Banský poriadok mesta Dobšiná - 1890
Pracovný poriadok zamestnancov železorudných baní vo vlastníctve mesta Dobšiná
Mesto Dobšiná, ako samostatný subjekt, už od dávnych čias zastávalo v banskom podnikaní dôležité miesto a to preto, aby svojim občanom vytváralo pracovné podmienky, ale aj preto, aby zabezpečilo príjem do mestskej pokladnice, ktorý následne umožňoval udržiavanie spoločenských, kultúrnych a iných mestských inštitúcií.
Bez zveličenia možno povedať, že banské podnikanie mesta zasahovalo skoro do všetkých oblastí banskej činnosti, prevádzkovalo bane na medené a strieborné rudy, najvýznamnejšie, i keď pomerne krátke, bolo dobývanie niklovo-kobaltových rúd, najdlhšie však trvalo dobývanie železných rúd. Banský majetok mesta mal začiatkom 20. storočia rozlohu viac ako 900 tisíc m2. Dobývanie bolo hlbinné, ale aj povrchové, známe je napríklad najrozsiahlejšie banské dielo v okolí Dobšinej tzv. Dedičná štôlňa.
Mesto malo svoj banský úrad, banské školstvo, bratskú pokladnicu s pomerne veľkým počtom členov (v roku 1903 mala 1254 členov) a ďalšie inštitúcie.
Banského majstra v Dobšinej, od 16. storočia až do zrušenia jeho úradu v roku 1789, volili ročne. Prvostupňovú banskú vrchnosť predstavoval banský majster, mestský zapisovateľ a niekoľko prísažných.
Pre ilustráciu uvádzame mená niektorých obyvateľov, ktorí boli banskými majstrami:
Ondrej Szoyka v roku 1759 – 1760
Šimon Gömöri ml. 1761
Mikuláš Purtz 1762
Ondrej Szoyka 1763 – 1764
Šimon Gömöri ml. 1765
Ondrej Szoyka 1766 – 1767
Ján Gömöri 1768 – 1770
Samuel Gömöri 1771 – 1772
Šimon Gömöri 1773 – 1776
Michal Pack 1777
Šimon Gömöri 1778 – 1784
Juraj Gömöri 1785 – 1786
Jakub Gömöri 1787 – 1788
Už v roku 1683 mestská vrchnosť ustanovila pracovný poriadok pre bane a hámre, v roku 1743 vydal pracovný poriadok pre svoje banské prevádzky Ján Lányi. Je len samozrejmé, že snahou každého zodpovedného vedúceho pracovníka, teda aj riaditeľa mestských baní, je udržiavať pri podnikaní poriadok a stanoviť pravidlá pri práci. V rožňavskej pobočke štátneho archívu sa v tom smere zachoval pracovný poriadok, ktorý pre železorudné bane vo vlastníctve mesta Dobšiná vydal v roku 1890 vtedajší riaditeľ mestských baní Eugen Ruffínyi (ich riaditeľom bol od roku 1871).
Tento zaujímavý dokument, ktorý podáva verný obraz o vtedajších pracovných vzťahoch v banských prevádzkach, je písaný ručne v maďarskom jazyku, obsahuje 23 ustanovení a je datovaný 12. januára 1890. Napriek pomerne zložitej štylizácii a miestami ťažko čitateľnými výrazmi, sme sa snažili o jeho zrozumiteľný preklad.
Pre pomerne zlú čitateľnosť prinášame ukážku pôvodného rukopisu prvej a záverečnej strany
V ďalšom uvedieme preklad do slovenčiny:
Pracovný poriadok
pre prevádzku železorudných baní vo vlastníctve mesta Dobšiná
- Prijatie banského robotníka je možné iba na základe vyhodnotenia vysvedčenia vydaného posledným zamestnávateľom záujemcu.
- Ženy, dievčatá a chlapcov pod 15 rokov nemožno prijať za banských robotníkov.
- Pracovný čas, okrem trhových dní a zákonných sviatkov, trvá od 6. hodiny rannej v pondelok, do 11. hodiny predobedňajšej v sobotu.
- Pred začiatkom dennej práce sa všetci baníci zhromaždia v budove pred baňou Jozef, kde sa prečíta menný zoznam a po jej skončení sú povinní na tom istom mieste dať si zaznamenať vykonanú prácu. Neprítomnosť v práci pre chorobu, alebo pre inú príčinu, je potrebné, prostredníctvom spolupracovníkov, alebo príbuzných, hlásiť v náležitom čase predstavenému banskému dozorcovi.
- Denný pracovný čas je 10 hodín a to od 6. hodiny rannej do 11. hodiny pre obedom a poobede od 1. hodiny do 6. hodiny večernej s dvomi polhodinovými prestávkami v polovici každej pracovnej časti.
- Pracovný čas je mimoriadne dôležitý, v prípade potreby ho možno za pomernú náhradu aj predĺžiť.
- Robotníci môžu do práce nastúpiť iba v triezvom stave a sú povinní presne plniť pokyny predstaveného.
- Všetky oznámenia, sťažnosti a žiadosti zo strany banských robotníkov sa podávajú riaditeľovi baní alebo banskému dozorcovi.
- Predáci sú povinní pri práci dávať pozor na pomocných robotníkov a banských mládencov, aby sa zabránilo nešťastiu, hádkam a bitkám medzi nimi a aby presne a svedomito pracovali. Pomocní robotníci a banskí mládenci musia predákov poslúchať a sú povinní prijímať ich poučenia týkajúce sa práce.
- Povinnosťou baníkov je preukazovať zákonnej banskej a mestskej vrchnosti, ako aj inej úradnej osobe zodpovedajúcu úctu a chovanie.
- Robotníkom možno občas dovoliť pracovať niekoľko dní aj na gazdovstve. Neprítomnosť v práci pre tento, ale aj iný dôvod, je potrebné vopred oznámiť banskému dozorcovi alebo banskému riaditeľovi.
- Stavebný materiál, dopravné nádoby, vrtáky, strojné zariadenia, trhaviny a iné zabezpečuje mesto, o ostatné náradie, potrebné k práci, sa starajú sami robotníci, pričom sú povinní udržiavať ho v dobrom stave.
- Potrebné trhaviny z mestského skladu pušného prachu vydá banský vrchný na základe zápisu do preberacej knihy iba vybraným najzodpovednejším predákom. Títo sú povinní vydané trhaviny uchovať v uzavretej, pre tento účel banským riaditeľstvom vyrobenej a označenej schránke umiestnenej v bezpečnej vzdialenosti v bani. Každému inému, nevybranému robotníkovi, prístup k trhavinám a manipuláciu s nimi nemožno dovoliť. Predák, ktorý manipuluje s trhavinami, zaznamená použité množstvo na druhú stranu preberacej knižky a je povinný spotrebu vždy zúčtovať.
- Pred nabíjaním a odpálením sú robotníci povinní vždy 3 krát zvučným hlasom dať výstražné znamenie, všetky cesty vedúce k miestu výbuchu uzavrieť a sami sa ukryť na bezpečnom vzdialenom mieste. Ak nálož v nejakom vývrte nevybuchne, je osadenstvu zakázané priblížiť sa skôr ako o štvrť hodinu, rovnako je zakázané v nebezpečnej vzdialenosti vyvŕtať ďalšiu dieru. Nevybuchnutú nálož neslobodno vyberať a pre evidenciu je potrebné uvedené ihneď hlásiť banskému dozorcovi.
- Predákom, ktorí manipulujú s trhavinami je zakázané ich požičiavať alebo predávať.
- Robotníci, pre odvrátenie každého nebezpečenstva, sú povinní dávať pozor, uvoľnené bočné steny orámovať, pri povrchovom dobývaní na tzv. rozdrobenie a tomu zabrániť odťažením. V prípade veľkého nebezpečenstva okamžite prestať pracovať a toto ihneď ohlásiť predstavenému.
- Ak v meste, jeho osadách, železiarňach, banských objektoch, lesoch vypukne požiar, je povinnosťou banských robotníkov zhromaždiť sa pri požiarisku a pod vedením mestského banského dozoru spolupracovať pri hasení.
- V prípade nedodržania služobných predpisov je banské riaditeľstvo oprávnené jednotlivých robotníkov potrestať pokutou 3 frt v prospech dobšinskej banskej pokladnice a pri závažnejšom priestupku ohlásiť príslušnej banskej vrchnosti.
- Každý baník mestských baní je povinný vstúpiť za člena baníckej bratskej pokladnice a platiť členské, ktoré sa mu zrazí z mesačného príjmu a na základe mesačného výkazu vypracovaného mestom sa poukážu pokladnici.
- Zárobok baníkov, na základe nájomnej knihy, po odpočítaní poplatku pre banskú pokladnicu a za spotrebované trhaviny, mesačne vyplatí v hotovosti mestská pokladňa.
- Robotníci môžu ukončiť pracovný pomer iba po uplynutí 14 dňovej výpovednej lehoty, pričom táto sa vzťahuje aj na prepustenie. V prípade trestného činu, mravného priestupku, ohrozenia bezpečnosti alebo priestupku voči zamestnávateľovi, nedodržania pracovného poriadku, možno pracovníka prepustiť aj bez výpovednej lehoty.
- Každému banskému robotníkovi sa pri ukončení pracovného pomeru vydá pracovné hodnotenie.
- Banskí robotníci bezprostredne podliehajú mestskému banskému dozoru, povinnosťou ktorého je zdržiavať sa v baniach, robotníkov a práce dozorovať pričom povinnosťou banských robotníkov je ich pokyny a rozkazy bezvýhradne plniť.
Dobšiná 12. január 1890 Eugen Ruffinyi
mestský banský riaditeľ
Pramene:
Eisele, G., 1907: Gömör és Borsod vármegyék Bányászati és Kohászati monografiája, Selmeczbánya
Štátny archív Košice, pobočka Rožňava, č. 11/1830 – 1905
V Košiciach 19.1. 2014
Ing. Mikuláš Rozložník
Komentáre
Prehľad komentárov
Možno mnohých, okrem iného, zaujme pomerne dlhá obedňajšia prestávka od 11 do 13 hod. O tom mne v detstve rozprávala moja teta Júlia Pellionisová, keď spomínala, že baníci milovali túto chvíľu, pretože bola vyhradená na prípravu obeda. Údajne najčastejšie si v kotlíku varili halušky. Okrem toho, to bol čas na príjemné rozhovory o rodine a rôzne vtipy. Niekde v niektorej básni to popísal môj starý otec Samuel Pellionis, údajne bola aj zhudobnená, len žiaľ už asi nie je na svete.
Re: Dlhá obedná prestávka
(Rudolf Pellionis, 23. 1. 2014 17:45)Spomenul som si iba na dve vety z tej básne : " A pisl Brontfajn sofen, und den Knetchen kuchn, och bie boar dos fajn" V preklade : Troška pálenočky vypiť, potom halušky si uvariť, och ako to bolo dobré.
Dlhá obedná prestávka
(Rudolf Pellionis, 23. 1. 2014 17:33)