Vznik a vývoj centrálneho bankovníctva
Prvé CB začali vznikať koncom 17. st. (obdobie, keď v obehu boli mince, nie však z drahých kovov, ďalej obiehali štátovky a klasické bankovky). V 17. st. mohla klasické bankovky vydávať akákoľvek banka, a tieto bankovky boli vymeniteľné za zlato.
V tom čase sa mnohé štáty zadlžovali doma ? ak panovník nemal dostatok peňazí, tak si požičal od obchodnej banky, ktorá fungovala na jeho teritóriu. Ak si však požičal, tak musel aj vrátiť, a to vrátane úrokov. Preto si panovník začína zakladať vlastnú CB.
Príčiny vzniku centrálnej banky
Panovník potreboval financovať svoje záujmy, ale aj záujmy štátu. Preto si panovník založil vlastnú CB, ktorá vydávala peniaze. Neskôr bol vznik CB spojený tiež s úverovaním štátneho rozpočtu.
Čo sa týka úverovania ŠR SR po r. 1993, tak NBS mohla financovať schodok štátneho rozpočtu, avšak toto financovanie bolo limitované na obdobie najviac 5 mesiacov a do istej výšky HDP.
V súčasnosti – od 01.05.2001 – NBS nemôže priamo financovať schodok štátneho rozpočtu.
?
Príčiny zakladania centrálnych bánk sú nasledovné:
1. finančné záujmy štátu
2. potreba vedenia účtov pre panovníka
3. centralizácia emisie hotovostných peňazí
Spôsoby vzniku centrálnych bánk
1. spôsob - v r. 1654 vzniká v Stockholme prvá CB, a to premenou súkromnej obchodnej banky na CB. Keďže každá banka mala svoje vlastné bankovky, a bankovky v každej banke mali inú vymeniteľnosť, tak panovník poveril jednu banku emitovaním bankoviek, ktoré budú pustené do obehu a ostatné banky budú tieto bankovky prijímať.
2. spôsob - CB vzniká na základe pridelenia práva súkromnej obchodnej banke na emisiu bankoviek. Panovník sa rozhodol pre jednu obchodnú banku, ktorá bude vydávať bankovky. Aby však ovplyvnil ostatné banky, ktoré síce mohli naďalej emitovať svoje vlastné bankovky, ale aby ich ďalej už nevydávali, tak zaviedol zdaňovanie bankoviek emitovaných ostatnými bankami ? ostatné banky potom súhlasili s panovníkom (s bankou, ktorá mala emitovať bankovky).
3. spôsob - Panovník založil celkom novú inštitúciu. V r. 1694 týmto spôsobom vzniká v Anglicku Anglická banka, ktorá emituje štátovky. Táto banka funguje dodnes.
Charakteristické znaky centrálnej banky
a) emisný monopol – CB má monopol na emisiu hotovostných peňazí
b) uskutočňovanie menovej politiky – v súčasnosti je dôležité to, či CB je, alebo nie je samostatná, teda či je, alebo nie je závislá od vlády
c) regulácia a dohľad nad bankovým systémom – CB stanovuje základný rámec zakladania a fungovania bánk
Základné rozdiely medzi centrálnymi bankami v trhových ekonomikách
• stupeň samostatnosti
• vysoký – Európska CB, CB Švajčiarska, CB Nového Zélandu, NBS
• stredný – CB USA, CB Veľkej Británie
• nízky – CB Japonska (do r. 1998 bola priamo závislá od vlády)
Čím vyššia miera samostatnosti, tým nižšia miera inflácie (sú však aj výnimky).
•Hlavné ciele menovej politiky
- základným cieľom menovej politiky aj u nás bola stabilita meny, v súvislosti s ekonomickým vývojom bol však tento cieľ transformovaný na cenovú stabilitu (Európska CB, NBS)
- cenová stabilita je širší pojem ako stabilita meny, t.j. ak je zabezpečená cenová stabilita je zabezpečená aj stabilita meny
- v niektorých krajinách je hl. cieľom zabezpečenie neustáleho ekonomického rastu (USA, Jap.)
• Podiel na bankovom dohľade
- dominantný – centrálna banka (Tal., SR)
- stredný – bankový dohľad nevykonáva len CB, ale existujú aj špecializované inštitúcie bankového dohľadu (Jap., USA, Fínsko..)
- nízky – CB sa na bankovom dohľade priamo nezúčastňuje, ale prenecháva ho inej inštitúcií (Dánsko, Švédsko, VB, Nový Zéland), CB tu nedohliada nad činnosťami jednotlivých bánk, vykonáva však dohľad nad celým bankovým systémom
• Forma vlastníctva CB
- štát 100% vlastníkom – Fr., Nem., VB, ČR, SR
- CB založená štátom môže byť založená aj ako a.s., rozlišujeme 2 kategórie:
1. kategória – štát vlastní majoritnú väčšinu banky (viac ako 50%) – Japonsko 55%, Belgicko 50%, kde zvyšných 50% je kótovaných na burze
2. kategória – štát vlastní menej ako 50% - USA (12 členských bánk), Švajčiarsko – časť štát a zvyšok vlastní niekoľko súkromných osôb, ktoré svoj podiel nemôžu nikomu predať
• OŠ CB
- jediná CB so svojimi pobočkami – vo väčšine krajín EÚ aj SR
- viacero CB so svojimi pobočkami – USA
Medzi CB existujú aj výnimky, ktoré sa vymykajú z klasickej štruktúry:
a) výnimky smerom dole
- v krajine nemusí existovať žiadna CB, musí však existovať inštitúcia, ktorá ju nahrádza
- hotovostné peniaze potom môže emitovať buď inštitúcia, ktorá je tým poverená napr. Menová Rada (Argentína), poverená zahraničná CB (Luxembursko, pre ktoré Belgická CB zabezpečovala emisiu peňazí) alebo zahraničná CB v rámci dolarizácie = domáca mena je oficiálne nahradená zahraničnou menou, pričom tu nejde o zavádzanie Eura
b) výnimky smerom hore (nadštandard)
- v ekonomike môže fungovať viac CB – USA, krajina je rozdeelná na menové distrikty, kde funguje 12 distriktových CB, emitovať peniaze tak môže 12 + 1 bánk podľa rovnakých pravidiel a podmienok v pomere 1:1
- v krajine reálne obiehajú banky viacerých bánk – VB môžu obiehať peniaze 4 bánk – Bank of England + 3 Škótske banky
Funkcie CB:
? Makroekonomické
- emisia hotovostných bankoviek príp. mincí – technická otázka ako sa vydávajú peniaze do obehu
- menová politika – otázka je do akej miery je CB zodpovedná za menovú politiku
- devízová činnosť – značne ovplyvňuje vývoj menového kurzu domácej meny
? Mikroekonomické
- regulácia a dohľad na bankovým systémom
- je banka bánk- zabezpečuje operácie medzi jednotlivými bankami
- banka štátu alebo banka vlády – CB nie sú zriadené za tým účelom, aby úverovali štát, priamy úver je zakázaný
- reprezentácia štátu v menovej oblasti – CB je vrcholovou menovou autoritou, Guvernér na zasadnutiach Europského systému CB háji záujmy vlastnej krajiny
Bilancia CB v trhovej ekonomike
Pokladničná hotovosť
Nakúpená cudzie CP
Úvery poskytnuté domácim bankám
Úvery poskytnuté štátu
Úvery poskytnuté domácim nebankovým subjektom
Úvery poskytnuté zahraničným subjektom
Devízové rezervy a zlato
Majetkové účasti
Hmotný a nehmotný majetok
Nakúpené vlastné CP
Ostatné aktíva
Konečný výsledok hospodárenia - strata
Aktíva celkom
Pasíva CB
Emisia obeživa
Povinné min. rezervy bánk
Vklady štátu
Vklady domácich nebankových subjektov
Vklady zahraničných subjektov
Kapitál
Rezervné fondy
Rezervy
Emitované vlastné CP
Ostatné pasíva
Konečný výsledok hospodárenia - zisk
Pasíva celkom