho zahriakol hlasným: ,,PSSST!!!“ ,,2. deň sme išli na hrad, poobede do mesta a večer bol individuálny program. Hrali ste karty alebo Monopoly. Zatiaľ jasné?“ pokračovala učiteľka. Všetci prikývli len Sivčo zasa začal: ,,Ale my budeme klamať.“ Lenny mu to vyhovorila zložitým: ,,My nebudeme klamať, vlastne sa všetko stalo, my neklameme, len nehovoríme pravdu.“ Triedna sa nadýchla a pokračovala: ,,Takže 3. deň sme boli na kúpalisku a hrali sme plážový volejbal. Aj s ochrankármi som sa dohodla, že všetky naše prešľapy zataja. Samozrejme, niečo za niečo.“ Zažmurkala a papiere vložila do tašky. ,,Ale pani učiteľka!“ ozval sa zase Sivčo. ,,BUĎ UŽ TICHO!!!“ zahriakli ho všetci. Sivčo sa zatváril urazene a išiel si sadnúť na záchod. ,,Treba to tu nejak rozprúdiť,“ poznamenal Ono. Učiteľka sa zhrozila a povedala: ,,Nie, prosím. Ja som rada že už ideme domov.“ Všetci poslušne celú cestu domov sedeli a nevyvádzali. Buď počúvali MP3 alebo sa potichu rozprávali. Keď o necelú hodinku došli na stanicu Vrútky, navzájom sa poobjímali. Nat si neodpustila pri Neboškovi poznámku: ,,Bol si najhorší spolubývajúci akého som kedy mala,“ a učiteľka začala revať, že sa to celé skončilo. Ešte dali hromadné objatie, povedali si čau a každý sa pobral smerom domov.A všetci ostatní môžu ľutovať, že nešli.
THE END
Komentáre
Prehľad komentárov
SOUTĚŽ
(Veronika, 11. 7. 201012:38)
A ještě pro jistotu sem dám web: verametal.blog.cz
SOUTĚŽ
(Veronika, 11. 7. 2010 12:38)