Úvod
Traja stvorili svet. Dokonalý aj napriek tomu že proti sebe súperili. Traja okrem toho vytvorili bytosti ktoré boli ich vrcholnými dielami. Trinásť z nich sa im tak páčili že im dali neuveritelnú moc, aby mohli viesť a učiť svojich druhov. Ostatný týchto trinastich "bratov a sestier" nazývali Rod Noxa. Však všetci znich neviuživali svoj dar nato načo mali. Zabudli na svojich Bohov a oni sami sa za nich začali vydávať. Statisíce Khoronidčanov ich uctievalo ako Bohov. Stavali im chrámy a svetyne a taktiež začali zabúdať na Bohov. Ako čas plinul a Trinásti bojovali medzi sebou o moc. Bohovia, ktorý sa nato pozerali, už nezniesli ako sa ich vrcholné diela rúhaju. Bohovia boli nemilosrdný však nejednali impulzivne ale zákerne.
Jedného dňa pri jednom z najväčšych bojov Khoronidu mesiac krvavo sčervenal. Všetky tvory si to všimli a aj samotný Trinásti obrátili svoj zrak k nebu. V tom sa ozvali tri hrubé a mohutné hlasy. Každý z nich ich počul v hlave. ,,Posledná kvapka padla z čaše našej trpezlivosti! Vy ,ktorý ste mali viesť a učiť, šíriť naše mená, ste využívali naš dar na vlasné zámeri a nás ste zavrhli! Dopustili ste sa hriechu, ktorý sa len ťažko dá splatiť! Ale nechceme zničiť to čo je našim vrcholným dielom.. Vašim trestom bude smrtelnosť. Ale nebudete to mať také ľahké! V našom svete neumriete na choroby či starobu ale iba mečom, mečmi ktoré už tak dlho proti sebe tasíte! Keď skonáte v tomto svete, tak sa znovu zrodíte v druhom svete v ktorom budete žiť ako obyčajný smrtelný ľudia. Iba zo spomienkami na svoju silu a hlavne na svoje skutky. Keď dožijete život tam, znovu povstanete v svete našom. Toto sa bude opakovať až do chvíle kým nuznáme, že ste si dostatočne odpykali svoj trest! Znamením bude krvavý spln vo svete smrteľníkov!" hlasy ustali a aj sa tak stalo. Mnoho z trinástich to ani zo začiatku nebralo na vedomie. Niektorým trvalo aj prinajmenšom 60 reinkarnácii aby začali lutovať svojich činou. Po tisíckach rokov začali očakávať znamenie vo svete ľudí ale nedočkali sa ho. Však mnohý znich v svete smrtelníkou začali ziskávať svoju celú pameť. A niektorý z nich začali aj znovu získavať svoje schopnosti a využivať ich vo svete smrtlíkou.
Prvá časť príbehov Khorinidu hovorí o histórii a kľučových vývojoch Khoronidu. Hovorí o vývoji prvých rás a o tom ako sa z nich začali vyvýjať dalšie rasy, ktoré si začali podmaňovať nielen svoj svet ale neskôr aj ten náš.
Kapitola 1. Vznešený Elfovia
V stredozemy Khoronidu žili Elfovia. Patrli im rozsiahle lesy, ľadové vrcholi, zelené údolia a striebristé rieky a jazerá. Hlavným mestom Elfov bol v tom čase Altay v ktorom žili aj niektorý z Trinástich. Mestu a rase Elfov vládla jedna z nich, uctievaná ako Bohyňa a Matka Elfov, Eve. Eve milovala svoj ľud nadovšetko a ľud milovaj ju. Za pomoci svojich verných vybudovala "Strieborné mesto" Altay. V tom čase však okolitý svet pustošila vojna medzi krutými Orkmi a v tedy ešte na elfské pomery necivilizovanými Ľuďmi.
Jedného daždivého dňa na brány Altayu zabúchal zahalený muž. S tým mužom tam bolo tridsať spoločníkov. Strážam sa na nich niečo nepáčilo tak čakali na rozkazy z paláca. Keď Eve počula o záhadných navštevnikoch chcela ich čo najskôr vypočuť aby zistila kto sú. A tak ich predviedli do paláca pred samotnú Eve.
Muži pred ňou pokľakli a jeden znich si stiahol kapucu z hlavy. Bol to človek. Všetci vznešený elfovia boli prekvapený, že niekto z takej špinavej a necivilizovnej rasy sa opovážil vkročiť do samotného palácu ich Bohyne Eve. Eve si však zachovala chladnú hlavu, vediac že aj niektorý z jej bratov su ľuďmi. ,,Synovia mojich bratov. Čo vás privádza do našich lesov?" spýtala sa ich Eve. Muž povstal a predstavil sa: ,,Moje meno je Tenel syn Thenola a som terajším kráľom najväčšieho z ľudských kráľovstiev. Priešiel som sem za vami, vznešená Matka Elfov, aby som vás varoval pred nebezpečenstvom, ktoré ničí nás a blíží sa k vaším hraniciam. Tiež by som Vás chcel požiadať aby ste pomohla nážmu ľudu. Vaši bratia nás už opustili pred mnohými stáročiami a ostali sme samy." ,,Aké nám teda nesieš varovanie a akú pomoc od nás žiadaš?" spýtala sa ho Eve. Na to Telen odpovedal: ,, Pani moja.. Orkovia sa začali rozširovať po našej zemy. Ničia a drancujú všetko čo sa im postavý do cesty. Naša rasa je na pokraji zániku. Okrem toho naši špehovia zistili, že mnohý Orkovia pripravujú útoky na vaše hranice. Preto by sme Vás
chceli požiadať o pomoc. Učte nás svojim múdrostiam a mi Ľudia vám budeme robiť v temných časoch štit, ktorý bude odrážať všetky hrozby." Na to sa Eve zamyslela a povedala: ,,O tomto nemôžem rozhodovať sama. Zvolám najmúdrejších z nás aby sme sa poradili o tom či a ako pomôžeme vašej rase. Do tej doby budete našimi hosťami."
Eve zvolala svojich bratov a sestry. Syalen vládkyňu Strieborných jazier, vedmu Nemelay, Gabriela velitela strieborných vojsk a Kenutha vládcu Ľadových hôr. Keď im to povedala tak zo začiatku neboli veľmi nadšený z toho všetkého a nemali záujem pomáhať ľuďom ale Gabriel presvedčil Radu, aby predca len ľuďom pomohli. Ostatný z toho mali zmiešané pocity ale pristúpili na to. A však po skončení zasadnutia sa stretli Syalen, Kenuth a Nemelay. ,,Naše dnešné rozhodnutie pomocť ľuďom prináša do našej budúcnosti tieň." povedala Nemelay a nato jej Syalen povedala: ,,Čo sa má stať stane sa.. A mi to len slabo ovplivníme. Na jednej strane nájazdy Orkov by prenašu rasu mohli byť zničujúce ale na druhej strane zverenie takej moci akú máme ľuďom by mohlo byť tiež. Ľudia sú mladý a ich rozhodnutia vedie väčšinov len vidina moci a to bude prenich a zároveň prenás nebezpečné." Kenuth sa nijak nevyjadroval k tomu čo sa deje. Dalo by sa povedať, že mu to bolo jedno.
Od zasadnutia rady prešli dva roky. Najmudrejší z ľudskej rasy prišli na pozvanie Eve do Altay aby sa učili vedeniu Elfov. Ale vtedy v tej dobe sa dialo aj niečo iné. Niečo čo taktiež ovplivní celé dejny Khoronidu. Syalen a Kenuth začali spoločne experimentovať s temnou mágiou, čo bolo zakázané samotnou Eve. Nedbali však na jej zákazy a vo svojich výskumoch a pokusoch pokračovali rýchlo napred. Však ich pokusy a experimenty si na nich začali vyberať prvú daň. Boli síce silnejší a rýchlejší ako ostatný ale začali sa meniť. Ako po fyzickej stránke tak aj po psychyckej. Farba ich očí z aquarinovo modrej na čierno-modrú. Ich pleť na niektorých miestach začala tmavnúť. čím viac a dlhšie pokračovali tým sa viac menili. Mnoho Elfov si všimlo to čo sa snimi deje ale reagovali rôzne. Niektorý si toho nevšímali a iný to začali medzi sebou šíriť. Postupom času sa to dostalo až k Eve. Bola nahnevaná lebo vedela čo sa v skutočnosti deje. To, že niekto z najvyžšej rady neposlúchol jej rozkaz ju asi štvalo najviac. Eve začala jednať.
Eve povolala všetkých obyvateľov Altay a aj Syalen a Kenutha. Všetkým na tomto zhromaždení povedala čoho sa týto dvaja dopustili a uložila im exemplárny trest. Pripravila ich o ich tituly a Syalen odobrala aj všetku jej pôdu čo jej patrila. Oboch ich vyhnala do ľadových hôr a ostatným Elfom prísne zakázala do tej oblasti chodiť. Toto v Syalen vyvolalo velký hnev a prehovorila k ostatným. ,, Ja, Syalen Noxa s Kenuthom Noxa sme pracovali na niečom čo by posilnilo našu rasu. A ako vďačnosť za našu obetu sme dostali toto. Nuž dobre. podrobíme sa prianiu našej sestry! Však vy máte tiež voľbu. Tý ktorý sa chcete stať silnými a nechcete robiť opatrovateľov ľuďom poďte snami!" na to Kenuth prehovoril: ,,Brány Theynelgotu, Ľadového mesta, budú pre vás vždy otvorené." Hneť nato obidvaja opustili mesto Altay a vybrali sa na sever do Ľadových Hôr.
Málo z Elfov išlo za nimi, nebolo ich ani sto.
Syalen a Kenuth už dosiahli vrcholu svojej premeny. Ich plet dola temná, oči takmer čierne a v ich srdciach vládol hnev. Kenuth sa rozhodol zveriť vládu Syalen a tá to prijala. Syalen nazvala tých čo sa k nim pridali novou rasou, rasou Temných Elfov a Syalen sa stala ich Matkou. Kenuth tak ako vždy sa držal v ústraní a s tade pomáhal Syalen. Všetci tý čo sa knim pridali sa po krátkej dobe taktiež zmenili a stali sa plnokrvnými Temnými Elfmi.
Keď sa Eve dozvedela, že Syalen sa stala Matkou Temných Elfov začala ihneť jednať. Rázne a tvrdo. ,,Nie, niesú to temný Elfovia sú to špinavý Elfovia! Pošpinili svoje telá a prekliali našu rasu a zato musia tvrdo pykať!" povedala Eve svojmu generálovy Gabriolovy. Ten na jej rozkaz zobral štyristo mužov a vydali sa na hranice s Ľadovými Horami (ktoré sa stali, už oficiálne zemou Temných Elfov).
Kapitola 2. Bitka skrytej sily
Na brány Theynelgotu zabúchala premrznutá, vyhladovaná ženská postava, zahalená šedým plášťom. Dvaja drowovia ju doviedli k Kenuthovy. Keď sa žena oodhlaila, bola vznešeno odetá a cez oči mala čiernu striebrom zdobenú šatku. Bola to Nemelay. Kenutha potešilo, keď ju uvidel. ,,Brat môj odpusť, že prichádzam za tebou až po takej dlhej dobe ale musela som ešte niečo dokončiť v Altay." povedala mu Nemelay na čo sa Kenuth usmial a povedal jej: ,,Sestra, tak rád ťa tu vidím. Dobov tvojho príchodu sa trápiť naozaj nemusíš." Kenuth zasvetil Nemelay do umenia drowov abi sa stala jednou z nich.
Nemelay v doprovode Kenutha predstúpila do ľadovej siene pred Syalen. ,,Syalen, moja drahá sestra. Prišla som aby som ti priniesla nové správy. Eve vyslala k hraniciam Gabriela zo svojimi mužmi. Sú to najlepší bojovníci a magovia Altayu. Však to že som prišla až teraz nieje náhoda . Práca ktorú som mala v Altay bola združiť všetkých verných a priviesť ich." Syalen prerušila Nemelay, ,,Kde su teras tý ktorých si združila a koľko ich je?" ,,Dvesto verných pod velením Miltana, Kenuthovho učňa, čakajú na hraniciach na tvoje rozkazy."
Syalen poslala posilu Milhanovy 50 drowov vedených samotným Kenuthom, abi boli sily vyrovnané vzhľadom ktomu že vojsko Elfov viedol Gabriel. Bola to skrytá sila Ľadového mesta Theybelgotu.
Gabriel a jeho vojsko došli k rieke Ghealek ktorá tvorila hranice. Na druhom brehu, už videli vojsko vedené Milthenom. Vojska sa zoskupili a ich velitelia sa stretli v strede rozbúrenej rieky. Milthen povedal Gabrielovy, ,,Nemusime bojovať. Nemusia umierať naši ľudia. Vráte sa a nechajte nás žiť v našej zemi." nato mu Gabriel povedal, ,, Nieje cesty speť. To vy ste sa rozhodli zradiť našu Matku Eve! A teraz vás čaká trest." Nato dal Gabriel povel na útok. Gabriel bol vo výhode. Milthenovo vojsko sa začalo zmenšovať a zmenšovať. Však aj on sám spôsobil veľké straty Gabrielovy. Keď z Milthenovho vojska ostala len hŕstka tak začuli vytie vlkov.
Milthen zavelil na ústup lebo vedel že sú zachraneny posilamy z Theynelgotu. Keď prešli za kopček na druhom prehu Ghealeku, tak Milthen uvidel Kenutha a jeho vojsko. Boli to samý temný elfovia. Kenuth pristúpil k Milthenovy a povedal mu, ,,Milthen, môj verný učeň, bojoval si dobre ale teraz sa vydaj do Theynelgotu informovať Syalen. " Milthen síce chcel ostať a pomôcť svojmu majstrovy ale poslúchol jeho rozkaz a vydal sa s tými čo ostali z jeho vojska do Theynelgotu.
Kenuth vyšiel na vrch kopca a uzrel svojho brata Gabriela a jeho vojsko. V tu chvilu Gabriel rozostrel svoje biele krídla a vyletel vysoko nad rieku. Kenuth rozostrel svoje čierne krídla a nasledoval ho.
Keď sa Kenuth priblížil k Gabrielovy tak mu Gabriel povedal, ,, Ako si mohol zradiť našu sestru?! Aj ty si bol jedným z tých čo súhlasil s tým aby nás viedla.. tak prečo si nás zradil! Pozri čo sa steba stalo!" Nato sa Kenuth rozosmial a uprel pohlad na Gabriela, ,,Boli ste slabý.. a vaše rozhodnutia ničili vašu rasu. Samy ste si zavinili to čo príde! Nemal si sem chodit Gabriel. Časy kedy som sa držal v úzadi skončili!"
Obidvaja tasili meče (pozn. Kenuth mal trimetre dlhý a päť centimetrov široký meč zatial čo gabrielov meč bol dlhý sto osemdesiat centimetrov a pätnásť centimetrov široký) chvílu sa naseba pozerali, akoby spomínali na staré časy, ale to netrvalo dlho a začali spolu bojovať. Vojská sa na nich len pozerali ohromený ich silov. V tú chvílu Gabriel rýchlim výpadom Kenutha zasiahol na tvári (pozn. rezol ho cez lavé oko) a Kenuth mu oplatil úder a však tvrdšie. Svojim dlhým mečom mu odťal lavú ruku s ktorov sa Gabriel kryl. Na Kenuthovej tváry sa začali obiavovať Gabrielovy nezname pentagramy a znaky. Gabriel citil ako sa v Kenuthovy koncentruje obrovska sila. Jeho sila bola tak veL´ká, že vyžarovala z jeho tela. Mala čiernu farbu. Keď obklopila celé Kenuthove telo, tak zahodil svoj meč a zdvihol svoju pravu ruku. Temná sila sa začala presúvať do jeho dlane. Gabriel nevedel čo sa deje. Nikto to ešte nevidel. Gabriel silno zovrel svoj meč a zahnal sa nim po Kenuthovy. Vtom Gbriel ucítil obrovskú bolesť a keď sa pozrel na svoje krídlo videl, ze je krvavé. ,,Ako..? Ako si sa dostal za mna..". ,,Tento krát ťa nezabijem brat môj. Ale už sa nepleť do cesty mne ani nážmu´ ľudu!" nato Gabrielove krídla zmizli a on padol nehybne na zem. Jeho vojaci ho zobrali a dali sa na ústop.
Keď sa vrátil Kenuth zo svojimi mužmi do Theynelgotu boli výtany ako skutočný hrdinovia. Však Kenuth si toho ani nevšímal. Okamžite šiel do ľadovej siene za Syalen. ,,Gratulujem ti Kenuth. Už som počula všetko od Milhena. Na neaky čas by sme mali mať od Elfov pokoj. Tento den si Eve dobre zapametá, lebo to je deň kedy Temný Elfovia predviedli svoju moc!" Kenuth pristupil k nej a povedal jej:,, Nie. Tato bitka nič neznamenala. Elfovia sú teraz slapšy ako mi ale to sa môže zmeniť. Keď teras Eve vie o našej sile nebude nas podcenovať. 4asom zosilneju a stanu nám rovnými. A až v tú chvilu bude deň keď budeme môcť povedať že sme proti nim bojovali. Dnes to bolo len menšie varovanie." Nemelay ktorá ich pozorne počuvala dala Kenuthovy za pradu. ,, Kenuth ma pravdu. Eve najde novú silu. Obetuje ale mnoho svojich. tosom videla.. a tiež som videla že Gabriela jeho dnešná prehra uplne zmení. Už čoskora sa vidá na juh za Rhonusom a pridá sa knemu." ato sa Syalen zasmeje,, Heh, za Rhonusom? Za tým ubožiaaqkom?! Vždy bol najslabšý z nas." ,,telesnou silov či psychyckou možno áno ale.. Rhonus ma ine schopnosti ktoré zneho prenás robia hrozbu. On sa stane kráĺom sovjej rasy. Kráľom Ľudí. Takmer ukončí vojnu s orkmy a povedie svojich ľudí k veľkým vyťaztvám. Počas tejto doby budeme musieť ostať v ústrani a rozširovať našu silu. Už teras ma Rhonus statisíce naslednikov a začína plánovať inváziu.
Kapitola 3. Najväčšia zrada.
Potom čo zomrel kráľ Tenel Elfovia dočasne prebrali správu nad ľudským královstvom. Však obiavil sa muž ktorý si žačal nárokovať právo na trón. Elfovia mu však odmietali predať vládu a on sa im to chystal oplatiť.
V Adniane, v kráľovskom meste ľudí sa obiavil záhadny muž. Prišiel na hlavne nádvorie pred brány senátu. Mnohým pripadal známi a tak sa začali zhromažďovať na námesti. Keď muž videl že na námasti začina pribúdať ľudí tak vyšiel na ohlasňu( miesto pred senátom kde senátori prednášali ľuďom výsledky hlasovania senátu) a prehovoril. ,,Aké je to byť vezňami vo vlastnom meste?! Aké je to byť otrokmi? Pozrite sa na seba. Bývali ste silný. Vo vojnách ste sa rovnali aj Elfom. A teras..?
Teras ste len ich vazalmy. Vzdali ste sa svojich práv. Vzdali ste sa svojho kráľovstva! Dlhé roky bojujeme proti orkom aby sme nimi neboli zotročenými. A teras ste sa nechali len tak bez odporu zotročiť Elfmi!" Mnohých ľudí tie slova ihneť oslovili a všek Elfským strážam sa nepačili a začali mobilizovať aby nastolili v meste poriadok. ,, Stojim teraz pred budovov ktora znamenala hlasľudu. Keď sa Elfovia začali onas "starať" tak ako prvú vec čo urobili zrušili senát! Potom priviedli svojih vojakov do našich miest aby "udržovali poriadok". V tejto budovfe teras sedí Elf ktorý zotročil vaše mesto! Elf ktorý vám zobral hlas a zbraň a dal vám okovy! A vy to necháte len tak!!" Na to Elfské stráže zasiahli. Chceli utíšiť muža. Však keď sa knemu blížili tak dav ľudí sa donich pustil. Pobili Elfské stráže a na čele s Neznámim sa prebili do senátnej budove až k samotnému Ayilethovy, Elfskému Miestodržatelovy a Správcovy trónu.. Pobili všetkých až na Ayiletha. Neznámi pristúpil k nemu a ztrhol zo seba plášť a celov sieňov sa ozval jeho hromový hlas,, Ja som Rhonus Noxa! A mojim príchodom sa končí otroctvo môjho ľudu!" Nato Rhonus Ayilethovy odťal hlavu.
Týžden po tejto udalosti bol Rhonus korunovaný. Jeho mužy odstránili všetkých Elfov v mestách. Však to mu nestačilu. Rhonus so svojimi generálmi už plánoval inváziju za Elfské hranice.
Do strieborného mesta prišiel posol. Eve ho okamžite prijala. ,,Pani moja, ľudia nás zradili. Zabili Ayilethona a máme správy, že sa chystajú zaútočiť na naše hraničné pevnosti." To Eve rozrušilo a vykríkla na posla: ,,Čo?! Ľudia nás zradili? Nás čo sme znich urobili civilizovanú rasu a zachránili sme ich pred skazov? Zabudli na prísahu ich kráľa Tenela?! Nuž ale dobre... Pochopia že snamy sa neoplatí zahrávať. Gabriel zober strieborné vojská a vidaj sa do hraničných pevnosti!" Gabriel len prikývol a šiel.
Gabriel od svojho súboju s Kenuthom bol úplni iný. V jeho srdci sa zhromažďoval hnev. Chcel sa pomstiť Kenuthovy zato čo mu spravil. Býva často podráždeny a agresívny. Niekedy to vyzeralo ako by svojov vlastnou rasou opovrhoval. Hlavne preto, že ich považoval za slabých. ,, Kedysi sme boli najväčšia a najsilnejšia rasa! Všetci sa pred namy klaňali.. a teras? Teras sme zoslabli. Dokonca už aj ľudia sú prenas hrozbou!" často si v duchu hovorieval.
V Adniane sa zhromaždili všetky ľudské vojská. Bolo to najväčšie vojsko v doterajšej histórii Khoronidu. Rhonusovy v tej dobe prisahali vernosť všetky ľudské kráľovstvá. Rhonus predstúpil pred vojská so svojimi generálmi a povedal vojakom:
,, Som ohromený vašim počtom. Pozrite sa.. toto vojsko bude písať novú históriu. Každý zvás čo zobral doruky meč a prišiel sem, sa stane hrdinom. Nadišiel čas keď ľudia ukážu svoju silu. Blíži sa chvíla keď sa pomstíme Elfom zato že nás utlačovali a zato ze nás nazývali necivilizovanými! Elfovia si myslia že ich hraničné pevnosti sú nedobitné, ale ja si myslím, že je načase im dokázať opak!" nato vojaci jednotným a silným hlasom zvolali ,,Nech žíje Kráľ Rhonus! Osloboditeľ Inarových detí!" (pozn. Inar je jedným z Bohov Khoronidu. Ľudia ho považujú za otca svojej rasy).
Rhonusové vojsko sa dalo do pohybu. Mierili rovno k jednej z najväčších hraničných pevností elfov. K pevnosti Altilianel. Pevnosť odolávala času a útokom viac ako dvadcať storočí.
Gabriel podla informácii od špijónov vedel, že Rhonus mieri k Altilianel. Strieborné vojsko sa tam dostalo za dva dni. A začali sa chystať na obtranu pevnosti.
Kapitola 4. Nová cesta Strieborného Krídla
Mesiac je vysoko na oblohe a všade je ticho. Gabriel sa prechádza po hradbách Altilianelu a rozmýšľa, či ešte vôbec má zmysel bojovať. ,,Hmm.. Ľudia.. kedysi to boli necivilizované zvieratá a dnes? Dnes sú prenas najväčšou hrozbou. Bol som jedným stých čo súhlasili s poskytnutím pomoci ľuďom a teras som jedným stých čo má proti nim bojovať. Takmer stále som bol v Altay a robyl som poskoka Eve , namiesto toho aby som bol nieekde užitočný. Eve.. prestávam v teba veriť ako mnohý. Hviezda tvojej moci začína hasnúť. Najprv ťa zradili Syalen, Kenuth, Nemelay a mnoho ďalšich mocných elfov. Okrem toho hranice s orkmy su držané len tak tak. A aby toho nebolo málo tak teras ešte ľudia. Zatial čo Eve stráca svoju moc, tak Rhonus ju nadobúda. Hm.. Rhonus nevedie svojich ľud ako boh, ale ako ich kráľ. Kráľ bojujúci v mene Inara." V tom ho vyrušilo jasné svetlo z južného lesa.
Keď sa svojimi elfskými očami lepsie pozrel uvidel tisíce svetiel fakiel predierajúcich sa hustým lesom. ,,Nahradby!" rozoznel sa Gabrielov hlas po celej pevnosti. ,,Je načase sa presvedčiť akými silnými sa stali" povedal si v duchu. Na širokých hradbách Altilianelu sa rozmiestnili elfský lukostrelci. V tom zlesa začala vychádzať obrovská armáda ľudí. Ich počty boli neuveritelné. Kam oko dozrelo bolo vidieť tel tažké železné brnenia a helmy osvetlované plameňmi fakiel. Gabrielovy prebehli po chrpte zimomriavky keď cítil pochod tochto vojska. Ich pochod triasol hradbami a mnohý elfovia sa začali obávať. Na to Gabriel roztiahol svoje krídla a vyletel nad hradby aby ho videl každý jeden z jeho mužov. Vytasil svoj meč ukázal ním na nepriatelské vojsko. Strieborné vojsko nato zvolalo, ,,Liethen'alt uliniel Altay, olies'uo nothre axas!"
(volný preklad: Strieborné krídlo z Altay nás privedie k výťaztvu).
Rhonus na svojom bielom koni Aghronovy vyšiel na čelo vojska. Dal si dole ocelovú helmu zdobenúzlatým drakom a pozrel sa na Altilianel. Videl na hradbách tisíce lukostrelcov. Nad nimi striebrokrídlí Gabriel mieriaci mečom rovno na Rhonusa. Rhonus vytasil meč a dal povel k útoku. Na to sa z lesa zdvihli obrovské katapulty a začali obstrelovať Altilianel.
Gabriel dal povel lukostrelcom k strelbe. V tú chvílu bolo mesáčné svetlo uplne zatienené. Vojsko sa začalo približovať k pevnosti. Keď boli pod hradbami začali dvýhať rebríky a šplhať ponich. Elfský lukostrelci strielali šíp za šípom ale každého muža čo trafili nahradili štyria další. Gabriel však nič nerobil. Len sa pozeral ako je pevnosť ničená katapultmi. Elfský bojovníci odložili luky a vytiahli meče a šable. V tej chíli sa Gabriel rozletel k Rhonusovy a strieborné vojsko to vyburcovalo a dali sa na proti útok. Z hradieb Altilianelu padali muži jeden za druhým.
Gabriel už bol pri Rhonusovy a jeho ochranka už naťahovala luky. Na to Rhonus mavol rukov aby nestrielali. Gabriel stiahol krídla a poklakol pred Rhonusom. ,, Už dlho som mal vo svojom srdci zvláštny pocit. Pocit, že mam byť niekde inde. Že mam bojovať za niekoho iného. A teras, v tuto hodinu som nato prišiel. Moja rasa sa začína stavať minulosťov. Naše znalosti sme predali vám a vy mate teras v rukách budúcnosť Khoronidu. Prisahám ti vernosť Rhonus! Budem ťa vždy chrániť a slúžiť ti ako uznáš za vhodné. " nato mu Rhonus povedal, ,,Nemusíš mi slúžiť. Nechcem aby si mi slúžil. Si môj brat. Bude to premňa česť ked sa pridáš kumne.
Strieborné vojsko padlo do posledného muža a generál sa pridal k strane nepriatela. Gabriel sa stal pravou rukov Rhonusa aj napriek tomu že bol Elfom.
Keď sa Eve dozvedela o zrade Gabriela a o tom, že strieborná armáda padla, tak sa pomiatla. Ušla z Altay hlboko do posvätných lesov a nikdo ju už viac nevidel. Však sa hovorí, že tam objavila novú silu a čaká tam na svôj čas.
Na jej miesto zasadol Ithenil jeden z členou rady.
Útoky na Elfské hranice prebehol rýchlo a za necelí mesiac prišli elfovia o celé svoje južné územie.
Ľudia rozšírili svoje hranice ako nikdy predtým. Rhonus vládol 1/3 Khoronidu. Orkský velitel Pa'arghos uzavrel s Rhonusom prímerie.
Kapitola 5. Hrozba
Zatial čo prebiehali boje medzy ľudmi a Elfmi na juhu Khoronidu, na ďalekom severe, na územi Temných Elfov sa objavila nová hrozba, nielen pre drowov ale pre celí Khoronid. Jeden z trinástich, Xhalden, z ľudskej rasy začal užívať zakaznej mágii v khorinide. Túto magiu odsudzovali dokonca aj drowovia.
Xhalden bol jedným s tých čo opustili ľudské mestá ešte dávno pred dohodov medzi ľudmi a elfmi. Dlho bol v úzadi a nikdo oňom nič nevedel. Keď však začal užívať zakázanú magiu tak sa zviditeľnil. Drowovia zistili že sa Xhaldan skrýva na ich územi a aj jednali. Všek elfovia vyslaný do Xhaldenovej Čiernej Veže sa už nevrátili. Rada drowov sa rozhodla že už dalšich mužov tam posielať nebudú. Však prišli tiež nato, že Manthor, jeden z trináctich, plemena démonov mu začal slúžiť.
Manthor sa vrátil zo svojej misije a prišiel do knihovny za Xhaldenom. ,,Pán môj, misija na ktoru ste ma vyslali dopadla úspešne. Pohrebisko bolo najdené." na to sa na Xhaldenovej tváry obiavil úsmev. ,,Víborne Manthor, víborne! takže tras môžeme odtestovať techniku na ktorej sme tak dlho pracovali. Už čoskoro uvidíme či ten čas čo sme to vynaložili stál zato. Koľko ich tam je?" ,,No.. je to pohrebysko ežte z davnych časov. Z doby keď Elfovia bojovali s Upírmi. Podla hystorický záznamov by tam malo byť pochovaných desiatky tisícov bojovníkov." nato mu Xhalden s diabolským úsmevom prikývol.
Nadruhýden sa vydali na cestu k pohrebysku. Xhalden a Manthor mali zo sebou tridsať žoldákov. Keď už boli blízko pri pohrebysku narazili na problém s ktorím nerátali. Objavili sa pred nimi traja muži. Cez hlavy mali čierne kapucne a na hrudi zlaté brnenia. ,,Stojte! Dalej vas nemôžeme pustiť. Kračate po zakázanej ceste!" ,,Kdo ste ked sa opovažujete takto hovoriť s mojim Pánom?! Chote nám z cesty!"ovetil Manthor. ,,Nieje našov povinosťov sa vám predstavovať. Ak budete chciet pokračovať v ceste obavam sa že vas budeme musieť zabit."odpovedal mu jeden z mužov. Nato Xhalden prikyvol a Manthor vytasil meč. ,,Obavam sa , že to budete vy čo tu dnes zomrú..!" zasmial sa a odťal jednemu z mužov hlavu. Nato žoldáci tiež tasili meče a dali sa do boja z dvoma mužmi. Muži boli rýchli a obratný. Xhaldena zaujimalo kto sú. Na ich brneniach bolo vidiet že to niesu drowovia a elfovia to tiež neboli. Ty dvaja muži pobili všetkých žoldákov. A v tu chvílu s poza oblaku sa objavil mesiac. Jeho lúče dopadli na telo muža ktorému Manthor odťal hlavu. Zrazu sa to telo rozplinulo v hmle ktora sa začala dvíhať od zeme. ,,Pan môj, čo to je?" Nechapajúc sa Manthor opital Xhaldena. ,,,Už som si istý. Iba jedna rasa toto dokázala. hmm.. myslel som si že ich elfovia vyhubili. Sú to upíri." ,¸Čo? tak oni neboli vyhubený?"" ,,Vyzera to tak , že nie." Xhalden vytiahol spoza chrpa palicu a zabodol ju do zeme. ,,Už som dlho nebojoval. Však upírov netreba podce¸novať." Xhalden sa chytil za vrch palice a zrazu z palice prešla obrovská energia do zeme. Zachvela sa zem a miestami popraskala. Z prasklin sa začali vynárať kostené ruky azačali chytať upírov. Bolo tam stovky kostnatých rúk. Chyťili upírov a roztrhali ich nakusi a zatiahli pod zem. Na to sa zem zocellila a Xhalden vytiahol palicu zo zeme a zavesil si ju na chrabat. ,,Hmm.. zaujímavé. Myslel som si že ich elfovia vyvraždili. Vyzerá to tak že ich pár prežilo. Budeme si musieť dávať pozor." pomyslel si Xhalden.
Keď došli k pohrebisku, Manthor vytiahol veľký svitok a rozvinul ho na hrob v strede pohrebiska. Xhalden Vzal svoju palicu a rozdelil ju na desať kusov, ktoré pozabodával do zeme do kruhu okolo pohrebiska. Potom šiel za Manthorom. Obidvaja sa premenili do svojich absolutných foriem a bodli sa dikov do rúk. Par kvapiek krvy kvapli na svitok. Okolo pohrebiska vznikla vysoká bariéra. Kusi palice sa pospájali krvavími priamkami a vytvori.i veľký pentagram. Na to Xhalden vrazil ruku do zeme a zakričal,, POVSTANTE!" Zo zeme zrazu začali vyliezať mŕtvy. Všeci pochovaný vojaci povstali. Boli ich tisíce. Keď všeci vyliezli zo zeme tak bariéra padla a Xhaldenova palica sa spojila v jeho ruke. Nemŕtve vojsko sa zoskupilo do formácije. ,,To ja som vas povolal speť do tochto sveta! Teras mi budete slúžiť! Spolu tento tento svet znižíme a vybudujeme nový svet! Náž svet.."
Kapitola 6. Khenutové plány a kliadba
Syalen sedela na tróne v ľadovej sieni keď zaňov prišiel Kenuth. ,,Vendui Syalen, prišiel som zatebov aby som ti niečo oznámil. Neber to prosimťa ako zradu.. Ani ako nevďačnosť. Ale ja a niekoľko mojich mužov a žiakov odchádzame z Theynelgotu." Syalen sa prekvapili a spítala sa ho:,, Čo..? Prečo chceš odísť? A kam?"
,, Už ti tu nemam ako pomôcť. A mám vlastné plány. Od teras vládneš Theynelgotu
len ty. Viem že náž ľud je v dobrých rukách." ,,Nuž, dobre. Ak je to tvoja voľba nebudem ti brániť. Bohovia stebov brat môj." ,,Deshmal, Syalen".
Keď Kenuth odchádzal zo siene stretol na schodoch Nemelay. ,,Braček, viem že odchádzaš. Dávaj na seba pozor a nezabudni na nás. Deshmal." Kenuth sa len na Nemelay usmial, objal ju a šiel dalej.
Kenuth a jeho žiaci sa sa vidali na severo západ cez ľadové hory. Jedným znich bol aj Milthen, Khenutov najblišý priatel a učeník. ,,Majser Kenuth, kam to vlasne ideme? Ideme už tri dni a stále niesme na mieste." spital sa Milthen, lebo viacerý to chceli vedieť. ,,Ešte tri dni cesty kym tam dôjdeme. Musíme prejsť cez ľadové hory. K hore Alrghat'nul. Tam bude náš nový domov." Milthen sa zamyslel. Nešlo mu do hlavy prečo chce Khenut isť tak ďaleko od Theynelgotu. A ešťe k tomu na územie ktore je zakrité tieňom. Totiž pri hore Alrghat'nul ako hovoria staré spisy kedisi vraj žil podivný rod Elfov ktorý sa živili krvov.
Keď došli na miesto našli na vrchole hory len zničený chrám ktorý kedysi patril Eve.
,,Tak sme tu. Budeme to tu musieť trochu prispôsubiť pre naše potreby." poveda l Khenut a vyzliekol si plášť ktorí vždy nosí. Došiel k bráne chrámu a začal odnášať kamene čo pred nimi ležali. ,,Majster, nechajte to prosim nanás. My sa oto postarame. Toto nieje práca prevás." povedala Xharlen. Kenuth sa pousmial a pristúpil k nej. ,,Xharlen, toto miesto vybudujeme spolu."
Dali sa do práce. A nebolo jej málo. Z bývaleho chrámu boli len rozvaleniny. Všetci tvrdo pracovali a pomali sa rozvaliny stávali chrámom. Keď sa dostali až do srdca chrámu k oltáru našli tam sochu Eve. ,,Majster, čo s týmto?" spítal sa Elthen (mladšy brad Milthena). Kenuth pristúpil k neporušenej soche a povedal: ,,Hmm.. Kedysi sa vyhlasovala za Bohynu. Teras niekde hnije ukrytá v lesoch. Aj napriek tomu že je mojov setrou už premňa nič neznamená." Kenuth zobral Elhenovy z ruky kladivo a celou silov buchol do sochy. Socha sa rozletela na tisíce kusov. ,,V tom to chráme budu stáť sochy našich pravých bohov."
Od chvíle co prišli do chrámu ubehli dva mesiace. Chrámm prestavali tak aby im slúžil dlho a dobre. Po krátkom čase sa začali všstci obivatelia chrámu dozvedať o Khenuthovych plánoch a otom čo ich čaká. ,,Vybral som vás lebo vám verím. Viem že ma nikdo zvás nezradí a aj preto som vas učil. Mnohých zvás už nemám čo učiť. Je čas aby som vam všetko vysvetlil. Určite viete že sme sem nešli len tak. Chcem vytvoriť špecialnu skupinu čo budi slúžiť nielen drowom ale všetkým khorinisčanom. Naša organizácia sa bude nazývať "Olath Dalninuk" Temné bratstvo. Naša úloha je jasná a jednoduchá. Nachádzať všetkých tých čo vystavujú našu krajnu nebezpečiu a zbaviť sa ich. Takže, ak niekdo stým nesúhlasi alebo si myslí že nato nemá, môže teras odísť. Neebudem to nikomu vyčítať. Chcem tu mať len odhodlaných a nie nejakých neschopných a zbabelcov." Nikdo neodišiel, na všetkych bolo vidieť že sú nato pripravený a že stim plne súhlasia. Kenuth otvoril skrinku ktorú mal pri sebe a vytiahol znej čierne stuhy zo slovami. ,,Tieto stuhy budu symbolom Temného bratstva. Noste ich stále. Berte ich ako prísahu vernosti našej veci." Každému z mužov a žien čo tam boli jednu dal. Keď jednu podával Milthenovy tak sa zastavil a povedal :,, Milthen, môj verný učeň, priatel. Ty budeš mojim zástupcom. Mojov pravov rukov. Si najskúsenejší a poznám ťa najdlkšie." ,,Majster, je to premňa cťov. Nesklamem vás!" Všeci si uviazali stušky na svoje brnenia a róby. Kenuth potom znovu predních predstúpil. ,,Bratia a sestry, je načase sa dať do práce. Potrebujem aby desiati zvás chodili po mestách a verbovali nadaných a silných aby sa naše rady zväčšovali." Vybral desiatich a ako povedal vyslal ich aby chodili svetom a verbovali nových členov.
Milthen prišiel do siene za Kenuthom. ,,Milthen, potrebujes niečo?"spital sa ho Kenuth. ,,Majster, naše rady sa zodňa na den zväčšujú, čo je dobré ale.. nemáme dosť penazí. Potrebujeme viac zbraní a inej výbavy. Máme medzi sebov sice aj zručných kováčov ale ani zdaleka nepokrívaju naše požiadavky.." ,,Chápem čo mi chces povedať. Tiež som si už toho všimol." ,,Myslím že by sme mali začať pracovať ako žoldáci. Potrebujeme peniaze.. a toto bude prenás najednodukšý spôsob. Našli sme pár trpaslíkov čo by prenás boli ochotný pracovať za dobré ceny." Kenuth sa usmial a povedal Milthenovy.,, Vidím, že si myslel na všetko. Proti tvojmu návrhu nič nemam. Súhlasim sním. Náž ciel je jasný a to aakoho dosiahneme alebo za akých podmienok už nieje dôležité." MIlthen bol rád že ho Khenut podporil. Temné bratstvo sa rozrastalo a silnelo. Už mnohý z Khoronisčanov o nich vedeli.
Kenuth si zavolal Milthena lebo snim potreboval niečo prebrať. Keď Milthen vošiel do siene videl tam okrem Khenuta ešte aj Xarlen a Elthen ktorý už dlhkšý čaš nebol v chráme. ,,Majster, volali ste ma?"spital sa Khenuta, ,,Ano, volal. Ako si si určite všimol tak tvoj brat Elthen tu neaku dobu nebol. Dostal totiž odomňa úlohu. Syalen získala nové informácie o Upíroch." Elthen prikývol a pokračoval on. ,,Kráľovna Syalen nás poverila úlohov. Mame sa vidať na západ k jakyni Inath'lu'khuts a zabiť Lorda Vlaidana. Podlatoho čo my Syalen povedala môžeme usudzovať, že Vlaidan je jedným z najsilnejších žijúcich upírov." ,,A kvoli tomuto tu teras ste. Vzladom k okolnostiam tam pôjdem ja a vy traja. Chote na izby a pripravte sa. Ráno odchádzame."
Hneť ako sa prvý slnečný lúč ukázal na obzore, tak sa dali na cestu. Cesta mala trvať päť dní. Poprvom dni si urobili tábor v jednej z jaskýň čo našli po ceste. Milthen ulovyl vysokúzver a Elthen pripravil oheň. Kenuth si sadol do zadu jaskyne do tieňa a meditoval. Ostatný sa najedli a rozprávali sa pri ohni. Po krátkej dobe si šiel Milthen unavený z cesti a lovu lahnúť a spal. Však Elthen a Xarlen ostali pri ohni a rozprávali sa spolu. Kenuth skončil svoju meditáciu a jedným očkom sa pozrel na tých dvoch pri ohni. Videl ako Xarlen poboskala Elthena. Iba sa pousmial a ľahol si.
Hneď ráno pokračovali v ceste. Celou cestov sa nestretli s nijakými problémami. PO štyroch dňoch prišli k jaskyni Inath'lu'khuts. Jaskyňa nebola nijak strážená. Keď šli dnu tak po chvíle kamenésteny jaskyne sa zmenili na pestro zdobené steny. Čím ďalej zašli tým počuli silnejší zvuk varhan. Bola to nádherná hudba. Khenuth na chvílu zastal a započúval sa do melódie. Zrazu došli k vysokej drevenej bráne červej farby zobenej stribrom a zlatom. ,,Tak a teraz budte ostražitý. Na niekoho na tejto úrovni si treba dávať pozor."povedal Khenuth. Elthen prisitúpil k Xalden a pošepkal jej, ,, dávaj pozor" ona sa len usmiala apovedala mu, ,,neboj sa, dám na teba pozor.
Elthen vytiah svoje kladivo a rozbil njím drevenú bránu. Keď vstúpili do siene za bránov tak naproti nim boli obrovské varhany ktoré lemovali steny siene. Za varhanmy sedel striebrovlasí Elf. Vyzeralo to že z ich prítomnosti si nič nerobý. Prišli k nemu. Záhadny elf sa otočil a pozrel sa na návštevnikov. V tom okamžiku sa Milthen zamyslel. Tvár toho elfa sa mu zdala viac než známa. Zrazu sa Elthen kne murzbehol. ,,Otče si to ty?!" Milthen si pomenul na tvár jeho otca a bol to on. Však vykríkol na Elthena. ,,Stoj brat môj. náž otec je mŕtvy už mnoho rokov! SKonal v mojom náruči!" však Elthen nedbal na slová svojho brata a beže ďalej. Kenuth sa snažil ho chytiť ale bolo už neskoro. Keď sa dostal Elthen už len na kúsoček od elfa tak ho zrazu prebodli tri metre dlhé kamenné tyče. ,,Niééé!" zakričal Milthen a Xhalden padla na kolená zo slzov v očiach. Kenuth zavrel oči. Ukáž nám svoju pravú tvar Lord Vlaidan!" zakričal Kenuth. V jeho hlase bolo počuť hnev. Nato sa Vlaidan zasmial a jeho smiech sa šíril celov sieňov ako pred tým zvuk varhán. ,,Nechal som vás dojsť až sem. A teras si vychutnám chuť vašej krvy!" Zrazu sa obiavil za Kenuthom. Kenuth sa pozrel na zem a videl tam krv. Svoju krv. Kenuth preseknutý na pol Vlaidanovim mečom padol na zem. MIlthen a Xalden tasili svoje meče a rozbehli sa k Vlaidanovy. ,,Xhalden, bež za majstorm! Bez neho to nezvládneme."povedal jej Milthen, ,,Ja ho zdržím!". Vlaidan sa rozbehol naproti Milthenovy a dal mu pesťov ranu do brucha. Milthen preletel cez celú sieň a narazil si hlavu o stenu a upodol do bezvedomia. Xhalden sa dostala k telu Kenuth. Bol rozseknutý v páse. Zrazu zi však všimla že na jeho tváry a hrudi sa obiavujú pečate. Kenuthová krv čo bola všade okolo neho sa začala vracať k jeho telu. ,,TO je vštko čo dokážeš?!" ozval sa hrubý hlas. Kenuth sa zrazu postavil na nohy a po zranení nebolo žiadnej stopy. Vlaidana to rozrušilo a v plnej rýchlosti s vytaseným mečom sa rozbehol oproti nemu. Kenuth vytasil meč a pečať na jeho čele sa zvláštne zmenila. Kenuht rozprestel svoje čierne krýdla. Keď Vlaidan išl bodnúť meč do Khenutovej hrudi, tak ho kenuth chytil za ruku v ktorej držal meč. Zabodol svoj dlhý meč do zeme a otrhol Vlaidanovy ruku. Vlaidan bolestivo zakričal pozorujúc omráčený bolesťov ako Kenuth odhodil jeho bezvládnu ruku. ,,Zaplatíž zato že si siahol na mojich učňov!" povedal mu kenuth a dal mu takú ranu že preletel cez jeden z kamenných stĺpov čo podopierali strop siene. na to vytiahol meč zo zeme a šiel zanim. ,,Hh, podcenil som ťa. To bola chyba ktorú teras zaplatim svojov smrťov. Ake.. ako na rozlúčku dostaneš odomňa darček.. Kenuth." V tom Vlaidan uhryzol Khenuta do ruky a Kenuth mu odťal hlavu. Vlaidanové telo sa zmenilo na strieborný prach a jemný vánok ho niesol sieňov k varhanom. Varhany naposledy zahrali silný tón ktorý bolo počoť široko ďaleko. Kenuth padol nazem a nehýbal sa. Rana ktorú mu Vlaidan urobil svojimi zubmy sa mu nezahojila . Xhalden nevedela čo skôr. Ten ktorého milovala zomrel a jej spoločníci boli zranený. Milthen sa prebral. Vzal telo svojho brata na chrbát a pomohol odniesť Xhalden Khenuta.
Po troch týžňoch sa Kenuth prebral. Rozhliadol sa okolo seba a videl,, že nieje v v chráme Bratstva. Milthen sedel pri jeho posteli. ,,Majster, dlho ste boli v bezvedomy. Nevedeli sme čo vám je. Som rád, že ste už v poriadku." povedal mu Milthen. Kenuth sa ho spítal, ,,Kde to som?" ,,Sme v Theynelghote. Naši liečitelia vam nevedeli pomôcť tak sme vas priniesli sem. Vaša sestra Nemelay zistila, že vam v krvy koluje nejaký jed. Pokusila sa ho dostať z krvy ale nepodarilo sa jej to." ,,Ako dlho som bol v bezvedomy?"" ,,Tri týžne."odpovedal mu Milthen. ,,A čo ostatný. Ako je natom Elthen?" Milthen sa tváril váže a mlčal. Kenuthovy to bolo hneť jasné že Elthen je mŕtvy. ,,Zomrel pre správnu vec. Zomrel ako pravý Temný Elf." povedal MIlthen a odišiel z Kenuthovej izby. Kenuth cítil že sním nieje niečo v poriadku. Každá rana sa mu vždy vyliečila ale tá od Vlaidana nie.
Na druhý den už bol Khenut pri plnej sile. Išiel k Elthenovmu hrobu. Keď tam prišiel tak videl pri hrobe Xhalden ako plače. Pristúpil k nej a chytil ju za plecia. ,,Xhalden, Elthen bol výborný bojovník a ešte lepší muž. Je to obrovská strata. Viem, že je to pre teba ťažké, ale nezabúdaj, že sme bojovníci. Určite by nechcel aby si sa trápila. Využi bolesť vo svojom srdci a premeň ju na silu. Na silu ktorú použiješ proti svojim nepriatelom." Xhalden ho silne objala a Kenuth videl ako jej slza spadla na zem. To bola posledná slza, čo Xhalden vypustila.
V Theynelgote nastala tmavá noc. Obhloha bola zatiahnutá čiernými oblakmi a na zem nedopadal ani jeden mesačný lúč. Bola to posledná noc ktorú mali členovia Bratstva stráviť v Theynolghote. Však sa stalo niečo, čo nik nečakal.
Kenuth spal vo svojej izbe. Mal sen v ktorom videl čudnú postavu ktorá mu podavala ruku zo slovami ,,Poť, je náš čas. Čas využiť ten dar" na to uvidel postave tvár. Bola to jeho tvár. Ale bola iná. Kenuth sa zobudil a šiel k mise s vodov opláchnuť si tvár. Keď sa však pozrel na svoju ruku, videl že jazva ktorá mu ostala presakuje červeným svetlom. Zrazu sa nemohol hýbať. Videl, ako sa mu smerom od jazvy začína trhať koža a zdier, čo mu tam ostali, svietilo tmavo červené svetlo. Farba jeho kože sa zmenila na čiernu. Cítil strašnú bolesť a upadol do bezvedomia.
Nemelay sa prebudila a cítila, že sa niečo deje. Vyšla do ulíc Theynelgotu.
Všade bolo ticho. Ako išla našla telo jedného zo strážcov. Hrdlo mal roztrhané a telo rozdrvené. Okamžite utekala za Syalen. ,,Syalen, ničo sa deje. Tieň sa šíry v mojej mysli a ja vidím, že s Kenuthom sa niečo deje. V meste som našla telo." Syalen nariadila strážam pohotovosť. Milthen zistil, že Kenuth zmizol. Bolo jasné, že ta bol za ten čin zodpovedný Kenuth ale nikdo nevedel prečo by niečo také spravil. Všetci sa ho vydali hladať. Milthen poslal Xhalden do chrámu Bratstva aby zavolala ich ľudí.
Syalen utekala zo štyrmi mužmi ulicami keď zrazu niečo zacítili. Podlomili sa im kolená a keď sa pozreli hore tak videli čiernu postavu s krídlami. Postava vydala velmi prenikavý a silný zvuk podobný revu divokého zvieraťa. Padli na kolená držiac si uši. Vtom sa postava obiavila u nich. Jedného z mužov prebodla rukov a zahodila cez celú ulicu. Syalen neme stála. Pozrela sa na postavu a videla že je to Kenuth ale bol iný. Prístupila opatrne k nemu. ,,Brat môj, čo sa to stebov deje?" Kenuth nijak nerágoval na jej slová a vyzeralo to, že si ju vôbec nevšíma. Khenut začal kráčať smerom odnej ale Syalen sa mu postavila do cesty ,,Kenuth stoj! Nepustím ťa dalej! Neviem čo sa ti stalo ale nedovolím ti pokračovať! Poď somnov a nejak ti pomôžeme." Kenuth si ju stále nevšímal a šiel ďalej jej smerom. ,, Nedovolim ti isť ďalej a ohrozovať našich ľudí!" v tom Syalen vytasila svoju šablu a zaujala pred Kenuthom bojový postoj. Khenuth zastavil tak jeden krok predňov a pozrel sa jej do očí. Jeho oči boli krvavo červené. V tom zavrčal a Syalen uvidela jeho biele tesáky. Kenuth vystrel pravú ruku a chytil ňov Syalen pod krk. ,,Braat môj.." povedala chrčiac pol metra nad zemov. Kenuth sa zahnal a odhodil Syalen. Tá preletela kamenným domom. Kenuth vzlietol a stratil sa jej z dohladu. Prišlo ráno všeci sa zišli v hlavnej sieni paláca. ,,Po Lordovy Kenuthovy nieje žiadnej stopy pani moja. Prehladali sme celé mesto a aj okolie. Našli sme 68 tiel. Možme z určitosťou povedať, že je zato zotpovedný Lord Kenuth." povedal kapitán Quxtas Syalen. Nemelay bola smutná z toho čo sa dialo a bola ochotná urobiť čokolvek aby vrátila svojho brata do pôvodnej formy. ,,Nemáme na výber. Majster Kenuth je síce teras prenás nebezpečný, ale musíme ho najsť a zadržať aby sme zistili čo mu je nejak to zvrátili." povedal Milthen. ,,Našli ste nejakú zvláštnosť na tých mŕtvych?" spítala sa Syalen Quxtasa. ,,Áno pani moja. Zistili sme, že každý znich stratil veľké množstvo krvy, ale nikde na zemi krv nebola, aspoň nie v tom množstve ako by mala byť." nato si MIlthen matne spomenul nato čo počul keď bol v Inath'lu'khuts. Keď bojoval Vaildan s Kenuthom bol síce v bezvedomí ale pametá si, že niečo počul. Niečo ako ,,Uživaj si dar čo si odmňa dostal" sam seba sa pítal,, Myslel tým to čo si myslím..? Žeby to bolo možné? hmm.. ak je to tak budeme mať velké problémi." Zdvihol hlavu a povedal ostatným ,,Už viem čo sa majstrovy Kenuthovy stalo. Nemelay keď ste prezerala majstra Kenutha určite ste si všimla, jazvu na jeho ruke." ,,Áno všimla. Zdalo sa mi to divné. Kenuth nikdy nemal problémi s liečením svojho tela." povedala mu Nemelay, ,,A prave oto ide. Tá jazva mu ostala po boji s Vaildenom. Je možné aby svoje prekliatie preniesol tov ranov na Kenutha?" nato sa Syalen strhla z trónu, ,, A to nám hovoríš až teraz?! Ak ho Vailden uhryzol tak je viac ako možné, že na Kenutha preniesol kliadbu! Ak sa však stal poloupírom tak mu už nemáme ako pomôcť. Nikdy sme sa nestretli s tým, že by bola kliadba prenesená na jedného z temných elfov." Nemelay je prerušila, ,, Zadrž sestra. Ak je to tak, ako povedal MIlthen tak to nieje až tak zlé. Je pravda, že neexistuje žiadny liek na túto kliadbu, lebo ju vytvorlili samotný bohovia, ale Kenuth sa to môže naučiť ovládať. Ak to ovládne tak sa vráti do približne pôvodneho stavu. Bude zase jedným znás. Kenuth bol vždy silný. Musíme mu veriť." Syalen zavrela oči zamyslela sa a potom povedala: ,,Nemelay viem, že môžeš mať pravdu. Ale situácia je jasná. Kenuth bez mihnutia oka zabíjal. Bola som pritom keď zabil jedného znás. A okrem toho zabil už 68 znás! V našom vlastnom meste! On bol jedným stých čo vybudovali toto mesto. Po dlhý čas mu aj vládol. Verím, že by somňov súhlasil. Musíme ochrániť predním našich ľudí! Vzhľadom k tomu, že nemôžeme naisto povedať, že sa Kenuth dokáže ešte ovládať, tak som rozhodla, že Kenuth sa stáva našim nepriatelom číslo jeden. Jediný kdo by ho mohol zastaviť je asi náz brat. Lovec démon, Ulxan. Hneť zajtra ponho nechám poslať. Okrem toho očakávam plnú podporu Bratstva!" Milthen ani Nemelay s Syalen nesúhlasili. Vedeli, že aj iné východisko. ,, Královná Syalen, vyzerá to tak, že Bratstvo teras velím ja. A aby som bol k vám úprimný. Váš plán sa mi ani trochu nepáči. Nehodlam vam ani pomáhať pri love na svojho majstra." Nemelay prikývla MIlthenovy,, Sestra, tvoje riešnie je unáhlene premysli si to ešte." ,,Nieje očom premýšlať. Kenuth je pre nás nebezpečný a bodka." ,,Dobre setra. V tom prípade sa pridávam do radov Bratstva a pojdem z Milthenom."povedala Nemelay Syalen. ,,Čo to má znamenať?! Ja som vaša královná! Najprv mi MIlthen povie, že neuposlúchne môj rozkaz a teras mi ty hovoríš, že ma chces zradiť?!" ,, Nie sestar zle si to vykladáš.." ,,Tak už dosť! Stráže zoberte týchto dvoch a doprovote ich do väzenia! Za zradu budete platiť!" Milthen sa usmial ako sa usmieval v takýchto situáciach často Kenuth a povedal ,,Ak je toto vaša voľba.." Milthen a Nemelay sa nebranili a nechali sa odviesť do väzenia. Čas utekal a Xhalden sa vratila s posilami. Od ľudí z mesta sa dozvedela čo sa stalo. Rozhodla sa, že dostane Milthena a Nemelay z väzenia za každú cenu. Precalen nemohla svojho velitela nechať len tak.
V noci sa Xhalden a traja jej spoločnici z Bratstva vydali k väznici. Väzenie bolo slabo strážene tak sa tam lahko dostali. ,,Velitel Milthen prišli sme vas odtialto dosstať." ,,Čakal som, že prídete. Dúfam, že ste nikoho nezabili. Poznáte naše zákony.." ,,Nič sa nebojte pane stráže su len v bezvedomý." Dostali ich z väzenia a okamžite odišli z mesta. Vydali sa do Chrámu Bratstva. Keď tam prišli tak sa Nemelay rozhodla, že sa vstúpi do Bratstva. Milthen bol rád, že sa tak Nemelay rozhodla , lebo vedel, že by to Kenutha potešilo. Milthen si predvolal do siene Nemelay. ,,Pani Nemelay noxa. Rozhodla ste sa, že vstúpite do nážho rádu. Verím, že by Lord Kenuth proti tomu nič nemal. Preto vás rad prímem." Položil na stôl malu skrinku zdobenu zlatom a striebrom. Otvoril ju a vitiahol znej čiernnu stuhu. ,,Nemelay Noxa prisaháte, že budete slúžiť bratsvu a žiť podla jeho kodexu?" ,,Áno, prisáham." povedala Nemelay. Nemelay si dala dole stuhu ktoru si viazala cez oči a Milthen jej dal čiernu stuho zo slovami: ,,Noz túto stuhu ako znak členstva v Bratstve." Potom čo sa prímaci ceremoniál skončil zišli sa všetci hlavný predstavitelia Bratstva aby sa dohodli čo budú robiť ohladne Kenutha. Ich velitel a zakladatel rádu bol preč a nikdo nevedel kde je. Jeho sestra Syalen má vpláne ho zabiť. Ale čo je hlavné nikdo ešte nevie ci sa Kenuth vôbec može stať tým kym bol.
Kapitola 7. Rád Ohňa a Rád Vody
Potom čo Rhonus vybudoval obrovskú a silnú ríšu sa v Rhonodrine (hlavne mesto ľudského impéria) obiavili staré tváre.
Kedysi dávno, pred tým čo sa ľudia zaviazali Elfom, viedli ľudí najsilnejšie rády Khoronidu. Bol to Kruh Ohňa a Kruh Vody. Kruh vody udctieval Boha Inara a Kruh Vody Valtharanosa. Členovia týchto rádov učili svojich druhov. Však raz sa rozhodli odýsť a ľudská rasa bola vydaná napospas orkským útokom.
Pred Imperátora Rhonusa predstúpil Valhan a Pronos. Boli to jeho bratia, jedny z trináctich. ,,Rhonus, som rád, že si vybojoval pre nás toto veľké výťaztvo." povedal Pronos. ,,Hmm.. prenás? Vy, bratia moji, ste nás opustili. Nechali ste náž ľud napospas orkom." odpovedal mu Rhonus. ,, Ale aj napriek tomu ste dokázali vybudovať pod tvojim vedením najsilnejšiu a najväčšiu ríšu Khoronidu." povedal mu Valhan. ,,Prišli sme speť, neboť nadišla naša chvíla." povedal Rhonusovy Pronos.,, Brat môj a prečo si myslíž, že teba a Valthana ľud znovu príme?"odfrkol mu Rhonus. Na to Valthan uprel vážny pohľad na Rhonusa a povedal,, Prichádza nepriatel s ktorím sa tý sa sám nevysporiadaš. Podla mojich informácii, už čoskoro nastanú boje na severe. Temný Elfovia nážho nepriatela oslabia a v tedy pride naša chvíla. A ak ju neviužijeme tak ríša ktorú si vybudoval bude zničená!" Rhonus sa zamyslel. Vedel, že ľudia by len tak lachko neprijali tých čo ich "zradili" ale na druhú stranu, ak bola pravda to čo mu Valthan hovorili tak budu potrebovať moc Rádov. Totiž Rády nemali síce veľa členov ale oplívali obrovskou mocov.
Potom čo sa Rhonus poradil s Gabrielom tak sa rozhodol, že rády budu znovu prijaté. Valthan a mágovia kruhu vody sa vidali na západ Khoronidu a Pronos s mágmi ohňa sa vidali na juh. Po krátkej doby vybudovali obrovské chrami. Mnohý z plemena ľudí sa pridalo k týmto rádom. Po neakom čase začali Rády získavať obrovskú moc nad ľudmi, ako kedy si. Už onedlho ich moc sa začala rovnať moci Imperátora. Gabrielovy sa to prestalo páčiť lebo vedel na akej úrovni boli keď viedli ľudí Rády. Pokrok a rozvoj ľudí začal keď jeden z kráľov Telen, prišiel za Eve. Vyvrcholenie a získanie moci nad Khoronidom prišie s príchodom Rhonusa.
Rhonus sedel na svojom tróne a rozprával sa s Gabrielom. V tú chvílu priletel sokol so správov. Gabriel zobral dopis a podal ho Rhonusovy, ktorý si ho prečítal.
Vase veliècenstvo, Imperátor Rhonus. Pozývame Vás na zasadnutie prvej Rady Impéria, organizovanú Cirkvov Inarovov. Zasadnutie sa bude koná v sieòach chrámu Rádu Ohòa, Paladínov Inarových. Na prvom zasadnutí sa bude prejednávat Invertácia Imperialneho ludu.
V mene Inara!
Pisár a Kronikár Rádu ohòa
Ikasur Anatej Velgas
Keď Rhonus dočital správu bol nahnevaný. Nikdo mu o ničom nepovedal. A to, že chcú rozhodnúť o tom akého boha má uctievať jeho ľuda. Však nemal veľmy na výber Tak sa vybral s Gabrielom na zasadnutie rady.
Po troch dňoch cesty boli na mieste. Rhonus vošiel dnu do chrámu a dlhov chodbov lemovanou cervenými vlajkami prešívanými zlatom sa dostal do zasadacej siene. Keď vošiel tak všetci povstali. Prisadol si a začalo sa zasadnutie. Za jednym čelom stola sedel Rhonus a za druhým sedel Pronos.
Pronos Vstal a prehovoril k ostatným, ,, Je načase niečo urobiť s bohanmi. Impérium sa rozrástlo do nevídaných rozmerov ale je plné neveriacich a bohanov. Cirkev sa už nemôže ďalej pozerať nato ako náš ľud sa hrnie do záhuby. Navrhujem aby sme naše posvätné vojská, Inarových Paladínov, vyslali na púť po Impériu, aby očistili tie blúdiace duše." Všeci, až na Rhonusa, davali na javo, že plne súhlasia s Pronusom. Bolo to aj tým, že sieň bola plná Pronusovými učňami a prisluhovačmi. ,,Nemôžme nútiť náž ľud veriť v Inara. Mnoho znich udctieva všetkých bohov a nilen Inara ako kruh ohňa." Pronosovy sa nepáčili Rhonusové slová. Nepáčilo sa mu, že sa niekdo opovažuje sa mu postaviť. ,,Imperátor, dbajte na svoje slová v chráme Inarovom! Niektorý by si ich mohli vyložiť ako rúhanie.." Nato do siene vstúpili ozbrojené stráže a rozostúpili sa okolo stola. Rhonus vedel, že by bolo nebezpečné ďalej provokovať Pronosa aj napriek jeho postaveniu. ,,Takže, synovia Inarovy,. Budeme hlasovať. Kto z vás je za to, aby sa naše sväté vojská vydali na pochot?" Všetci v sieny zdvihli ruky, až na Rhonusa, ktorý vstal a odišiel. ,,Gabriel, brat môj. Vyzerá to tak, že sa bude musieť postaviť Pronusovy a tým fanatikom. Okamžiťe ideme do Rhonoridu." Gabriel sa na nič nepítal. Iba prikývol a vydali sa na cestu. Medzy tým získal Pronus od Rady absolunú moc.
Pred chrámom Kruhu Ohňa Bolo nastúpené ohromujúce vojsko. Vojaci mali brnenia zdobené zlatom a purpurom. Boli to Inarový Pladinovia.
Na čelo tochto vojska predstúpil Pronos. ,,Inarový Paladínovia, meče a kópie boha. Prišiel čas očistiť našu zem od bohanov a bezvercov! Chote! Pochodujte od mesta k mestu a hlásajte vieru v Inara. Akáždý čo sa zoprie vôli nážho Boha musí byť zničený!" Vojaci jednotným hlasom zvolali, ,,V mene Inara" , a dali sa na pochot. Pronos dal velenie nad vojskom svojej pravej ruke Thongolovy. (Mnohý hovorili, že Thongol je len vyšinutý vrah. Ale keď sa dostal pod ochranné krídla Pronosa, nikdo sa naňho už ani neopovážil krivo nepozrel.
Kapitola 8. Skrytá v lesoch
Potom čo Eve opustila Altay sa ríša Elfov začala rozpadať pod tlakom ľudských utokov. Elfov vtedy viedol Ithenil na čele Rady. Však bez striebornéo vojska ktoré padlo do posledného muža, nedokázal obraňovať svoj ľud. Elfovia mali však výhodu v tom, že nikdo z ľudí nevedel kde sa presne nachádza Altay. Poloho mesta poznal len Tenel ale na prozbu Eve nikomunič nepovedal o striebornom meste.
Mnoho z Elfov ešte stále uctievali Eve ako svoju bohyňu a nosili jej dari na oltár ktorý postavili u posvätných lesoch.
Jedného dňa sa vybral k oltáru mladý mních Ethelg, aby položil dary na oltár. Keď došiel k oltáru tak sa mu naňom niečo nezdalo. ,,Hmm.. minuli týžden tu tie korene určite neboli", povedal si. Mal pravdu. MOhutnékorene ktoré boli okolo oltára tam predtým neboli. Rozhodol sa, že pojde za korenmi, aby videl z ktorého stromu sú. Čím šiel hlbšie do lesa, tým bol hustejšý a hostejšý. Zrazu začul tichý hlas, ,,Kam ideš mních?". Pozrel sa okolo seba ale nikoho nevidel, tak pokračoval ďalej. Keď zas začul ten hlas tak si bol istý, že vychádza z jedného zo stromov. Prišiel k tomu stromu a zadival sa naň. Zrasu sa jeho kôra začala meniť. Dostávala tvár ženy. Tvár ktorú videl mu bolá známa. Bola to tvár jeho Bohyne Eve. ,,Ethelg, kam ideš..?" spítala sa ho zas tvár v strome. ,,Idem za vašim hlasom pani moja." odpovedal jej a pokračoval hlbšie do lesa. Keď došiel do stredu lesa videl ničo, čo by nikdy nečakal. Natróne zasarstenom koreňmi, ťahajúcimi sa vysoko do korún stromov, sedela Eve. Niektoré časti jej tela sa zrastali s drevom a jej zlaté vlasi boli opčočené okolo korenov nad jej hlavou. ,Došiel si ďaleko mladý mních. Napriek zákazu od vašej rady. Zato, že si sa nebál a nasledoval si moj hlas budes odmnenený. nato Eve zdvihla pravú ruku smerom na Ethelga a z euky jej vyrástle korene ktoré smerovali k nemu. Dam ti silu mi slúžiť. Silu, o ktorej sa nikomu z nážho druhu ani nesnívalo. Je čas vystúpiť z lesov!" natoo ho korene prepodli. Ethelg začal cítiť ako jeho žilami začala prúdiť obrovská sila. Sila čo zneho vyžarovala bola taka silná, že trhala zem okolo neho.
,,Eve, pani moja, čo mam prevás urobiť?" spítal sa jej ohromený silov čo dstal. ,, Choť do Altay a ukáž svojim bratom a sestrám svoju silu. a povec im, že sa ich Bohyňa vrátila, aby znovu zasadla na strieborný trón.". Ethelg sa okamžite vidal na cestu.
Ethelgove oči, už neboli azurovo modré ale žiarivo žlté a bolo vidieť ako z nich vyžaruje obrovská sila.
Keď prišiel do chrámu Eve v strede mesta, okamžite išiel za hlavnou kňažkov Evelion, aby jej predal správu od Eve. Evelion mu zo začiatku neverila ale keď sa mu pozrea do očí, vedela, že všetko čo jej vraví je pravda. Evelion s Ethelgom okamžite išli k trónu do striebornej siene za Ithenilom. Ithenil ich však neprivítal ako si mysleli, alebo ako by mal. Keď mu povedali čo sa stalo, prehlásil ich za bláznov a za vlastizradcov. Vysvetloval to tým, že Eve nieje žiadna Bohyňa ale len úbohy blázon ktorý ich opustil v najťakších chvílach a tým ich zradila. Odmietal vidať trón Eve. Mnoho Elfov v sieni s ním súhlasilo. Nato sa ich Ethelg spítal, ,,Je toto teda vaše rozhodnutie? Rúhanie sa našej bohyni? Je to vaša volba?" nato vstal Ithenil z trónu a povedal, ,, Áno je to naša volba! Stráže zabite ich!". Po týchto slovách začal v sieni fúkať silný vietor. Ten vietor fúkal smerom od Ethelga. Cela sieňa nanho uprene pozerala. Ethelg sa vznášal meter nad zemov a z jeho tela vyžarovalo silné svetlo.
Zem podním začala praskať a tý čo ho videli sa začali báť. ,, Za vašu volbu budete potrestaný. Nikdo nemá právo sa zoprieť vôli našej Bohyne Eve!" Zo zeme zacali rychlo rásť dlhé korene. Ethelg len ukázal prstom na Ithenila a korene ho roztrhali, tak ako každého čo sním súhlasil. Potom čo odstránil všetkých tých čo stáli Eve v ceste pristúpil k striebornému trónu a vrazil doňho ruku. Z jeho ruky začali vyzrastať mohutné korene ktoré poobpínali cielú sieň. Na miesťe kde bol trón vyrástol obrovský strom s mohutnov korunov ktorá sa týčila skoro nad celím mestom. Ethelg sa pred stromom uklonil a zo stromu vystúpila Eve. Z kôry a korenov stromu sa vytvoril nový trón na ktory si Eve sadla. ,,Deti, som speť. Odpuste, že som vás opustila v ťaškých časoch ale bolo to nutné. Dnes sa k vám vraciam s novov silov. So silov, ktorá vráti Elfom ich čestné meno. Všeci tý čo sa proti nám postavili budú tvrdo pykať za svoje činy.
Eve predala novú silu mnohým elfom, ktorý získali speť svoje hranice zabraté ľudmi. Väčšina elfov sa zas navrátila k uctevaniu Eve. A tý, čo nesúhlasili s vládov Eve, buď zomreli alebo sa skrývali.
Kapitola 9. Lovec a korisť
V jednom mensom mestečkku temných elfov, v Utenil, vraj nedávno videli Kenutha. Milthen s Nemelay sa okamžite vidali do Utenilu, aby získali nové informácie. Však Syalen sa taktiež otom dozvedela a vyslala tam Ulxana. Ako prvý sa tam dostali členovia Bratstva.
Milthen vošiel do Utenilu. Zrazu len padol na kolena a bezhybne sa díval. Domy boli zničené. Na zemy ležali roztrhané telá drowov. Celé rodiny, celé mesto bolo vyvraždené a zničené. Medzy zohavenými telami bolo vidieť len pár lesknúcich sa rozdrvených mečov a brnený. Nemelay síce nevidela tú spúšť ale cítili pach krvy a mesa. ,,Milthen, stavaj. Nesmieme zastavovať. Pach je čerstvý. Je blízko. My ho musíme nájsť!"povedala Nemelay. ,,Toľko mŕtvych.. ženy, deti.. "mumlal si Milthen. ,,Nezabúdaj, že ten tvor čo to spravil nieje Kenuht! Vstaň a poť! Tým čo su tu už nepomôžeme ale Kenuthovy pomôcť ešte môžeme!" podala mu ruku a pomohla mu postaviť sa. Odišli z mesta prehladávať okolie.
,,Kenuth, zato čo si spáchal, ťa budem musieť zabiť. môžeš utekať, môžeš sa skrývať ale aj tak ťa dostanem." Povedal si Ulxas dívajuc sa na ruiny Uteniliu.
Zotmelo sa a Nemelay a Milthen stratili stopu. Dostali sa až k skalnatým pahotkom Kalhat'ung. Rozhodli sa, že bude múdre na dnes skončiť, utáboriť sa a vyspať sa. Milthen založil oheň pripravil lahkú večeru zo zajaca čo ulovil po ceste.
Keď sedeli u ohniska Milthena stále trápilo to, čo vlastne chcú urobiť keď Kenutha dobehnú. ,,Nemelay?" začal Milthen, ,,čo chcete robiť keď dobrhnrmr Kenutha?".
Nemelay sa zamyslela a povedala mu: ,,Myslím, že vieš o slabine Kenutha a otom ako ju môžeme využiť." MIlthen sa len zamyslel a skúšal vo svojej pamäti nájsť odpoveď.
,,Je to je ho umenie. Umenie ktoré sam vyvinul a ako jeden zmála plne ovláda." povedala Nemelay a vtom ju prerušil Milthen,, samozrejme, pečate. Lord Kenuth pri svojich výskumoch a štúdii vynašiel Pečatnú mágiu a len on ju dokáže plne ovládať. pár pečatí ma naučil ale on ich pozná tisíce."
,,Presne tak. Však to že on využíva všetky pečatie nieje tak jednoduché ako to znie.
On tie pečate nepouzíva len preto že su silné ale aj preto že už nemá na výber. Nato aby ich moho toľko vyvinúť musel svolu magickú silu zmeniť. A to prave v tie pečate..
A tu je skrytá jeho slabina o ktorej skoro nik nevie. Jeho najsilnejšia pečat je pečať rinkarnácie. To pečať si mohol vidieť keď bojoval proti upírovy."
,,To my ale nepripadá ako slabina"povedal Milthen.
,,To preto lebo nevieš ako tá pečať vskutočnosti funguje. Kenuth síce dokáže tovto pečaťov obnoviť celé svoje telo, ale nieje to zadarmo. Je to jeho najnaročnejšia pečať na magickú energiu. Keď je použije tak pride takmer o všetkú silu a trvá dlho kým ju obnový. A okrem toho vytvorenie tela je preňho nesmierne bolistivé a preto aj keď má nové telo je značne oslabený."
,,Chápem! Ta pečať sa mu spustí automaticky keď je jeho telo váže poškodené. Takže ak ho chceme zachrániť musíme ho zabiť?"
,ˇÁno. keď si obnový telo tak ostane v bezvedomí a budeme mať zatial čas mu pomôcť.
Ráno pokračovali v hladaní stôp. Dlho len blúdili bez cielu ale potom niečo našli. Našli kúsok z Kenuthovho plášťa a stopy na zemy. Nasledovali ich. Pokratkej doby sa dostali k ich koncu. Stopy skončili u jaskyne. Milthen a Nemelay si boli istý, že Kenuth je v nej. Milthen okamžite poslal čierneho havrana so spravov do chrámu Bratstva. ,,Dobre. Poslal som správu ostatným ale budeme musieť okamžite jednať. Nemôžeme si dovoliť ho znovu stratiť. Prinajhoršom ho aspoň zdržíme kým prídu posily."povedal Milthen. ,,Súhlasím. Budeme však musieť dávať pozor."odpovedala Nemelay a vydali sa do jaskyne. Keď došli na koniec jaskyne uvideli tam Kenutha schuleného v klbku zakrytého svojimi krídlami. Jeho krídla už nemali čierne perie ako predtým ale boli holé. Vyzerali ako krýdla netopiera. Milthen sa pomali posúval k Kenuthovy a zároveň vyťahoval z pošvy svôj meč. Nemelay sa držala kúsok v zadu.
Hneď ako Milthen vytasil svôj meč tak Kenuth zmizol. ,,Nemelay za tebou!"zakryčal Milthen. Však Nemelay už nestihla zareágovať a Kenuth ju odhodil von z jaskyne. Milthen sa pustil do boja s Kenuthom. Kenuthovy oči boli krvavo červené a bolo v nich vidieť túžbu po krvy. Však keď sa Milthen do nich pozrel lepšie počas boja videl v nich bolesť. Milthen sa pokusil zautočiť na Kenutha výpadom meča zo spodu ale on chytil jeho meč a zlomil ho. Chytil Milthena podkrkom a pritlačil ho o stenu. Jeho ústa sa neprirodzene otvoreli a boli plné tenkých ostrých zubov. Však keď sa Kenuth išiel zahryznúť Milthenovy do krku tak zrazu zastal. ,,Majster! Bojujte stým! Pomôžeme vám!" povedal mu dusiaci sa Milthen. Nachvilu sa Milthenovy zazdalo akoby sa Kenuthovy zablisklo vočiach. V tom ho Kenuth odhodil von z jaskyne.
,,Milthen, si silný ale tu už viac nezmôžeš. Choť naproti posilám z chrámu. Ja sa oto postarám."povedala mu Nemelay zo sklonenov tvárov k zemy. ,,Nemelay! Sama to nemôžete zvládnuť! Zabije vás... pote somnov zautočime spolu s posilami. Nemame na výber." Nato sa Nemelay strhla a vrazila jednu Milthenovy ,,Ako sa ma opovažuješ takto podceňovať! Nezabúdaj stále som členom rodu Noxa! Poslúchni ma a choť!" Milthen poslúchol a odyšiel. ,, hmm nechcem aby to niekto videl.." povedala si a vošla znovu do jaskyne. ,,Brat môj, Kenuth, odpusť mi že to použijem a práve na teba ale nemáme na výber.." keď Kenuth začul jej hlas tak sa knej rozbehol z druhého konca jaskyne. Nemelaj di dala dole šatku čo mala na očiach a zatvorila si oči. Vytasila svoju dýku a rozbehla sa naproti Kenuthovy. Na jej čele sa začala pomali objavovať zvlášna pečať tvorená z troch trojuholkíkov a dvoch polkruhov. ,,musim získať čas kým to pripravím."povedala si. Nemelay nadobudla neuveritelnu silu a hybnosť. Kenuth ju nedokázal zasiahnuť však ani ona jeho. Pečať na jej čele už bola celá a Nemelay zastala. ,,Odpusť mi."povedala a začala otvárať oči. Vtej chvíli v jaskyni stuhol vduch tak, že by sa dal krájať. Keď malo nemelay polootvorené oči tak sa kenuth nemohool absolutne hýbať. Z pravého oka sa jej spustila slza. Otvorila uplne oči. Boli plné silného svetla. To svetlo začínalo výchádzať z jej očí a bodať ostrímy lúčmi Kenutha. Nemelay zakričala od bolesťi a padla na kolená. ,,eš..ešte musím.. musím ešte vydržať!" Z očí a úst jej začala tiecť krv a začinala slabnúť. Lúče roztrhali Kenuthove telo na kusy a Nemelay padla nehybne na zem. Okamžite sa na zemi kde ostali kusy Kenuthovho tela objavila pečať. Kenuthová reinkarnačná pečať. Jeho telo sa obnovilo a vyzeral tak ako pred tým ako s apremenil. Znovu mal svoju tvár. Chvílu bol privedomý ale nič nevidel ale potom omdlel.
O deň neskôr k jaskyni prišiel Milthen so všetkými členmy Bratstva. Vjaskyňa bola značne poškodená akovsi silov a u Kenutha bol velký kráter. Vzaly Kenutha a vratili sa do chrámu. Však nikdy nenašli Nemelay. V jaskyni ani v jej okoli nebola. Onedlho sa Kenuth zotavil však.. jeho spomienky ho bolely viac ako akakoľvek rana ktorú utrpel. Okamžite sa dal do pátrania po Nemelay.
Ulxas sa vrátil za Sylien a oznámil jej Kenuthovu smrť a odyšiel. Sylien tomu uverila.
Mnohý temný Elfovia si meno Kenutha zapamätali ako meno vraha a nepriatela.
Kapitola 10. Vojna Bohov
Pronos hlava Kruhu ohňa ďaka svojmmu vojsku rýchlo získal celé RHonusové územie pod svoju nadvládu. Posledná velka bitka medzy Rhonusovým a Pronosivým vojskom sa odohrala pred mestom Rhonodrin. RHonovy muži bojovali chrabro ale nemohli sa vyrovnať Pronusovy. Pronusová presila bola tristo mužov na jedného. Z Rhonusovho vojska neostalo nič. Rhonus a Gabriel museli ustúpiť a ukryť sa pred Pronosom, lebo ich čakala iba smrť.
Rhonos a Gabriel sa ukrývali v rujnách Naarg'dru, bývalom elfskom chráme na hore Thung. Jedného večera sa stalo nečo nečakané. Do Naarg'dru prišiel posol a hladal RHonusa. Posol vo3iel do ruin chrámu a uvidel svetlo ohniska. Za ohniskom videl sedieť zarasteného a špinavého muža v otrhaných šatách. ,,Hladám Rhonusa Noxu, bývalého imperátora a Gabriela Noxu, Strieborné Krídlo. Mam prenich pozvanie od môjho pána Valtrasa, hlavy Kruhu Vody." ,,Tak Valtras.., i on ma zradil.. to on ma presväčšil aby som dal moc Pronosovy.."povedal Rhonus. Do miesnosti vošiel Gabriel. ,,Rhonus, nemáme už veľmy na výber. Dlho ru neprežijeme je to len kus vyprahnutej skali. Zahoť svoju pýchu a poďme za Valthrasom."
Rhonus dal na Gabrielovu radu a vydali sa na Severo západ do chrámu Rádu Vody.
Valtras sedel vo svojej izbe v kresle pri krbe, keď zanim prišli Rhonus a Gabriel.
,,Zdar, bratia. Som rád, že ste prišli. Cíte sa tu ako doma."Privítal ich Valtras. Rhonus sa naňho chvílu podozrievavo pozeral a potom pristúpil k nemu blišie a spítal saho,, Čo mas spoločné s tým čo robí Pronos?" ,,Absolutne nič. Pronos neposlúchol ani moje rady a to čo robí robí len sám za seba." ,,Prečo by som ti mal veriť? Keď ste zamnov prišli vyzeralo to že ste spojenci. To ty si ma presvetčil aby som vam dovolil vrátiť sa k nám." Valtras vzdychol a chvílu rozmýšlal. ,,Rhonus, poviem ti to celé od začiatku. Začala so ta dávno pred tým ako si začal vládnuť. Začalo sa to vežbov našej sestry Nemelay. Nemelay mala sen. V tom sne videla že jeden z trináctich nadobudne obrovskú moc a vybudoje vojsko vďaka ktorému zničí Khoronid. Ja a Pronos sme vtedy začali spolupracovať aby sme boli pripravený na tu chvíľu. Dlho sme rozmýšlali ako by sa tomu dalo predísť ale nenašli sme riešenie. Jediným riešenim bolo vybudovať veľkévojsko aby sme mohli zdorovať a vyvrátiť vežbu Nemelay. Malími tahmy sme ti pomohli sa dostať na trón aby si zjednotil náž ľud. Neklamal si nás dokázal si zjednotiť náž ľud. Potom sme sa rozhodli, že ťa prídeme podporiť. Ale Pronos mi o svojom vlasnom pláne nepovedal. Prišiel som naň až ked sa to stalo. Obnovil svôj kláštor a získal si moc. potom utlačil tvoju vládu o vladol tvoju ríšu. Obhajoval to tým, že si myslí žeby si aj ty mohol byť tým z vežby. ale je to nezmysel viem že ty nebojuješ vemene jedného boha." Rhonus ho prerušil, ,,A vieš kdo ním je?",, No nieje to jednoduché. Ale môj kruh vody sa tým zaoberá už dlho. Najprv sme si mysleli že to je Xhardes. Mali sme nato mnoho dôkazov od našich informátorov. Dokázal zhromaždiť obrovské vojsko nemŕtvych a teraz vyčkáva. Však v poslednom čase sa toho udialo priveľa. Dalšim podozrivým jue Eve. Eve v posvätných lesoch našla veľkú moc vďaka ktorej sa znovu dostala na svoj trón ako bohyňa elfov. No a čoho sa obávam najviac je že by jedným zanas z vežby mohol byť aj Pronos. V posledných par rokov tomu naznačujú. Vybudoval si veľké a silné vojsko a bojuje v mene Inara. Tý ktorý sa mu nepoklonia tak sú okamžite popravený. Ja osobne si myslím že to je Pronos. Ale je tu ešte jeden podozrivý. Informácie o ňom bolo zložité získať lebo je to Temný Elf. Kenuth podla našich správ vybudoval vlasné Bratstvo ktoré má veľkú bojovú moc a okrem toho ho pred neakým časom nakazil upír tak aj on sám ziskal moc. Ale aj tak si niesom istý Kenuthom uňho je privela otáznikov." ,,Súhlasim stebov tom že je to Pronos. Ale ako ho zastavíme?" ,,No.. Kruh Vody neny dostatočne silné aby mu zdorovalo. Jedinov možnosťov je požiadať o pomoc jedného z podozrivých lebo vieme že su dosť silný." ,,Dobre ale koho máš na mysli?"spital sa ho rhonus. ,,Kenuth. On by nam pomohol najlepšie." Nato Gabriel spozornel a vsal z kresla. ,,Kenuth!? Zbláznil si sa? Kenuth bojuje len za svoj ľud,, za temných elfov..." valtras ho prerušil ,, Nemaáme na výber. Viem že vy dvajja spolu nevychadzate ale nemáme na výber. Musíme sa oto pokúsiť." ,,A ako ho chces kontaktovať?"spital sa Rhonus. ,,Je len jediná možnosť. Musíme prísť zanim a požiadať ho o to zoči voči. Vieme kde sa nachádza ich sídlo."
RHonus sa zamyslel ale vedel ze Valtras ma pravdu. V tej dobe ani iné východisko nebolo. Gabriel a Kenuth sú najväčšími súpermi ale GAbriel bude musieť na ich spori na čas zabudnúť. Rhonus sa rozhodol že pôjdu za Kenuthom. Rhonus,Gabriel a Valtras sa vydali na dlhú cestu. Museli prejsť cez územie Eve a pokračovať hlboko na územie temných elfov. Ľudia vôbec nechodili na územie temných elfov lebo keď sa tam neaký znich vidal nevrátil sa.
Rhonus, Gabriel a Valtras dlho cestovali a konečne našli svôj ciel cesty. V horách našli kláštor ale vyzeral skôr ako pevnosť. S kapucňami sa rozhodli vydať k bráne. Stráže u brány ich zastavili. ,,Kdo ste? A kam si myslíte že idete?" &Valtras im odpovedal,, Sme poslovia Shilten. Nesieme Kenuthovy správy o Nemelay." *//poz. Valtras vedel, že Kenuth hladá Nemelay a tak to aj využil. V tom čase keť prišli sa Kenuth prave vrátil zo svojho stopovania Nemelay ale nič nezistil.//*
,,Dobre chote. Kenuth je v sále. Sedí u sôch bohov za svojim stolom."povedal im strážca. Podarilo sa im dostať do sále bez toho aby niekdo zistil kdo sú ale vedeli že teras príde to najťakšie.
Vošli do sáli a videli dlhý svol a kusok za jeho čelom na vývišenine bol další, menšý za ktorym sedel Kenuth. Zanim boli Tri veľké sochy bohov. Uvchodu do sáli stál Milthe.
Milthen ich zastavil. ,,Kto ste? Ako ste sa sem dostali?" Valtras mu odpovedal. ,, Prišli sme za Lordom Kenuthom Hlavov Bratstva. Mame preňho ponuku na spojenectvo. Kenuth ich zabadal, vstal od stola a išiel k nim. ,,Dajte si dole kapuce. Prinajmenšom je to nezdvorilé."povedal im Milthen. Dali si dole kapuce. ,,Čo to je?! Gabriel?!" Vykríkol Kenuth a povitiahol meč z pošvy. ,,Zadrž Kenuth, brat náž. Sme tu len mi.. členovia rádu Noxa.. musíme sa stebov porozprávať.. vypočuj nás." Kenuth sa rozhodol že ich vypočuje. ,,Kenuth, pametáš si vežbu Nemelay o jednom znás a skaze Khoronidu?" ,, Áno. Pravdu povediac a to bol jeden z dvôvodov prečo som založil Bratstvo. Ale hovor k veci co odomňa chcete?" ,,MUsíme sa spojiť aby sme porazili Pronosa."povedal mu Valtras na rovinu. ,,Hmm... predpokladám, že si myslíte že on je tým z vežby Nemelay. Podla mojich informácii od trpaslíkov viem čo sa uvas deje. Chápem prečo ste prišli." kenuth sa na chvílu zamlčal a rozmýšlal. ,,No.. Myslim že nemáme na víber. Pomôžeme vám. Ale iba v tejto vojne!" ,,Kenuth ďakujem. Som rád že si odhodil na tento čas svoje plány." ,,Nemelayna vežba sa nesmie splniť. Budeme bojovať. Koľko bojovníkov máte?" Rhonus mu povdal,, Ja som bohužial prišiel o všetko.. ale ja a Gabriel budeme bojovať zo všetkých síl." valtras povedal kenuthovy,, Kruh vody má približne tristo členov." Kenuth sa zasmial,, heh, to nieje prave najviac.." Gabriel sa ho spítal,, a koľko je vás?" Valtrasa už dlhý čas zaujimalo aké je bratsvo veľké tak spozornel. ,,Keďže sme v tomto čase dočasnými spojencami tak vam to môžem povedať. Bratstvo ma práve teras vyše pedesiat tisíc členov rozdelených po Khoronide." Valtras, Rhonus a Gabriel ostali prekvapený tým počtom čo im povedal ani jeden znich nečakal také číslo. ,,každý z mojich bojovníkol prešiel špecialnym výcvikom. a monoho znich su zručný v mágii. Ale je čas to začať. Milthen pošli Kalxu do jej tábora nech privedie sem všetkých svojich bojovníkov. Tak isto aj Ultara, Ghanksa a Doromina." ,,Dobre majster. Hneď sa dotoho dám."
Prešli dva týžne. A pred kláštorom Bratstva Stálo tricať tisíc temných elfov pripravených naboj. Kenuth s Milthenom stáli na jeho čele v sprievode s Gabrielom, Rhonusom a Valtrasom.
,,Kalxa, velitelka táboru Un'garat hlási bojovú pripravenosť! Un'garat prišiel v plnom počte 20560 bojovníkov!"
,,Ultar, velitel tábora Lurg'arg hlási bojovú pripravenosť! Lurg'arg prišiel v plnom počte 5690 mužov!"
,,Ghanks, velitel tábora Aruh hlási bojovú pripravenosť! Aruh prišiel v plnom počte
10239 bojovníkov!"
,,Doromin, velitel tábora Xyhl'garat hlási bojovú pripravenosť! Xyhl'garat prišiel v plnom počte 4908 bojovníkov!"
,,Milthen, General a velitel jednotky Gart hlási bojovú pripravenosť! Gart tu je v počte 11890 bojovníkov!"
Kenuth si obliekol pred všetkými plášť ktorý si dával len pred bojom. Bol sivý prešívaný čiernym lemom.
,,Bratia a Sestry! Na tento den sme sa dlho chystali. Už roky bujujeme proti všetkým čo by mili znamenať nebezpečenstvo pre Khoronid. Však teras stojíme proti silnému nepriatelovy. Jeto jeden z člonov rodu Noxa. Jeden z mojich bratov. Pronos teras zanmená to naj väčšie nebezpečenstvo pre náš svet. Preto sa mu mmusíme čo najskôr postaviť. Je to tak vážne, že sme sa spojili aj z ľudmi a našimi dávnymi nepriateľmi ale teras budeme bojovať bok po boku. Vydáme sa do Chrámu kruhu Ovody a tam sa pripravíme na vojnu. V pred!"
Vojsko Bratstva sa dalo na pochod. Gabriel sa však vydal inov cestov.
,,Rhonus, bratmoj nachvilu ťa opustim ale vrátim sa v den boja." Rhonus ostal prekvapený lebo zaten čas boli stale spolu. ,,Kam chceš ísť?"spýtal sa ho Rhonus ,,Vtomto boji budeme potrebovať každú ruku. V mojej zemy, v zemy elfov, v pevnosti Alat'ner mam ešte pár bojovníkov čo ma bude nasledovať. dovediem ich do chrámu. Uvidime sa o dva týžne. Rhonus. Hlavne nezabúdajte, že Rhonus sa určite o vás dozvie skôr ako dojdete na územie ľudí. Davaj pozor a bute pripravený." ,,Dobre. Choť, budem ta čakať v chráme."
Vojsko pochodovalo dlho ale už došlo do chrámu Kruhu Vody. Pred jeho bránov už boji nastúpený všetci ich bojovníci. Na ich čele stál Dorgat velitej rytierov Kruhu Vody. ,,Pán VAltras, už sme navás čakali. mam pre vás nové informácie." Valtras pristúpil k nemu a odpovedal. ,,Dobre zavolaj velitelov a magistrov a zideme sa v hlavnej sieni." ,,Vykonám."
V sieni sa zišli Valtras, Rhonus, Kenuth, Mithen a velitelia vojsk.
,,DObre vyzerá to, že sme tu všetci Dorgat začni." Dorgat vstal a začal."
,,Podľa našich informátorov u Pronosa sme sa dozvedeli, že Pronos už vie o našich plánoch takisto zistil kde sa nachádza náš chrám. Rozhodol sa okamžite zakročiť. Prave v tejto chvíli sem pochoduje jeho vojsko. Budú tu za tri dni."
Kenuth sa postavil a prehovoril.
,,Dalo sa čakať že nas odhalí a urobí prvý krok. Nemáme teda vela času budeme sa musieť čo najskôr pripraviť na boj."
Valtras len prikývol.
,,Súhlasim s tebov. Však nebude lachké bojovať proti jeho celému vojsku."
Kenuth sa zasmial.
,,Heh.. Valtras nepodceňuj silu Temných Elfov."
..A ty nepodceňuj Pronos. Dobre vie, že bude bojovať proti vám. Podľa toho čo viem jedna jeho jednotka Paladínov dostala špeciálny výcvik a to práve na boj proti vám. Vyzeráto tak že Pronos počítal stým že sa obrátim na tebo s požiadavkou o pomoc.
Ta jednotka si hovorí Inarová pesť. Nojsia prapor s ohnivov pesťov."
,,Nevadí. Stále to sú len ludia. Nezáleží na ich výcviku ale na ich samotnej podstate. Proti našej mágii nebudú mať šancu a aj keby tak ostriu Garanh nikdo neodolá..
(Garanh dvojručný, dlhý, dvoj čepelový meč temných elfov).
,,Kenuth nezabudni, že aj ja som len "človek".
..Heh.. Valtras ty vieš že máš ďaloku od človeka. Si jeden z trináctich ako ja."
,,Nuž dobre. Chcel som ti len povedať aby si nepodcenil svojho súpera..."
,,Berem na vedomie."
Blížilo sa veľké rano. Ráno ktoré začne vojnu. Rhonus bol každov hodinov nervoznejšý. Nie kvoli boju ale kvoli tomu, že sa gabriel ešte nevrátil. Rhonus totiž vedel, že ak Gabriel narazil na uctievačov Eve môže teras byť vo väzení alebo aj horšie. Kedže Eve zradil.
Do rhonusovej komnaty vstúpil Valtras. ,,Rhonus trápiťa niečo? Vyzeráš zamyslene. Malby si sa vyspať zajtra nás čaká boj."
,,Ja viem. Ale nemam náladu na spánok."
,,Čo sa deje?"
,,Ide o Gabriela. Mal tu už byť ale nieje. Obávam sa že ho Eve chytila."
,,Nič sa neboj Gabriel sa vie o seba postarať. Nemysli teraz na to. Priprav sa na boj."
,,Potrebuješ niečo?"
,,Ano, preto som prišiel. Ako vieš niesom zrovna typ čo vedie hrdo svojich mužov do boja po ich boku. Ja im skvor pomáham keď sú zranený. Preto by som ťa chcel požiadať aby si viedol mojich mužov v bitke."
,,Valtras bude to premna veľkov ctov."
,,To som rád. Tu máš brnenie generála Kruhu vody. Je to silné brnenie. Ukuli ho trpaslíci vo vyhniach Dorog-ung a prijeho kutí donho vložil Elfský majster magické runy ktore ťa budú chrániť."
Valtras položil Rhonusovy na postel striebrom zdobené brnenie s modrov kápov.
,,Ďakujem ti brat môj. Nesklamem ťa. Keď znovu zasadnem natrón odvdačim sa ti."
,,Rob ako uznáš za vhodné ale pametaj že mi nič nedlžíš. V týchto časoch si jednoducho musíme pomáhať."
Nastalo ráno. Slnko už vyšlo poza kopcov a začalo sa odrážať od brnení vojska ktoré sa dávalo na pochod z chrámu Kruhu Vody. Valtra istel po boku Kenutha a capitanov. ,,Nedaleko od tialto je velka lúka. Myslim že tam sa bude bojovat najlepsie." povedal Valtras Kenuthovy. Kenuth na znak súhlasu prikývol a povedal to svojim capitanom.
Thongol na cele vojska kruhu ohna pochodoval naproti Kenuthovy. ,,Pobijeme tých bezvercov do posledného tak ako si praje náž boh Inar!" Povedal Arthovy capitánovy paladínskeho oddielu "Ohnivé peste". ,,Samozrejme pán moj. V mene Inara ich zničíme!"
Nadišla veľka chvíla Kenuth a jeho vojsko sa začalo formovat na lúke a pripravovať sa na boj. vtom sa na druhej strane začali obivovať z lesa vojaci Pronosa. Videli ich výchádzať pozdĺž celého horizontu. Thongol mal prevahu sto mužov na jedného.
Valtras, Kenuth a Rhonus sa vidali do stredu lúky aby sa ešte porozprávali z Thongolom. THongol ich videl že chcú vyjednávať tak im šiel s Arthom na proti.
,,No.. pozerám že sa vás bohanských psov nazbieralo dosť. Hmm.. špinavý elfovia.. Valtras to si sa musel otočit nám chrptom a postaviť sa k ním?" Keď to počul Milthen ktorý sprevádzal Kenutha tak povytiahol meč z pošvy. ,,Milthen, ukludnisa ešte príde tvoja chvíla." upokojil ho Kenuth a Milthen vratil meč do pošvy.
,,Thongol, generál vojska Inadrových paladínov. Buď rozumný. Tejto bitke sa dá vyhnúť. Uvedom si že ..." Prerušil Valtrasa Thongol. ,,Vyhnúť? My sa tejto bitke nechceme vyhnúť. Pobijeme vas do posledného! Ale.. Ak sa chcete vyhnúť večnej záhube tak padnite na kolená a uznajte našu vieru a prisahajte vernosť Pronosovy."
Nato sa začal Kenuth smiať. ,,Nikdy sa nepokloním tak úbohemu druhu ako ste vy.
Chceli sme ti len dať šancu aby ste si nepoškodili tie drahé zlaté brnenia čo máte za peniaze z zabijania žien a detí." Thongola to nehorázne vytočilo a kývol na Artha.
Arth vytasil meč a rozbehol sa na Kenutha. V tú chvílu pár palcov pred Kenuthovym krkom zablokov meč Milthen. ,,Dobre stačilo. toto nemá zmysel." Povedal Kenuth a všeci šli k svijim vojskam. Kenuth prišiel ku Capitánovy Dorominovy velitelovy Xyhl'garat a povedal mu že bude viesť prvú vlnu a zanim potom pojdu Ultar a Kalxa.
Thongol da povel na útok. Thongolove vojsko sa rozbehlo oproti vojsku Kenutha. ,,Doromin teraz! Ukáž ľudom pravú silu Drowov!" Doromin a jeho prápor sa rozbehli neuveritelnov rýchlostov oproti nepriatelskému vojsku. Ich meče stínali hlavy paladínov ako nič. Pochvílke prišiel Thongol o predné rady. Kenuth mávol smerom k prerazenej nepriatelskej líniji a Ultar a Kalxa s vojskom sa vy dali ihnet tam. Paladínovia padali jeden po druhom ako muchy. Thongol dal povel k útoku Arthovy a on so svojim vojskom sa dali do útoku. v tom sa v boji stretol Doromin a Arth. (arth bol na človeka dosť vysoký. bol vysoký približne ako Doromin. Arth mal ťažké brnenie zdobenézlatom a vruke držal akúsi knihu.) Doromin sa rychlim výpadom dostal za Artha a mečom mu už mieril na hlau keď Arth otvoril nihu a podním sa obiavila akási pečať. Dorominov meč sa vtom odraziol od bariéri čo bola okolo Artha. Arth zdvihol svoj meč a obiavila sa druhá pečať okolo jeho meča. Arth sa zahnal na Doromira ktory sa rychlo kril svojim mečom ale Arth prešiel jeho mečom ako maslom a potom aj Dorominom. Všetci paladínovia z Horiacej Peste začali značne zmenšovať počet Dorominovych mužov. Kenuth si všimol čo sa tam stalo a otočil sa k Valtrasovy. ,,On použil pečate! Moje pečate! To nieje možné!" Valtras sa len stále ohromene pozeral a nebol schopný sa k tomu vyjadriť. Kenuth v záchvate hnevu poslal všetkých svojich mužov do útoku a tak isto aj Rhonus. ,,Milthen! postaraj sa o Arthovych mužov ja idem za Arthom!" ,,Rozkaz Majster!"
Napriek početnej prevahe Thongola boli sily vyrovnané.
Kenuth sa už neovládol keď videl ako običajný ľudia používaju jeho najnaročnejšie pečate proti nemu. Kenuth roztvoril svoje krídla a preletel k Arthovy. Keď sa dotkol zeme tak sa hneť okolo nich utvoril kruh a všetci prestali bojovať lebo nechceli prísť o ten pohlad. ,,Ako sa opovažuje užívať moje pečate!"spital sa ho Kenuth. ,,Tieto pečate nas naučil majster Pronos aby sme pobili aj takých ako si ty brán sa!" Arth zas použil rovnaké pečate a zaujal pozíciu. Kenuthova krv sa začala variť. Kenuth vyzliekol svoj dlhý plášť a nemal na sebe žiadnu výzbroj len spodnúčasť tógi ktorá mu siahala až po zem.(edit.//vlasne dlhá sukňa obiazaná čiernov stuhov.)
Na jeho tele sa začalo obiavovat bezpočet pečatí. Kenuth sa pozrel hlbokým pohladom na Artha a pousmial sa.,, Predpokladám že zo svojov silov môžeš naraz použiť maximálne päť pečatí. To ti nebude stačiť. Som zvedavý čo vydrží tvoja bariera!"
Kenuth nevitasil ani meč a rozbehol sa oproti Arthovy. Arth nedokázal ani reagovať na rýchle pohyby Kenuta. Kenuth sa obiavil zrazu pri Arthovy a pestov mu vrazil do bariéry a Artha vynieslo vysoko nad zem Kenuth už bol nadnim a dal mu dalšiu ranu. Arth dopadol tak silno že vojaci stojaci v okolí dopadu padli na kolená. Artha sa zdvihol zo zeme a nebol ani šriabnutý ale jeho bariera už bola minulosťov. Zadýchany Arth vytasil meč a rozbehol sa na Kenutha. Kenuth sa len zasmial a stál už za Arthom. Tento krát už dostal Arth plnú ranu do chrpta odletel hodnýkus tvárov v zemy. Arth sa ledva pozbieral zo zeme. ,,Toľko..toľko pečatí.. to nieje možné."Povedal zadýchane Arth. ,,Pre vás ľudí určite. Ale to ja som tie pečate vytvoril. Nehovoria mi len tak prenič zanič "Majter Pečatí". Ale už dosť. Ukončíme to." Kenuth položil ruku na zem a obiavila sa tam pečať z ktorej si vytiahol svôj dlhý meč. Chytil ho pevne do rúk a krokom sa vydal k Arthovy. Arth v posledných svojich chvílach sa pokúšal zachrániť. Otvoril knihu a okolo neho na zemy sa začali obiavovať pečate ale hneď aj zmizli. Arth padol na kolená a vykašlal krv. ,,Ach vy ľudia.. prečo sa snažíte ovládať silu ktorá je zjavne nad vašu úroveň" povedal posmešne Kenuth keď už stál na Arthom. ,,Toto je ze Doromina!" Vykríkol Kenuth a sťal Artha. Niektorí zo statočných mužov Artha čo to videli a počuli sa dali na útek.
,,Načo sa pozeráte do boja!" Kričal poza bojiska Thongol ktorí sa už začínal báť o vlastný krk. Kým drowovia bojovali proti paladínom tak sa Rhonus dostal až k Thongolovy. ,,Thongol, vrah z Kelnezu, Brondilie a Ragnosu, zradca impéria teraz budeš pykať za svoje hriechy!"Thongol sa hodil k Rhonusovým nohám a prosil o milosť. ,,Koľko žien a detí si takto pri svojich kolenach mal?! Nech Baranel večne trízny tvoju dušu!" Rhonus mu vrazil svoj meč do hrude.(edt.// Baranel-temná bohyňa smrti, mŕtvych ale aj noci.) Paladínovia sa dali na ústup.
,,Kenuth, Rhonus gratulujem vám k veľkému výťaztvu."povedal Valtras.
,,Túto bitku sme síce vyhrali ale ešte to neskončilo. Teraz sa budeme musieť dostať k Pronosovy. Ale totom si pohovoríme zajtra teraz pozbierajme mŕtvych a vykonajme pohrebné rituáli. V ceste budeme pokračovať až bude spln."
Potom čo odišli z bojiska si postavili tábor a pripravovali sa na další boj.
Prišla tichá noc v tme bolo len počuť piesne temných elfov za padlích druhov.
Kenuth sedel vo svojom stane a čítal si pergameny keď zaním prišiel Valtras a Rhonus. ,,Musíme sa porozprávať." povedal Valtras. Kenuth len prikývol. ,,Je nam jasné čo musíme urobiť. A to je Zastaviť Pronosa. Ale nikdy sme sa nerozprávali otom ako ho zastaviť." povedal Valtras. ,,Ako? To je hádam jasné. Je to hnusný zradca. Bude popravený." povedal Rhonus. ,,Nie. To niemôžme. Viem načo narážas Valtras. Vidím len jedno riešenie a to Pronosa uvezniť alebo zapečatiť. Lebo pochybujem ze by sme ho prehovorili aby sa všetkého vzdal.. a ja ani na takéto jednanie niesom zviknutý."povedal Kenut. ,,Súhlasim Kenuth. Nič inénemôžme robiť. Vražda jedného z rodu Noxa by mohlo mať obrovské následky a to si nemôžeme dovoliť. Neviem si ani predstaviť čo by stalo." povedal Valtras. Rhonusovy sa síce páčila viac tá možnosť že by Pronosa vlasnoručne popravil ale vedel že vatras a Kenuth majú pravdu. ,,Čo my môžete povedať o Pronosovy? Ja sám o ňom toho vela neviem." Spítal sa Kenuth. ,,Podla toho čo viem tak často neopušťa svoju pevnosť. Nikdo ho nevidel bojovať tak ani nevieme aké schopnosti vlastne má. Vyzeráto tak, že to zistíme len na bojisku." Kenuth prikývol. Ráno sa dali na pochod rovno k chrámu rádu ohňa. Ale vôbec ani netušili čo ich tam čaká.
Špeciál 1: Milthenov príbeh
Milthar a Lutiniel, rodičia Milthena žili v Altay. Milthar bol verným spoločníkom a priatelom s Kenuthom ako jeho predkovia. Milthar bol uznávany bojovník a Kenuth si ho oblúbil ako malokoho. Dalobisa povedať, že Kenuth sa správal k Miltharovy ako k svojmu synovy. Však v tych časoch Elfovia zažívali tašké časi. Bojovali proti s nemŕtvymi na severe a s upírmi na severo-západe. Kenuth vtedy viedol špeciálnu jednotku a vnej boli aj Milthenovy rodičia. Raz dostal Kenuth tažkú misiu od Eve. Mal sa dostať hlboko do nepriatelského územia a získať jeden a mulet a knihu, ktoré patrili jednému nekromanserovy. Keď Kenuth dostal túto úlohu Milten mal tri roky.
Milthar a Lutiniel nechávali Milthena u Nemelay keď išli s Kenuthom do boja.
Táto misia bola však iná ako tie predtým. šli tam len traja, aby sa lakšie a nenápadnejšie dostali na nepriatelské územie. Aj sa im to podarilo dostali sa nepozorovane až k veži nekromancera. ,,Výborne. Sme tu. Teraz ma počúvajte. Podla informácii vieme, že amulet a kniha sú v jeho pracovni na vrchole veže. Tam pojdete vy dvaja. Ja sa postarám o nekromancera. Ale ak tam narazíte na neakú prekážku počkajte namňa. Je dosť možné že nekromancer využil amulet na privolanie strážneho démona." Milthar a Lutiniel príkývli ,,Xas, Sengar" (//rozkas lord)
Vošli do veže a nekromancer už stál pred nimi. ,, Bežte, pokračujeme podla plánu!" zakričal Kenuth. ,,Akosa opavažujete sem vtrhnúť?! Viete kto ja som..?!"zvreskol nanich nekromancer v čom ho Kenuth prerušil ,, Si môj súper!" a vytasil meč".
Kým Kenuth bojoval proti nekromancerovy Milthar a Lutiniel sa dostali až na vrchol veže do pracovne. ,,Cítiš to?" spítala sa Lutiniel. ,,Áno. Kenuth mal pravdu je tam démon."
,,Dobre tak naňho počkáme."
,,Nemyslím že je to dobrý nápad. Necromancer onas vedel je možné že už su posili na ceste. Malibisme poraziť démona a viať tie veci kým Kenuth skončí s nekromancrom. Získame tým dosť času."
,,Mith máme jasné príkazy!"
,,Lul bojovali sme už proti mnohým démonom tak tochto hádam dvaja zvládneme."
,,Nepáčisa mi to. Ale dobre."
Vošli do pracovne a stál tam démon. Však takého démona ešte nevideli. však nezavahali a pustili sa do boja. Lutiniel sa dostala za démona kým snim Milthar bojoval a šla mu vraziť meč do chrpta keď zrazu sa z démonovho chrpta vysunula tenká kosť a prebodla Lutiniel srdce. Keď uvidel Milthar ako je jeho milovaná mrtva skamenel a nemohol ani dýchať. ,,Lu..Lutiniel.. Lutiniel NIE!!.."MIltharov hlas sa rozlahol pocelej vežy. Jeho tažké telo zrazu oľahlo azúrivo zacal mečom bodať démona. Kenuth začul Milthara a vedel už čo sa asi stalo. Odhodil nekromancera ktorý už nemal žiadne sily k boju a utekal hore po schodoch. Keď
Komentáre
Prehľad komentárov
Pression arterielle est comment calleux votre sang pousse contre les parois de vos arteres lorsque votre coeur determination pompe le sang. Arteres sont les tubes qui transportent perseverent b gerer offre sang loin de votre coeur. Chaque culture votre coeur bat, il pompe le sang a tous egards vos arteres a la flanerie de votre corps.
https://www.cialispascherfr24.com/cialis-naturel-femme-fatale/
What is a bracing blood power
(Atrieraciz, 29. 9. 2018 16:02)
Torsion bras de quelqu'un est comment calleux votre sang pousse contre les parois de vos arteres lorsque votre coeur sentiment pompe le sang. Arteres sont les tubes qui transportent perseverent b gerer offre sang loin de votre coeur. Chaque set votre moelle bat, il pompe le sang par de vos arteres a la vacances de votre corps.
https://www.cialispascherfr24.com/comparateur-de-prix-cialis/
Depiction of Blood Pressure
(Atrieraciz, 13. 10. 2018 21:49)