Žralok modrý (Carcharhodon carcharhias) je žralok z čeľade Lamnidae.
Niekedy sa chybne označuje ako „žralok biely“ alebo „veľký biely žralok“, čo je doslovný preklad jeho anglického mena. Má na svedomí najviac útokov na človeka spomedzi všetkých žralokovidných drsnokožcov, výskumy však ukazujú, že väčšinu ľudských obetí rýchlo po útoku nechá na pokoji. Je to dobrý a vytrvalý plavec, ktorý križuje vodný stĺpec buď tesne pod hladinou, alebo pri dne, pričom veľmi rýchlo prekonáva veľké vzdialenosti. Dokáže podnikať aj krátke a rýchle výpady za korisťou či obdivuhodne vyskakovať nad hladinu. Podobne ako ostatné žraloky z jeho čeľaďe, udržiava si nezvyčajne vysokú teplotu svalov, čo mu umožňuje dosahovať pri plávaní vyššie výkony. Zvyčajne žije samotársky, niekedy ho však možno vidieť v pároch alebo malých skupinách, ako sa kŕmi zdochlinou, pričom najskôr sa nažerú väčšie jedince. Postavenie v rebríčku, najmä dominanciu, dáva najavo osobitým spôsobom plávania. Hlavnou korisťou žraloka modrého sú tulene, uškatce, delfíny, veľké ryby a drsnokožce, nepohrdne však nijakým veľkým živočíchom, ktorého sa mu podarí uloviť. Po zdrvujúcom prvom údere sa na istý čas stiahne do úzadia a počká, kým korisť zoslabne. Potom sa vráti a v bezpečí sa nažerie. Samice sú väčšie ako samce. Vrhajú 4-14 mláďat, ktoré merajú 1,2 metra, niekedy aj viac. Embryá sa už v tele matky kŕmia neoplodnenými vajíčkami a svojimi súrodencami. Žralok modrý je síce v niektorých oblastiach chránený, jeho početnosť však rýchlo klesá. Žralok modrý sa poháňa bočným vlnením chvostovej časti tela. Tuhé prsné plutvy mu slúžia ako nosná plocha, chrbtová plutva ako stabilizátor. Tento obrovský a hrozivo vyzerajúci druh žraloka vzbudzuje medzi ľuďmi veľké obavy čiastočne aj „vďaka“ mediálnej kampani ktorá nasledovala po uvedení filmu Čeľuste. Podľa Medzinárodného registra žraločích útokov však má žralok modrý na svedomí-od začiatku pôsobenia tejto organizácie-iba 311 ľudských životov. Vďaka veľkým trojuholníkovitým zubom s pílkovitým okrajom je žralok modrý vynikajúco vyzbrojený na rezanie a trhanie mäsa koristi. V niektorých situáciách pláva s vycerenými zubami, čím dáva svojim súkmeňovcom a všetkým rivalom jasne najavo, aby sa radšej stiahli do úzadia a nesnažili sa súťažiť s ním o získanie potravy a narúšať jeho osobný priestor.
Žralok tigrí alebo žralok tigrovaný (Galeocerdo cuvier) je veľký a silný žralok žijúci väčšinou v pobrežných vodách tropických a subtropických morí po celom svete, od plytkých vôd až do hĺbky 140m. Dospelý žralok tigrí dorastá až do veľkosti 3,25 - 4,25 m a váhy 385 až 635 kg.
Klinový tvar hlavy umožňuje žralokovi tigriemu vykonávať rýchly pohyb do strán, a to vďaka nízkemu odporu vody. Žralok tigrí má na tele drobné otvory s elektrickými senzormi, ktoré mu umožňujú zachytiť aj ten najmenší pohyb jeho koristi. Vďaka týmto receptorom dokáže žralok svoju korisť okamžite zamerať i v tme.
Počas leta sleduje teplé morské prúdy až na juh k Novému Zélandu alebo smerom k Japonsku, dokonca sa objavil i pri New Yorku. V zime zostáva v teplých moriach pri rovníku a potravu si hľadá pri koralových útesoch v Tichom i Indickom oceáne alebo v Karibiku
Niekedy je tento žralok nazývaný aj "smetiakom mora", pretože si potravu nevyberá. Pri love bez ohľadu na výživnú hodnotu zožerie všetko, čo sa mu podarí uloviť. Okrem bežnej koristi ako sú ryby, sépie, chobotnice, menšie druhy žralokov (vrátane mladých žralokov tigrích), malé korytnačky a tulene, môžu v jeho žalúdku skončiť i pozostatky mŕtvych zvierat a odpadky.
Tento žralok je charakteristický svojimi priečne položenými veľkými ústami na dolnej strane tela s masívnou čeľusťou, ktorá je vybavená veľkým počtom nožovitých zubov v tvare trojuholníka. Zuby vyrastajú v niekoľkých radách, postavené za sebou. Zlomené, vypadnuté alebo inak poškodené zuby sa žralokom obnovujú. Žralok vyniká veľmi dobre vyvinutým zrakom, pri love sa však spolieha predovšetkým na iné zmysly. Svojim vynikajúcim čuchom je schopný zaznamenať i tie najmenšie stopy krvi vo vode.
Cez deň sa tento žralok pohybuje prevažne na otvorenom mori, v noci pri pobreží. Žije väčšinou osamote, ale viacero jedincov sa môže zhromaždiť na jednom mieste kvôli potrave. Niekedy migruje na veľké vzdialenosti.
Je jediným vajcoživorodým žralokom v čeľadi Carcharhinidae. Počas života môže mať 10-82 mláďat, gravidita trvá dlhšie ako rok. K oplodneniu dochádza v tele matky, rovnako ako u cicavcov. Zaujímavosťou je, že žraloky síce produkujú vajíčka, ale mláďatá sa rodia živé a úplne pohyblivé.
Počas párenia používa samec svoje brušné plutvy ako kopulačný orgán. Jednu z plutiev zavedie do pohlavného otvoru samice a vykoná insemináciu. Pre samicu môže byť takýto akt párenia veľmi bolestivou záležitosťou, pretože samček sa často pokúša udržať družku v pokoji pomocou zubov.
Tento žralok je zodpovedný za viac fatálnych útokov na človeka ako akýkoľvek iný druh žraloka. Podľa štatistík ISAF má tento žralok na svedomí 12 percent všetkých útokov na potápačov.
Najväčšia šanca stretnúť sa s týmto žralokom je na východnom pobreží Afriky, na Havaji, na útese Ningaloo v Austrálii a v západnom Pacifiku. Cielene, s prikrmovaním a bez klietky, sa s týmto žralokom potápa len pri brehu mestečka Umkomaas v Juhoafrickej republike.