Rozprávky pre dobšinské detičky v nemeckom nárečí od T. Malinovej
...Pre detičky ako aj pre starších niečo v Topschrisch (bulinersky)
Už sme tu viackrát spomenuli, že existuje viacero zvukových nahrávok dobšinského nemeckého nárečia. Rozsiahlu nahrávku v dobrej kvalite urobil i pán Korintuš pre Mestské kultúrne stredisko v Dobšinej. Načítala ju pani Trúde Malinová. Obsahuje celý Luxov slovník (i o ňom je na tejto stránke príspevok), ktorý bude takto pre budúcnosť zachovaný v písanej i zvukovej podobe.
Súčasťou nahrávky sú i niektoré dobšinské rozprávky a povedačky z kníh, ktoré vyšli na prelome 19. a 20. storočia. Časť z nich so súhlasom pani Mackovej, riaditeľky Mestského kultúrneho strediska v Dobšinej, uverejňujeme.
Pani Malinová to nemala ľahké. Mala vtedy pred operáciou očí, a tak čítala cez lupu. Ďalším problémom pri čítaní starších zápisov v nárečí je to, že zapisovatelia sa snažia do písanej podoby zachytiť i odchýlky výslovnosti od spisovnej nemčiny použitím rôznych neštandartných znakov. To text zneprehľadňuje.
Tak sa započúvajte a pustite rozprávky i svojim deťom a vnúčatám! Nech majú možnosť počuť to, čo ich prarodičia počúvali po večeroch od svojich prarodičov.
.....................................
Ako vznikla táto načítavka, popísala vyššie Evka Šmelková. Veľmi ma zaujali niektoré riekanky a mnohé z nich poznám. Veselé sú napríklad tie ktoré sa týkajú vinšov Veľkej noci. Môj najmladší brat Rajmund Pellionis rád vinšoval Julke Fischerovej nasledovné: Bie fiel Trupfen, so fiel Ex, geb a bós Du olta Hex. V preklade to znamená: Koľko kvapiek, tolko sekier, daj niečo Ty stará bosorka. Starí Dobšinčania a zvlášť Topscheri, mali stále zmysel pre humor, ktorý bol niekedy aj dosť ostrý. Ten na šťastie v riekankách ani nie je.
Z ukážok, ktoré pridáme nižšie ma zvlášť zaujala o Sklenenej pani z Marón, ktorá leží v sklenenej truhle. Len veľmi matne som si pamätal, že čosi existovalo ako povesť v sklenenej rakvi. Evka Šmelková disponuje aj nemeckým textom, tak predpokladám že časom to tu doplníme aj v slovenskom preklade. Nuž a teraz si vypočujte nasledovné nahrávky, pravda je to iba zlomok.
1 Skl. pani.mp3 Pokiaľ si kliknete na modrý odkaz vypočujete si v bulinerčine pradávnú báj o Sklenenej pani z Marón.
Ako bolo sľúbené, o sklenenej pani prinášame ukážku najprv v akom písme to bolo písané od autora SZOJKA GYULA v Debrecíne z roku 1884. Dá to dosť zabrať, je to v akejsi staronemčine :
Pokúsim sa to preložiť do slovenčiny :
"Ďaleko niekde vo vnútri v Tretej Maróne, vo vnútri sklenenej skaly, je sklenená rakva a v sklenenej rakve je sklenená pani. Ľudia vedia o tom že je tam poklad, ktorý je zakliaty. Každých sedem rokov, o sedem dní a po siedmich mesiacoch zodvihne sa kameň, truhla sa otvorí a sklenená pani vychádza von. Keď niekto v tom čase tam príde a pri tom sa nezľakne, zdvihne sklenená pani svoju ruku a zakýva mu. Pootočil sa a utekal preč, zrazu začul, že sa za ním niečo gúľa. Keď sa teda pozrel nazad, vidí že sud so zlatom padne, a hneď sa prestane válať a je zrazu preč. Pokiaľ sa však neobzrie, pokiaľ nedôjde domov, váľa sa sud stále dookola neho a za ním a potom mu patrí všetko a z neho sa stáva prebohatý muž. Ale do Tretej Marony už nikdy nesmie ísť a tiež všetci ostatní na to musia zabudnúť. Pokiaľ nie, je celý poklad zasa preč."
Táto verzia o sklenenej pani je teda jedna z najstarších dochovaných legiend v uvedenom formáte.
Ďalej nasledujú rôzne riekanky : 2 Riekanky.mp3
A tretia časť je o mužíčkoch a trpaslíkoch : 3 O mužíčkoch a trpaslíkoch
Dňa 24.2.2014 Eva Šmelková a Rudolf Pellionis
