Dajte pozor na cestách - chodím do autoškoly!
Nepáči sa mi v tej autoškole vobec. Strašne moc sa musím učiť. Vyhlášku, zákony, paragrafy povykrúcané sa mi už aj v hlave pokrútili. Kurňa, všade sú tie paragrafy, v škole, na cestách, úplne všade, pomaly aj z chleba sa volajaký paragraf na mňa vykrúti, jak sa mi minule snívalo. Taká vyhláška. Pravidlo takej ruky, hentakej ruky, prichádzajúci sprava, zlava, spredu, odbočujúci a čo ešte? Šak keby bol na každej križovatke fungujúci semafor, tak toto by sme nepotrebovali! Šak dojdem na križovatku, mrknem na semafor a vidím, že či stojím, alebo idem. Lebo než si ja rozmyslím, že kto má prednosť, tak tí magori trúbia jak blbí, jak keby si oni nikdy vodičák v autoškole nerobili. A možno aj nerobili, ktovie?
Pomaličky si idem, šak kam sa budem ponáhlať, ráno je aj tak všade kopec ludí a obchody otvárajú až o desiatej a mám predsa jazdiť bezpečne. Tak si idem svojim tempom, aby som stíhala pozerať dopredu, dozadu a ešte aj do tých bočných prídavných zrkadiel a občas aj do výkladov. A zase trúbia, tlačia sa na mňa, krútia hlavami keď predbiehajú a niektorí aj fuckerov ukazujú. Nemajú kúska tolerancie voči žiačke. Šeci sa ponáhlajú jak keby boli dobrovolní darcovia orgánov a nemohli sa už dočkať.
A aj ten inštruktor. Dojdem na križovatku a spomeniem si, že existuje volajaké pravidlo prvej ruky. Lenže ktorá je prvá ruka? Tak ma napadlo, že asi to bude pravá, ne prvá. Len si už neviem rýchlo spomenúť, o čom to pravidlo je. Tak sa kukám doprava, pozerám, sledujem, vyhodnocujem situáciu a on hneď nervný, že čo tam asi tak možem vidieť, keď sme na hlavnej? Alebo keď som vošla do uličky, čo tam stála značka taká červená s bielym pásikom. Šetky autá zaparkované opačne a keď zboku vybehlo auto rovno oproti nám, inštruktor zbledol jak mrtvola a vrešťal, že prečo idem do jednosmerky a že ten chudák oproti nás mohol zabiť alebo aj seba. No to som mu už nemohla povedať, že som nevedela, čo tá pekná značka znamená, šak to by bola číra samovražda. A ten maník oproti má predvídať. To som si zapamätala, že treba predvídať. Hocičo sa može stať, šak sme to videli šeci traja. Odteraz bude určite opatrnejší a ja aspoň teraz už viem, čo tá značka znamená. Podobné sa mi stalo s tou modrou, kde šípka ukazovala do zeme a aj s tými kde sú šípky horedole a ešte s niektorými. Ale tú žltú si pamätám, tá má tvar jak pička a to znamená, že keď som na tej ceste ja, tak ostatní možu ísť do péčka, lebo ja som na hlavnej. Raz som mala takmer aj nehodu, aj som sa aj rozplakala, keď inštruktor musel dupnúť na brzdu, lebo by som skončila v autobuse, čo stál na zastávke, no ale možem ja za to, že tam kočka mala také dobré čižmičky obuté? Ale to mi našťastie už nepovedal nič. Po tej jazde som dostala nového inštruktora.
Alebo tí chodci. Čo majú čo prechádzať kade - tade cez cestu? Majú prechod a aj tam idú na červenú. Inak, to je tiež riaden guláš, že ja mám zelenú, idem, aj chodec má zelenú, ide a teraz čo? Prečo ja mám pár metrov po vyštartovaní, ledva zabočím, už aj dupať na brzdu, lebo volakto nevie nastaviť poriadne tie semafory? To neni žiadna bezpečnosť. Prečo by nemohol ten chodec dať prednosť mne? Šak ja nemusím ubrzdiť a z chodca bude raz - dva vozíčkár.
Nebezpečné sú aj tie prechody. Ale ani tie nevyužívajú všeci, lebo babky a dedkovci trénujú cestu do hrobu práve na ceste. Miesto podchodu ide po ceste a potom sa šeci čudujú, že jak to že nožičky má na jednej strane, hlávku na druhej a črevkami je pomastená cesta uprostred? Šak Samči s jeho džipikom sa raz iba tak jemne obtrel o psa, čo stál pri ceste a už ho podla fejsu nikto nespoznal! A to išiel pomaly, teda Samči, ne ten pes.
Alebo som sa musela učiť, že z čoho sa skladá auto. Načo mi to jakože bude? Šak keď sa pokazí, čo ja ho budem opravovať? Ja musím akurát vedieť, kam mám naliať naftu a viacej ma nezaujíma. Šak načo sú autoservisy? Ja im tam teda pomáhať nebudem, tak načo sa mám učiť kde je motor a kde jaká skrutka či kábel?
Aj som sa na Samčiho nasrala, aj som mu to povedala, že prečo je taký neschopný a klamár, keď má kamošov policajtov a ja musím normálne chodiť na jazdy! Tak potom som už nemusela chodiť na jazdy a dostala som peknučký novučký vodičák.
A Samči ma hneď nasral, že ideme jazdiť! No hádam si nezmrzačím moje auto na našich cestách! Šak som videla, jakí zmrdi tam jazdia! A jakým štýlom! Jak keby nebolo dosť, že musím šoférovať ja, dokonca moje vlastné auto, tak ešte takou zmrdskú cestu vybral, že do Ikea!
Tam ešte v pohode, ale naspäť, všetci sa trepali domov, z roboty, z obchodov, neviem prečo všetci musia chodiť domov v tom istom čase!? Potom vznikajú dopravné zápchy, ludia nevedia dobre brzdiť, nevedia, čo skorej, potom jasné, že magor predo mnou dupne na brzdu a jak ja mám vedieť, že on ide dupnúť na brzdu? Tak som mu trošíčka zaparkovala do kufra, ale naozaj iba trošíčka, iba tak drc, ani ne že drb. No a v tom momente som sa prevelice vytešovala, že mám džipika a ne volajakú oktávku. Šak keď do teba volakto vrazí a si v malom aute, tak to je iné, jak keď si vo velkom aute. Alebo keď ty do volakoho vrazíš. Šak som to videla - ja len škrabanček a maník skoro celý zadok rozfláknutý. No ale šak sám si za to može, ne? Šak bezpečnosť!!! Vidím, jaké hovadá sa pohybujú po cestách, tak si podla toho aj auto kúpim! Nenechám sa predsa nejakým prdítkom rozfláknuť! Šak prežiť má ten silnejší a múdrejší a je jasné, že múdrejší je ten, kto si kúpi auto vhodné na cesty. A ja som dosť múdra na to, aby som jazdila džipikom, tak tí ne velmi múdri, čo si kupujú menšie a lacnejšie autá lebo chcú ušetriť, tak tí vyhynú na cestách a múdri v džípoch ostanú...že jak nám bude dobre!
Samči maličkú nehodu nejakými bankovkami vyriešil a potom už išiel šoférovať. Neprotestovala som. Velmi rada som si s ním vymenila miesto a kým on musel sledovať strašne zložitú dopravu, ja som sa trošíčka nudila a tak som mu aspoň chcela odčiniť tú škodu a tie nervy. A tak som došla na to, že v týchto džípikoch by mali dávať sedadlá trošku bližšie k sebe, ale nevadí, lebo ja som prispôsobivý typ a tak som sa prispôsobila. Samči sedel na mieste šoféra a šoféroval, ja som sedela na mieste vedla neho a pomohla som mu príjemne prečkať tú dopravnú zápchu, kým sa mi spravil do pusy.
Podla mňa keby každý robil to, čo chce a čo vie a nie to, do čoho ho nútia, ani tie dopravné zápchy by neboli také neznesitelné.