36.kapitola Deň D
EMA
Páni.Nemôžem uveriť tomu,že už o deň...jeden jediný dník budem pani Jacksonová.Je to sen či skutočnosť? ... som z toho celá na mäkko.Včerajšia zábava,ktorú nám pripravili Chris a Amy bola neuveriteľne skvelá a úžasne sme sa tam všetci bavili.Radšej nechcem vedieť koľko za to Chris vysolil lebo by mi bolo ľúto,keby som to vedela.Nie preto,že to zaplatil,ale preto lebo do toho investoval zo svojho. Je takmer jedenásť hodín a my s Michaelom vyvaľujeme šunky na posteli a ešte k tomu v oblečení,v ktorom sme sa včera zabávali.Môj spánok bol dokonalý a tvrdý,no netrval dlho.Z mojich krásnych snov ma prebudila moja skvelá mama.Búchala do mňa rukou ako zmyslov zbavená a mala taký ten vražedný výraz. „Ema Wattson okamžite vstávaj dievča!,zajtra sa vydávaš a nič si ešte nespravila.Okamžite na nohy!" Skríkla tak nahlas,že to aj Michaela strhlo a zľakol sa.Rýchlo si sadol na zadok a pretrel si oči.Tri krát sa zhlboka nadýchol a potom vydýchol. „Any,prečo tak kričíte?",opýtal sa rozospato o jedenástej hodine. „Vieš Michael,tebe sa nedivím,že ležíš lebo si chlap,ale Ema je žena,ktorá musí v tomto dome lietať ako pierko preto,aby všetko stihla pripraviť na zajtrajší deň.Už ti to zapaľuje milý môj?",položila otázku s rukami založenými v bok. „Any ja som sa práve zobudil zo spánku a nie z pol ročnej kómy.Uvedomujem si,že už zajtra sa žením a ak vám to vylepší náladu rád pomôžem s upratovaním a s tým čo bude potrebné.",milo sa usmial a vstal z postele. „To znie už lepšie Michael.Ja som vedela,že ty ma nesklameš.",zvláštne sa zasmiala a odišla z izby. My sme sa na seba iba pozreli a iba sme sa nad touto situáciou zasmiali. „Inak dobré ránko Slečna nebezpečná.",pozdravil ma a pohladil mi tvár. „Aj tebe dobré ránko pán Showman." „Hah...včerajšok bol neobyčajne vydarený nemyslíš?" „Keby si len vedel čo ja všetko si myslím.",zasmiala som sa. „Tak to rád zistím.",usmievali sme sa jeden na druhého a potom sme popravili posteľ. Krik! „Ema a Michael,chcem,aby ste pohli zadkami a prišli dole do dvadsiatich minút." „To bol môj otec a ten čo povie to platí." Okamžite sme sa strhli a ako na rozkaz sme začali robiť všetko zrýchlene.Ja som rýchlo vošla do kúpelne a osprchovala sa,obliekla a upravila,aby sa mohol osprchovať,prezliecť a upraviť aj môj drahý. Všetko sme stihli v predstihu a dole sme zišli už za 18 minút. Úspech. „No konečne ste sa aj ukázali.",začal ocko. „Oci,nezačínaj prosím ťa.Včera sme prišli domov nad ránom tak nebu´d na nás ako na sopľavé decká.Buď taký dobrý." Počula som ako Michael potláča smiech a radšej sklonil hlavu k zemi. Ocko si iba odkašľal a chvíľku sa kolísal od špičiek k pätám. „Fajn.Rozdelím vám úlohy,aby to tu dnes fičalo.Ty Ema pôjdeš k mame do kuchyne a pomôžeš jej zo všetkým čo bude treba a ty Michael pôjdeš so mnou.Postaráme sa o záhradu a dvor." Hneď ako ocko podelil úlohy každý sme šli svojim smerom,ale kým sme odišli každý svojou cestou darovali sme si s Michaelom zamilovaný pohľad.Až potom som bola schopná nejakej práce. Hneď ako som vstúpila do kuchyne kde varila moja mama chopila som sa utierky a poutierala aj odložila som všetok riad v dreze. „Mami,s čím ti môžem pomôcť?" „Bola by si taká dobrá a postrážila mi to čo mam na peci?,musím ísť na WC." „Iste mami.",s úsmevom som prevzala varešku a venovala som sa kulinárstvu. O pár minút bola mama späť pri hrncoch. „Ema,odstav zemiaky z pece a urob z nich zemiakovú kašu." „Hneď mami." Navliekla som si na ruky rukavice,aby som sa nepopálila a vzala som hrniec so zemiakmi. Vyliala som z nich vodu a potom som ich začala robiť na tú zemiakovú kašu ako chcela mama. „Už je to hotové.",oznámila som s úsmevom.Celý deň som sa totižto usmievala ako nadrogovaná.Mala som,ale pochopiteľne dôvod na úsmev. „Dobre moja.Teraz choď upratať do našej spálne.Ráno sme vstali skôr,ale neurobili sme poriadok." „Hneď to bude mami.",a odbehla som do izby mojich rodičov,aby som tam urobila poriadok.MICHAEL
Len čo sme sa s Jerremym pustili do práce šlo nám to priam od ruky.Najskôr sme pohrabali lístie a potom si Jerry zapol kosačku a začal kosiť trávnik.Pri mojej práci som celý čas myslel na moju sladkú Emu.Pri myšlienke na ňu mi to šlo perfektne. Čoskoro som sa pustil do dvora a všetko čo mi nakázal Jerry som urobil tak,že ešte tri krát som prešiel po dvore či som na niečo nezabudol. Keď som to dokončil povedal som to Jerrymu a ten mi dal "voľno".Na chvíľu som si sadol na hojdačku a nadýchal som sa čerstvého vzduchu. Ak sa mám priznať nikdy som takéto práce nerobieval.Trochu som sa obával,že budem mať obe ruky ľavé no ako sa zdá zvládol som to. Môj otec také veci robil iba so staršími bratmi a keď sme sa presťahovali robilo to služobníctvo.Mne osobne nevadí pomáhať čo sa týka hocijakej práce. Ako som tak sedel a premýšľal nad všetkým čo som dnes spravil zrazu som počul ako na mňa niekto píska.Poobzeral som sa na všetky strany až som nakoniec zistil,že to na mňa píska Ema. „Už ste s ockom skončili?",opýtala sa. „Nie tak celkom.Tvoj ocko ešte kosí trávnik,ale v podstate ja som už skončil." „Šikovný si poklad." „Snažím sa pomáhať ako len viem." „Ja viem.",odvetila a zasmiala sa. Poslali sme si vzdušné bozky a potom zavrela okno.Ja som si ten jej chytil a priložil k ústam.Nakoniec som si šťastne povzdychol a vrátil som sa k Jerrymu. „Potrebuješ ešte s niečim pomôcť?"„Už nie ďakujem.Mám na teba iba jednu prosbu,priniesol by si mi pohár chladenej limonády?" „Veľmi rád." A tak som šiel pre pohár limonády.V kuchyni som o limonádu poprosil Any,ktorá mi ju s úsmevom podala. „Povedz Michael,si nervózny zo zajtrajška?",opýtala sa tak tajomne čakajúc na odpoveď.Prišlo mi to veľmi milé a zasmial som sa. Pri tom ako som si nalieval limonádu aj ja snažil som sa jej odpovedať. „Ak mám byť úprimný dnes nemám žiadne obavy ani stres,ale ako sa poznám zajtra sa mi budú od nervozity zuby klepať,ako mŕtvole pred zahrabaním do zeme." Hneď ako som Any odpovedal spustila šialený smiech a ústa si zapchávala rukami.Potom som sa zasmial aj ja lebo pohľad na ňu mi nedovolil nezasmiať sa. „Michael,keby toto teraz počula Ema...",a opäť sa zasmiala. Odrazu sme obaja započuli ako niekto schádza po schodoch dole. „Čo keby som počula mami?",bola to Ema a pritackala sa k nám s krásnym širokým úsmevom. „To ti Michael určite rád vysvetli.",odvetila Any a pokračovala vo varení s potlačeným smiechom. S tou jej skvelou odpoveďou ma dostala do pekných úzkych a Ema mi nedala dýchať kým som jej to nepovedal. „Takže?,dozviem sa o čo ide?" Pritiahol so si Emu k sebe bližšie a chytil som ju okolo pása.Jemne som privoňal jej vôni a začal som teda hovoriť. „Tvoja mamka sa ma iba pýtala či som nervózny zo zajtrajška." „A ďalej?",nedala mi vydýchnuť. „Ďalej som jej na to odpovedal,že dnes nemám žiadne obavy ani nič podobné,ale zajtra ako sa poznám určite budem nervózny a od tej nervozity sa mi budú klepať zuby ako mŕtvole pred zahrabaním." Keď som jej to konečne vysvetlil tak Any zasa vybuchla od smiechu a Ema ju hneď nasledovala. Cítil som sa ako čudák popri ich zábavke na mojej osobe.Do tejto skvelej atmosféry sa priplietol aj Jerremy,ktorý už 5 minút čakal na limonádu,ktorú mu už minút nesiem. „Smiem vedieť,prečo sa tak rehlíte a prečo mi Michael stále nepriniesol tú limonádu?" Jerremy sa odpovede pravdaže nedočkal no dostal za to poriadnu dávku smiechu zmutovaného s rehotaním sa na plné ústa. Chudák nechápal čo sa to v tej malej kuchynke deje a tak si nalial limonádu do pohára a vrátil sa do záhrady. My sme sa na seba pozreli a opäť sme si dopriali dávku poriadneho rehotu. O pol jednej nás všetkých Any zvolala k stolu,aby sme sa mohli naobedovať.Dnes nám uvarila skvelú rybaciu polievku a ako druhé jedlo bol taliansky vyprážaný syr. Po skvelom obede Any a Ema spratali špinavé riady a ja som šiel hore do izby,aby som si dal dobrú sprchu po celodennej práci. Po sprche som sa obliekol a otvoril som šatník.Zo šatníka som vytiahol svoj oblek a zavesil som si ho na vedľajšiu skrinku.Chvíľku som iba tak stál a hľadel na ten zabalený oblek. Onedlho som otvoril šuflík,v ktorom bola krabička s našimi prsteňmi.Keď som otvoril krabičku a uvidel tam tie dva prstene pousmial som sa pri predstave,že už zajtra budú na mojom a Eminom prste.
ZAJTRAJŠOK
Dnešok! Svadba! S týmito predstavami som vstával z postele.Dnešný deň pre mňa znamená všetko a neprežil by som ak by mi ho niekto pokazil.Bolo pol siedmej a tak som sa rozhodol,že si dám teplú sprchu na prebudenie.Po všelijakých úpravách som vyšiel z kúpelne aj z izby.Zišiel som dole do kuchyne kde boli už asi všetci. „Dobré ráno Michael.Ideme po tie zákusky?" „Môžeme ísť.Som pripravený." Odpovedal som s úsmevom a nasadil som si na hlavu kapucňu.Ešte pred odchodom som nežne pobozkal Emu a nasadil som si na oči okuliare. Len čo sme nastúpili do auta,tak nás Jerremy zaviezol o tri bloky ďalej do jednej z najlepších cukrárni v L.A.Tam sme objednali asi desať druhov koláčov a zákuskov.Z každého druhu sme vzali po dvadsať kusov.Viete si asi predstaviť koľko sme toho naskladali do auta. Sám som sa divil ako sme to tam všetko postrkali.Nakoniec som zaplatil a nechal som aj prepitné.Pri vychádzaní z predajne som si opäť nasadil okuliare a nastúpil som do auta. O 15 minút sme boli pred domom.Jerremy zaparkoval auto a ja som medzi tým zazvonil na zvonček.Z dverí vyletela Any,ktorá nám pomohla brať tie koláče a zákusky do chladničky.Rýchlo sme to tam naskladali a sadli sme si do kuchyne za stôl. „Mm,tento koláč je vynikajúci.",dodala Any po ochutnaní jedného druhu koláča. Ja som sa iba pousmial a dal som si dole kapucňu aj okuliare. „Vyberali sme len tie najlepšie.",odpovedal som. „Určite to bolo drahé." „To nieje podstatné drahá svokrička,pre seba aj ľudí,ktorých mám rád doprajem iba to najlepšie.To si obaja pamätajte.",usmial som sa. „Budeme,ale teraz sa choď hore pripraviť.O hodinu máte svadbu na matrike." „Už bežím." Schmatol som okuliare zo stola a šiel som sa hore obliecť.Cestou do izby som si vyzliekol bundu a v izbe aj tričko.Z vešiaka som zobral košeľu a pomaly som zapínal gombíky. Ďalej som zobral kravatu a pred zrkadlom som sa s ňou mordoval asi minútu.Ako ďalšie som si obliekol nohavice a obul si nové lakované topánky. Nakoniec som sa šiel poriadne upraviť.Po mojich úpravach som zo skrine vytiahol čierny klobúk a zo stolíka som vzal okuliare.Pár krát som na seba striekol parfum a dva razy som na seba mrkol v zrkadle. Po obrovskom výdychu som zišiel dole k svokrovcom. „Som hotový.",ukázal som sa im. „Vyzeráš perfektne Michael.",polichotila mi Any. „Pekne ďakujem." „Takže Michael teraz pekne choď na úrad a tam počkáš na svoju nastávajúcu aj na nás." „Iste,rád tam na vás počkám.Zatiaľ sa majte." Pozdravil som a vyšiel som z domu.Pred domom ma čakala limuzína aj s novým šoférom Henrym,ktorý mi otváral dvere. „Nech sa páči pán Jackson." „Ďakujem Henry." Nasadol som do auta a Henry za volant.Zaradil rýchlosť a pohli sme sa.O dvadsať minút sme takmer boli pred úradom,keby cestu neblokovali stovky novinárov a ich obrovské autá. Pri pohľade na množstvo tých hyien som sa opýtal Henryho či to zvládne. „Bez obáv pane.Nejako vás cez nich dostanem." Iba som prikývol a pozeral čo sa deje.Len čo nás tie "milé" stvorenia zahliadli zbehli sa pri limuzíne ako kŕdeľ supov.Henry vystúpil z auta a otvoril mi dvere. Len čo som vystúpil dorazila policajná hliadka,ktorá strážila dvere nášho domu.S ich pomocou som sa bezpečne dostal na matriku a v pokoji čakal na Emu. Každú chvíľu má prísť Ema a ja som cítil ako sa mi zrýchlil pulz a jemne sa mi začali potiť ruky.Každú minútu som pozeral na hodinky a netrpezlivo na nich čakal.Nakoniec som sa aj dočkal.O dvanástej sme zavítala Ema aj s rodičmi a hneď po nich prišli moji rodičia aj Tito,ktorý bude môj svedok tu aj v kostole. Emu ku mne priviedol Jerry a jej ruku vložil do tej mojej.Po vzájomnom pohľade sme sa usadili a všetko sa mohlo začať.Civilný obrad trval niečo cez pol hodinu.Nakoniec sme podpísali papiere a boli sme "papieroví manželia"...s úsmevom sme vyšli z úradu a pomalým tempom sme sa presúvali do krásneho kostola,lepšie povedané Katedrály Grace,ktorá mala obrovskú bránu ako do paláca. Okolo jednej sme boli pred katedrálou a ja som vystúpil z auta a presunul sa do vnútra aj s mojou rodinou a priateľmi.Za nami sa do vnútra dostávala aj Emina rodina,známi a priatelia. Ako som tak stál pred oltárom,v duchu som sa modlil a ďakoval Bohu,že mi pomohol uskutočniť môj životný sen. Pár minút pred začiatkom sa ku mne postavil aj Tito a potľapkal ma po pleci. „Tak ako sa cítiš bratku?" „No cítim s všelijako.Neviem ti s istotou povedať ako sa cítim." „Hlavne sa uvolni a bu´d pokojný.",usmial sa. „Tebe sa to vraví keď si ženatý pár rokov.",zasmial som sa. Keď všetko v katedrále stíchlo spustila sa svadobná pieseň a ja som celý stuhol.Bol som v maximálnej pozornosti a hľadel som na bránu,v ktorej sa o pár sekúnd objaví moja nastávajúca. Len čo som zazrel tie biele krásne šaty a tú sladkú tváričku v sprievode Jerremyho bol som ako obarený.Ak by sme neboli v katedrále ústa mam otvorené až pri nohách. So cťou som tam stál a čakal až kým mi Jerremy neprinesie môj jediný poklad na svete.Keď už boli pri mne videl som ako sa Jerry dojal,ale potláčal slzy. „Michael,odovzdávam ti svoju jedinú dcéru.Bu´d jej oporou a staraj sa o ňu ako najlepšie budeš môcť." „Presne to mám v pláne.",usmial som sa a chytil som Emu za ruku.Hneď ako sme sa otočili ku kňazovi začal hovoriť. ---------------------------------------------------------------- Po dlhej reči a krásnych spevoch nastal okamih,na ktorý sme všetci tak netrpezlivo čakali. „Ema Wattson berieš i tu prítomného Michaela Jacksona za svojho zákonitého manžela a budeš ho milovať a ctiť v dobrom i zlom,v šťastí i v nešťastí,v zdraví i v chorobe,v bohatstve i chudobe pokiaľ vás smrť nerozdelí?" Ema sa na mňa krásne zahľadela a myslím,že jej vyskočila aj jedna slzička šťastia.Potom sa nadýchla a s úsmevom povedala. „Áno beriem." Vtedy som pocítil vo svojom srdci obrovské teplo a lásku zároveň.Môj žalúdok robil kaskadérske kúsky a môj tlak vyskočil na 220. „A ty Michael Jackson berieš si tu prítomnú Emu Wattson za svoju zákonitú manželku a budeš ju milovať a ctiť v dobrom i zlom,v šťastí i nešťastí,v zdraví i chorobe,v bohatstve i v chudobe pokiaľ vás smrť nerozdelí?" Tiež som sa zahľadel do Eminej tváre a bez najmenších pochýb som odpovedal. „Áno beriem." „Vymeňte si prstene." Potom k nám pristúpili svedkovia a dali nám do rúk prstene.Vzájomne sme si ich vymenili a usmievali sa na seba.Videl som jej úsmev aj cez tú záclonku čo mala na tvári. Kňaz nám obom spojil ruky akousi fialovou stuhou a položil na to svoju ruku. „Z moci,ktorá mi bola udelená vás vyhlasujem mužom a ženou.Čo Boh spojil človek nech nerozdeľuje.Môžete pobozkať nevestu." Po tejto vete som bol úplne v siedmom nebi.Otočil som sa tvarou k mojej manželke,nadvihol som jej ten "záves" a chytením za pás som ju pobozkal. Pri našom bozku nám všetci tlieskali a celá katedrála sa ozývala obrovským potleskom a radosťou.S novým začiatkom sme vyšli z kostola a nastúpili do limuzíny,ktorá nás zaviezla do prenajatej reštaurácie s tanečnou sálou.
Komentáre
Prehľad komentárov
„Any ja som sa práve zobudil zo spánku a nie z pol ročnej kómy.Uvedomujem si,že už zajtra sa žením a ak vám to vylepší náladu rád pomôžem s upratovaním a s tým čo bude potrebné." - - Amen tma, tak dievča, tu si zabila :D Tak som sa zasmiala. Toto je isto tá najkrajšia kapitola, svadbu len tak nič neprekoná, ale zase nebudem kričať hop, kým nepreskočím.
GBY
....
(Michelle, 16. 8. 2012 23:57)
Krásny deň si si vybrala na napísanie tejto kapitoly :) Posledný deň roku 2010! :-*
„Any ja som sa práve zobudil zo spánku a nie z pol ročnej kómy.Uvedomujem si,že už zajtra sa žením a ak vám to vylepší náladu rád pomôžem s upratovaním a s tým čo bude potrebné.",milo sa usmial a vstal z postele.
„To znie už lepšie Michael.Ja som vedela,že ty ma nesklameš." - táto časť sa mi tak strašne páčila, že som ti ju sem musela okopírovať! Milujem takéto "hrátky" so slovami a vetami :)
Svadba? No comment, celý čas som si tam predstavovala seba. Nemusím hádam ani podotýkať, ako veľmi jej závidím. Závisť je zlá vlastnosť, ale tu sa nedokážem ubrániť.
Možno by som vynechala pár prebytočných viet, ale inak super. Myslím, že som nenašla žiadnu gramatickú chybu. Som v siedmom nebi momentálne, v rozpakoch...preto končím a idem "hodiť mozog do prievanu" a rozmýšľať nad tým... nad Michaelom... nad svadbou... využijem fantáziu. Ďakujem :-*
:)))) krasa
(domčí, 3. 1. 2011 17:48)tatatá, tatatatá :D:D:D krasna kapitlka :D svadba uzastna :)krasne aďka :)
:)))) krasa
(domčí, 3. 1. 2011 17:37)tatatá, tatatatá :D:D:D krasna kapitlka :D svadba uzastna :)krasne aďka :)
JANULIK
(JANULIK, 1. 1. 2011 15:24)
Budem sa opakovat ale je to super, celá kapitola od tej úpravy záhrady až po svadbu. :) :D
Tie zákusky by som si dala :D Museli byt výborné :D Čo sa svadby týka, tak som sa rozplakala :D :) Bolá krásna tá svadba aj všetko ... tí museli byť zlatí spolu. :)
P.S. Aby som nezabudla konečne svadba, na ktorú som tak dlho predlho čakala :D
....
(Stanča, 25. 9. 2012 14:52)