Dom a mŕtve deti
Mária sa vydala z Oravy do Turca neďaleko Martina. Ale na rodný dom i dedinu nemohla zabudnúť. Často navštevovala sestru i ďalšiu rodinu. Mysľou bola viacej tam v rodisku, ako v Turci. K tomu negatívne vplývalo zlé spolužitie so svokrou. Nenávidela nevestu len preto, že je iného vierovyznania.
Nezhody mladých so svokrovcami sa nevylepšovali. Deň čo deň vznikali v dome hádky. Svokra Máriu volala iba hlúpa Oravka. Ponižovaná Mária sa vyhýbala škriepkam, ale nedalo jej zakaždým odpúšťať svokrine urážky a hanobenie. Bolo neznesiteľné ďalej bývať v tejto spoločnej domácnosti. Dohodla sa s manželom, že si našetria a kúpia hocijaký lacný rodinný domček v inej obci. A tak urobili. Odsťahovali sa teda od svokrovcov.
V tomto dome sa im narodilo aj prvé dieťa. Chlapec. Mladí rodičia sa tešili. Ale život je niekedy krutý - nemilosrdný. Malý chlapec po polroku zomrel. Bolo to nešťastie, na ktoré sa nedá zabudnúť.
Po roku sa potešili, keď sa im narodilo dievčatko. Liečilo ešte nezahojenú ranu. Po čase ďalšia tragédia - zomrelo i dievčatko. Hrôza! Manželia hľadali príčinu. Uvažovali i o dome. Podozrivé bolo, že bol veľmi lacný. Až po niekoľkých rokoch, keď už bolo neskoro, niekto vyzradil, že v dome žil pred nimi manželský pár a tiež im zomierali deti. Vysťahovali sa inde a narodili sa im dve dievčatá. Žijú dodnes. A tak sa povráva, že dom, v ktorom bývali predtým, je prekliaty!