O modrých ružiach
21. 11. 2009
*********************Báseň,ktorú som našla na internete a veľmi sa mi páčila****************Modré ruže
Spútaná tŕním nahá sedím prostred tmavého lesa,
nad ktorým biely mŕtvolný mesiac skvie sa.
Plačem ťažkými slzami pomedzi tŕne,
ukrytá pred každým uprostred lesnej tône.
Trasiem sa od zimy,
chladná sťa porcelán,
bábika s červeňou na líci,
tŕnie už zakvitá ružami modrými,
spievajú slávici.
Smútočná balada na hrob môj dosadá,
slzičky v potoky, ľadové perličky.
Hýbať sa nemôžem, snívam len jeden sen,
krv steká po tvári zmiešaná s slzami.
Ruža ma ovíja, vlk kdesi skuvíňa,
vtáčiky trilkujú do noci,
už mi niet pomoci, života otroci,
zomieram...
Sedela schúlená, tŕním obklopená,
snívajúc o tom, čo nemala,
sama sa zabila, srdce si schladila,
zaspala s úsmevom na perách.
Tam prostred lesa tône, kde rastú duby vysoké,
leží jej skromný hrob.
Lupeňov ruží pár, ten sveta biedny dar,
spočíva na tvári,
náhrobok slávici s krátkymi nôžkami obstáli.
Spievajú pesničku krátko na rozlúčku,
tŕnie sa plazí preč,
hladný vlk zúfalo chrúme čo zostalo
z jej tenkých bielych rúk.
krasna basen
(Miska, 25. 1. 2014 12:36)