KNIHA - Náčrt dejín sociálnej práce (Mgr. Jana Levická) - 1. časť
Mgr. Jana LEVICKÁ
Náčrt dejín sociálnej práce
© SAP-Slovak Academic Press 1999
ISBN 80-88908-29-9
ÚVOD
Sociálna práca, ktorá bola v našej spoločnosti takmer polstoročia vnímaná ako administratívna činnosť, vykonávaná prostredníctvom orgánov miestnej štátnej správy, sa v poslednom desaťročí dostala do popredia záujmu nielen našich občanov, ale aj pedagógov, odborníkov a vedcov. Profesionáli pracujúci v oblasti sociálnej práce sa pokúšajú rýchle dobehnúť európsku sociálnu prácu a to nielen v oblasti jej praktickej realizácie, ale aj v oblasti prípravy odborníkov a v oblasti formovania poznatkov do uceleného vedeckého systému. Po roku 1990 postupne pribúdajúce práce nám dávajú nádej, že tak, ako tomu bolo v predchádzajúcich obdobiach, nadviažeme na európske poznanie, ktoré rozšírime o špecifiká slovenskej sociálnej práce.
Aby sme vôbec mohli hovoriť o vedeckosti v sociálnej práci, musíme, v podmienkach nám vlastných, dobudovať ucelený systém poznatkov sociálnej práce, ktorého súčasťou sú aj dejiny sociálnej práce.
Ucelené spracovanie dejín sociálnej práce si vyžiada ešte veľa mravenčieho úsilia. Je potrebné túto oblasť skúmať nielen s ohľadom na vlastné, slovenské dejiny sociálnej práce, ale aj na jej vývoj v kontexte svetového vývoja sociálnej práce, ale najmä je potrebné, opätovné spoznanie európskeho vývoja sociálnej práce.
“Náčrt dejín sociálnej práce” je tak úsilím o doplnenie formujúceho
sa systému u nás, novej vednej disciplíny - sociálnej práce.
Už zo samotného názvu vyplýva, že predložené dejiny nie
sú spracované vyčerpávajúcim spôsobom ani z časového, ani z
vecného hľadiska. K tejto forme “náčrtu dejín” prispela predovšetkým
akútna potreba aspoň strohých náznakov histonckého
vývoja tejto oblasti, ktorá je u nás podmienená niekoľkými
faktami.
Prvým z nich je potreba pochopenia vlastného vývoja, čo nieje
možné bez poznania aspoň základných historických faktov.
Druhým je potreba doplniť chýbajúce literárne pramene z oblasti
teórie sociálnej práce, ktorej súčasťou sú aj jej dejiny.
Tretím je potreba vzbudiť, najmä u mladých absolventov tohto
dnes už vysokoškolského študijného odboru, záujem o hlbšie
poznanie dejín sociálnej práce, ktoré by viedlo v budúcnosti k
ich ucelenejšiemu spracovaniu.
1. Teoretické vymedzenie dejín sociálnej práce
Dejiny sociálnej práce, ktoré by boli uceleným spracovaním historických faktov z oblasti sociálnej práce, sa v podmienkach slovenskej teoretickej základne tejto interdisciplinárnej oblasti ešte len začali spracovávať.
Ak sa chceme pokúsiť o doplnenie u nás zatiaľ strohých faktov
z histórie sociálnej práce, je potrebne určiť si pramene, z kto
rých budeme pri našej práci čerpať.
V tejto súvislosti môžeme hovoriť o užšom a širšom chápaní
samotnej sociálnej práce (Novotná,V.-Schimmerlingová,V.,
1991), ako vednej disciplíny, a tým aj o užšom, respektíve širšom
chápaní dejín sociálnej práce.
1.1. UŽŠIE CHÁPANIE DEJÍN SOCIÁLNEJ PRÁCE
Užšie chápanie dejín sociálnej práce predstavuje sledovanie
tých literárno-historických prameňov, ktoré sa zaoberajú spra
covaním sociálnej práce ako teoreticko-praktickej oblasti. To
znamená, tým obdobím, v ktorom už sociálna práca existovala
ako profilovaná teoreticko-praktická disciplína. V takomto chápaní sa potom súčasťou dejín sociálnej práce stávajú prvé teoretické práce a ich autori, vznik inštitúciií zameraných na výkon sociálnej práce, vznik sociálneho školstva,služieb a pod., čo by v praxi znamenalo začať spracovávať dejiny sociálnej práce až do druhej polovice 19. storočia.
1. 2. ŠIRŠIE CHÁPANIE DEJÍN SOCIÁLNEJ PRÁCE
V rámci tohto chápania môžeme do dejín sociálnej práce zahrnúťvšetky aktivity, ktoré sa nejakým spôsobom dotýkajú podstaty sociálnej práce v tom chápaní, ako ju definovala Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov (1988) a to ako
"činnosť, ktorá predchádza alebo upravuje problémy jednotlivcov,skupín, komunít, vznikajúce z potrieb jednotlivcov a spoločenských inštitúcií", respektíve tak, ako bola definovaná Asociáciou vzdelávateľov v sociálnej práci v SR (1998) a to:
"Sociálna práca je špecijická odborná činnosť, ktorá smeruje k zlepšovaniu vzájomného prispôsobovania sa jednotlivcov,
rodín, skupín a sociálneho prostredia, v ktorom žijú a k rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej zodpovednosti jednotlivcov s využitím
zdrojov a schopností osôb a s využitím medziľudských vzťahov a zdrojov poslcytovaných spoločnosťou. Je činnosťou v prospech klientov (jednotlivcov, rodín, skupín, komunít), ktorú môžeme charakterizovať pojmami "pomoc", "podpora", a "sprevádzanie".
Ak sa prikloníme k širšiemu chápaniu dejín sociálnej práce, zistíme, že materiálu pre vznik štúdie o dejinách
nášho odboru aj v rámci podmienok SR máme dostatok. Samozrejme, tak ako ostatné oblasti vedeckého poznávania, aj
sociálna práca vychádza z tých historických skutočností, ktoré ovplyvňovali vznik a vývoj ostatných spoločenských vied.
Veľa informácií môžeme napr. nájsť v už kvalitne spracovaných dejinách medicíny, psychológie, filozofie, sociológie,
špeciálnej pedagogiky, práva a pod.. V budúcnosti by bolo potrebné spracovať dejiny sociálne práce tak, aby obsahovali základné údaje z dejín sociálnej práce v európskom a celosvetovom kontexte a samozrejme vlastné, čiže slovenské dejiny sociálnej práce.
Predložené dejiny sociálnej práce majú byť náčrtom, prvým zachytením, ako aj naznačením možností budúceho rozvoja
tejto oblasti sociálnej práce. Je dôležité si tiež uvedomiť, že keby sme chceli písať o výsostne slovenských dejinách sociálnej práce, bola by práca značne oklieštená. Existencia Slovenska, ako samostatného štátoprávneho subjektu v podstate ešte ani len nezakladá predpoklad spracovania samostatných dejín. Slovensko však v rámci európskych štruktúr existovalo celé stáročia. Rodili sa na ňom zaujímavé osobnosti, vznikali mnohé potrebné inštitúcie. A tak, keď chceme písať o slovenských dejinách sociálnej práce, nesmieme zabudnúť na obdobie spoločnej existencie Slovenska v rámci Rakúsko - Uhorska ako aj na Československo, v rámci ktorého Slovensko existovalo od r. 1918 až do r. 1993 (s výnimkou tzv. samostatného Slovenského štátu). A to predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že mnohé sociálne inšitúcie, dotované štátom, vznikali z ekonomických dôvodov len v niektorej zo súčastí spoločného štátu a zabezpečovali služby pre celý štát, pre všetkých jeho občanov. Ucelená monografia z oblasti dejín sociálnej práce nebola zatiaľ v rámci bývalého Československa spracovaná. Počas existencie prvej ČSR sa síce Jesef Veselý svojím dielom "Pražské chudinství a lidumilství od nejstarších času" (1928) pokúsil o určité spracovanie dejín sociálnej práce, ako však už zo samotného názvu vyplýva, Veselého dejiny boli zamerané len naúzemie bývalého hlavného mesta ČSR - Prahy. Čiastočne je problematika dejín sociálnej práce spracovaná v monografii Novotnej a Schimmerlingovej: "Sociálni práce, její vývoj a metodické postupy" (1992), ako aj v niektorých článkoch publikovaných v tlači najmä po roku 1990. Ak sa chceme pokúsiť o spracovanie dejín sociálnej práce, musíme si okrem vymedzenia historických prameňov, z ktorých chceme čerpať, určiť aj samotný obsah sociálnej práce, čiže tú špecifickú náplň, ktorá sociálnu prácu ako oblasť vedeckého poznania robí čímsi osobitným, to čo ju vyčleňuje z masy ostatného spoločenskovedného poznania. Týmto špecifikom je vždy predmet vednej disciplíny, ktorý predurčuje jej obsahovú náplň.
1. 3. PREDMET DEJÍN SOCIÁLNEJ PRACE
Vychádzajúc z uvedených definícií sociálnej práce, môžeme pre potreby spracovania dejín tejto vednej oblasti vymedziť
predmet sociálnej práce nasledovne.:
Predmetom dejín sociálnej práce sú:
I. praktické činnosti, ktorými sa sociálna práca realizovala v minulosti, alebo tiež praktická sociálna práca, ktorú môžeme
rozdeliť do troch väčších celkov a to:
1. sociálna práca na úrovni charitatívnej činnosti, pričom máme na mysli obdobie náhodnej, neorganizovanej pomoci,
2. začiatok organizovanej pomoci - vznik spolkov, útulkov a pod.,
3. rozvoj organizovanej sociálnej práce, vzhľadom k organizovanosti zriaďovateľa alebo štátu, ktoiý túto pomoc zabezpečoval.
II. teoretické aktivity - práce, názory, školy a pod., ktoré sociálnu prácu posúvajú za rámec praktickej, aplikovanej disciplíny a dávajú možnosti vzniku sociálnej práce ako novej, vedecko- praktickej disciplíny, čiže sociálna práca ako
špecifická oblasť teoretického poznávania. Pričom teoretické práce sa zaoberajú jednak vzťahom spoločnosti
ako celku (reprezentovanom navonok štátom) a jej jednotlivých členov. Čiže pôjde o práce z oblasti sociálnej politiky,
spoločenských teórií, sociologických, ekonomických teórií a pod., ktoré ovplyňujú difúzny vzťah jednotlivca a spoločnosti.
Pramene teoretického poznávania pre oblasť sociálnej práce môžeme teda hľadať predovšetkým v:
1. v spoločenských teóriách, filozofii, právnych normách, ekonomických prácach - odkiaľ čerpá predovšetkým súčasná sociálna politika a sociálna legislatíva,
2. v sociologických, psychologických a pedagogických teóriách, zaoberajúcich sa problémami rodiny, jednotlivca a spoločnosti,
3. v prácach z oblasti medicíny, predovšetkým z oblasti sociálneho lekárstva.
Na tieto tri veľké skupiny prác nadväzujú vlastné teoretické práce, čiže teoretické práce, zaoberajúce sa teóriou, metódami,
dejinami, výskumom a pod. sociálnej práce. Z celej bohatej vedeckej činnosti ľudstva si pre oblasť dejín sociálnej práce, aby sme sa mohli aspoň pokúsiť o ich spracovanie, musíme vymedziť určitý okruh, ktorý budeme vo vývoji ľudského poznávania sledovať. Tento okruh vychádza zo samotného predmetu sociálnej práce.
Predmetom dejín sociálnej práce budú tak:
- aktivity zamerané na oblasť sociálnej politiky,
- iné teoretické a aplikované disciplíny ako napr. sociológia, psychológia, sociálne lekárstvo a pod., ktoré mali priamy vplyv
na rozvoj teórie sociálnej práce,
- aktivity súvisiace so zamestnanosťou, resp. nezamestnanosťou obyvateľstva,
- problematika občanov spoločensky neprispôsobených,
- sociálnoprávna ochrana občanov a kuratela,
- aktivity zamerané na zdravotne postihnutých občanov, starých ľudí,
- problematika rodiny a náhradnej rodiny,
- problematika podnikovej sociálnej práce,
- poistenectvo,
- príprava profesionálov, dobrovoľníkov,
- legislatíva a pod..
Z uvedeného nám je už teraz zrejmé, že takto široko stanovený predmet, teda aj obsah, sociálnej práce, nie je možné vyčerpávajúcim spôsobom spracovať v rámci jedinej monografie a to aj s ohľadom na skutočnosť, že sociálna práca ako odborná vedecká disciplína sa na Slovensku začala formovať až po r. 1990. Pre budúcnosť si musíme uvedomiť, že z historických prameňov by bolo potrebné preštudovať vplyv zákonodarstva a filozofických, ekonomických a iných teórii na rozvoj teórie sociálnej práce a teda aj na prijatie definície predmetu sociálnej práce. Je samozrejme, že v rámci rôznych prístupov k chápaniu sociálnej práce sa budú v literatúre objavovať aj rôzne definíciem predmetu sociálnej práce a tým aj rôzne pohľady na dejiny sociálnej práce.
Tak, ako to vyplýva z naznačeného, budeme dejiny sociálnej práce sledovať v ich dvoch základných líniách a to :
1. dejiny praktických činností, t.j. ako praktickú sociálnu prácu,
2. teoretické aktivity v oblasti sociálnej práce.
2. Praktická sociálna práca
Každá spoločnosť sa so svojimi slabšími, starými, chorými jedincami, alebo s členmi, ktorí sa nevedeli podriadiť platným spoločenským normám, vysporiadala vlastným spôsobom. Z rannej histórie ľudstva poznáme rovnako príklady, keď sa spoločnosť k chorým a starým chovala úctivo, ako aj opačne, keď majoritná spoločnosť bez problémov súhlasila s ich vytesňovaním na okraj spoločnosti, zotročovaním ba až s ich usmrcovaním. Humánne prístupy k slabším členom spoločnosti (či už išlo o oslabených jednotlivcov, alebo skupín z dôvodov ich zdravotného handicapu, ekonomickej situácie a pod.) viedli postupne ku vzniku starostlivosti o zmienené spoločenské minority, ako aj o jednotlivých členov spoločnosti. Informácie o starostlivosti jednotlivcov i určitých komunít sa nám v priebehu dejín, najmä v spojitosti s pomocou extrémne chudobným, chorým a umierajúcim, objavujú síce sústavne (čiže v priebehu celých ľudských dejín), ale historické záznamy sú sporadické. Tieto informácie môžeme v historických prameňoch nájsť najmä v spojitosti so zmienkou o významných osobnostiach, živelných pohromách, vojnách a podobne. Z dostupných zachovaných európskych prameňov sa oprávnene môžeme domnievať, že vývoj sociálnej práce prebiehal vo väčšine jej terajších štátoch obdobne.
2.1. SOCIÁLNA PRÁCA AKO NEORGANIZOVANÁ
FORMA POMOCI
Začiatky sociálnej práce v jej náhodnej neuvedomelej forme by sme v európskom kontexte našli predovšetkým v spojení s kresťanstvom, ktoré prinieslo myšlienky lásky a pomoci blížnemu. Praktická činnosť prvých kresťanov sa vyznačovala najmä starostlivosťou o chorých, o otrokov, starých a opustených, o siroty a pod.. Táto činnosť, ktorá mala vo svojich počiatkoch chrakter individuálnej, neorganizovanej pomoci, prerástla do jedného zo základných princípov kresťanstva. Rehoľné spoločenstvá, ktoré začali postupne vznikať po celej Európe sa vo svojej činnosti zaoberali aj charitatívnymi ošetrovateľsko-opatrovateľskými aktivitami vo vzťahu k sirotám, vdovám, odsúdeným a prenasledovaným. Práve kláštory ako prvé organizované spoločenstvá začali poskytovať pomoc aj zdravotne handicapovaným jednotlivcom. Svoj význam tu zohrala aj scholastická teológia, ktorá rozpracovala a rozšírila učenie o kresťanskej povinnosti hmotne prispievať na organizovanú účinnú pomoc postihnutým a chudobným, pričom sa zaslúžila tiež o osobnú účasť kresťanov na tejto činnosti. Zo svetových dejín môžeme uviesť niekoľko zaujímavých príkladov sociálnej starostlivost a to predovšetkým o osoby zdravotne postihnuté, chudobné a pod.. Napr. :
r. 238 p.n.l. - India - Ášoka zakladá vo Varani útulok pre tulákov, biednych a opustených, ktorí sem prichádzajú zomrieť,
mohli by sme hovoriť o jednom z prvých hospicov v histórii,
r. 330 - 337 n.l. - založil Zocitus v histórii prvý známy Dom pre mrzákov 337r.,
r. 358 n.l. - prvé záznamy o útulku pre slepcov v Cesarei,
3.- 4. storočie - sv. Pachomius, zriadil pri svojej pustovni ošetrovňu pre chorých,
4. stor. n.l. - Basil z Cézarey - zriadil útočište pre chorých v Kapadócii,
r. 651 - Paríž - vzniká nemocnica Hotel de Dieu,
9 stor. - Japonsko princ Hitoyasu (ktorý bol sám nevidiaci) ummožnil, aby nadaní nevidiaci mohli prejsť masérskym výcvikom, alebo aby získali kvalifikáciu učiteľa hudby a aby tak mohli túto činnosť vykonávať ako zamestnanie,
12. stor.- začiatok činnosti maltézskych rytierov,
r. 1 198 - bola schválená rehoľa trinitárov z histórie známych neúnavnou činnosťou pri vykupovaní zajatcov.