4.časť
How meet fun
Mala som hrozné vlasy,rovnátka a okuliare.Nosila som veci ktoré by si asi neobliekol ani..ja neviem najvatší stroskotalec.Až keď som mala 17 začalo to.Veď to trvá len 6 mesiacov!Musíš pochopiť že každý je niečím originálny.A vieš kde je najlepšie miesto zistiť tO?opýtala som sa.Shelby len pokrútila hlavou.,,Práve tam kde teraz ideme.Doma vždý źistíš čo si zač!Presne ako ja!
,,No tak dobre."-povedala a pousmiala sa Shelby.,,Dievčatá sme tu!"-zakričal ocko.,,Uvidíš bude sa ti to tu páčiť!" snažila som sa povzbudiť Shelby.,,Počuj Sel...",,Čo je Shelby?",,No vieš ja...si myslím že mám talent na spev..."povedala pomaly,ale zreteľne.,,Naozaj?" neveriacky som sa spýtala.V tejto rodine som totiž ja tá čo má byť slávna speváčka.Hrozne ma rozčúlilo keď mi to povedala.Chytla som ju za ruku a tiahla som ju dovnútra.Stále sa ma pýtala kde ideme.,,Mlč už!" zakričala som na ňu.Myslím že jej došlo že mi to nevyhovuje.Došli sme do podkrovia.Shodila som ju na posteľ.,,Tak ty vieš spievať hej?"spýtala som sa jej ironicky ale zároveň naštvano a nakoniec som sa zasmiala.,,Sel ja....",,Mlč!"skrýkla som po nej.Tak teraz mi niečo zaspievaj!",,Čože?"spýtala sa ma neveriacky.Spamatala som sa a nahodila som milí úsmev.,,Prepáč....Možeš mi zaspievať?"A spustila:,,This is the real,this is the me i am exatly....niesom dobrá"povedala a sklopila hlavu.Spievala to tak nádherne.Bola to jedna veta a ja som si myslela že spieva kráľovná hudby.Prepadla ma žiarlivosť tak som jej povedala ,,Je mi to ľúto ale nevieš spievať."a potichu som sa smiala.,,Ja som to vedela!"rozplakala sa a ušla.Vydýchla som si,zatvorila oči a pomali som preniesla váhu na špičky.Otočila som sa otvorila oči a začala som za ňou bežať.,,Ja som...Shelby ja som....ťa dobre nepočúvala..." vypadlo so ňa len to!,,No jasné...Ty asi nikdy nepočúvaš.Ale ver mi teraz si počúvala veľmi dobre!"povedala mi to tak že som tomu aj uverila!,,Shelby..."nemala som na seba slov.Sadla som si k nej na hojdačku a povedala som čo som musela:,,Myslím že nemáš žiadny talent na spev...Je mi to naozaj ľúto..."a rozplakala som sa.,,Nemá ti byť čo.Máš perfektný hlas!Neviem prečo plačeš."povedala mi..Myslím že to myslela úprimne.,,Ďakujem...Ja...som ti klamala."-nemohla som uveriť tomu čo som povedala!
Pokračovanie nabudúce...