Rada Európy ~ Inštitúcie ~ Výbor ministrov
RADA EURÓPY
VÝBOR MINISTROV
Odporúčanie Rec(2001)17
na zlepšenie ekonomickej situácie a zamestnanosti Rómov a kočovníkov v Európe
(Prijaté Výborom ministrov 27. novembra 2001, na 774. schôdzi zástupcov ministrov)
Výbor ministrov, podľa článku 15.b Štatútu Rady Európy,
Uvedomujúc si, že cieľom Rady Európy je dosiahnuť väčšiu súdržnosť medzi svojimi členmi, a že tento cieľ môže byť dosiahnutý konkrétne spoločným konaním v oblasti sociálnej súdržnosti;
Uznávajúc, že rozsiahle skupiny Rómov a kočovníkov v Európe trpia dôsledkami dlhodobej nezamestnanosti a chudoby, ktoré by mohli predstavovať hrozbu sociálnej súdržnosti členských štátov;
Všímajúc si, že pretrvávajúce problémy chudoby a nezamestnanosti sú výsledkom diskriminácie a sociálneho vylúčenia Rómov a kočovníkov a sú úzko späté s problémami v oblastiach ako bývanie, vzdelávanie, odborný výcvik a zdravie;
Uznávajúc, že trh práce nevytvorí Rómom a kočovníkom v blízkej budúcnosti mnoho pracovných príležitostí bez proaktívnych opatrení;
Uvedomujúc si, že ekonomické problémy Rómov a kočovníkov nemôžu byť prekonané, ak nebudú členské štáty považovať rovnosť príležitosti za prvoradú politiku na sprístupnenie trhu práce a príjmových aktivít;
Berúc do úvahy, že opatrenia zamerané na riešenie problémov Rómov a kočovníkov v oblasti zamestnanosti, ekonomickej činnosti by mali byť komplexné, založené na predpoklade, že zamestnanie je spojené s ďalšími faktormi, konkrétne s výchovno-vzdelávacími aspektmi a aspektmi výcviku, bývaním a bojom proti rasizmu a diskriminácii;
Berúc do úvahy, že skupiny Rómov a kočovníkov sú kultúrne odlišné v celej Európe, a že táto rôznorodosť by mala byť cenená a podporovaná na národnej a miestnej úrovni;
Berúc do úvahy, že uprednostnené by mali byť miestne aktivity a iniciatívy;
Berúc do úvahy, že sociálne práva sú neodlučiteľnou súčasťou ľudských práv uznaných v revidovanej Európskej sociálnej charte;
Berúc do úvahy Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín (ETS No. 157);
Berúc do úvahy Odporúčanie R (2000)4 Výboru ministrov členským štátom o vzdelávaní rómskych detí v Európe;
Berúc do úvahy Odporúčania 563 (1969) a 1203 (1993) Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, v ktorej sa spomínajú potreby výchovy a vzdelania Rómov v Európe;
Berúc do úvahy Rezolúcie 125 (1981), 16 (1995) a 249 (1993), a Odporúčanie 11 (1995) Kongresu miestnych a regionálnych samospráv Európy týkajúcich sa situácie Rómov v Európe;
Berúc do úvahy Všeobecné odporúčanie č. 3 Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii týkajúce sa rasizmu a diskriminácie Rómov v Európe;
Berúc do úvahy publikovanie knihy Gypsies and Travellers (Cigáni a Kočovníci) (1985), aktualizovanej v r. 1994 (Roma, Gypsies, Travellers, Council of Europe Publishing) (Rómovia, Cigáni, kočovníci, Vydavateľstvo Rady Európy);
Uvítajúc dokument pripravený skupinou špecialistov pre otázky Rómov s názvom "Ekonomické problémy a problémy zamestnanosti, ktorým čelia Rómovia v Európe" (MG-S-ROM(99)5rev2);
Berúc do úvahy "Memorandum týkajúce sa výcviku a usmernenia zamestnancov pracujúcich so znevýhodnenými menšinovými etnickými komunitami v oblasti služieb sprostredkovania práce", prijaté Európskym výborom pre migráciu,
Odporúča, že vlády členských štátov v realizovaní politiky zameranej na zlepšovanie ekonomickej situácie a situácie týkajúcej sa zamestnanosti Rómov a kočovníkov, by mali:
- byť vedené princípmi vytýčenými v prílohe tohto odporúčania;
- prostredníctvom vhodných kanálov dať do pozornosti toto odporúčanie zodpovedným verejným a súkromným orgánom vo svojich krajinách. Príloha
Hlavné zásady pre zamestnanosť a ekonomickú politiku týkajúcu sa Rómov a kočovníkov v Európe
I. Všeobecné princípy
1. Rómske komunity a organizácie by sa mali plne podieľať na procese vytvárania, realizovania a monitoringu programov a opatrení zameraných na zlepšovanie ich ekonomickej situácie a zamestnanosti.
2. Vlády by mali plne podporovať splnomocňovanie a vytváranie potenciálu v rómskych komunitách tak, aby sa zlepšila ich ekonomická situácia a na trhu práce.
3. Vlády by mali dlhodobo podporovať ekonomickú politiku a politiku zamestnanosti týkajúcu sa rómskych komunít.
4. Ústredné, regionálne a miestne inštitúcie by mali vytvárať pružné štruktúry a prístupy spolu s komunikačnými stratégiami prispôsobenými rozdielnym situáciám rómskych komunít.
5. Za účelom podporovania spojení a miestnych partnerstiev, dôraz by mal byť kladený na posilnenie koordinácie medzi príslušnými národnými, regionálnymi a miestnymi úradmi a Rómami a prorómskymi organizáciami. Vlády by sa taktiež mali uistiť, že medzinárodné organizácie, ktorých sú členmi umožňujú efektívnu spoluprácu a partnerstvo na národných a miestnych úrovniach v rámci ich programov pre Rómov.
6. Oblastné a miestne rozvojové stratégie by mali obsahovať jasné a konkrétne sady cieľov a pravidiel zameraných na rómske komunity.
7. Antidiskriminačná legislatíva by mala byť zefektívnená, berúc do úvahy, že Rómovia čelia tak priamej ako aj nepriamej diskriminácii. Mimovládne organizácie poskytujúce právnu pomoc Rómom by mali byť preto podporované.
8. Do boja proti diskriminácii by mohli byť zapojené kampane na zvyšovanie povedomia záujemcov o zamestnanie o právach na rovnaký prístup na trh práce. Taktiež by mali byť podporované informačné kampane týkajúce sa práv zamestnancov na pracovisku.
9. Účinnosť antidiskriminačných zákonov by mohla byť zvýšená prenesením dôkazného bremena na osobu, ktorá sa údajne dopúšťa diskriminácie.
10. Zhromažďovanie informácií o trhu práce by tam, kde je to právne možné a so súhlasom Rómov, malo plne rešpektovať ustanovenia Európskeho dohovoru o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov (ETS č. 108), aby sa tak predišlo ďalšej diskriminácii a vylúčeniu.
11. Inštitúcie by mali uznávať a legalizovať ekonomické aktivity vyvíjané Rómami a ich ekonomický prínos k vytváraniu príjmov.
II. Politika zamestnanosti a prístup na trh práce
12. Vlády by mali podporovať rovnosť príležitostí pre Rómov na trhu práce, obzvlášť prostredníctvom nediskriminačnej politiky a vhodného prístupu zo strany národných služieb pre sprostredkovanie práce.
13. Tam, kde existujú, národné plány činnosti pre zamestnanosť, by mali venovať osobitnú pozornosť problémom trhu práce týkajúcich sa Rómov a zaviesť konkrétne opatrenia na zlepšenie ich situácie.
14. Zloženie ústrednej vlády, regionálnej a miestnej verejnej správy, by malo odrážať štruktúru komunít, ktorým táto slúži, nevynímajúc Rómov.
15. Zamestnávanie Rómov na všetkých úrovniach verejného sektora, by preto malo byť podporované a mali by byť zakladané partnerstvá s miestnymi Rómami s účelom poskytnúť im výcvik spojený s prácou. V prípade potreby, by sa mali vyvinúť stratégie na zlepšenie potenciálu zamestnania Rómov prostredníctvom výcviku vo všeobecných zručnostiach.
16. Ústredné, regionálne a miestne inštitúcie, by mali využiť svoju právomoc na dosiahnutie podobných cieľov v súkromnom sektore, napr. v oblasti pracovno-právnych opatrení, by sa úľavy na dani mohli byť poskytovať tým zamestnávateľom zo súkromného sektoru, ktorí Rómom ponúknu pracovnú skúsenosť a možnosti umiestnenia.
17. Výnimočný dôraz by sa mal klásť na poskytovanie príležitostí rómskym ženám pri vstupe na trh práce a na získanie prístupu k príjmovým aktivitám a podnikateľským aktivitám, ktoré by ich zaujímali.
III. Príjmové aktivity
18. Vlády by mali odstrániť prekážky na vytváranie malých podnikov, aby umožnili rozvoj rómskych malých alebo rodinných spoločností.
19. Vlády by mali taktiež vytvoriť právny rámec pre sociálne organizácie, ktoré môžu často poskytnúť prostriedky integrácie v rámci trhu práce a ekonomickej integrácie pre vylúčené skupiny.
20. Rozvoj príjmových aktivít Rómami, by sa mal podporovať podľa nasledujúcich princípov: partnerstvá medzi rómskymi a nerómskymi mimovládnymi organizáciami, prístup zdola nahor k tvorbe politiky a programov, rozsiahla účasť všetkých zainteresovaných strán, rómska a nerómska spolupráca, rovnosť príležitostí pre mužov a ženy, skladanie účtov a transparentnosť.
21. Ústredné a miestne orgány štátnej správy a samosprávy by si mali uvedomiť, že Rómovia majú možnosti vytvárať príjem v oblasti výroby a poskytovania služieb (zahŕňajúc cestovný ruch, rekreáciu, kultúru, dopravu, odstraňovanie škôd na životnom prostredí, nové aspekty recyklácie a likvidácie odpadu, poľnohospodárstvo a živočíšnu výrobu atď.).
22. Vlády by mali podporovať zakladanie sprostredkovateľských štruktúr pre iniciatívy na miestnej úrovni tým, že poskytnú pomoc v prieskume a hodnotení miestnych potrieb a zdrojov, vo vytváraní projektov a spravovaní obchodných iniciatív.
23. Štátne orgány by mali ponúkať podnety a nabádať, aby podniky verejných služieb podpisovali zmluvy s rómskymi podnikmi na poskytovanie služieb.
24. Ústredné a miestne inštitúcie by mali podporovať zavádzanie a rozvoj miestnych výmenných a obchodných systémov, úverových inštitúcií a iných alternatívnych finančných nástrojov.
25. Miestne inštitúcie a mimovládne organizácie by mali byť podporované vo vytváraní pevných prepojení medzi priemyslom a rómskymi projektmi, či na regionálnej alebo národnej a na európskej úrovni.
26. Prístup rómskych obchodných organizácií na zahraničné trhy spoluprácou s organizáciami spravodlivého a solidárneho obchodu (fair trade / commerce équitable) by mal byť podporovaný.
27. Vlády by mali zaručovať spravodlivý podiel Rómov vo všetkých privatizačných procesoch, napr. umožnením efektívneho a právneho prístupu k pôde pre poľnohospodárske aktivity zriadením komunitných pôdnych fondov.
IV. Finančné nástroje
28. Vlády by sa mali nabádať k tomu, aby poskytovali dlhodobú finančnú podporu pre rozvoj Rómov a programy vytvárajúce príjem.
29. Finančné stratégie by mali zahŕňať podporu rómskych a prorómskych organizácií pôsobiacich v oblasti zamestnanosti a príjmových aktivít na miestnej, regionálnej, národnej a medzinárodnej úrovni.
30. Členské štáty by sa mali zúčastňovať na bilaterálnych a multilaterálnych výmenách a európskych a medzinárodných rozvojových programoch zameraných na Rómov v stredoeurópskych a východoeurópskych krajinách (a kde je to možné, mali by na ne finančne prispieť).
31. Ústredným a miestnym agentúram by mali byť poskytnuté potrebné právne a finančné prostriedky na podporu rozvoja iniciatív v rómskej komunite.
32. Medzinárodné dotačné kanály ako Európska únia, Svetová banka, Rozvojová banka Rady Európy, Pakt stability pre juhovýchodnú Európu a Rozvojový program Organizácie Spojených národov hrajú dôležitú úlohu v poskytovaní zdrojov, zahŕňajúc granty a pôžičky pre nové opatrenia a programy. Dotačné projekty by mali podporovať rómsku účasť, spoluprácu medzi vládou a občianskou spoločnosťou, decentralizáciu verejných administratívnych sektorov a poskytovanie služieb mimovládnymi organizáciami. Dotačné kanály by taktiež mali do svojich podmienok zaviesť pružnosť, aby napomáhali rozvoju programov a príjmových aktivít v komunitách.
V. Výcvik a vzdelávanie
33. Vlády by mali zaviesť pozitívne motivujúce opatrenia ako granty a poradenstvo, aby mladých Rómov povzbudili ukončiť ich stredoškolské vzdelanie a navštevovať inštitúcie vyššieho vzdelania alebo, aby sa vyučili. Taktiež by mali uvažovať o spôsoboch zlepšenia nízkych úrovní kvalifikácie a podieľania sa Rómov na vyššom vzdelaní.
34. Mal by sa podporovať antidiskriminačný výcvik osôb zapojených do rozhodovania o náboroch v súkromnom a verejnom sektore a v národných službách zamestnanosti. Výcvik by mal byť kombináciou informácií týkajúcich sa štátnych záväzkov a vhodných postupov vo vládnej politike a politike spoločnosti s ohľadom na rovnaké zaobchádzanie.
35. Rómska kultúra a identita by mali byť zavedené ako nedeliteľná súčasť osnov a realizovania odborného vzdelávania, napr. systém akreditácie by mal byť vyvinutý pre zručnosti v tradičných remeslách a odvetviach a považovaný za ekvivalentné oficiálnym kvalifikačným štandardom.
36. Programy odborného výcviku pre Rómov by mali zodpovedať miestnym alebo regionálnym potrebám, napr. zlepšeniu rómskych osád a pracovným príležitostiam. Prednosť by mala byť daná výcviku spojenému so zamestnaním a rozvoju produktov. Prieskum trhu by mal byť súčasťou výcviku.
37. Programy týkajúce sa zamestnanosti (taktiež nazývané ako verejno-podporné programy) zahŕňajúce výučbu zameranú na gramotnosť dospelých by mali ako neoddeliteľnú súčasť ich koncepcie obsahovať rozvoj zručností a výcvik, aby pomohli zlepšiť dlhodobé pracovné vyhliadky účastníkov.
38. Inštitúcie by mali podporovať oceňovanie zručností a ekonomické prínosy rómskych komunít (pozri odsek 11).
39. Vlády by mali zriadiť kvalifikačné programy v oblasti nových technológií a poznatkov zamerané na mladých Rómov.
40. Ústredné a miestne orgány by mali podporovať pre Rómov výcvik miestnych vedúcich osobností zahŕňajúci ekonomické, obchodné a manažérske aspekty.
VI. Informácie, výskum a hodnotenie
41. Rómom by mali byť poskytnuté informácie o ich právach a povinnostiach v oblasti zamestnania, o rôznych formách pomoci správnych orgánov a o fungovaní systémov sociálnej pomoci. Také informácie, ktoré by boli poskytované orgánmi verejnej správy v spolupráci s mimovládnymi organizáciami, by mali napomáhať sociálnej a ekonomickej integrácii Rómov.
42. Členské štáty by mali podporovať malé inovatívne projekty a výskum, aby získali miestne odpovede na miestne potreby používajúc miestny potenciál v spolupráci s vhodnými orgánmi a jednotlivcami.
43. Opatrenia a programy na rozvoj trhu práce a ekonomiky by mali byť starostlivo monitorované a hodnotené. Hodnotenie ich vplyvu na rómske komunity by nemalo byť obmedzené len na obchodný úspech, ale malo by taktiež brať do úvahy širší zmysel pre rómske komunity.
44. Jasné stanovenie cieľov a určenie hodnotiacich postupov sú dôležitými faktormi v posudzovaní úspechu programu. Tieto súčasti by mali byť zahrnuté do fázy vypracovávania programov.
45. Príklady dobrej praxe a úspešných nástrojov by sa mali dokumentovať a vnútroštátne a medzinárodne rozširovať.
Preklad do slovenčiny/Translation into Slovak by
Združenie mladých Rómov na Slovensku (Association of Young Roma, Slovakia)
Redakcia prekladu/Edited by:
Informačná kancelária Rady Európy v Bratislave Information Office of the Council of Europe in Bratislava
Február 2008
|