1.KAPITOLA-Spomienky
.... „Takže všetci sú na miestach ? Môžeme začať. Klapka? Svetlá ? Kamera ? A akcia!“
Rozbehla som , keď v tom som začula streľbu.
„Michael!“
Pribehla som k nemu a videla som ho na zemi zraneného!
„Michael ! Pomôžte mi ! Zrazu všetci bežali ku mne a chceli mi pomôcť .“
.....
Takže toto je môj život. Volám sa Melissa , Melissa Holt. Kamaráti ma prezývajú Mell. Ale len niektorý , pretože moje pravé meno je Beáta Holt. Premenovala som sa potom ako .... tak to sa dozviete potom ako vám rozpoviem svoj príbeh. V tom čase ma prezývali Betty a moja najlepšia kamoška bola Phoebe. Phoebe chodila vďaka mne s Michaelom Jacksonom , ale to až keď sme mali 17. S Michaelom sme boli priatelia už od malička.
27.Máj 1968
„Betty niekto klope choď prosím ťa miláčik otvoriť.“
Ja som začal celá horieť , pretože som vedela kto tam je.
„Michael Vitaj. Poď Ďalej kým sa vyberiem.“
„Ako je možné , že si vedela , že som to ja ?“
Michael sa usmial a ja som bola evidentne mimo. No jasné detská láska je detská láska. Michael práve rozbehol kariéru s bratmi v skupine Jackson 5 takže toto bol jeho posledný rok v normálnej škole. V tom čase dajme tomu , že som akože s Michaelom chodila. My s Michaelom sme tomu hovorili láska a chodenie , ale to naše sa ani zďaleka nepodobalo tomu naozaj. Dala som na seba bundu a šla som von. Michael sa ešte stále usmieval a šiel za mnou. Celú cestu do školy sme sa rozprávali o blbostiach až kým nevytiahol jednu tému , ktorá ma zabolela.
„Toto je posledný deň v škole a sú prázdniny tak prečo sa netešíš ?“
„Vieš prečo ?“
„Tuším to ?“
„Tušíš ? Michael ty to vieš.“
„Ale Betty vieš , že to musím urobiť. Je to len horšie a horšie . Musím prejsť na domácu výuku.“
„Budeš mi strašne chýbať.“
„Ale Betty ty vieš , že ja ťa budem každý deň navštevovať.“
„Sľubuješ?“
„Samozrejme.“
Ta teda dali sme si náš pozdrav objali sme sa a ja som šla do svojej triedy a Michael do tej svojej. Celé vyučovanie som sa vrtila ako vrtuľa a učiteľka to nemohla vydržať a na posledný deň v škole som schytala poznámku a odchod k riaditeľovi. Bola som celá nervózna z Michaela a nie z riaditeľa. Sadla som si na lavicu a čakal kedy ma príjme.
„Beáta Holt ?“
„Áno?“
„Tak poď ďalej.“
Až , keď som vstupovala do kancelárie som si uvedomila , že som niečo urobila , že som tu. V tej chvíli som stŕpla a sadla si na stoličku.
„Takže čo sa deje? Prečo si tu?“
„Neviem.“
„Ako to , že nevieš? Povedz mi to , pretože pôjdem za pani učiteľkou ,a keď mi tá povie niečo iné tak máš väčší problém aký máš teraz.“
JA som len pokrútila hlavou a potriasla plecami , pretože naozaj neviem , prečo ma sem poslala.
„V poriadku nemám na výber. Počkaj tu.“
Riaditeľ vstal a šiel preč. O chvíľu prišiel a sadol si a stoličku.
„Takže ako to teda bolo?“
„Ja neviem.“
„V poriadku pani učiteľka mi povedala , že si sa krútila na stoličke a nepočúvala si učiteľku. Tak ako mi na toto odpovieš?“
Tak a teraz nemôžem mu povedať , že som myslela na Michaela a vtedy to zo mňa vypadlo. Ľutujem deň , kedy som prečítala časopisy mojej staršej sestry.
„Asi mám krámy.“
Sama som netušila čo to znamená , ale nejaké také príznaky ako vrtenie na stoličke kvôli bolesti tam boli. Tak som to povedala. Ale to bola osudová chyba. Mám len 7 . Riaditeľ sa naozaj veľmi zvláštne zatváril a pomaly to prechádzalo do úsmevu.
„Dáš mi telefónne čislo na mamku ?“
„Áno.“
Asi mám prúser , ale dala som mu ho. Rodičia prišli po vyučovaní po mňa a šli do riaditeľne. Keď vyšli tak som sedela vonku na lavičke a čakal na nich. Mama sa rozlúčila a s otcom sa usmievali. Vyšli sme von a stál tam Michael. Usmial sa a čakal kedy prídem k nemu. Rozbehla som sa k nemu , ale mama ma stiahla späť.
„Dnes pôjdeš s nami domov.“
Ja som pokrčila plecami a smutne som sa pozrela na Michaela. Ten sa veľmi začudoval a pozeral ako nasadám do auta a ideme preč. Keď sme boli niekde v strede cesty domov tak sa mama na mňa otočila a usmievala sa a začala hovoriť.
„Betty čo si to dnes povedala riaditeľovi. Prosím zopakuj mi to.“
Ja som sa bála , pretože ja som fakt nevedela čo to znamená.
„Ehm .... že mám krámy.“
Mama sa začala s otcom strašne smiať.
„Miláčik niečo také už nikdy nevrav. Toto slovo pochopíš , keď budeš staršia. A odkiaľ to slovo máš?“
„To som čítala v časopise čo mala sestra na posteli. Precvičovala som si čítanie.“
„Tak sestrine časopisy už nečítaj dobre?“
„Dobre . A mami ?“
„No?“
„Čo to slovo znamená.“
Mama sa pozrela na otca a nevedela ako zareagovať.
„Keď budeš staršia tak ti to poviem.“
„Dobre.“
Prišla som domov a šla sa učiť. Čakala som kedy príde Michael. Asi po 10 minútach začalo v Gary strašne pršať. Vyšla som von a šla som po Lindu. Linda je môj pes. Linda , ale dobehla ku mne a bola celá od blata. Začala po mne skákať ako šalená a potom vošla do domu. Ja som vstala a začala na ňu kričať.
„Linda! Mama bude zúriť.“
Rozbehla som sa do domu , keď som zrazu pred domom videla Michaela pod dáždnikom.
„Betty? Ako si šla domov ? Videl som ťa ako si šla s rodičmi a ty vyzeráš ako keby , ťa v polovici cesty vysadili a povedali nech prídeš domov sama po tom lejaku a ako keby ťa každé druhé auto ošpliechalo blatom.“
Michael sa začal smiať. Ja som sa len usmiala a šla som mu to vysvetliť.
PS: CHCETE VLASTNE POKRAČOVANIE ?? KOMENTÁR! ĎAKUJEM
Komentáre
Prehľad komentárov
jasne!
:D :)
(kikušš, 9. 6. 2010 14:49)ahoj :D podla mna z tohto bude krasny pribeh..rozvin ho dalej :) pokracuj..vĎaka
začátek
(nika13, 9. 6. 2010 14:43)jasnéé mojáá :) chcem pokracovaniee :) davaj..neviem sa dočkat
hej
(hej, 4. 7. 2012 14:44)