Naozaj chcem tak veľa? Iba slobodu! Nič iné len tú hlúpu slobodu! Ako ma strašne zabíja pohľad na ľudí ako znudene cestujú MHD, ako so sebou vláčia deti, ako otrávene každý deň chodia do práce... Každý sa snaží len čo najlepšie zapadnúť do priemeru, len aby príliš nevytŕčal. Ich stereotypný, rodinný život im úplne vyhovuje... Ja sa nato nedokážem pozerať! Už nedokážem viac bývať v jednom byte so svojou matkou! To nieje žiadna sloboda! Prídem o 5 minút neskôr a ona má hneď histerický záchvat! A to naozaj nepreháňam! Mám úplné nutkanie zbaliť svoje posraté veci a odísť niekam daleko preč od všetkého a od všetkých! Naozaj mám k tomu blízko, každý deň o tom viac a viac premýšľam. Žiť si úplne slobodný, nezáväzný život, iba hudba a pár najlepších priateľov. Jediné, čo by ma spravilo štastnou je kebyže sa konečne môžem 100% venovať hudbe... Nič iné iba hudba... Taký svet by sa mi páčil. Nechcem závezky, ani povinnosti. Asi odídem zo školy, založím si vlastnú kepelu a budem hrať v kluboch po blave, žiť budem v malom byte dakde v prdeli a celý deň budem len hrať na gitere a spievať... Och áno krásny život... :-(