HAČAVA.
(Z knihy : Osídlenie Košickej kotliny. Branislav Varsik. (1973)
Kap.5. Osídlenie pri hornom toku rieky Bodvy na území bývalej Turnianskej stolice.)
Hačava (maď. Falucska) leží už pri hornom toku potoka Háj a vznikla už vysoko v horách (dnešný kostol v Hačave leží vo výške 664 m ). Leží už v oblasti, kde sa hranice turnianskeho panstva stýkali s hranicami majetku jasovského kláštora a mesta Smolníka. Prvé obyvateľstvo, ktoré sem prišlo ešte v druhej polovici XIV.stor., bolo bezpochyby nemecké a prišlo sem zaiste ako banícke obyvateľstvo zo Smolníka. Roku 1409, keď kráľ Žigmund vymieňa hrad Turnu s príslušenstvom za hrad v Križevackej stolici v Slavónii, Hačava sa uvádza medzi príslušenstvom hradu Turny ako Wyfalu al. nom. Bodnarwagasa a hovorí sa o nej, že je prázdna, opustená (deserta).190 Roku 1409 patrila k turnianskemu panstvu aj iná Nová Ves, a to terajšia Turnianska Nová Ves, ktorá sa v tejže listine uvádya ako Wyfalu populosa, teda dedina zaľudnená. V inej listine kráľa Žigmunda vydanej tohože dňa (11. marca) 1409 sa Hačava uvádza už len ako Wyfalu deserta. 191a Roku 1410 sa Hačava uvádza ako Bognarvagasa alio nomine Vyfalu deserta. 191b Roku 1773 sa Hačava uvádza nemeckým názvom Bognarhey, 192 r.1786 Bagnerhay 193 a r.1808 Wagnerhau. 194 Totožnosť medzi dokladmi z r.1409 a 1410 a dokladmi z XVIII. a XIX. stor. je tu úplne jasná. Nemecký názov Wagnerhau značil teda Wagnerovu porubu a Wagner bol zaiste jej lokátorom. Aj novší maď. názov Falucska súvisí s pôvodným maď. názvom Ujfalu ( Wyfalu ) (Nová Ves, Ľ.D.), ale po znovuosídlení Hačavy v XV.stor. dostala dedina v dôsledku slabšieho osídlenia názov Falucska (zmenšenina) (dedinka, Ľ.D.). Z uvedeného je jasné, že Hačava bola už v XIV.stor. osídlená nemeckým obyvateľstvom a dostala nem. ľudový názov Wagnerhau, kým maď.oficiálny názov bol Ujfalu, ale r.1409 bola už prázdna. Prečo došlo k opusteniu dediny novým obyvateľstvom? Pri Medzeve sme sa už podrobne zmienili o tom, ako Karol Róbert r.1332 dal mestu Smolníku nové hranice do vzdialenosti dvoch míľ na všetky strany od mesta 195 a ako sa v dôsledku tejto novej donácie hranice Smolníka posunuli hlboko do horného povodia rieky Bodvy. Takto sa hranice Smolnika dostali priamo aj do susedstva turnianskeho panstva, ktorého hranice mali pôvodne teoreticky siahať až po prameň Hájskeho potoka, ale spomenutou donáciou dvoch míľ sa staré teoretické hranice skomplikovali. Boli to
Smolníčania, ktorí na základe nových hraníc dvoch míľ začali zasahovať až do oblasti horného toku Hájskeho potoka., začali tam rúbať lesy pre svoju banskú potrebu a na rúbaniskách už niekedy v 80. a začiatkom 90. rokov XIV. stor. začali aj osídľovať svoje obyvateľstvo, ktoré malo hľadať predovšetkým nové rudné bohatstvo. Územie pri hornom toku Hájskeho potoka (dnešnej Hačavy) bolo pre turnianske panstvo cez divoké Hájske údolie ťažko prístupné, a preto majitelia turnianskeho panstva spočiatku nejavili oň veľký záujem. No akcia Smolníčanov musela ich pobúriť a nedovolili Smolníčanom rúbať les pri hornom toku Hájskeho potoka. Svedčí o tom mandát kráľa Žigmunda z r. 1392, ktorým nariaďuje Jurajovi z Turny n.Bodvou, aby neznepokojovali mešťanov a hostí zo Smolníka pri užívaní ich lesov. 196 Bezpochyby za týchto vzájomných bojov o hraničné medze medzi majiteľmi turnianskeho panstva a mesta Smolníka boli noví osadníci z Hačavy vyhnaní a r.1409 bola Hačava (Wyfalu al.nom. Bodnarwagasa) opustená a prázdna (deserta). Že prví kolonisti museli byť bezpochyby baníkmi, nasvedčoval by aj chotárny názov Baniská (Banyiszka) na území Hačavy, 197 ktorý je snáď pozostatkom dolovacích pokusov prvých osídlencov.
Po vymretí majiteľov turnianskeho panstva r.1406 a po výmene tohto panstva kráľom Žigmundom r. 1409 spory o chotárne medze turnianskeho panstva načas utíchli, ale v 30.rokoch XV.stor. vypukli v novej intenzite, najmä po smrti Pavla z Ezgedu, keď r.1436 pripadlo celé turnianske panstvo Štefanovi Šafárovi z Branča. Bol to najmä Štefanov syn Silvester, ktorý si začal počínať násilnicky voči svojim susedom, voči jasovskému kláštoru a mestu Smolníku. Z relácie Abaujskej (abovskej , Ľ.D.) stolice z 20.februára 1437 sa dozvedáme, že v apríli 1436 Štefan z Nádasdu a Ladislav z Hangonu, kapitáni Turnianskeho hradu s ich drienoveckým (Somody) mýtnikom Demjanom Therekom a s inými svojimi ľuďmi z Turny n. B. a z Dvorník zničili obnovené hraničné medzníky jasovského kláštora na území Debrade a práve tak to urobili aj na majetku zemanov z Drienovca. Okrem toho zaujali majere (predia) Šugov a Nehotateleke, ležiace na území jasovského kláštora a na lúkach týchto predií na príkaz uvedených kapitánov nimi usadení valasi už dlhší čas pásli, les ustavične vyrubovali a drevo popredali ľuďom z okolitých dedín. 198 Ďalej z relácie Abaujskej stolice zo 17.septembra 1438 sa dozvedáme, že koncom marca alebo začiatkom apríla 1438 valasi turnianskeho panstva Gregor Zolthyz a jeho 11 spoločníkov na príkaz svojich pánov zapálili les v chotároch Jasova, Debrade a Medzeva a ku koncu mája na lúkach uvedených obcí pásli svoje stáda. 199 Pri týchto sporoch sa výslovne neuvádza, že uvedení valasi boli z dediny Hačavy, ale niet nijakých pochýb o tom, že museli prebývať (aspoň v lete) v priestoroch dnešnej Hačavy, lebo len odtiaľ mohli spásať lúky v chotári Medzeva. Z mandátu kráľa Alberta z r.1439 určeného Štefanovi zvanému Šafár z Turny n. B. sa zasa dozvedáme, že Ján Donel, prísažný mesta Smolník si sťažoval pred kráľom, že Štefan zvaný Šafár (Saffar) z Turny n.B. so svojimi synmi Silvestrom a Vítom usadil nejakých svojich poddaných valachov (quosdam iobagiones vestros Wolochales) v ich lese zvanom Pekkengrund, ktorí urobili veľké škody tak v lese, ako aj na lúkach. 200 Ďalej sa dozvedáme, že aj kráľ Ladislav V. r. 1453 a 1455 zakazuje Silvestrovi z Turny n.B., aby si svojvoľne počínal voči smolníckym mešťanom. 201 Z tohto vidieť, že páni turnianskeho panstva už v prvej polovici XV.stor. usadzovali valachov na svojich majetkoch pri hornom toku Hájskeho potoka a dali tak podnet k novému osídleniu Hačavy.
Nová dedina Hačava musela sa teda začať zaľudňovať už v XV.stor. , ale prvý raz sa z písomných dokladov o nej dozvedáme až z r.1546, keď sa hovorí o hraniciach dediny Medzeva a Debrade zo strany hradu a mestečka Turny n.B. a konkrétne dediny Hája (Ay) a Hačavy (Falwchka). 202 Hačava sa uvádza potom aj vo fasii z r.1559. 203 V portálnych súpisoch Turnianskej stolice z r.1567 a 1578 sa Hačava neuvádza, ale uvádza sa v súpise domov Turnianskej stolice z r. 1598 (Faluchka). Roku 1598 bolo v Hačave okrem richtárskeho domu 16 obývaných domov a 5 opustených . Richtárom bol vtedy Joannes Kys Laczko a ďalšie hlavy rodín mali tieto os.mená : Kys, Totth (3), Deme, Adam, Marus, Torsa, Nagy Laczko (3),Santha (3), Sebastyén, Myko. 204 Aj keď tieto osobné mená sú v tomto súpise značne pomaďarčené, niet nijakých pochýb, že to boli ľudia zväčša slovanského pôvodu a zaiste už vtedy rozprávali zmiešanou rečou rusínsko-slovenskou. Autor súpisu bol zemanom maďarskej národnosti, ktorý k os.m. Laczko pridal aj prívlastok v maďarskej reči Kys, Nagy, ktoré museli byť prezývky týchto ľudí a zaiste aj niektoré ďalšie prezývky boli takto prispôsobené. Roku 1598 uvádzané opustené (prázdne) domy v počte 5 svedčia o tom, že dedina musela byť osídlená už dlhší čas predtým. Bola to však dedina pastierov-valachov a nebolo tu zaiste toľko oráčin, aby boli zadelené do sesií.
Roku 1715 bolo tu 9 poddaných a z nich malo 5 slovanské mená: Fedor, Helczmanyovsky (r.1720 už maďarizované Helczmany), Koleszár, Odormanko (r.1720 Hodormanko), Spák ; ďalej 3 mali maď.os.m.: Fejedelem, Fekete, Magyar a 1 os.m. bolo neistého pôvodu: Gabor. 205 Len pri os.m. Magyar ide bezpochyby o človeka maďarského pôvodu, kým pri takom nezvyklom os.m., ako je Fejedelem, môže ísť aj o označenie valaského vojvodu. Medzi rokmi 1598 a 1715 počet obyvateľstva teda značne poklesol a vidíme dokonca, že r.1715 sú tu už aj nové osobné mená. Toto si treba vysvetliť tak, že z Hačavy sa sťahovali ľudia do vyľudnených, južnejšie položených a úrodnejších dedín a na ich miesta zasa prichádzali ľudia z valaských gréckokatolíckych dedín zo severu, najmä zo Spiša, ako na to poukazujú už r.1715 os.m. Helcmanovský (z Helcmanoviec) a Odormanko – Hodormanko, pochádzajúci zaiste z Hodermarku. Od roku 1715 bol tu však nový prílev obyvateľstva a na konci XVIII.stor. bolo tu už 51 hláv rodín, z ktorých absolútna väčšina má slovanské osobné mená (slovenské a rusínske) a medzi nimi sú aj tieto : Hodermarczky, Poraczkj, Toriszko, Vernár, Patsai, 206 teda ľudia pochádzajúci z Hodermarku, Poráča, z Torysiek, z Vernára a z Pače. Vidieť teda, že do Hačavy sa sťahovalo predovšetkým grécko-katolícke obyvateľstvo z pôvodných valašských dedín. Podľa lexikonu z r.1773 rozprávalo sa tu rusínsky a slovensky a bola tu vtedy grécko-katolícka fara a grécko-katolícky kňaz. 207 Pre grécko-katolícke náboženstvo ju niektorí autori lexikonov uvádzajú ako rusínsku (rusňácku) dedinu, ako to robí Korabinsky r.1786 208 a Fényes r.1851. 209 Podľa dotazníka z r. 1864-1865 vyplneného v samej dedine Hačave sú obyvatelia ruskej viery, ale slovenského jazyka. 210 Podľa uhorského sčítania ľudu z r. 1900 bolo tu zapísaných 88 % obyvateľstva za Slovákov. 211
Hačava sa v dokladoch uvádza takto: r.1409 Wyfalu al.nom. Bodnarwagasa,212 r.1410 villa Bognarvagasa alio nom. Vyfalu deserta,213 r.1476 Bodnarwagasa alio nomine Wyfalw deserta,214 r.1546 poss. Falwucska, Faluczka,215 r.1559 Falucska,216 r.1598 Faluchka,217 r.1773 sloven. Hacžawa, maď. Falucska, nem. Bognerhey,218 r.1786 sloven. Hačsawa, maď. Falucschka, nem. Bagnerhay,219 r.1808 sloven. Hačawa, maď. Bodnárvágas vel. Falucska, nem. Wagnerhau,220 maď Bodnárvágás,221 r.1851 sloven. Hacsava, maď. Falucska,222 r.1903 sloven. Hačava (Vieska), maď. Falucska,223 r.1919 sloven. Hačava, tiež Vieska, maď. Ájfalucska,224 r.1930 Hačava.225
Uviedli sme už, že Hačavu osídlili koncom XIV.stor. Nemci a že dostala vtedy nemecký názov , ktorý sa zachoval u okolitého nemeckého obyvateľstva až do XIX.stor. Nemecký názov sa uvádza takto: r.1773 Bognerhay, r.1786 Bagnerhay a r.1808 Wagnerhau a okrem toho sa zachoval pôvodný nem.názov z r.1409 aj. v maď. podobne ako Bodnarwagasa a z r. 1410 ako Bodnarvagasa a k r. 1808 Bodnárvágas, Bognárvágás. Z toho vidieť, že pôvodný nem.názov bol Wagnerhau, z čoho vznikli dialektické nem. formy Bagnerhay a Bognerhay. Maď. názov Bodnarwagasa z r.1409 tiež zodpovedá nemeckému názvu. Nem. hau sa v maď. reči prekladalo ako vágás (do slovenčiny ako poruba) a z nemeckého názvu Wagner sa vyvinul prirodzeným spôsobom názov Bognár a Bodnár v maďarčine. Lumtzer a Melich uvádzajú , že maď.slovo bognár (kolár) je prevzaté z nem. Wagner (kolár), pričom poukazujú na to, že koncovka v tomto slove (-ár) vznikla čiastočne v dôsledku analógie vokálnej harmónie a čiastočne v dôsledku analógie s inými slovami končiacimi sa na –ár, ako napr. slovo bodnár (bednár), pochádzajúce zo slovanského slova. 226 Nemecká spoluhláska w prechádzala v prevzatých slovách v maďarčine ako b (napr. nem. bleiweiss – maď. plajbász: nem. federweiss > maď.féderbajcz a pod.). 227 Teda aj z názvu Wagner (Wogner) sa v maďarčine mohol vyvinúť názov Bognár. Konečne v maďarčine mohlo dôjsť aj k zámene Bognár – Bodnár, ako sa to stalo v tomto konkrétnom prípade. Podotýkame, že v maď. dedine Háj sa zachoval chotárny názov Bodnárka,228 ktorý je zaiste upomienkou na pôvodný názov Bodnárvágása. Je to však čisto maďarský názov a nie slovenský názov, ako sa Petrov mylne domnieval,229 lebo koncovka -ka je tu maďarskou zmenšeninou , ako v názvoch Nádaska, Szalánczka a pod.
Hačava dostala svoj maďarský názov Ujfalu na konci XIV.stor. od obyvateľstva starších dedín na turnianskom panstve, osídlených vtedy už prevažne Maďarmi (Háj, Turna n.B. a pod. ).
Keď po vyľudnení Hačavy prišiel do dediny nový slovanský valašský element, dedina dostáva aj svoj slovenský názov Hačava a v maďarčine sa mení jej názov na Falucska (dedinka), keďže bola slabo zaľudnená.
Názov Hačava dostala od slovanského obyvateľstva a je zaiste slovanského pôvodu. Dedina Hačava so slovenským obyvateľstvom je aj v Malohonte (južne od Tisovca), ktorá má r. 1808 sloven. názov Hačawa a maď. Hacsava.230 Názov Hačava pochádza najpravdepodobnejšie od slovan. slova hať. (starosl.gatь). V Gemeri pri potoku Blh (južne od Uzovskej Panice) bola už v stredoveku dedina Hač, ktorá sa v dokladoch z XV.stor. uvádza ako Hach, Haach.231 ale neskôr vyhynula a r. 1808 sa už pripomína ako predium pod maď.názvom Hácsi.232 keďže najbližšie jej okolie bolo už vtedy maďarské. Názov dediny Hač nemožno vysvetliť z maďarčiny a niet nijakých pochýb, že pochádza od slovenského hať. Dedina sa prvý raz pripomína len r. 1412 233 a Maďari jej názov nemohli prevziať so spoluhláskou g (teda zo slova gatь ). Vieme, že slovanské mäkké ť mohlo prejsť do maďarčiny ako č (napr sъręťa > szerencse-(šťastie), lęťa > lencse, šošovica),234 ale aj v samých slovenských dialektoch mohlo mäkké ť znieť viac ako č (napr. názov pustatiny Hatiny – maď. Hetény zaznamenal Lipszky r. 1808 slovenským ľudovým názvom Hačiny).235 Názov Hačavy môže teda pochádzať od slovan.slova hať s bežným sufixom –ava.
V Čechách sú miestne názvy Černá Hať, Syrová Hať, Hatě (2 razy). Jedna z dedín Hatě sa pôvodne (v XIV.stor.) nazývala Hačky (Haczki), čo podľa Profousa bol dialektický tvar pre m.n. Haťky, ale časom sa dedina zväčšila a bola nazývaná základným názvom Hati, novšie Hatě. Pri výklade tohto názvu Profous cituje Gebauera, podľa ktorého staročeské hať je „křovina , pozemek v místě křovinatém, cesta v místech bažinatých upravená z otepí křoví nebo kulatého dříví“ (Gebauer, Slovník staročeský, 407). Profous cituje aj Sedláčka , ktorý o tomto slove píše: „Hať je vlastne most učiněný z otýpek přes mokré dno, ale přenáší se i na dno tak, že se říká mokrým porostlinám také hať, hati, hatě, hačky, hatče“ (Sedláček, Snúška starých jmen, 9). 236 Aj dedina Hač a obe dediny Hačava na Slovensku ležia pri potokoch a výklad ich názvu zo slova hať je teda možný.
Iný výklad pôvodu názvu Hačava je možný aj z východoslovenského slova hače (žriebä).237 Je možné, že tam začas chovali (pásli) žriebätá a názov dediny by bol teda obdobou vzniku m.n. Konská (okres Lipt.Mikuláš, Žilina), Konské (okr. Martin) a Kobyly (okr.Bardejov). Treba konštatovať, že prúd valašskej kolonizácie z východného Slovenska zasiahol veľmi silne už v XV. Stor. aj v Gemeri a Malohonte a teda názov dediny Hačava v Malohonte nemusí byť vyňatý z tohto výkladu. Predsa však skôr sa prikláňame k výkladu pôvodu názvu Hačava od slova hať.
Nakoniec podotýkame, že Niederle r.1903 uvádza pre Hačavu aj druhý sloven. názov Vieska a z Niederleho bol tento názov prevzatý aj do Soznamu miest na Slovensku z r.1919. Ide tu však o doslovný preklad maď. názvu Falucska a nemáme iných dokladov, či slovenský ľud tento názov používal. Czambel vymenúva všetky dediny na Východnom Slovensku odvodené od slova ves,238 ale, bohužiaľ, Turniansku stolicu a s ňou i Hačavu už nepojal do svojho spracovania. V štátnom lexikone obcí z r. 1930 vystupuje Hačava už len pod názvom Hačava.239
Bodoka (pustatina)
K Hačave dnes patrí aj osada Bodoka (maď. Bodókapuszta), ktorá leží v kotline pri hornom toku rieky Bodvy. O toto územie sa bojuje medzi pánmi turnianskeho hradu a smolníckymi mešťanmi už v prvej polovici XV.stor. Roku 1439 si sťažoval Ján Donel, prísažný mesta Smolníka pred kráľom, že Štefan zvaný Šafár (Saffar) z Turny n.B. so svojimi synmi Silvestrom a Vítom usadil nejakých svojich poddaných Valachov v ich lese zvanom Pekkengrund, kde narobili veľké škody tak v lese, ako aj na lúkach.240 Ide tu bezpečne o územie pri hornom toku rieky Bodvy, lepšie rečeno ešte o územie Vrchu Bodvy, maď. označované termínom Boldwafew. Nasvedčuje tomu aj sám nem. názov Beckengrund, značiaci v preklade majetok v kotline. Roku 1448 sa zase dozvedáme o sťažnosti zo strany jasovského prepošstva, že Silvester z Turny n.B. v predošlých rokoch obsadil predium zvané Vrch Šugova (Swgoffw), ako aj lesy zvané Vrch Bodvy (Boldwafw), ba zaujal aj ich hámre spolu s lúkami a rybníkmi,241 ktoré prislúchali k uvedenému prediu. Lesy Boldwafw treba už stotožniť s územím Bodoky.
Keď sa na začiatku XIX.stor. začíname dozvedať z dokladov viac o tomto území, ktoré už vystupuje v tých časoch ako osada (pustatina) Bodoka, patrí do chotára obce Hačavy a tým aj do Turnianskej stolice. Roku 1808 bola tu huta na roztápanie železa.242 Aj r.1893 patrí pustatina Bodoka do Hačavy.243 Roku 1930 tu bolo 5 domov a 15 obyvateľov.244
Bodoka sa v dokladoch uvádza takto: r. 1439 Pekkengrund,245 r.1448 silva Boldwfaw,246 r.1808 maď. Bodoka,247 r.1851 maď. puszta Bodoka,248 r.1893 maď. Bodóka puszta,249 r.1913 maď. Bodókapuszta,250 r.1919 sloven. Pusta Bodoka,251 r.1930 sloven. Bodoka.252
Maď. názov Bodóka je slovanského pôvodu a pochádza z pôvodného Bodovka. Tento názov mohol vzniknúť len u slovanského obyvateľstva Hačavy a súvisí zaiste s menom rieky Bodvy. Hačavčania túto svoju osadu v oblasti pri prameňoch rieky Bodvy označovali názvom Bodovka (ide tu o zmenšeninu). Tým, že v novších časoch bola tu huta a národnostne zmiešané obyvateľstvo, získal tu prevahu maďarský názov Bodóka, od ktorého pochádza aj dnešný oficiálny sloven. názov Bodoka.
*************************************************************************
Ľ.D. – Poznámky k textu - vysvetlenie niektorých pojmov :
Lokátor
(zdroj – stránka obce Vyšná Rybnica - http://www.zsvr.szm.com/ )
Šoltýs - Zakladateľ, sprostredkovateľ osídlenia /lokátor/ dedín na nemeckom a valašskom práve. Pri kolonizácie na valašskom práve sa nazývali tiež kenéz. Na základe písomnej zmluvy so zemepánom získali na založenie novej alebo osídlenie starej, spustnutej osady výsady, ktoré im zabezpečovali výhodné majetkové pomery a dedičné richtárstvo s určitou súdnou a správnou právomocou. Boli výkonnou zložkou medzi zemepánom a poddanými. Od konca 17. storočia pojmom šoltýs označovali aj richtárov, ktorí nemali nijaké výsady. Po urbárskej regulácii za Márie Terézie inštitúcia šoltýstva úplne zanikla.
(zdroj - http://cs.wikipedia.org/wiki/Lokátor )
Lokátor byla osoba, která ve středověku prováděla lokaci. Byla tedy pověřena založením vsi či města. Povinností lokátora bylo najít lidi ochotné se v novém sídlišti usadit, zastupovat je a zorganizovat veškerou činnost související bezprostředně se vznikem osady (přesun osadníků, vyměření polností, vyklučení lesa atd.).
Před samotným osídlením byly mezi lokátorem a majitelem dohodnuty podmínky osídlení (tj. práva, povinnosti, donace, právní status osidlovaného místa), zároveň byly přesně stanoveny i povinnosti lokátora, jeho odměna, resp. tresty pro případ nesplnění smlouvy. Těchto smluv se nedochovalo mnoho, proto se má zato, že velká část takovýchto dohod byla provedena ústně. Lokátor ručil za splnění této smlouvy jak osadníkům, tak majiteli.
Odměnou za provedenou práci byly obvykle pozemky, se kterými mohl volně disponovat, v některých osadách získal nižší soudní pravomoc, resp. (dědičný) úřad rychtáře. Někdy se stávalo, že lokátor, který získal již rychtářskou hodnost v jedné vsi, byl pozván vysadit osadu další.
Lokátoři pocházeli z různých sociálních skupin, mohli to být drobní feudálové, měšťané, duchovní nebo i poddaní. Společné pro tyto podnikatele bylo, že museli být schopni vložit do podniku značný obnos v hotovosti.
( zdroj – Ivan Pop : Malé dejiny Rusínov )
...............
Donácia
(http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=don%C3%A1cia)
vo feudálnom zriadení udelenie majetku za vojenské, politické al. úradnícke zásluhy;
(zdroj –
http://referaty.atlas.sk/odborne-humanitne/pravo/37561/donacna-a-urbarialna-sustava )
Donačná sústava.
Pod donačnou sústavou rozumieme súhrn predpisov a právnych pomerov vzťahujúcich sa na šľachtické donačné majetky, udelené na základe ius regii za určité zásluhy. Donačná sústava vznikla v dobe štátu patrimojného, keď najväčšia časť pôdy v štáte patrila panovníkovi. Donácie sa pôvodne poskytovali za tým účelom, aby sa obdarovaný dostal do pomeru podriadenosti a aby vykonával kráľovi vojenské služby. Od 15. stor. šľachtické stavy zavádzali obyčaj, podľa ktorej musel kráľ odúmrtné a z titulu nevernosti skonfiškované majetky znova darovať.
Donátorom, t.j. subjektom oprávneným k udeľovaniu donácii bol pôvodne len panovník, postupe aj kráľovná a palatín a za Hunyadyho aj gubernátor. Predmetom donácie mohli byť:
a)nehnuteľnosti
b)donačné práva
Pôvodne sa poskytoval údelný majetok čisto ako odmena za služby bez hmotnej protihodnoty, hovorilo sa mu čistý údel.
Formálnym spôsobom odovzdania majetku donatárovi bola statúcia (introdukcio).Účinky donácie boli tak v osobnom ako aj v majetkovom pomere. V pomere osobnom bola donácia pre donatára nobilitáciou, t.j. nadobudnutím šľachtictva. V pomere majetkovom znamenala donácia nadobudnutie donačného vlastníctva, ktoré bolo právom dedičným a to obyčajne v potomstve mužskom. Devolučnými titulmi, t.j. dôvodmi, na základe ktorých sa donačný majetok vracal naspäť panovníkovi boli: vymretie rodu a delikt nevery alebo zrady.
Prédium
(zdroj - http://www.zitava.sk/zitava/zitava.php?page_id=historia_predialisti_vrable1)
Latinské slovo prédium znamená gazdovstvo či majetok
Fasie
(fassio – latinsky)
(zdroj- http://www.pulib.sk/elpub2/FF/Sipko2/pdf_doc/16_3.pdf)
.... vydávanie písomných svedectiev o výpovediach, rozhodnutiach a dohodách stránok na ich žiadosť – tzv. fasií alebo dosvedčovacích či vyhlasujúcich listín (litterae fassionales). Fasiu možno podľa Bartala pod heslom litterae fassionales7 definovať ako „listinu, v ktorej niekto niečo vyznáva, priznáva; lebo v uhorskom práve je fasia vyhlásením vôle uskutočneným pred hodnovernou osobou alebo miestom“ (Bartal, 1901, s. 386). ...
Portálne súpisy
(Zdroj- http://www.geni.sk/supisy-urbare-a-scitania-obyvatelstva-ako-genealogicke-zdroje/ )
Portálny súpis je odvodený od slova „porta“ – brána. Sčítavali sa brány, ktoré viedli z dvorov hospodárskych usadlostí na cestu. Domov v prípade porty teda mohlo byť niekoľko, rovnako tak usadlíkov. V prípade takéhoto súpisu bola daňovou jednotkou porta.
Sesia, usadlosť
(Zdroj- http://www.fara.sk/liptovske_matiasovce/mix/slov.htm )
(lat. sessio, sedenie) Stará výmera poľnohospodárskej pôdy. Pojem sa používal ako synonymum usadlosti
help writing scholarship essays i72fyv
(GregoryVar, 5. 4. 2023 13:26)