DOBŠINÁ od Dobšinčana

Na sánkach, z miest, kde dnes stojí Alweg, to bola tiež veľká " zábava ". Vedľa na lúke za úvozovou cestou sa lyžovalo. Zbytky úvozovej cesty nad lúkou, zostali, súbežne s terajšou cestou.

Aké milé a pekné slovo. Tiež si nepamätám, že sa to tak volalo. Ale spomenul som si aj na to, že som po tom veľmi túžil, no nikdy som to nemal. Otec bol veľmi pracovitý človek, ale málo zručný na to, aby mi pukaslík urobil. Bol som najmladší z troch bratov, a zimné radovánky sme napĺňali klasickými gvinťákmi a papekami. Tak sme volali naše svetové "lyže". Hrany boli tak zošúchané, ako keby ich ohlodali myši. Ale boli pre nás všetkým. Áno, vyťahané tmavomodré tepláky - na všetky príležitosti, hnedé baganče s podkovami a remienkom. Dnes to pripomína Bangladéš, ale boli sme zrejme šťastní. Alan, zasa pekné spomienky. Ako z rozprávky, len o tom nikomu nehovorím, lebo by aj tak neverili. "Keby se dalo šicko vratyt nazad, hned by som se vratyl aj ja do Dobšinej. Barz se mi tam pačilo, calu republiku som prešol, ale nejlepše lude buli - v Dobšinej - naše lude". Koľkým tým dobrým ľuďom a priateľom, spolužiakom a známym už len sviečku zvyknem zapáliť v novembri.

Stále ma poteší, keď niekto " objaví" moju stránku a teraz musím poďakovať Alanovi. Som potešený pani Kristína Mihaliková, že ste strávili jedno popoludnie na týchto stránkach, ale najmä tým, že Vás to vyprovokovalo ku návšteve našich starých, dôverne známych miest z detstva. Ďakujem za uznanie, ale vďaka patrí aj ďalším autorom, ktorí sa na tejto stránke podieľajú. Budem sa tešiť na Vaše ďalšie návštevy.

Pozdravuje Vás Rudolf Pellionis

Servus Laco. Tie kurble, mne tiež niečo hovoria. Ale keď pamätáš, boli to zmodernizované pukaslíky a líšili sa tým,že tá predná časť mala otočnú časť, dali sa ovládať, viem že ich nebolo mnoho, ale bolo to čosi ako Trabant a Mercedes. Závidelo sa tým, ktorí mali kurble. Ovládali sa jednoducho predná časť bola na nejakej oske a predná doska bola ovládaná lankom respektívne špagátom tak, že bolo to upevnené v prednej časti na koncoch dosky, takže s tými kurblami na rozdiel od pukaslikoch sa dalo " kerovat". Je to fakt dávno a nie som si istý či som úplne presný. Zaujal ma aj Tvoj odkaz. Celkom iste je to prevzaté z mojich stránok a je mojou chybou, že som pod fotografiu nenapísal že to fotil môj otec, tak je tam poznamenané, že autor je anonym. Na jednej z fotografií som aj ja ako asi 3 alebo 4 ročný, nuž a kto by to ešte okrem mňa zverejňoval a fotku mám v originále určite len ja. Ale to ma vôbec netrápi, pretože už spústu mojich fotiek prevzali napríklad z Panoramia, bez toho, aby ma spomenuli ako autora. Napríklad aj v knihe o sídlisku Nad jazerom v Košiciach, ktorú predávajú na miestnom úrade. Čo ich pôjdem žalovať ? :-) Už som sa s tým zmieril, že mnohým autorský zákon nič nehovorí. Vďaka Laco za pripomenutie názvu kurble. Asi by to šlo už úplne do stratena ako mnoho vecí z Dobšinej. Pozdravuje Rudo.

Alan,môj brat, mi poslal tento článok a tak som sa vlastne dostala na túto milú stránku.
Strávila som pri nej celé včerajšie popoludnie.
Je to obdivuhodné, ako je krásne spracovaná. Vážim si prácu p.Pelionisa.
Videla som tu krásnu prírodu môjho rodného kraja /ja som sa narodila v Dobšinej vo Vlčej doline/, ba aj psa Pelionisovcov, ktorého som denno-denne obchádzala cestou zo školy.Mala som pred ním rešpekt. Ten plôtik bol fakt nízky.
Natoľko ma vyprovokovala táto stránka, že v dnešný nádherný deň som sa vybrala s manželom asi po štyridsiatich rokoch do tejto doliny.
Zašli sme na Maxmilianku /neviem, či som to dobre napísala/, kde sme sa bežne ako deti hrávali a opekali slaninku.
Bol to nádherný výlet.
Pán Pelionis, ďakujem.

Kristína.

Možno si už zle pamätám na názov tak úzasnej zábavky ako bola "deska s gvintakmi". No na tie zjazdy dole Pišlom, "ked tam este nebula škola" sa zabudnúť nedá. Kto mi však dá za pravdu, že sme pukaslik volali aj kurble? Apropos, spomienky! Pozrite si toto:
http://geotur.tuke.sk/pdf/2011/n01/07_Hroncek_v2_n1.pdf
Je tam niekoľko zaujímavých pohľadníc a foto, ktoré máš Rudo zrejme v archíve.
Pozdravuje
Laco

Na to, že si už dávno po dobšinsky nerozprával Ti to ide výborne. U mňa to bolo zase tak, že ako deti sme na ulici i doma rozprávali dobšinsky, ale v škole nás učili, že sa nepatrí hovoriť nárečím. Tak som prestala. S mojimi deťmi sme už doma rozprávali len spisovne. Štítnického občas chodím do Štítnika pozdraviť. Minule som ho pohladkala po líčku a sľúbila mu, že napíšem pokračovanie, ale dajako sa mi nedarí ten sľub splniť.

že my sme doma nikdy nerozprávali nárečím. Takto som rozprával len chvíľu, lebo do cca 5tich rokov sme doma hovorili hlavne nemecky, potom, keď otcovi pohrozili, že ho kvôli tomu vyhodia z práce sme už rozprávali nemecky len tajne, ale hlavne už spisovne...alebo takmer spisovne. Nárečím som rozprával len na ulici, s chlapcami, aby nemysleli, že som panske decko a aby som nemusel byt nemec, ket sme se hrali na vojakoch. Bo aj ja som chcel byt Rus, abo partyzan. Bo Nemci buli tote plane a ja som chcel byt dobry. To bula taka naša schyzofremia. To darmo budem dakemu rečovat, nebude mi verit.
Takže po dobšinsky som nehovoril cc 50 rokov a len sa pokúšam spomínať na zašlé časy. Asi hlavne preto, lebo už som od domova dosť ďaleko :-).
Evička, pozdravujem Ťa!

Evka, Tebe se to ešči rečuje ket si doma v Dobšinej. Nam s Alanom už fakt asi vyšumelo, že deska je deska a ne doska. Ale už to tam opravovat nebudem, bo potym by toto tu bulo lem šalenstvo, ta se nič naparavat nebude. Darmo zapomli sme a možno aj dakus popanščeli :-), abo druha vec, hyby se furt najdu, bo som to s pervu das 5x čital a aj tak to poradne po dobšinsky nedaš do kopy, bo furt na dačo zapomneš.

Ta čo to za "dosky" tu spominate! Ved v Dobšinej se z klatoch pilili desky. Vy ste už dajake popanščete! Ale som se zase narehotala.

Ket som to dočital na počitaču, ta som si udrel po čele: už naozaj starnem! Mal som ešči napisat, že mojim detom som po pukasliku urobil. Cere ukradli, ale synof, totel lepši se zahoval, mam ho v garažu. Aj som mohol prilepit dajaku fotku, abo nakres...ešči dodam: dety, nemusite hledat gvintaky, to by ste najšli už len nahodou. Stači aj prišrobovat železo - profil L.

Jáj, Alan. Ket si mne toto poslal barz tuho som musel premyšlat čo to ten pukaslik je. Videl som nadpis a myslel som si, no či mám pravdu, že to bude tota doska s gvinťakmi. A veru hej. Pripomenul si zase mile spominane na detstvo a barz Ty pekne dekujem za Tvoj prispevok. Pozdravuje Te Rudo.