Nessie s Jacobom vstúpili do izby a veľavravne sa na nás pozreli. Chystá sa niečo veľké. Viem to. Edward vyzeral znepokojene, priam až naštvane, čo znamenalo že Jacob chce povedať niečo čo by ma mohlo vytočiť. Určite si už prečítal jeho myšlienky a teraz čaká na to ako to vezmeme my ostatní. Jacob s Renesmee sedeli na cullenovskom luxusnom gauči a Jacob mal jednu ruku prehodenú cez Nessin chrbát. Žiarivo sa na seba usmiali, a Jacob kývol k Nessie hlavou aby začala. Chytila Jacoba pevne za ruku a spustila: "Carlisle, Esme, Rose, Emmett, Jasper, Alice, mami, ocko. Už dlho sme s Jacobom nad tým uvažovali. Verte že je nám to poriadne trápne hovoriť o tom ale musíme. Chceli by sme sa s Jacobom vziať." Rozhliadla som sa po izbe. Všetci aj napriek tomu že sme upíri, sme otvorili ústa dokorán, aby sme vystavili na obdiv naše krásne tesáky. Bola som...zaskočená. Renesmee si chce zobrať Jacoba? Veď má prakticky len 9 rokov! Hmmm. Toto je hlúposť. Renesmee má síce ľudsky 9 rokov ale jej psychický vývoj je už minimálne na úrovni Einsteina. Dobre, tento argument neuspel. Žiadny iný ma nenapadal, tak som to vzdala. Cítila som sa porazená. Zradila ma. Vybrala s Jacoba namiesto mňa. Toto sa nedá len tak ľahko prehliadnuť. Ďaľšia hlúposť. Ako sa asi cítili Charlie a Renée keď som sa rozhodla v osemnástich vydať za Edwarda? Možno ma tiež pokladali za zradkyňu. Nič viac ma už nenapadne.Škoda. Snažila som sa skryť úžas, a svojim staronovým zvonivým hlasom som povedala: "To je mi ale novina." Edward sa na mňa pozrel, akoby neveril vlastným očiam, čo práve uvidel. Zrejme čakal že budem vystrájať trochu viac. Asi ma upokojilo to že som nenašla žiadne rozumné argumenty prečo by mi to malo vadiť. Edward sa trošku upokojil a povedal: "Jacob, uvedomuješ si že Nessie mala pred pár mesiacmi 9 rokov?" Jacob sa uškrnul a hlasom plným vzrušenia odpovedal: "Áno, ale jej vek je predsa nepodstatný. Rozumom je predsa už oveľa ďalej ako hociktorý priemerný američan ktorý vyštudoval univerzitu. Keby to tak nebolo myslíš že by sme prišli s takýmto smiešnym návrhom? A okrem toho, to Nessie navrhla aby sme sa zobrali. Ja som jej to len odsúhlasil. Nič viac, nič menej." Stále rozmýšľame s Jacobom ako dvojčatá. Samozrejme, toto bola veľmi logická odpoveď. Nedalo mi to a tak som sa spýtala: "Prečo? Načo vám to teraz bude? Nemohli by ste chvíľu počkať? Rok?" periférnym videním som skúmala ich tváre. Nevyzerali veľmi nadšene. Carlisle doteraz len počúval, no rozhodol sa zapojiť do nšej podivuhodnej konverzácie: "Renesmee, myslím si že Bella má pravdu. Nebolo by rozumnejšie rok počkať? Obaja vyzeráte až príliš mlado na sobáš. Viem že sa to nijako tým rokom nezmení, ale aspoň váš formálny vek vám dovolí zosobášiť sa." Bola som zo sebou nadmieru spokojná. Zjavne je Carlisle na mojej strane. Alice sa na nás zrazu pozrela, a oči jej žiarili nadšním. Skôr než som stihla niečo spozorovať, vyhŕkla: " Šaty chceš mať klasicky biele alebo chceš nejakú extravagantnejšiu farbu? Ak budeš chcieť biele, mali by sme použiť veľa šperkov a ozdôb, nemyslíš? A čo hostia? Myslíš že 200 bude stačiť? Torta by mohla mať povedzme 5 poschodí..." Nemohla som tomu uveriť. Moja najlepšia kamarátka mi podkopávala nohy. Zatiaľ čo ja som chcela svadbu čo najviac oddialiť, ona by ju najradšej mala už o týždeň. "Alice, ty si vážne hrozná." začala som ju obviňovať. Nemôže mi predsa takto kaziť moje plány. Jacob si zrazu dôstojne odkašľal aby na seba upriamil pozornosť, a prehovoril: " Ako vidím Bella, nie si z toho taká nadšená ako my, ale aspoň si mi nepovedala že ma chceš zabiť albo niečo na ten spôsob." uškrnul sa. " To že som to nepovedala nahlas neznamená že nad tým neuvažujem." odvrkla som mu. Za pár minút sa stratila moja chápavosť pre ich situáciu, ale snáď sa mi ju podarí nájsť späť. Čo už, Jacob si to nemal u mňa tak pokašľať.Esme nás prerušila z myšlienok keď povedala: " Nessie, Jacob mali by ste si ísť pospať. Nevyzeráte veľmi odpočinuto." Esme je fantastická. Vždy presne vie kedy má čo povedať. Zrejme vycítila že sa o tom všetci chceme porozprávať s našimi láskami a tak to formálne ukončila. Rozlúčili sme sa Jacobom a Nessie a pobrali sme sa do chalúpky. Vošli sme dnu a tam nás ovial pach dôverne známych starých kníh ktoré boli naukladané v obrovskej polici pri kozube. Počas celej cesty sme mali s Edwardom prepletené prsty, a ani teraz sme sa nepustili. Usadili sme sa do kresiel, hoci to bolo zbytočné, lebo rovnako pohodlne by sme sa cítili aj postojačky, ale predsa sme to urobili. Čaká nás dlhá noc.
Pokračovanie nabudúce!
dakujem!
(Nessie, 21. 11. 2009 15:04)