Zrada
Dievča pred niekoľkými mesiacmi bola nádherná, šťastná a hlavne žila. Spoznala chlapca a vďaka nemu spoznala, čo je to láska. Sľuboval jej, že ju nikdy neopustí, že ju miluje viac ako svoj život a potom sa stalo po tých nádherných dní niečo, čo nikdy od neho neočakávala. Zradu. Opustil ju. Navždy. Že vraj ju miluje viac ako svoj život. Klamstvo. Klamal jej a ona na ten deň spomína stále. Teraz len prežíva, nevníma okolie. Už sa s nikým nepriatelí. Otcom sa nebaví a mamka ju opustila tiež. Keď zavrie oči, pocíti chladný dotyk na tele a potom nádherný, dokonalý a medový hlas. „Milujem ťa“ povie a keď dievčina otvorí oči a obzrie sa za hlasom, ale on už tam není. Viac zosmutnie, lebo vie, že to bola len bujná fantázia. Bála sa, zavrieť oči, lebo vie, že sa zbláznila. Raz išla dievčina na ich lúku, vždy na sebe mala čierne šaty, už jej bolo jedno ako vypadá, vlastne už ani nevie ako vypadá,už sa ani nečeše. Sadne si na lúku a zavrie oči. „Ahoj“ šepne potichu dievčina do čierneho lesa, zrazu pocíti studenú ruku na tvári, ale už sa nijak naučila ovládať, aby ich neotvorila. „Prečo si ma zradil a opustil? Vieš, že vďaka tebe nežijem.
„Nechcel som ťa zradiť, milujem ťa a navždy budem“ začali jej tiecť slzy.
„Ty, že ma miluješ? Povedal si mi, že ma nemiluješ, že nemiluješ, že ma nechceš, nechceš“ keď si ako tu, tak ako ti si porušil jeden sľub, tak aj ja poruším jeden sľub a budeme si kvit“ a vytiahne z šiat zbraň, ktorú Charlie, jej otec necháva na vešiaku.
„Nerob to, prosím“ ona sa zasmiala ako šialenec.
„Ja som ťa prosila, aby si zostal, tak ma nepros jasné. Zbohom, milujem ťa a navždy budem“ povie dievča a strelí si do spánku. Nikdy viac sa dievča neprebudí.