Tradícia letných, respektíve klasických výtvarných plenérov, siaha do dávnej minulosti, vlastne do dôb, kedy sa umelci už nechceli venovať len ateliérovej maľbe a tvorbe. Výtvarný plenér prináša už tradične takú formu výtvarnej tvorivosti a časové rozpätie najmä v takých možnostiach, že dovoľuje výtvarníkom tvoriť spontánne a slobodne.
Výtvarné plenéry, ktoré organizuje, aj organizovalo Šarišské osvetové stredisko v Prešove, pod vedením výtvarnej metodičky Anny Hirkovej, už majú niekoľko úspešných a zaujímavých rokov za sebou. Prvých dvanásť ročníkov sa konalo najmä s účasťou domácich výtvarných, neprofesionálne orientovaných výtvarníkov a výtvarníkov, ktorí si svoje schopnosti a zručnosti rozvíjali aj v školskom prostredí – išlo o budúcich študentov na stredných a vysokých školách, či aj staršiu generáciu, ktorej adepti si dopĺňali svoje vzdelávanie aj počas štúdia novodobej univerzity tretieho veku.
Roky 2010 a 2011 sa vyznačujú predovšetkým o rozšírenie takýchto plenérov o medzinárodnú účasť, čo považujeme za mimoriadne účinnú formu predovšetkým v upevňovaní vzájomných vzťahov, komunikácie a komparácie výtvarnej, hoci neprofesionálnej tvorby.
Priestory k realizácii 14. ročníka Letného plenéru, a zároveň druhého medzinárodného, nateraz poskytlo prostredie v rekreačnej oblasti Sigord, zariadenie Zelený Breh na Sigorde pri Prešove. Tu sa nás polu stretlo 18 účastníkov, spolu s lektorkou, ktorou bola Mgr. Alena Sedlákova, PhD., vysokoškolská pedagogička a výtvarníčka z Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove.
Program tohoročného plenéru bol tiež časovo rozšírený o takmer celý jeden deň, čo tiež veľmi obohatilo celkovú výtvarnú činnosť počas letného medzinárodného plenéru. Časovo sme vlastne zrealizovali viacero výtvarných aktivít a odborných lektorských prednášok, vrátane expresívnej arteterapeutickej jednotky –
automatická kresba, ktorá bola oživením. Po jej skončení sa kresba analyzovala v symbolickom duchu a vzájomná konfrontácia výtvarnej činnosti bola zrealizovaná počas večerných hodín. Predtým sa výtvarné diela predložili na spoločnú výstavu, rozhovory a rady sme zrealizovali ako súhrn kritických poznámok a na vyžiadanie jednotlivých účastníkov sme zrealizovali aj individuálne konzultácie k jednotlivým výtvarným a expresívnym problémom.
Ďalším pozitívom bolo nádherné, horúce a slnečné počasie, ktoré umožnilo tvorcom pracovať najmä náročnou olejovou technikou – olejomaľby, ktoré sme vytvárali v tôni sýtych a listnatých stromov posúvali zručnosti výtvarníkov do roviny experimentovania. Ďalší účastníci tvorili svojím obľúbeným kresbovým materiálom – suchý pastel, kresba perom a tušom, ktorá bola následne kolorovaná akvarelom, či používali sa tradičné nástroje – ceruza, uhlík a rudka. Slnečné počasie prispelo aj k tomu, že diela skôr dokázali uschnúť, a tak časový priestor, ktorý je nevyhnutný pri tvorbe technologicky náročnejšej práci bol vyplnený na maximum.
Výtvarníčky z Poľska sa pustili do tvorby našej krajiny a jej zátiší v prostredí Sigordu aj technikou akryl, maľovali alla prima, čo je spôsob práce tvorby obrazu na tzv. jeden „dych“, povedané veľmi uvoľnene. Veľmi vďačnou výtvarnou technikou bola aj maľba akvarelom.
Hodnotenie lektorkou...
Výtvarnú činnosť nemožno vyhodnocovať cez nejaké tabuľkové systémy, no vždy tu padne dobre každému slovo, ktoré povzbudí výtvarníka a tvorcu. Výtvarníci, ktorí nemajú výtvarné vzdelanie majú často viacej odvahy experimentovať, často sa neboja kombinovať a realizovať spontánne určité nápady a myšlienky. Výtvarníci, ktorí už majú určitú formu výtvarného vzdelania za sebou, tak tí sú azda opatrnejší. No neistota, ktorá sa snúbi s tvorcom je u všetkých rovnaká. Často ide o neistotu, ktorá vzniká počas dojmov z tvorby iných, niekedy je to neistota pri použití ešte neznámeho výtvarného nástroja a materiálov, no najčastejšia neistota je vo výtvarníckom srdci, kedy to vytvorené neprestajne porovnávame s tým, čo sme vlastne vytvorili, a čo sme pôvodne chceli. S takýmito ťažkými a duchovnými polemikami aj neistotami sa samozrejme stretneme aj dielach životopisných a monografických informácií o starých tvorcoch, ak si prelistujeme aspoň jedny Dejiny výtvarného umenia.
Nemožno sa však naučiť maľovať všetko, ale možno nadobudnúť určité ľudské štádium výtvarnej tvorby v živote človeka. Dokážeme už využívať možnosti v tom, že ona tá „výtvarná tvorba“ má predsa len vysoký účinok nielen na diváka, ale aj na samotného tvorcu, ktorý sa týmto spôsobom usiluje dotvárať umeleckú hodnotu, hoci len čiastočne, celej kultúry Slovenska. Týmto spoločným a kreatívnym záujmom o podobné aktivity, akými sú medzinárodné letné plenéry, sa v určitej podobe predstavuje aj v súčasnosti oblasť motivácie, čo je veľmi dôležité vo výchove a vzdelávaní mladých ľudí, pre ich výplň voľného času a aj duchovne obohatenie sa z umeleckej tvorby všetkých nás. Veľkou mierou prínosu je však aj komunikácia v sociálne a kultúrne odlišnej oblasti, či skupinách, ktoré tvoria zahraniční účastníci s rovnakým výtvarným zaujatím a kreativitou.
Medzinárodný letný výtvarný plenér na Sigorde sa skončil spoločnou výstavou diel na prístreší chatiek, ktoré nám dočasne poskytli priestory na ubytovanie aj tvorbu.
Zozbierané diela boli vytavené v rámci spoločnej medzinárodnej výstavy v priestoroch strediska a cela výstava trvala od 30. augusta do 6. septembra 2011.
V Prešove 12. septembra 2011
Metodička a koordinátorka Medzinárodného letného plenéru 2011: Anna Hirková
Lektorka a výtvarníčka: Mgr. Alena Sedláková, PhD.