Národné kultúrne pamiatky mesta Dobšiná
Ako národné kultúrne pamiatky sú v Dobšinej chránené rôzne typy architektúry a tiež hmotné predmety vo vlastníctve obidvoch cirkví. Predstavujú reprezentatívny výber, ktorý je dokladom histórie mesta. Zoznam vznikal od polovice 20. storočia a je otvoreným dokumentom, do ktorého môžu byť doplnené ďalšie pamiatky. Nasledujúci popis zachytáva len nehnuteľné pamiatky. Popis hnuteľných vecí a ich umiestnenie sa z dôvodu ich bezpečnosti nezvykne zverejňovať.
Fasády kostola sú neogoticky upravené, na nárožiach podopreté operákmi s kamennými strieškami. Okná v neogotických kamenných osteniach sú členené kamennými prútmi a vyplené vitrážou. Vstupy sú osadené v kamenných portáloch. Fasády veže sú prečlenené po výške kamennými rímsami na tri podlažia, v hornej časti s balkónom a hodinami. Strecha kostola je vysoká sedlová, krížová, nad presbytériom ukončená ihlancom, nad loďou a nad transeptom štítová s kamennými vežičkami po stranách murovaného štítu a krížovou kyticou v jeho vrchole. Strecha veže je zakončená ihlancom so štítkami, a štyrmi nárožnými kamennými vežičkami.
V letných mesiacoch roku 2002 bol vykonaný pamiatkový výskum presbytéria kostola, ktorý priniesol závažný nález rozsiahlych fragmentov stredovekej maľovanej výzdoby. (bližšie viď v osobitnom článku na tejto stránke).
Rímskokatolícky Kostol sv. Františka Xaverského postavili v roku 1792, v barokovo-klasicistickom slohu, na mieste staršej drevenej kaplnky z roku 1746. Obnovený bol v rokoch 1897 a koncom 20. storočia. Je to jednoloďová stavba so segmentovo zakončenou svätyňou, pristavanou sakristiou na severnej strane svätyne a predstavanou vežou na východnej strane. Hlavný vstup do kostola je cez podvežie na západnej strane. Interiér kostola je v celom rozsahu zaklenutý plackovými klenbami. Nad vstupom do lode je murovaný organový chór. Steny vrátane klenieb sú vymaľované figurálnymi výjavmi J. Ádama z roku 1907.
Fasády kostola sú zvýraznené lizénami a ukončené profilovanou korunnou rímsou. Okná sú segmentovo ukončené, lemované jednoduchými pásovými šambránami. Fasády veže sú po výške prečlenené kordónovými rímsami na tri podlažia, vo vrchole je terčíková rímsa s ciferníkom. Vo vyššom podlaží veže sú kruhové okná, v najvyššom podlaží na každej strane jedno polkruhovo zakončené zvukové okno, uzavreté žalúziou. Strecha lode kostola je sedlová, na západnej strane nad svätyňou ukončená ihlancom, na východnej strane pri veži murovaným štítom. Strecha veže je zakončená stupňovitou zvonovitou prilbou, pokrytá plechom. Vo vrchole veže kovaný kríž.
V roku 1872 sa mestská rada presťahovala do novej RADNICE, postavenej v rokoch 1868–1869 v neorenesančnom slohu podľa projektu budapeštianskeho architekta K. Benka, Je to samostatne stojaca stavba obdĺžnikového pôdorysu, s dvomi nadzemnými podlažiami a s podpivničním. Ústredným priestorom je vnútorné nádvorie prekryté zrkadlovou sklenenou klenbou. Súčasťou nádvoria je samonosné liatinové schodisko na stĺpoch, ktoré na poschodí ústi do galérie, obiehajúcej priestor nádvoria. Všetky priestory prízemia a suterénu sú zaklenuté segmentovými valenými klenbami s výsečami nad okennými a dvernými otvormi. Poschodie je dispozične naviazané na galériu nádvoria, miestnosti sú s rovnými stropmi. Na stenách nádvoria a vo veľkej sále na južnej strane sa zachovala pôvodná ornamentálna výmaľba.
Fasády budovy sú historizujúce, južná a severná so stredným rizalitom zakončeným balustrovou atikou. Na celej ploche sú rustikované, prečlenené soklom, priebežnými podokennými rímsami, kordónovou rímsou, a výraznou korunnou rímsou vyloženou na štukových konzoliach. Hlavný vstup z námestia je lemovaný dvojicou iónskych stĺpov, nesúcich balkón. Rizality sú na poschodí prečlenené korintskými stĺpmi. Okná sú bohato orámované, v časti stredného rizalitu polkruhové. Strecha objektu je zaatiková, valbová, v strede nad nádvorím vytvorená z dvojitej kovovej konštrukcie vyplnenej sklom. Vrchná konštrukcia je väzníková, spodnú tvorí sklenená zrkadlová klenba s prútovou kovovou výstužou v štvorcovom rastri, zhora nesenou liatinovými konzolami a tiahlami vyviazanou na vrchnú väzníkovú konštrukciu. V exteriéri strechy je prístup ku sklenenej konštrukcii, chránený ohradou z kovaného zábradlia, kotveného do murovaných stĺpikov.
Mestský hostinec, REDUTA, vznikol koncom 18. storočia. V jeho susedstve stál starší meštiansky dom. Niekedy v polovici 19. stor. došlo ku zlúčeniu týchto dvoch objektov do spoločnej prevádzky mestského hostinca, bolo vybudované spoločné reprezentačné schodisko pre obidva objekty, čím vznikla na poschodí veľká spoločenská sála a suterén bol prelomením priečnych nosných múrov zmenený na mestskú piváreň. Veľká sála na poschodí bola od roku 1908 používaná ako kino s kapacitou 280 miest. Ročne sa tu konalo okolo 12 divadelných a 120 filmových predstavení. K pričleneniu ďalšieho klasicistického meštianskeho domu, v ktorom bol pôvodne byt mestského notára a mestského úradníka, došlo v polovici 20. storočia. Tento dom si zachoval samostatné schodisko, ktoré slúži zároveň ako sekundárne schodisko pre veľkú sálu.
Je to poschodová, podpivničená stavba, pôdorysu tvaru U, v hmote i vo fasáde zreteľne zložená z troch samostatných domov. Krajný západný dom je trojtraktový, s prejazdom v strednom trakte prízemia, a s poschodovým dvorovým krídlom na západnom okraji parcely Je v ňom zachovaná dispozícia hostinca s hotelovými izbami vo dvorovom krídle. Stredný dom je dvojtarktový s prejazdom na východnej strane, dnes zamurovaným. Krajný východný dom je taktiež dvojtraktový, s prejazdom vo východnom pozdĺžnom trakte, s dispozíciou meštianskeho domu a krátkym dvorovým krídlom. Suterény sú zaklenuté valenými klenbami, prízemie valenými a korýtkovými klenbami, poschodie s veľkou sálou je plochostropé.
Fasáda je taktiež zreteľne zložená z troch celkov. Časť prislúchajúca k mestskému hostincu je klasicisticky upravená, trojosová, symetrická, so združenými oknami členenými stĺpmi, na prízemí s iónskymi, na poschodí s korintskými hlavicami. Vertikálne je rozčlenená pilastrami s rovnakými hlavicami ako majú stĺpy v oknách, horizontálne je členená mohutnou kordónovou a korunnou rímsou. Okná sú delené dvomi stĺpmi a okrajovými pilastrami, nad nimi sú reliéfne panely. V strednej osi fasádu ukončuje trojuholníkový štít s tympanónom. Ďalšie časti fasády sú jednoduchšie, s oknami lemovanými šambránami. Strecha je sedlová, pokrytá eternitom, so spádom do ulice, s tehlovými štítovými múrmi prevyšujúcimi okolitú zástavbu.
Z meštianskej zástavby Dobšinej sú chránené dva domy na Zimnej ulici. DOM MEŠTIANSKY, RADOVÝ, Zimná ulica č. 125 vo svojej hmote dnešnej zadnej časti suterénu vznikol v 16. storočí, pravdepodobne vtedy s drevenou nadstavbou. Prízemie pochádza z 18. storočia, nadstavaný a historizujúco upravený bol v 2. pol. 19. storočia. Komplexne bol obnovený začiatkom 90. rokov 20. storočia. Je to jednoposchodový, podpivničený, dvojtraktový dom pôdorysu L, s dvorovým krídlom na západnej strane, pavlačový, so schodmi vo dvorovom krídle. Suterén je zaklenutý valenými kamennými klenbami. Priestor pri ulici je zrejme novší, s traverzovým stropom. Na prízemí sa vo východnom trakte nachádza segmentovo zaklenutý prejazd. V západnom trakte sú miestnosti zaklenuté korýtkovými klenbami. Murované schodisko so zatočeným ramenom sprístupňuje poschodie, ktoré je v celom rozsahu plochostropé..
Hlavná fasáda v historizujúcom eklektickom slohu je trojosová, horizontálne prečlenená kordónovou, podokennou a profilovanou korunnou rímsou. Na prízemí je rustikou iluzívne naznačené segmentové podlubie. Poschodie je prečlenené pilastrami a oblúčikovou rímsou. Okná sú obdĺžnikové. Dvorovú fasádu obieha pavlač nesená liatinovými konzolami, siahajúca do polovice dvorového krídla.
Hlavná fasáda je historizujúca, päťosová, horizontálne členená nadokennou oblúčkovou rímsou, kordónovou a podokennou rímsou a korunnou rímsou so zdobeným medzirímsovým pásom. Fasáda je v celom rozsahu členená pásovou rustikou. Okná sú pravouhlé, lemované architektúrou s konzolovými nadokennými rímsami, okná. prízemia sú osadené v architektúre s polkruhovým zakončením. V západnej osi prízemia je drevená kazetová brána, uzatvárajúca prejazd.
Fasády sú historizujúce, horizontálne členené soklovou rímsou, priebežnou podokennou rímsou a bohato profilovanou korunnou rímsou s medzirímsovým pásom a zuborezom. Okná s rovným ukončením sú lemované architektúrou s pilastrami s hlavicami, nesúcimi vystupujúcu nadokennú rímsu, v suprafenestre štukový rastlinný dekor so ženskou hlavičkou v strede, v parapete balustráda. V strednej osi južnej fasády je výstup na terasu cez francúzske okno. V korunnej rímse je presvetlenie podstrešia cez dvojice štvorcových okienok. Strecha vily je valbová, so vsadenými štítkami nad strednými rizalitmi. Na severnej strane obsahuje svetlík, presvetľujúci halu.
Hlavná fasáda je dvojosová, sekundárne hladko omietnutá, so štvortabuľkovými nepôvodnými zväčšenými oknami. Bočná fasáda so vstupom je v zrubovej časti len vyškárovaná, v murovanej časti hladko omietnutá, trojosová s dvomi štvortabuľkovými oknami a vstupnými dverami v strede. Drevené nosné prvky stĺpikovej konštrukcie stavby sú viditeľné. Dom pokrýva sedlová strecha, v čele uzatvorená doskovým štítom, s podlomenicou asi v jednej tretine výšky. V štíte sú tri štvorlistové výrezy.
Ing. arch. Eva ŠMELKOVÁ
Komentáre
Prehľad komentárov
Pán Gustáv, ako tu už napísal pán Pellionis, na Vami udanom linku sú zobrazené len tie najvýznamnejšie národné kultúrne pamiatky. Úplný zoznam podľa jednotlivých krajov nájdete tu
http://www.pamiatky.sk/pamiatky/pamiatkovy-urad/evidencia-kulturnych-pamiatok-na-slovensku/.
Vy ste ale možno chceli poukázať na to slovíčko "národné". Pred účinnosťou Zákona NR SR č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu sa totiž toto slovíčko používalo len pre označenie tých najvýznamnejších pamiatok. V okrese Rožňava to boli kostol v Štítniku, hrad Krásna Hôrka a kaštieľ v Betliari. Neskôr k nim pribudlo niekoľko stredovekých maľovaných kostolíkov. Po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sú v zmysle § 2 odseku 1 všetky kultúrne pamiatky "národné".
Re: Žiaľ
(Rudolf Pellionis, 6. 1. 2011 10:00)Gustáv, určite Vám pani Ing. arch. Evka Šmelková patrične odpovie, pretože vo Vašom odkaze ste si zabudli prečítať, že ide " iba " o výber niektorých kultúrnych pamiatok na Slovensku. Verím že Vám odpovie ako aj doplní skutočnosť, ako navrhovala mestu Dobšiná aby sa dostalo do ochranného pamiatkového pásma. Mesto s tým nesúhlasilo. Mohlo vyzerať dnes úplne ináč. Ale niekto mal asi záujem, aby sa do starých baníckych domčekov mohli nasťahovať tí počernejší, ktorí z toho robia cigánske osady v určitých častiach mesta!!!!
žiaľ
(gustáv, 5. 1. 2011 21:38)
pani inžinierka sa veľmi hrubo mýli. V Dobšinej nie je ani jedna národná kultúrna pamiatka. Vid stránka pamiatkového úradu slovenskej republiky
http://www.pamiatky.sk/pamiatky/pamiatkovy-urad/evidencia-kulturnych-pamiatok-na-slovensku/zoznam%20vybranrUch%20nrErodnrUch%20kultrOrnych%20pamiatok/
Pre pána Gustáva
(Eva Šmelková, 6. 1. 2011 10:26)