Operácia Barbarrosa
Operácia Barbarossa (nem. Unternehmen Barbarossa; rus. План Барбаросса) je kódové označenie pre inváziu vojsk Osi do ZSSR, ktorá otvorila východný front a začala Veľkú vlasteneckú vojnu počas druhej svetovej vojny.
Operácia Barbarossa sa začala 22. júna 1941 a skončila v decembri 1941, kedy vyčerpaná nemecká armáda nedokázala v krutých zimných podmienkach a za silnejúceho odporu Červenej armády pokračovať vo svojom postupe a prešla do obrany. Aj keď možno nemecké ťaženie v priebehu Barbarossy považovať za víťazné, išlo o víťazstvo veľmi draho zaplatené a nedostačujúce, pretože nestačilo na to, aby bol ZSSR zlomený, a dlhodobejšiu vojnu si Veľkonemecká ríša a jej spojenci nemohli dovoliť. V nasledujúcich rokoch sa začala presadzovať prevaha priemyslu Spojencov (hlavne ZSSR, USA a Spojené kráľovstvo) a ich rastúce bojové skúsenosti takým spôsobom, že mu Nemecko a jeho satelity nakoniec nedokázali vzdorovať.
Pokračovacia vojna
Pokračovacia vojna (po fínsky Jatkosota) bol konflikt medzi ZSSR na jednej strane a Fínskom spolu s nacistickým Nemeckom na druhej strane, počas druhej svetovej vojny v rokoch 1941-1944. Názov Pokračovacia vojna vznikol vo Fínsku a reprezentoval fakt, že to už bol druhý konflikt medzi Fínskom a ZSSR v 20. storočí (prvý bola v rokoch 1939-1940 Zimná vojna). ZSSR vnímal tento konflikt iba ako jeden z frontov vo Veľkej vlasteneckej vojne proti Nemecku a jeho spojencom.
Oficiálne bol vojnový stav medzi ZSSR a Fínskom ukončený Parížskym mierom (1947).
Leningrad
Boje o Leningrad a Pobaltie v rokoch 1941 - 1944, známe aj ako blokáda Leningradu (po rusky: блокада Ленинграда), bol útok nemeckých nacistických vojsk na mesto Leningrad (dnes Petrohrad) počas Veľkej vlasteneckej vojny.
Operácia bola jednou z najkrvavejších bitiek v ľudskej histórii, v jej dôsledku zomrelo od hladu v obliehanom meste asi 650 000 až 800 000 civilistov. Nemecký plán bol známy ako Operation Nordlicht (Operácia Polárna žiara). Boje rôznej intenzity trvali od 8. septembra 1941, do úplného prerušenia blokády mesta 18. januára 1944.
Rostov
Bitka o Rostov bolo stretnutie vojsk Tretej Ríše a ZSSR vo Veľkej vlasteneckej vojne. Bitka sa odohrávala medzi 21. a 29. novembrom 1941, kedy došlo najskôr k obsadeniu Rostova nemeckou armádou, a potom bolo mesto Červenou armádou dobyté späť.
Moskva
Bitka o Moskvu bola významná bitka na východnom fronte počas druhej svetovej vojny. Prebiehala vo viacerých fázach od októbra 1941 do januára 1942. V jej priebehu sovietske vojská odrazili nemecký postup na Moskvu a na čas prešli do ofenzívy, čím pravdepodobne zabránili bezprostrednej porážke ZSSR vo vojne. Nemecká útočná operácia na obsadenie Moskvy niesla meno operácia Tajfún, niekedy je tiež označovaná ako operácia Wotan.
Sevastopoľ
Bitka o Sevastopoľ bolo ozbrojené stretnutie medzi vojskami Osi (Nemecko, Rumunsko) a ZSSR na východnom fronte počas druhej svetovej vojny. Odohrávala sa od 30. októbra 1941 do 4. júla 1942 v Sevastopole a jeho okolí. Toto mesto bolo hlavným prístavom sovietskej Čiernomorskej flotily. Významnou predohrou bitky boli boje o prístup na Krym. Po prelomení sovietskej obrany sa nemeckým a rumunským vojskám podarilo pomerne rýchlo obsadiť vnútrozemie polostrova. Nasledujúcich 250 dní trvajúce boje o obliehaný Sevastopoľ sa skončili porážkou sovietskych vojsk a veľkými stratami na oboch stranách.
Kerčsko-feodosijská operácia
Kerčsko-Feodosijska operácia (po rusky: Керченско-Феодосийская операция; nemecký názov protiútoku znel: Unternehmen Trappenjagd) bola sovietska obojživelná operácia, ktorej cieľom bolo vpadnúť do tyla 11. armády Ericha von Mansteina, ktorá obliehala Sevastopoľ. Bojové operácie sa začali 26. decembra 1941 vylodením vojsk pri meste Kerč na polostrove Krym. Jednalo sa o najväčšiu výsadkovú operáciu na východnom fronte. V dôsledku nekompetentnosti sovietskeho velenia boli početne silnejšie sovietske vojská nakoniec medzi 8. a 18. májom 1942 zničené. Časť z nich prešla na partizánsky spôsob boja a pokračovala v odpore z jaskýň a kameňolomov na pobreží.
Druhá bitka o Charkov
Bitka o Charkov alebo Charkovská operácia bolo ozbrojené stretnutie v južnej časti východného frontu cez druhú svetovú vojnu. Začalo sa 12. mája 1942 útokom sovietskeho Juhozápadného frontu severne a južne od Charkova. Nemecké jednotky však onedlho prešli do protiútoku a veľkú časť týchto sovietskych vojsk obkľúčili. Bitka o Charkov bola začiatkom nemeckej letnej kampane, ktorá vyvrcholila bitkou o Stalingrad.
Voronežsko-vorošilovgradská operácia (1942)
Voronežsko-vorošilovgradská operácia bolo ozbrojené stretnutie nemecko-maďarských vojsk proti sovietskym vojskám na východnom fronte počas druhej svetovej vojny. Táto operácia sa odohrávala okolo dôležitého mesta Voronež od 28. júna do 24. júla 1942. Bola súčasťou nemeckej operácie Blau, ktorej cieľom bolo preniknúť na juh ZSSR, obsadiť Predkaukazsko, preťať Volgu a oddeliť oblasť Kaukazu od najkratšieho spojenia s Moskvou. Boje neskôr vyvrcholili bitkou o Stalingrad.
Rževsko-viazemská operácia
Rževsko-viazemská operácia bola útočná operácia druhej svetovej vojny, ktorá prebiehala na východnom fronte od 8. januára 1942 do 20. apríla 1942. Bola pokračovaním sovietskej protiofenzívy od Moskvy. Na jej konci 20. apríla 1942 vyčerpané sovietske vojská prešli do obrany. Zvyšky obkľúčených sovietskych síl, ktoré predtým prenikli do nemeckého tyla boli zničené 12. júla.
Bitka o Stalingrad
Bitka o Stalingrad odohrávajúca sa medzi 21. augustom 1942 (začiatok útoku na mesto samotné) a 2. februárom 1943 bola rozhodujúcim momentom v bojoch na východnom fronte a vyvrcholením nemeckej letnej ofenzívnej kampane. Bola jednou z najkrvavejších a najväčších bitiek druhej svetovej vojny a v histórii vojenstva vôbec, keďže v nej podľa odhadov položilo život dohromady asi milión vojakov a civilistov. Boje v oblasti Stalingradu sa vyznačovali nevídanou urputnosťou a brutalitou. Obidve strany navyše nebrali žiadne ohľady na vojenské či civilné obete.
Boje o Kaukaz
Bitka o Kaukaz je názov pre niekoľko vojnových operácií, ktoré trvali na južnom krídle východného frontu počas druhej svetovej vojne od 25. júla 1942 do 9. októbra 1943 v oblasti Severného Kaukazu. Na jednej strane stáli vojská krajín Osi na čele s nacistickým Nemeckom s podporou Rumunska a Slovenska proti jednotkám Sovietskej Červenej armády. Bojové operácie možno rozdeliť na dve etapy: útok nacistických vojsk (25. júla 1942 — 31. decembra 1942)
protiútok sovietskych vojsk (1. január 1943 — 9. október 1943)
Druhá Ržev-syčevská ofenzíva
Druhá Ržev-syčevská ofenzíva alebo operácia Mars bola sovietska útočná operácia, ktorá prebiehala od 25. novembra do 20. decembra 1942. Jej úlohou bolo obkľúčiť nemecké jednotky pri meste Ržev, kde tvoril nemecký front výbežok ohrozujúci Moskvu. Operácia trvala takmer rovnako dlho ako bitka o Velikije Luk
Bitka o Velikije Luki
Bitka o Velikije Luki známa i ako Velikolukská útočná operácia bola ozbrojené stretnutie jednotiek sovietského Kalininského frontu a nemeckej 3. tankovej armády počas zimy 1942-1943. Bola sverným krídlom úderu sovietskych vojsk počas 2. Rževsko-syčevskej ofenzívy (operácia Mars). Jej cieľom bolo obsadiť historické mesto Velikije Luki. Bola príkladom zlyhania nemeckých snáh o znovunadviazanie kontaktu s obkľúčenými jednotkami.
Bitka v Kurskom oblúku
Bitka o Kursk alebo Operácia Citadela (v nemčine Unternehmen Zitadelle) bola významnou bitkou na východnom fronte počas 2. svetovej vojny. Bitku začali nemecké vojská 5. júla 1943 s úmyslom získať späť na svoju stranu strategickú iniciatívu na východnom fronte a pripraviť nepriateľovi natoľko vážne straty, aby nemohol počas roku viesť významnejšiu ofenzívu. Jej úmyslom bolo zlikvidovať kurský oblúk a zničiť sovietske sily v tejto oblasti. Bitka skončila 17. júla, keď Hitler v dôsledku silných protiútokov sovietskych vojsk, ktoré ohrozili postupujúcich Nemcov, prikázal ďalšie bojové operácie ukončiť.
Bitka o Smolensk (1943)
Druhá bitka o Smolensk známa tiež ako operácia Suvorov alebo Smolenská operácia bolo ozbrojené stretnutie na východnom fronte cez druhú svetovú vojnu, ktorá prebiehala od 7. augusta do 2. októbra 1943. Jednalo sa o zdĺhavé a ťažké boje, ktoré skončili oslobodením Smolenska a okolia spod dvojročnej nemeckej okupácie.
Operácia bola pomenovaná podľa známeho ruského vojvodcu z 18. storočia Alexandra Suvorova.
Bitka na Dnepri
Bitka na Dnepri (po rusky: Битва за Днепр) bola bitkou druhej svetovej vojny, ktorá prebiehala od konca augusta do decembra 1943, na oboch brehoch rieky Dneper na dnešnej Ukrajine. Bojov sa zúčastnilo celkovo asi 4 milióny mužov a žien, oboch strán. Bitka zasiahla front na celkovej dĺžke 1 700 km. Po štyroch mesiacoch bojov bol oslobodený celý pravý breh Dnepra a vybudovaných 23 predmostí, ktoré poskytli sovietskym vojskám odrazový mostík pri prieniku na Ukrajinu. Bitka o Dneper, bola jednou z najkrvavejších bitiek v dejinách, podľa odhadov v nej obe strany stratili dovedna 1 700 000 až 2 700 000 vojakov.