Časť 31.-Koniec
Michael:
Čas tak rýchlo letel.Ani som si neuvedomil a už bolo skoro 11.,,Meggie...je už veľa hodín,mali by sme už ísť!",,Kam by sme mali ísť?"opýtala sa nechápavo.,,No predsa ku mne...",,Pozri Michael ja by som dnes radšej zostala tu ak ti to nevadí.Zajtra bude náročný deň,nie len pre pojednávanie,ale v hoteli máme kontrolu a musím tam ísť.Dúfam,že ti to nevadí!",,No čo už s tebou...nejako to prežijem.",,Super...som rada,že ma chápeš.Ak by som šla s tebou,ale to by som určite nespala.",,Nechápem...kvôli zajtrajšku?",,Nie nie...aaale asi by som ti neodolala."zasmial som sa nad tým.,,Hm...tak to je isté.Neboj tak teda zajtra sa stretneme až na súde:",,Jasné budem tam."dala mi pusu.A vyšiel som z dverí.Zavolal som si výťah a čakal som na neho.Vstúpil som dnu a keď sa dvere zavárali počul som niekoho kričať.,,Michael,Michael...počkaj!"strčil som ruku medzi dvere.Meggie vošla dnu:,,Niečo si si zabudol!",,Čo?"nechápavo som na ňu pozrel a obzeral som sa čo by mi tak mohlo chýbať.Megan ma pobozkala.,,Toto si si zabudol!Milujem ťa Michael!",,Aj ja ťa milujem Meggie!"ešte raz sme sa pobozkali,ona vyšla z výťahu a dvere sa zavreli.,,Wow...všetko sa pomaly vracia do starých koľají.Bože už len nech to zajtra dopadne dobre"rozmýšľal som a zdvihol som hlavu do neba.Teda skôr na svetlo,ktoré svietilo do výťahu a mne rovno do očí.Nasadol som do auta a o pol hodinku som bol doma.Hneď som si ľahol do postele a podarilo sa mi aj zaspať.Celú noc sa mi snívalo s Megan,že sme boli šťastní a žili sme si svoje životy.Okolo nás bolo veľa detí,ktoré boli naše.No však moje snívanie prerušilo zvonenie budíka.Bolo pol 8 a mne sa teda vôbec nechcelo.Premohol som sa a išiel som sa obliecť,umyť a naraňajkovať sa.O pol 10 so už sedel v aute na ceste na súd.Musel som zavolať Megan kde je:,,Meggie ahoj...no prídeš?",,Ahoj zlatíčko,počuj ešte sú tu,ale prídem na čas neboj sa!Sľubujem ti to!",,Tak teda dobre,ale nemôžem ťa čakať vonku takže sa stretneme vo vnútri jasné?",,Áno,dobre budem tam.Tak ahoj milujem ťa!",,Čau aj ja ťa milujem!"a zložila.Pred budovou bolo veľmi veľa ľudí.Novinári,novinári a ešte raz novinári,ale nechýbali tam moji fanúšikovia.Zamával som im a dal pár autogramov.Už sme sedeli a pomaly sa všetko začínalo a Megan ešte neprišla.Do miestnosti vošiel sudca a ja som znervóznel.Všimol si to aj právnik.,,Michael kľud ...všetko dobre dopadne nebojte sa!",,No tak to dúfam...ale kde je Megan?!",,Ona príde,určite!"potľapkal ma po pleci.Najprv išla pred súd Jenny a narozprávala samé hlúposti.Ako to ona vie.Sudca nám dal prestávku mohlo byť tak 11 v tom sa otvorili dvere a vošla Megan.,,Hovoril som vám,že príde!"povedal mi právnik.
Meggie:
Vošla som do súdnej siene a hneď som si to namierila k Michaelovi.,,Ahoj Miky...som tu neskoro,ale preds,Tí ľudia nie a nie vypadnúť z hotela!",,To nevadí hlavne,že si tu!"potom sme sa objali a dali sme si pusu.,,Tak ako to ide?",,Práve bola vypovedať Jenny povedala všetko čo bolo napísané v žalobe.Potom bol vypovedať deketív,ktorý zbieral dôkazy a tím vyšetrovateľov,ktorý tie dôkazy spracoval.Zatiaľ hraje všetko v náš prospech."povedal právnik a potom už prišiel sudca a museli sme si posadať.Na moje prekvapenie ma predvolala žalujúca strana.Odpovedala som na všetky otázky,ktoré mi Jennyin právnik kládol.Nakoniec to aj tak vyzeralo,že nič z toho nebude aspoň pre Jenny nie.Tak sudca začal čítať rozsudok.Michael a právnik sa postavili a vypočuli sme si toto:,,Súd sa vo veci obťažovania maloletého rozhodol takto.Zbavuje viny ,z dôsledku nedostatku dôkazov a malá presvedčujúcich dôkazov.Proti tomuto rozhodnutiu sa nedá odvolať ,toto rozhodnutie je právoplatné!Súd sa týmto skončil!"buchol kladivkom po tej podložke a odišiel preč.Chcela som hneď prísť k Michaelovi a vystískať ho!No zastavila ma Jenny:,,No veď počkajte vy dvaja si to odkáčete!"a prstom ukazovala na mňa a Michaela.Nevnímala som ju a išla som za Michaelom.Právnik s ním tam ešte vždy rozprával.,,No tak ma už k nemu pustite?!",,Jasné choď Meggie..."povedal a odstúpil sa mi.Hneď som skočila na Michaela.Objala som ho okolo krku a nechcela som ho pustiť.,,No ták Meggie to už stačilo.Veď máme ešte celý deň!"odstúpila som a objala som nášho právnika.,,Ďakujem vám...",,Ale to nestojí za reč..."snažli sa to zahovoriť.,,Ale stojí...poztite sa na ňho.On sa usmieva!Opäť!"a opäť som skočila na Michaela.,,Milujem ťa ...",,Aj ja teba Meggie!"trochu ma nadvihol,že somsa ani nedotýkala nohami zeme.,,Poď Meggie pôjdeme niekam na obed,lebo som už poriadne vyhladol.",,Aj ja...tak teda poďme."chytil ma okolo pásu ja jeho tiež a išli sme von.Všetci fanúšikovi jasali.Boli šťastní,že sme vyhrali.Dokonca s nami chceli aj odfotiť.Bolo to super.Nasadli sme do auta a tam som Michaela pobozkala ako ešte nikdy!A išli sme sa najesť do jednej reštaurácie v meste.
skvele
(bubik, 11. 12. 2009 22:49)