Pod týmto názvom vydal bývalý ekonóm CHAS. T. MAIN John PERKINS knihu, v ktorej opisuje niektoré otrasné „praktiky“ novodobého podmaňovania si krajín a globalizácie americkým imperializmom a jeho oddaných pomocníkov. Tu sú zachytené len niektoré zločiny a brutalita kazateľov slobody a demokracie.
(John Adams – druhý americký prezident (1735-1826): „Sú dve možnosti, ako si podrobiť národ. Jedna je mečom, druhá je prostredníctvom dlhu.“)
„To, čo najviac robíme je, že nájdeme krajinu, ktorá má nejaké zdroje bohatstva, ktoré naše korporácie zaujímajú – napr. ropa. Potom sprostredkujeme tejto krajine veľkú pôžičku cez Svetovú banku alebo jej sesterskú organizáciu. Tie peniaze však nikdy nejdú krajine samotnej. Namiesto toho idú našim veľ-kým korporáciám, ktoré za ne budujú infraštruktúru v danej krajine, elektrárne, priemyselné parky, prístavy ... Veci, z ktorých okrem našich korporácii prosperuje len hŕstka bohatých v danej krajine. Peniaze vôbec nejdú na vecí, ktoré by zlepšili situáciu obyčajných ľudí. Krajine a jej občanom však zostane na pleciach obrovský dlh. Taký obrovský, že sa nedá splatiť. A to je časť plánu – že dlh je nesplatiteľný. A tak v určitom štádiu prídeme my, ekonomický vrahovia, a povieme im: ´Počúvajte, dlhujete nám veľa peňazí, nemôžete splatiť dlh ... Predajte nám vašu ropu, lacno´ ... Predajú ju našim ropným spoločnostiam. ´Alebo nám dovoľte umiestniť vo vašej krajine vojenskú základňu, prípadne pošlite vojakov do niektorej krajiny, kde sa nám to hodí, trebárs Irak. Hlasujte v budúcom hlasovaní OSN´... Donútime ich sprivatizovať energetické strategické podniky a podobne. Sú predané do rúk amerických alebo multinárodných korporácií. Je toho celý kopec.
To je typický spôsob, akým vo svete operuje Svetová banka (SB) a Medzinárodný menový fond (MMF). Uvaliť na krajinu dlh, taký veľký že ho nedokáže splatiť, a potom ponúknuť prefinancovanie tohto dlhu s tým, že zaplatia ešte väčšie úroky. Stanovíte si také podmienky, ktoré v podstate znamenajú, že dotyčná krajina musí rozpredať svoje zdroje. Často to zahŕňa inštitúcie poskytujúce sociálne a verejné služby, niekedy školstvo, systémy výkonu trestu, systém poistenia ... Všetko ide zahraničným korporáciám. Je to dvojité, trojité i štvorité zovretie.
IRÁN 1953
Precedens ekonomických vrahov začal v 50-tych rokoch, keď bol v Iráne demokraticky zvolený Mosaddegh. Mosaddegh bol vždy považovaný za nádej pre demokraciu na Blízkom východe aj vo svete. Bol mužom roka magazínu TIME. Jedna z vecí, ktorú chcel presadiť bola, že zahraničné ropné spoločnosti by mali platiť oveľa viac za ropu, ktorú vyvážajú z Iránu. Podľa neho mali mať ľudia v Iráne oveľa väčší úžitok z ich vlastnej ropy. Čudný postoj. To sa nám samozrejme nepáčilo. Báli sme sa však urobiť to, čo by sme urobili normálne – poslali tam armádu. Namiesto toho sme tam poslali jedného agenta CIA, Kermi-ta Roosevelta, príbuzného prezidenta Theodora Roosevelta. Kermit tam šiel s niekoľkými miliónmi dolárov a bol mimoriadne efektívny. V krátkom čase sa mu podarilo zvrhnúť Mosaddegha. Dosadil tam Šaha, ktorý nahradil Mosaddegha. A ohľadne ropy sa podriadil. Celá operácia bola mimoriadne efektívna. Vzbura v Iráne: Davy zaplavili Irán. Vojenský hodnostár vyhlasuje, že Mosaddegh sa vzdal. Jeho režim a v podstate diktatúra nad krajinou sa skončila. Obrázky Šaha sa objavili v uliciach. Šaha vítajú opäť doma. Keď som bol späť vo Washingtone a hovoril som o tom, ľudia prekvapení vraveli: bolo to jednoduché a lacné.
To ukázalo úplne novú cestu, ako manipulovať krajiny pri budovaní impé-ria. Jediný problém u Roosevelta bol, že bol agent CIA s preukazom. Ak by ho chytili, tak by z toho mohol byť vážny problém. Vtedy sa veľmi rýchlo dospelo k rozhodnutiu použiť na tento účel súkromných konzultantov, dodať peniaze cez SB, MMF alebo podobne, najať ľudí ako ja, pracujúcich pre súkromné spoločnosti. Ak by nás chytili, vláda by z toho nemala problémy.
GUATEMALA, 1954
V čase, keď sa stal prezidentom Guatemaly Jacobo Arbenz Guznán, bola táto krajina pod palcom veľkej medzinárodnej korporácie UNITED FRUIT. Arbenz povedal: ´Dáme pôdu späť ľuďom.´ Keď sa dostal k moci nasmeroval poli-tiku tak, aby dosiahol presne to – vrátiť pôdu späť ľuďom. Korporácii UNITED FRUIT sa to príliš nepáčilo. Najala teda súkromnú spoločnosť a odštartovala veľkú kampaň v USA, aby presvedčila Američanov, média, kongres, že Arbenz je sovietska bábka. Ak sa mu dovolí zostať pri moci, tak budú mať Sovieti v tejto časti sveta záchytné miesto. V tom čase mali všetci strach z červeného komunistického teroru. Stručne povedané, z tejto kampane vzišiel záväzok na strane CIA a armádnych zložiek, že tento muž musí z kola von. A podarilo sa nám to. Poslali sme tam lietadlá, vojakov, šakalov. Urobili sme všetko možné, aby sme ho odstavili, a skutočne sme ho odstavili. Keď sa ho podarilo pripraviť o funkciu, tak nový človek čo tam prišiel v podstate dal všetko do pôvodného stavu, odovzdal vecí do rúk veľkých medzinárodných korporácií, vrátanie INITED FRUIT.
EKVÁDOR, 1981
V Ekvádore vládli mnoho rokov diktátori naklonení USA. Často boli dosť brutálni. Potom sa dohodlo, že tam budú skutočné demokratické voľby. Kandidoval Jaime Roldos. Povedal, že jeho hlavným cieľom bude zaistiť, aby zdroje bohatstva v Ekvádore boli používané tak, aby to pomohlo ľuďom. A vyhral. Získal veľkú väčšinu hlasov. Najviac v celej histórii. Začal robiť také kroky, aby zisky z ropy išli na pomoc ľuďom. V USA sa nám to nepáčilo. Bol som poslaný do Ekvádoru ako jeden z viacerých ekonomických nájomných vrahov, aby sme túto situáciu zmenili, skorumpovali ho, zmanipulovali. Aby vedel, že ... ´vieš, ty a tvoja rodina môže byť veľmi bohatá, ak budeš hrať našu hru. Keď ale budeš pokračovať v presadzovaní tejto politiky, ktorú si sľúbil, budeš sa musieť po-brať.´ Ale on nepočúval. Bol zavraždený. Keď sa jeho lietadlo zrútilo, celé okolie bolo ihneď uzavreté. Jediní ľudia, ktorým bolo dovolené tam vstúpiť boli príslušníci armádnych zložiek USA z neďalekej základne. Ekvádorské ozbrojené zložky tam pustili až potom. Keď sa začalo vyšetrovanie, dvaja kľúčoví svedkovia zahynuli pri autonehodách, ešte predtým ako mali možnosť vypovedať. V súvislosti s vraždou Jaimeho Roldosa sa stalo veľa čudných vecí. Rovnako ako väčšina ľudí, ktorí tento prípad študovali, ani ja nemám vôbec žiadne pochybnosti, že išlo o vraždu ... a ja som z pozície, v ktorej som bol, niečo také očakával. Či už puč, alebo vražda ... Bolo isté, že bude zosadený. Odmietol korupciu, nenechal sa podplatiť, ako sme chceli.
PANAMA, 1981
Prezident Panamy Omar Torrijos bol jedným z mojich obľúbených ľudí. Bol veľmi charizmatický človek, ktorý skutočne chcel pomôcť svojej krajine. Zakaždým, keď som sa ho snažil podplatiť, skorumpovať, povedal mi: ´Pozri Juanito (volal ma Juanito), ja nepotrebujem peniaze. To čo skutočne chcem je, aby ste sa k mojej krajine správali férovo. Chcem aby USA splatili čo tejto krajine dlhujete, za všetku tú deštrukciu čo ste narobili. Potrebujem byť v pozícii, aby som mohol pomôcť iným latinsko-americkým krajinám k nezávislosti a oslobodeniu sa od toho otrasného, čo prichádza zo severu. Tak strašne nás vykorisťujete. Potrebujem späť Panamský kanál, aby bol v rukách tejto krajiny.´ Vraví mi: ´Nechaj ma tak, nesnaž sa ma podplatiť.´ Bolo to v máji 1981, v čase keď zavraždili Jaimeho Roldosa, prezidenta Ekvádoru. A Omar si toho bol dobre vedomý. Povedal: ´Ja budem pravdepodobne ďalší na rade, ale je to OK, pre-tože som urobil, čo som sem prišiel urobiť, vyjednal som späť Panamský kanál, bude opäť patriť Paname.´ Práve vtedy dokončil dohodu s prezidentom USA Jimmy Carterom. V júni toho istého roku Omar zahynul pri páde lietadla. A bez najmenšej pochybnosti to mali na svedomí šakali sponzorovaní CIA. Existujú silné dôkazy, že jeden zo strážcov mu tesne pred nástupom do lietadla dal kazetový nahrávač, v ktorom bola bomba.
VENEZUELA, 2002
Je zaujímavé, ako sa ten istý systém používal a fungoval ďalšie dlhé roky. Jediné čo sa menilo, boli ekonomický nájomní vrahovia – boli stále lepší a lepší. Potom sme prišli s tým, čo sa nedávno stalo vo Venezuele. V roku 1998 sa prezidentom stal Hugo Chavéz. Pred ním vládol vo Venezuele dlhý rad prezidentov, ktorí boli veľmi skorumpovaní a v podstate zničili ekonomiku krajiny. Ale Hugo Chavéz nebol jedným z nich. Vzoprel sa USA. Žiadal, aby venezuelská ropa bola využívaná tak, že to pomôže ľuďom v krajine. Nuž nám v USA sa to nepáčilo. A tak bol v roku 2002 zinscenovaný puč, za ktorým podľa názoru väčšiny ľudí, a rovnako aj mňa, stála CIA. Ten puč bol urobený spôsobom veľmi pripomínajúcim štýl Kermita Roosevelta. Ľudia boli zaplatení, aby vyšli do ulíc, aby robili výtržnosti, protestovali a ukázali, že Chavéz je veľmi nepopulárny. Viete, ak dokážete do ulíc dostať zopár tisíc ľudí, televízia môže urobiť dojem, že je na nohách celá krajina. A vecí sa začnú rýchlo šíriť a puchnúť. Ale pri Chavézovi to nezabralo, lebo bol dostatočne múdry, a ľudia pevne stáli za ním a neskočili na to. Toto bol fenomenálny moment v histórii Latinskej Ameriky.
IRAK, 2003
Irak je perfektným príkladom, ako tento systém pracuje. Ekonomickí nájomní vrahovia sú v prvej línii ofenzívy. Ideme a snažíme sa skorumpovať vlády. Snažíme sa ich dotlačiť, aby si vzali veľké pôžičky, ktoré potom použijeme ako mocenský nástroj na ovládnutie krajiny. Ak zlyháme, ako som zlyhal v Pa-name a Ekvádore, t. j. keď korupcia nezaberie, druhý krok je vyslanie šakalov. Tí buď zvrhnú vládu, alebo vykonajú vraždu. Keď sa to stane, nová vláda radšej ide pekne podľa očakávania, lebo nový prezident vie čo sa stane, ak by tomu tak nebolo. V prípade Iraku obe tieto veci zlyhali. Ekonomickí nájomní vrahovia neuspeli hoci sa veľmi snažili. Saddámovi bola ponúknutá dohoda podobná akú akceptovala Saudská Arábia, ale on ju odmietol. Potom prišli šakaly aby ho od-stránili, ale nepodarilo sa im to. Úroveň jeho bezpečnosti bola veľmi vysoká. Saddám koniec – koncov jedného času pracoval pre CIA. Najali ho aby, aby za-vraždil bývalého prezidenta Iraku. Síce sa mu to nepodarilo, ale vďaka tomu po-znal systém.
V roku 1991 sme tam poslali armádu, aby vyradila ozbrojené sily Iraku. Po tom sme predpokladali, že Saddám pristúpi na dohodu. Mohli sme ho odstaviť už vtedy, ale nechceli sme, pretože to bol v podstate mocný muž, akého sme potrebovali. Mysleli sme, že bude svoj národ držať pod kontrolou, rovnako aj Kurdov a Irán od svojich hraníc, a stále by nám dodával ropu. Vyradili sme jeho armádu, mysleli sme, že pristúpi na dohodu. Ekonomickí nájomní vrahovia sa tam teda v 90. rokoch znova vrátili. Neúspešne. Ak by vtedy uspeli, Saddám by bol stále vodcom krajiny. Predávali by sme mu stíhačky a všetko čo by chcel. Šakalom sa ho tiež opäť nepodarilo odstrániť. Tak sme tam znova poslali armádu a tento krát sme urobili prácu až do konca. Uzatvorili sa tam veľmi lukratívne zákazky na rekonštrukčné práce, na rekonštrukciu krajiny, ktorú sme v podstate zničili. To je naozaj dobrý kšeft.
Týmto spôsobom sme skutočne vytvorili impérium – potichu, plazivo. Všetky impéria v minulosti boli vytvorené vojenskými výpravami. A každý vedel, že sa impéria vytvárali. Robili to Angličania, Francúzi, Nemci, Rimania, Gréci ... . Vždy sa na to našla zámienka, ako napríklad šírenie civilizácie, nejakého náboženstva, alebo čosi podobné. Ale bolo známe, že sa to robí. My však o tom nevieme nič. Väčšina ľudí v USA nemá tušenie, že žijeme z benefitov impéria, že dnes je na svete viac otroctva, ako kedykoľvek v histórii ľudstva.
Potom sa vynára otázka: Ak máme impérium, kto je jeho vládcom? Prezidenti USA zjavne nie sú vládcami impéria. Imperátor je niekto, kto nie je vole-ný, nemá obmedzené funkčné obdobie, nikomu sa nezodpovedá ani nepodlieha. Prezidenta teda nemožno takto klasifikovať. Ale máme to, čo sa považuje za ekvivalent imperátora. Nazývame to korporátokracia (= vláda korporácií). Korporátokracia je skupina ľudí, ktorí sú na čele veľkých korporácií. Tí sa správajú ako imperátor. Majú pod palcom média, buď ich priamo vlastnia alebo nejako nepriamo ovládajú. Majú pod palcom väčšinu našich politikov, pretože financujú ich kampane. Nie sú volení, nemajú obmedzené funkčné obdobie, nikomu sa nezodpovedajú. A o špičke tejto skupiny neviete s istotou povedať, či ten človek pracuje pre súkromnú korporáciu alebo vládu, pretože sa premiestňujú hore-dole. Máte napr. človeka, ktorý je v jednom momente prezident veľkej rekonštrukčnej spoločnosti, ako Halliburton, a o chvíľu je z neho viceprezident USA, alebo prezident (Bush), ktorý je v ropnom biznise. Je to stále rovnaké, nezáleží či vládnu demokrati alebo republikáni. A pokiaľ je vláda väčšinu času neviditeľná, jej politiku na tej či onej úrovni presadzujú korporácie. A zároveň je poli-tika vlády vytváraná korporáciou, prezentuje sa vláde, a už je z toho vládna poli-tika. Toto nie je štýl konšpirácie, títo ľudia sa nepotrebujú tajne schádzať a snovať úklady. Všetci v podstate pracujú na jednom cieli, a tým je, že musia maximalizovať zisky, bez ohľadu na sociálne alebo environmentálne dopady.“
(http: //911.yweb.sk, http: //911blob.yweb.sk)
Pod týmto názvom vydal bývalý ekonóm CHAS. T. MAIN John PERKINS knihu, v ktorej opisuje niektoré otrasné „praktiky“ novodobého podmaňovania si krajín a globalizácie americkým imperializmom a jeho oddaných pomocníkov. Tu sú zachytené len niektoré zločiny a brutalita kazateľov slobody a demokracie.
(John Adams – druhý americký prezident (1735-1826): „Sú dve možnosti, ako si podrobiť národ. Jedna je mečom, druhá je prostredníctvom dlhu.“)
„To, čo najviac robíme je, že nájdeme krajinu, ktorá má nejaké zdroje bohatstva, ktoré naše korporácie zaujímajú – napr. ropa. Potom sprostredkujeme tejto krajine veľkú pôžičku cez Svetovú banku alebo jej sesterskú organizáciu. Tie peniaze však nikdy nejdú krajine samotnej. Namiesto toho idú našim veľ-kým korporáciám, ktoré za ne budujú infraštruktúru v danej krajine, elektrárne, priemyselné parky, prístavy ... Veci, z ktorých okrem našich korporácii prosperuje len hŕstka bohatých v danej krajine. Peniaze vôbec nejdú na vecí, ktoré by zlepšili situáciu obyčajných ľudí. Krajine a jej občanom však zostane na pleciach obrovský dlh. Taký obrovský, že sa nedá splatiť. A to je časť plánu – že dlh je nesplatiteľný. A tak v určitom štádiu prídeme my, ekonomický vrahovia, a povieme im: ´Počúvajte, dlhujete nám veľa peňazí, nemôžete splatiť dlh ... Predajte nám vašu ropu, lacno´ ... Predajú ju našim ropným spoločnostiam. ´Alebo nám dovoľte umiestniť vo vašej krajine vojenskú základňu, prípadne pošlite vojakov do niektorej krajiny, kde sa nám to hodí, trebárs Irak. Hlasujte v budúcom hlasovaní OSN´... Donútime ich sprivatizovať energetické strategické podniky a podobne. Sú predané do rúk amerických alebo multinárodných korporácií. Je toho celý kopec.
To je typický spôsob, akým vo svete operuje Svetová banka (SB) a Medzinárodný menový fond (MMF). Uvaliť na krajinu dlh, taký veľký že ho nedokáže splatiť, a potom ponúknuť prefinancovanie tohto dlhu s tým, že zaplatia ešte väčšie úroky. Stanovíte si také podmienky, ktoré v podstate znamenajú, že dotyčná krajina musí rozpredať svoje zdroje. Často to zahŕňa inštitúcie poskytujúce sociálne a verejné služby, niekedy školstvo, systémy výkonu trestu, systém poistenia ... Všetko ide zahraničným korporáciám. Je to dvojité, trojité i štvorité zovretie.
IRÁN 1953
Precedens ekonomických vrahov začal v 50-tych rokoch, keď bol v Iráne demokraticky zvolený Mosaddegh. Mosaddegh bol vždy považovaný za nádej pre demokraciu na Blízkom východe aj vo svete. Bol mužom roka magazínu TIME. Jedna z vecí, ktorú chcel presadiť bola, že zahraničné ropné spoločnosti by mali platiť oveľa viac za ropu, ktorú vyvážajú z Iránu. Podľa neho mali mať ľudia v Iráne oveľa väčší úžitok z ich vlastnej ropy. Čudný postoj. To sa nám samozrejme nepáčilo. Báli sme sa však urobiť to, čo by sme urobili normálne – poslali tam armádu. Namiesto toho sme tam poslali jedného agenta CIA, Kermi-ta Roosevelta, príbuzného prezidenta Theodora Roosevelta. Kermit tam šiel s niekoľkými miliónmi dolárov a bol mimoriadne efektívny. V krátkom čase sa mu podarilo zvrhnúť Mosaddegha. Dosadil tam Šaha, ktorý nahradil Mosaddegha. A ohľadne ropy sa podriadil. Celá operácia bola mimoriadne efektívna. Vzbura v Iráne: Davy zaplavili Irán. Vojenský hodnostár vyhlasuje, že Mosaddegh sa vzdal. Jeho režim a v podstate diktatúra nad krajinou sa skončila. Obrázky Šaha sa objavili v uliciach. Šaha vítajú opäť doma. Keď som bol späť vo Washingtone a hovoril som o tom, ľudia prekvapení vraveli: bolo to jednoduché a lacné.
To ukázalo úplne novú cestu, ako manipulovať krajiny pri budovaní impé-ria. Jediný problém u Roosevelta bol, že bol agent CIA s preukazom. Ak by ho chytili, tak by z toho mohol byť vážny problém. Vtedy sa veľmi rýchlo dospelo k rozhodnutiu použiť na tento účel súkromných konzultantov, dodať peniaze cez SB, MMF alebo podobne, najať ľudí ako ja, pracujúcich pre súkromné spoločnosti. Ak by nás chytili, vláda by z toho nemala problémy.
GUATEMALA, 1954
V čase, keď sa stal prezidentom Guatemaly Jacobo Arbenz Guznán, bola táto krajina pod palcom veľkej medzinárodnej korporácie UNITED FRUIT. Arbenz povedal: ´Dáme pôdu späť ľuďom.´ Keď sa dostal k moci nasmeroval poli-tiku tak, aby dosiahol presne to – vrátiť pôdu späť ľuďom. Korporácii UNITED FRUIT sa to príliš nepáčilo. Najala teda súkromnú spoločnosť a odštartovala veľkú kampaň v USA, aby presvedčila Američanov, média, kongres, že Arbenz je sovietska bábka. Ak sa mu dovolí zostať pri moci, tak budú mať Sovieti v tejto časti sveta záchytné miesto. V tom čase mali všetci strach z červeného komunistického teroru. Stručne povedané, z tejto kampane vzišiel záväzok na strane CIA a armádnych zložiek, že tento muž musí z kola von. A podarilo sa nám to. Poslali sme tam lietadlá, vojakov, šakalov. Urobili sme všetko možné, aby sme ho odstavili, a skutočne sme ho odstavili. Keď sa ho podarilo pripraviť o funkciu, tak nový človek čo tam prišiel v podstate dal všetko do pôvodného stavu, odovzdal vecí do rúk veľkých medzinárodných korporácií, vrátanie INITED FRUIT.
EKVÁDOR, 1981
V Ekvádore vládli mnoho rokov diktátori naklonení USA. Často boli dosť brutálni. Potom sa dohodlo, že tam budú skutočné demokratické voľby. Kandidoval Jaime Roldos. Povedal, že jeho hlavným cieľom bude zaistiť, aby zdroje bohatstva v Ekvádore boli používané tak, aby to pomohlo ľuďom. A vyhral. Získal veľkú väčšinu hlasov. Najviac v celej histórii. Začal robiť také kroky, aby zisky z ropy išli na pomoc ľuďom. V USA sa nám to nepáčilo. Bol som poslaný do Ekvádoru ako jeden z viacerých ekonomických nájomných vrahov, aby sme túto situáciu zmenili, skorumpovali ho, zmanipulovali. Aby vedel, že ... ´vieš, ty a tvoja rodina môže byť veľmi bohatá, ak budeš hrať našu hru. Keď ale budeš pokračovať v presadzovaní tejto politiky, ktorú si sľúbil, budeš sa musieť po-brať.´ Ale on nepočúval. Bol zavraždený. Keď sa jeho lietadlo zrútilo, celé okolie bolo ihneď uzavreté. Jediní ľudia, ktorým bolo dovolené tam vstúpiť boli príslušníci armádnych zložiek USA z neďalekej základne. Ekvádorské ozbrojené zložky tam pustili až potom. Keď sa začalo vyšetrovanie, dvaja kľúčoví svedkovia zahynuli pri autonehodách, ešte predtým ako mali možnosť vypovedať. V súvislosti s vraždou Jaimeho Roldosa sa stalo veľa čudných vecí. Rovnako ako väčšina ľudí, ktorí tento prípad študovali, ani ja nemám vôbec žiadne pochybnosti, že išlo o vraždu ... a ja som z pozície, v ktorej som bol, niečo také očakával. Či už puč, alebo vražda ... Bolo isté, že bude zosadený. Odmietol korupciu, nenechal sa podplatiť, ako sme chceli.
PANAMA, 1981
Prezident Panamy Omar Torrijos bol jedným z mojich obľúbených ľudí. Bol veľmi charizmatický človek, ktorý skutočne chcel pomôcť svojej krajine. Zakaždým, keď som sa ho snažil podplatiť, skorumpovať, povedal mi: ´Pozri Juanito (volal ma Juanito), ja nepotrebujem peniaze. To čo skutočne chcem je, aby ste sa k mojej krajine správali férovo. Chcem aby USA splatili čo tejto krajine dlhujete, za všetku tú deštrukciu čo ste narobili. Potrebujem byť v pozícii, aby som mohol pomôcť iným latinsko-americkým krajinám k nezávislosti a oslobodeniu sa od toho otrasného, čo prichádza zo severu. Tak strašne nás vykorisťujete. Potrebujem späť Panamský kanál, aby bol v rukách tejto krajiny.´ Vraví mi: ´Nechaj ma tak, nesnaž sa ma podplatiť.´ Bolo to v máji 1981, v čase keď zavraždili Jaimeho Roldosa, prezidenta Ekvádoru. A Omar si toho bol dobre vedomý. Povedal: ´Ja budem pravdepodobne ďalší na rade, ale je to OK, pre-tože som urobil, čo som sem prišiel urobiť, vyjednal som späť Panamský kanál, bude opäť patriť Paname.´ Práve vtedy dokončil dohodu s prezidentom USA Jimmy Carterom. V júni toho istého roku Omar zahynul pri páde lietadla. A bez najmenšej pochybnosti to mali na svedomí šakali sponzorovaní CIA. Existujú silné dôkazy, že jeden zo strážcov mu tesne pred nástupom do lietadla dal kazetový nahrávač, v ktorom bola bomba.
VENEZUELA, 2002
Je zaujímavé, ako sa ten istý systém používal a fungoval ďalšie dlhé roky. Jediné čo sa menilo, boli ekonomický nájomní vrahovia – boli stále lepší a lepší. Potom sme prišli s tým, čo sa nedávno stalo vo Venezuele. V roku 1998 sa prezidentom stal Hugo Chavéz. Pred ním vládol vo Venezuele dlhý rad prezidentov, ktorí boli veľmi skorumpovaní a v podstate zničili ekonomiku krajiny. Ale Hugo Chavéz nebol jedným z nich. Vzoprel sa USA. Žiadal, aby venezuelská ropa bola využívaná tak, že to pomôže ľuďom v krajine. Nuž nám v USA sa to nepáčilo. A tak bol v roku 2002 zinscenovaný puč, za ktorým podľa názoru väčšiny ľudí, a rovnako aj mňa, stála CIA. Ten puč bol urobený spôsobom veľmi pripomínajúcim štýl Kermita Roosevelta. Ľudia boli zaplatení, aby vyšli do ulíc, aby robili výtržnosti, protestovali a ukázali, že Chavéz je veľmi nepopulárny. Viete, ak dokážete do ulíc dostať zopár tisíc ľudí, televízia môže urobiť dojem, že je na nohách celá krajina. A vecí sa začnú rýchlo šíriť a puchnúť. Ale pri Chavézovi to nezabralo, lebo bol dostatočne múdry, a ľudia pevne stáli za ním a neskočili na to. Toto bol fenomenálny moment v histórii Latinskej Ameriky.
IRAK, 2003
Irak je perfektným príkladom, ako tento systém pracuje. Ekonomickí nájomní vrahovia sú v prvej línii ofenzívy. Ideme a snažíme sa skorumpovať vlády. Snažíme sa ich dotlačiť, aby si vzali veľké pôžičky, ktoré potom použijeme ako mocenský nástroj na ovládnutie krajiny. Ak zlyháme, ako som zlyhal v Pa-name a Ekvádore, t. j. keď korupcia nezaberie, druhý krok je vyslanie šakalov. Tí buď zvrhnú vládu, alebo vykonajú vraždu. Keď sa to stane, nová vláda radšej ide pekne podľa očakávania, lebo nový prezident vie čo sa stane, ak by tomu tak nebolo. V prípade Iraku obe tieto veci zlyhali. Ekonomickí nájomní vrahovia neuspeli hoci sa veľmi snažili. Saddámovi bola ponúknutá dohoda podobná akú akceptovala Saudská Arábia, ale on ju odmietol. Potom prišli šakaly aby ho od-stránili, ale nepodarilo sa im to. Úroveň jeho bezpečnosti bola veľmi vysoká. Saddám koniec – koncov jedného času pracoval pre CIA. Najali ho aby, aby za-vraždil bývalého prezidenta Iraku. Síce sa mu to nepodarilo, ale vďaka tomu po-znal systém.
V roku 1991 sme tam poslali armádu, aby vyradila ozbrojené sily Iraku. Po tom sme predpokladali, že Saddám pristúpi na dohodu. Mohli sme ho odstaviť už vtedy, ale nechceli sme, pretože to bol v podstate mocný muž, akého sme potrebovali. Mysleli sme, že bude svoj národ držať pod kontrolou, rovnako aj Kurdov a Irán od svojich hraníc, a stále by nám dodával ropu. Vyradili sme jeho armádu, mysleli sme, že pristúpi na dohodu. Ekonomickí nájomní vrahovia sa tam teda v 90. rokoch znova vrátili. Neúspešne. Ak by vtedy uspeli, Saddám by bol stále vodcom krajiny. Predávali by sme mu stíhačky a všetko čo by chcel. Šakalom sa ho tiež opäť nepodarilo odstrániť. Tak sme tam znova poslali armádu a tento krát sme urobili prácu až do konca. Uzatvorili sa tam veľmi lukratívne zákazky na rekonštrukčné práce, na rekonštrukciu krajiny, ktorú sme v podstate zničili. To je naozaj dobrý kšeft.
Týmto spôsobom sme skutočne vytvorili impérium – potichu, plazivo. Všetky impéria v minulosti boli vytvorené vojenskými výpravami. A každý vedel, že sa impéria vytvárali. Robili to Angličania, Francúzi, Nemci, Rimania, Gréci ... . Vždy sa na to našla zámienka, ako napríklad šírenie civilizácie, nejakého náboženstva, alebo čosi podobné. Ale bolo známe, že sa to robí. My však o tom nevieme nič. Väčšina ľudí v USA nemá tušenie, že žijeme z benefitov impéria, že dnes je na svete viac otroctva, ako kedykoľvek v histórii ľudstva.
Potom sa vynára otázka: Ak máme impérium, kto je jeho vládcom? Prezidenti USA zjavne nie sú vládcami impéria. Imperátor je niekto, kto nie je vole-ný, nemá obmedzené funkčné obdobie, nikomu sa nezodpovedá ani nepodlieha. Prezidenta teda nemožno takto klasifikovať. Ale máme to, čo sa považuje za ekvivalent imperátora. Nazývame to korporátokracia (= vláda korporácií). Korporátokracia je skupina ľudí, ktorí sú na čele veľkých korporácií. Tí sa správajú ako imperátor. Majú pod palcom média, buď ich priamo vlastnia alebo nejako nepriamo ovládajú. Majú pod palcom väčšinu našich politikov, pretože financujú ich kampane. Nie sú volení, nemajú obmedzené funkčné obdobie, nikomu sa nezodpovedajú. A o špičke tejto skupiny neviete s istotou povedať, či ten človek pracuje pre súkromnú korporáciu alebo vládu, pretože sa premiestňujú hore-dole. Máte napr. človeka, ktorý je v jednom momente prezident veľkej rekonštrukčnej spoločnosti, ako Halliburton, a o chvíľu je z neho viceprezident USA, alebo prezident (Bush), ktorý je v ropnom biznise. Je to stále rovnaké, nezáleží či vládnu demokrati alebo republikáni. A pokiaľ je vláda väčšinu času neviditeľná, jej politiku na tej či onej úrovni presadzujú korporácie. A zároveň je poli-tika vlády vytváraná korporáciou, prezentuje sa vláde, a už je z toho vládna poli-tika. Toto nie je štýl konšpirácie, títo ľudia sa nepotrebujú tajne schádzať a snovať úklady. Všetci v podstate pracujú na jednom cieli, a tým je, že musia maximalizovať zisky, bez ohľadu na sociálne alebo environmentálne dopady.“
(http: //911.yweb.sk, http: //911blob.yweb.sk)
Omar Torrijos