Pink sa v skutočnosti volá Alecia Beth Moore. Narodila sa 8. septembra 1979 Jamesovi a Judy Moorovým. Zatiaľ čo vyrastala vo Philadephii, jej otec hral na gitaru piesne od Roberta Dylana a Dona McLeana, čo slúžilo ako inšpirácia pre začiatok jej hudobnej kariéry. Mladá Pink si veľmi zamilovala hudbu a pokiaľ nemusela hovoriť, tak radšej spievala. Rada chodila do "Philly" klubu, miesto, ktoré jej umožnilo vyjadriť samu seba spevom a tancom. V trinástich sa zoznámila s populárnym tanečníkom z "Philly" klubu, s ktorým začala tancovať a spievať s jeho rapovou kapelou "Schools of Thought".
V štrnástich zložila svoju prvú pieseň. Písaním piesní vyjadrovala svoje pocity, ktoré získala počas svojho detstva a dospievania. Každý piatok večer navštevovala klub "Fever", kde zažila svojich 5 minút slávy. Keď jej niektoré vystúpenie nevyšli,tak to využila ako "palivo" jej ctižiadostivosti.
Jeden piatok sa v klube zastavil obchodný zástupca z MCA Records, ktorý hľadal niekoho, aby zaplnil miesto v novej R&B-kapele. Piesne Pink sa mu zapáčili a požiadal ju, aby sa zúčastnila konkurzu do skupiny s názvom "Basic Instinct". Pink mala však pocit, že do skupiny nezapadá. "Basic Instinct" bol pre Pink len prechodná záležitosť. Ďalšia skupina, kde sa Pink objavila, bola "Choice". Napriek tomu nedokázala v žiadnej skupine zapadnúť, najlepšie sa cíti ako sólová speváčka.
Jedného dňa sa Pink spýtal Darryl Simmons, či by pre neho niečo nenapísala. Ona súhlasila a tým začala jej vlastná kariéra.
Jej debutový album "Can 't Take Me Home" vytvorila na jar 2000. Hneď po uvedení sa album stal veľmi obľúbeným a žal úspechy. Prvý singel "There You Go", sa ihneď po uvedení dostal do TOP 40 najhranejších singlov v USA.
Druhý singel "Most Girls", slávil rovnaké úspechy ako jeho predchodca, ak nie väčšie.
Jej druhý album s názvom "M!ssundaztood" vydala v roku 2001. Odtiaľ pochádza veľký hit "Get the party started", ktorý dostal cenu Grammy.
Roku 2003 vydáva album "Try this", tento album sa tak neuchytil, pretože jej štýl je rockovejší. Aj keď bol celý album skôr pre rockovejších fanúšikov, predsa len sa niekoľko songov uchytilo, ako je napríklad "God is a DJ", alebo "Trouble". Po vydaní CD nasledovalo turné po celej Európe ("Try this tour 2004").
Pink si dala dlhšiu pauzu a z ničoho nič oznámila, že sa bude vydávať za svojho priateľa Careyho Harta. Zoznámila sa s ním na motokrosových závodoch, pár bol veľmi chaotický, stále sa rozchádzal. Až naraz Pink požiadala Careyho o ruku, tiež na motokrosových závodoch, kde s pred 5 rokmi stretli, Hart požiadanie o ruku prijal a 7. januára 2006 sa odohrala na kostarickej pláži svadba.
Toho roku neskončila, vydala album "I 'm not dead" odkiaľ pochádza singel "Stupid girls" ktorý uráža všetky namyslené fifleny typu Paris Hilton, či Jessica Simpson. Od tejto doby je Pink úhlavným nepriateľom Paris! Potom nasledoval nemenej úspešný hit "Who knew", či "U + Ur Hand", "Nobody knows". P!nk spravila už svoje druhé veľké turné po Európe ("I´m not dead tour 2006"). Po dlhom tour nadväzovalo tour s Justinom Timberlakeom a tiež tour v Austrálii. Po vyčerpávajúcich koncertoch P!nk natočila dva videoklipy, "Leave me alone (Mr Lonely)" a provokujúce video "Dear Mr President", ktorá bola zakázaná v amerických rádiách, ako provokácia Georga Busha.
Roku 2008 šokovala rozchodom s jej mužom Careym Hartom a uverejnila správu o novom CD. CD sa volá "Funhouse" a jej prvý singel bol trochu divoký, volá sa "So what". Potom vydala z tohto albumu ďalší singel, bol o čosi menej úspešný, volá sa "Sober", bol o tom, ako bola P!nk na jednej žúrke jediným triezvym človekom. (Sober = triezvy). Začiatkom roku 2009 vydal z albumu song "Please don´t leave me", song bol v podstate dosť úspešný, z albumu vyšiel ešte song "Bad Influence", ktorý nebol až tak úspešný a potom za tým vyšiel úspešnejší song, volá sa rovnomenne ako album, "Funhouse". Najnovšie ešte vyšiel aj song "I don´t believe you".