Zlodej smoliar
Milé kurvy, kriminalizácia našej spoločnosti je krutou pravdou dnešných dní. Platí pravidlo práva silnejšieho a jedinec má len málo možností ochrániť svoje právo, majetok a často aj holý život. Denne sledujeme v médiách ako zlodeji prepadávajú banky, vytrhávajú bankomaty, lúpežne prepadávajú ľudí v ich vlastných bytoch a domoch, pričom sprievodným javom býva zvyčajne aj brutálna bitka, prípadne vražda. Ak sa človek spoľahne na políciu, s najväčšou pravdepodobnosťou sa spravodlivosti nedočká, maximálne sa zabaví niekoľko hodín na výsluchu, takže množstvo menších deliktov nie je z tohto dôvodu ani nahlásených. Ak je však zlodej prichytený pri čine a dolapený poškodeným, je potrebné sa vedieť ovládať, aby nakoniec nebol obžalovaný ten kto si chránil svoj majetok - z ublíženia na zdraví...
O to radostnejšie je počuť príbeh dnešných dní, ktorý je skutočný, pravdivý, s dobrým koncom a hlavne - vtipný.
Kmín je kmín. Kradne čo mu príde pod ruku a ako mu dovolí príležitosť. Nerozlišuje, či berie boháčovi, alebo tomu, čo žije z ruky do úst. Mám kamaráta, ktorého môžeme charakterizovať asi tak, že bicykel je jeho najcennejší predmet. Na chlebík si zarába rukami, ale na pivko kamarátovi mu vydá. Pretože sa v partii nazývame len prezývkami, tak jeho ozajstné meno ani nepoznám, nazvime ho pre tento príbeh teda napr. Stopér.
Jedného zimného dňa musel Stopér zotrvať v dielni do neskorého večera. Po ceste domov mu snežilo, ale napriek tomu neodolal lákavému neónu pivárne ktorú mal po ceste domov. Pretože videl že je voľný stôl pri dverách bicykel si oprel pred krčmou na miesto, ktoré bolo z toho miesta dobre viditeľné. Čašník priniesol penivý mok a náš Stopér mohol pomaly spláchnuť prach z celodennej šichty dolu gágorom. Ale preto, že čert nespí, stále očkom sledoval svoj bicykel opretý vonku. Odpil prvý krát a pivný pohár mu na chvíľu zastrel výhľad. Keď pohár sklonil, spokojne pozoroval že výhľad von je stále rovnaký. Odpil druhý krát, na kamere stále ten istý obraz. Tak sa osmelil aj na tretiu stratu vizuálneho kontaktu. Aké však bolo jeho rozčarovanie, keď po sklonení pohára videl zo svojho bicykla, svojho jediného dopravného prostriedku, iba zadnú galusku. Náš hrdina však nezaváhal. Jednak mu nič iné nezostávalo a jednak chránil to najcennejšie čo mal. Jeho zrýchlenie z nuly na 100 km/hod. bolo v tom okamihu lepšie ako u nadupaného športiaku. Odniesla si to síce sklená výplň vchodových dverí, ale to stihol Stopér len zľahka zaregistrovať. Vyletel z krčmy a dal sa na divokú naháňačku svojho bicykla, na ktorom unikal neznámy kmín.
Kmín je kmín. Vidí príležitosť a kradne. Tak sa mu pritrafil aj Stopérov bicykel. Ide okolo, vidí že by mohol niečo ulúpiť, tak neváha a koná. Sadne na bicykel a uniká. Má navrch. On je na bicykli, kto by ho mohol dohoniť? Zmizne v nočnej ulici. Ale v tomto prípade sa kruto prerátal. Prerátal sa niekoľkokrát. Prvá chyba bola si myslieť, že majiteľ bicykla si jeho aktivitu nevšimne. Druhá chyba bola, že nepoznal technický stav kradnutého stroja. To sa prejavilo v okamihu, keď prchal s dostatočným náskokom a potreboval pred vyskočením na obrubník pribrzdiť. Zistil, že zadná brzda nie je funkčná. Inštinktívne siahol po druhej páčke. To bola jeho posledná chyba. Kombinácia zasneženej, šmykľavej cesty a prudkého brzdenia prednou brzdou z veľkej rýchlosti znamenali, že náš kmín hodil takú držku, že ani nevedel čí je. Tretia osudná chyba bola, ak si kmín myslel, že majiteľ ho nemôže dohoniť. Samozrejme, dosť mu pomohlo aj to, že unikajúci spadol, ale náš Stopér bol pri kmínovi prakticky okamžite ako dopadol na zem a poriadne sa doudieral. A vtedy Stopér uštedril zvíjajúcemu sa lúpežníkovi ešte zo dve poriadne kopačky. A ten kto okúsil tvrdosť Stopérových zákrokov na futbalovom trávniku si snáď ani nevie predstaviť ako to musí bolieť keď Stopérove nohy veľkosti 47 udrú schválne a udrú na citlivé miesto.
Takže po dlhom čase tu máme príbeh napínavý, príbeh vtipný a príbeh so šťastným koncom. Dúfajme, že bude takých čoraz viac a budú plniť stránky našej Prudérnej Kurvy.