psici
ESTRÉLSKY PASTIERSKY PES
„CAO DA SERRA DA ESTRELA“ – to nie je len pes, to je „Životný štýl“...
Pre väčšinu budúcich majiteľov štvornohých priateľov - psíkov – nie je podstatné z akých predkov pochádzajú a koľko rokov sa vyvíjali a iné ďalekosiahle štatistiky.
Dôležité ale je aký sú dnes, ako vyzerajú, aký majú charakter a využitie.
Šľachtenie psov sa stalo vedou a čiastočne ľudským rozmarom, sprevádzaným módou. Výsledok je však nie vždy uspokojujúci. Príroda je skoro vždy silnejšia. Šľachtenie nových plemien psov podľa konkrétnych požiadaviek využitia čiastočne spôsobilo aj to, že už dnes je veľmi málo pôvodných plemien s typickými vlastnosťami a charakterom psa, bez civilizačných chorôb, degeneračných dedičných vád a reprodukčných obmedzení.
A práve takýmto pôvodným plemenom je aj CAO DA SERRA DA ESTRELA - portugalský pastiersky pes u nás registrovaný ako „Estrélsky pastiersky pes“ alebo vo svete „Estrela mountain dog“.
Po celé stáročia jeho pôvod strážilo Estrélske pohorie, ktoré sa nachádza priamo v srdci Portugalska a dosahuje výšku až 1500m. V tejto nádhernej nedotknutej prírode dnes už Estrélskeho Národného Parku, v často drsných podmienka sa dodnes zachovalo stále pracovne využívané „pastierske plemeno“ s veľkýn „P“.
Podľa dnešných štandardov je veľmi ťažké určiť čo sa vlastne od pastierskeho plemena očakáva. Je už veľmi málo miest na svete, kde svoje pôvodné schopnosti môžu využívať. A tak sa ich majitelia vrhli na ich športové využitie. Je to výborný spôsob na usmernenie ich nekonečnej energie, ktorú potrebovali na niekoľkodenné prechody horami so stádami, ale ich inštinkty boli obmedzené na hru...
Estrélsky pastiersky pes, dnes už jeden z mála pôvodných pastierskych plemien je naozaj všestranný. V minulosti a v jeho krajine pôvodu v Portugalsku dodnes, je využívaný hlavne ako pastiersky pes, ktorý je vystavený samostaným rozhodnutiam v naozaj nebezpečných a krízových situáciách. Veď musí vo dne, v noci ochrániť 150 členné stádo kôz a oviec pred vlkmi, medveďom a dnes aj zlodejom. Často ostáva na pastvine so stádom a svojou zodpovednosťou sám aj týždeň, kým ide pastier doplniť zásoby potravín do doliny. Teda nie celkom sám, vždy sú traja až štyria, veď proti svorke vlkov musí byť aj svorka ochrancov. Často bývajú aj niekoľko dní pre nich jedinou potravou hraboše a vtáky, ktoré si sami ulovia. Okrem zodpovednosti za stádo sa starajú aj o jeho pohodlie. Keď ovečka privedie na svet jahniatko, prvé minúty ho zohrieva práve Estrelák, aby ona nabrala sily. Aj v noci má dôležitú úlohu, zohrieva pastiera a v prípade nebezpečia ochraňuje aj jeho. V čase kedy nevychádzajú ovce na pastviny, stráži stádo spolu s obydlím svojho pána v doline. Do stáda často počíta všetkých členov rodiny od najmenších, ktorých nesmierne miluje až po najstarších, ktorým pomáha.
Ak by som chcela vytvoriť jednoduchý profil charakteru Estrélskeho pastierskeho psa, tak na 1. mieste by bola jeho bezmedzná a neotrasiteľná oddanosť jednému pánovi. Za svojho pána položia aj svoj život a to doslovne. Nič nemôže zlomiť ich nekonečnú lásku – len zmena majiteľa. A to je naozaj dôležité vedieť, že Estrelák je pes jedného pána! Ak sa pre neho raz rozhodnete, beriete zodpovednosť za jeho celý život! Na druhej strane vôbec to nie je obeť, naopak je to veľký dar. Estrelák vás bude vďačne chrániť spolu s vašou celou rodinou a majetkom. Je to nepodplatiteľný strážca, ktorý ale presne vie čo môže. Nikdy nezaútočí bez bezprostredného ohrozenia. Jeho výzor ale stačí na presvedčenie kohokoľvek, že jeho blízkosť nebude príjemná. A tak k osobnému kontaktu prichádza veľmi zriedkavo. Jeho vysoká inteligencia zaručuje správne riešenie situácie aj bez prítomnosti majiteľa. Preto sú dnes často používaný strážnymi službami na stráženie veľkých objektov a plôch.
Rovnakou mierou ako vie byť oddaný a ochraňovať vie aj milovať. Je nesmierne nežný k deťom a všetkým mláďatám pri dome. Veľmi často si ho vyberajú malé mačičky ako náhradu vlastnej matky. K deťom je veľmi nežný a jemný, k ostatným členom rodiny pozorný a milý. Veľmi si cení pochvalu a pohladkanie aj keď to nikdy násilne nevyžaduje. Sila ducha pôvodného pastierskeho plemena v ňom zabezpečuje veľa vrodených prirodzených inštinktov, ktoré u mnohých šľachtených plemien musíme dosahovať výcvikom. Preto výcvik Estreláka je obmedzený len na základnú poslušnosť, čo zvláda veľmi rýchlo. Výcvik musí byť veľmi jemný s prihliadnutím na jeho vlastné rozhodnutia. Nepotrebujeme použiť žiadny násilný tlak, naopak pochvalou ho presvedčíme, že to že si sadol bolo jeho vlastné rozhodnutie. Stráženie, ochranu a starostlivosť má v krvi, takže to zvládne sám. Často je Estrelák využívaný aj ako ťažný pes – rád ťahá sánky s deťmi – ale k tomu musí byť vedený od šteniatka.
Čo nedokáže? Byť zákerný, agresívny, dotieravý, zaťatý alebo svojhlavý, utekajúci (nikdy neopustí svoje teritórium) a ani náročný na prítomnosť pána alebo vyberavý v potrave.
Nie je veľmi veľký – ako napr. Leonberger – takže je pohyblivejší. Môže byť vďačne vašim parťákom na dlhé prechádzky alebo pri rôznych druhoch športu. Nehodí sa do bytu pred televízor!
Najväčšou zbraňou Estreláka sú jeho hlboké oči. Znehybní s nimi nepriateľa a vy sa do neho zamilujete naozaj na „prvý pohľad“. Môžete v nich čítať ako v knihe, ukáže vám nekonečnosť svojej lásky a cudziemu silu a odvahu. Posúďte sami (viď foto).
Viac informácií nájdete na www.estrelskypastierskypes.websnadno.cz alebo na www.estrelamountaindog.estranky.cz
MALINOIS
Pôvod: Zhruba od druhej polovice 17. storočia začali sa dovtedy prevažne chované ver ké pastierske psy - obranáre nahrádzať menšími a rezkejšími ovčiakmi, ktoré dobre narábajú s čriedou. Vyskytovali sa po celej Európe a zhodovali sa v základných exteriérových znakoch: mali neochlpenú ňucháčovú partiu, vztýčené uši a boli strednej veľkosti. Na území Belgicka boli koncom 19. storočia určené základné znaky belgických ovčiakov, ktoré boli dovtedy značne nejednotné, a neskôr aj štyri základné varianty podľa typu a farby srsti.
Popis: Stredne veľký, harmonicky stavaný pes s primerane veľkou hlavou. Dĺžka lebečnej a ňucháčovej partie je približne rovnaká. Oči stredne veľké mierne mandľového tvaru, majú byť čo najtmavšie, ani vystúpené, ani zapadnuté. Uši vztýčené a vysoko nasadené, úmerne dlhé. Krk dlhší, svalnatý, suchý. Nohy s mocnými kosťami, rovné, svalnaté. Výdatný pohyb. Telo mohutné, ale nie ťažké. Pri psoch sa požaduje štvorcový formát, suky mu byť o niečo dlhšie. Hrudník nie príliš široký, ale hlboký, umožňujúci vytrvalý pohyb. Chvost stredne dlhý. V pokoji sa nesie spustený so zdvihnutým koncom, pri pozornosti sa dvíha a oblúk sa zvýrazňuje. Typ a farba srsti: Podľa nich sa belgické ovčiaky delia do štyroch typov:
Tervueren - dlhosrstý, hrdzavo plavý s čiernym nádychom a tmavou maskou v tvári.
Malinois - krátkosrstý, plavý s čiernymi koncami chlpov a s čiernou maskou v tvári.
Groanandael - dlhosrstý celočierny.
Laekenois - hrubosrstý, plavý so stopami černastého nádychu. Veľkosť: Ideálna kohútiková výška psa je 62 cm, suky 58 cm.
Charakteristika: Všetky belgické ovčiaky sú aktívne, živé, vytrvalé a odolné psy, schopné pozoruhodných výkonov. Vyznačujú sa vysokou inteligenciou, veľkou učenlivosťou, majú vrodené strážne schopnosti, sú rýchle a neúnavné. K cudzím rudom sú vrodene nedôverčivé, niekedy pôsobia až plachým dojmom, ale vedia aj neohrozene zasiahnuť.
Využitie: Všetky belgické ovčiaky sú vynikajúce psy pre športovú a služobnú kynológiu. Najmä malinois bývajú aj na vrcholových celosvetových súťažiach ako jediné schopné konkurovať nemeckým ovčiakom. Vďaka svojej rýchlosti a učenlivosti sa belgické ovčiaky výborne uplatňujú pri súťažiach agility.
Výskyt: U nás aj v Európe sú celkom bežne chované malinois a tervueren, menej často groenendael, a iba výnimočne lakenois.
Zvláštne nároky: Tieto celkove nenáročné psy bezpodmienečne vyžadujú citlivé, nikdy nie hrubé, zato však dôsledné vedenie. Výcvik by sa mal uskutočňovať najmä v mladosti, predovšetkým hrou. Hoci pri správnej výchove vedia byt dobrými spoločníkmi, vždy by mali mať aj zodpovedajúce športové alebo pracovné využitie. Nečinnosť im škodí.
Možná zámena: Vzhľadom k rozdielnemu sfarbeniu a typom osrstenia, zámena s iným ovčiackym plemenom prakticky nie je možná. Oproti nemeckému ovčiakovi sú belgické ovčiaky o niečo jemnejšie, subtílnejšie, s trochu "líščím" výrazom.
MALTEZSKY PSIK
Pôvod: Ako iné bišóniky (z ktorých je zrejme najstarší) pochádza pravdepodobne zo Stredomoria. Podľa dokladov zo starovekých malieb, jeho predkovia už patrili medzi obľúbencov rímskych patricijov. Do súčasnej podoby ho vyšľachtili až na začiatku tohto storočia vo Veľkej Británii.
Popis: Malý pes s dlhou bielou srstou. Hlava široká a zaguľatená, s bohatou srstou, s ňucháčom, ktorý tvor( tretinu celkovej dĺžky hlavy, a s výrazným stopom. Chrbát nosa rovný, s bohatým fúzom. Oči tmavé, guľaté, so živým výrazom. Uši trojuholníkové, vysoko nasadené, plocho priliehajúce, porastené dlhou srstou. Krk dlhý ako polovica kohútikovej výšky, nesený hore. Telo obdĺžnikového rámca, s rovným chrbtom a s priestorným, po lakte siahajúcim hrudníkom. Nohy rovné, skôr kratšie. Chvost nasadený v línii zadku, zakrútený cez chrbát, porastený dlhou srstou, siaha po priehlavkový kĺb. Srsť dlhá, siaha po zem, lesklá a ťažká, bez podsady. Farba čisto biela, Veľkosť: Kohútiková výška psa je asi 25-30 cm, suky 18-23 cm. Hmotnosť 2,8-4 kg.
Charakteristika: Nesmierne oddaný a maznavý pes. Je skôr pokojnejšej povahy, vnímavý a citlivý. Veľmi inteligentný, tvárny a prispôsobivý.
Zvláštne nároky: Veľmi náročná je starostlivosť o srsť, ktorú treba denne opatrne prečesávať a kefovať. Pes je vhodný iba na držanie v byte.
Využitie: Odjakživa výlučne spoločenský pes, vhodný aj do najmenšieho mestského bytu.
Výskyt: Tradične obrúbený, hoci nie je veľmi rozšírený.
Možná zámena: S ostatnými bišónikmi (bišónik, bolonský psík, coton de Tulear), od ktorých sa líši podstatne dlhšou hladkou srstou, ktorá sa nestrihá.
SLOVO ADMINKY:ja sama som vlastníčkov maltézskeho psíka.Je to vynikajúci psík ohľadom povahy,úplne milučký,prirodzene agilný,ľahko cvičiteľný,zaujem o hračky a najradšej ma deti,úplne prispôsobiví,bielučky,roztomilučký a maličký....tieto všetky vlastnosti patria maltézskemu psíkovy.Len tá starostlivosť o srsť.Ale môžete ho aj ostrihať.Takže je to super psík.
MALY HLADKOSRSTY PINC
Pôvod: Vyšiel z tých istých predkov ako pinč, teda zo stredne veľkých psov, používaných predovšetkým na chytanie potkanov a na stráženie. Rozlišovanie jednotlivých foriem podľa veľkosti a kvality srsti sa začalo až od druhej polovice 17. storočia. Oficiálne oddelenie malého hladkosrstého pinča sa však uskutočnilo až na samom konci 19. storočí.
Popis: Malý pes, ktorý však ináč svojím vzhľadom zodpovedá strednému pinčovi. Svalnatý, štvorcového formátu a elegantného držania tela. Hlava pretiahnutá a relatívne mocná, s vysoko nasadenými dopredu sklopenými ušami v tvare písmena V. Chvost vysoko sadený sa skracuje asi na tri články. Srsť krátka, lesklá, hustá. Farba červenohnedá v najrozmanitejších odtieňoch alebo čierna s pálením. Veľkosť: Výška v kohútiku je 25-30 cm.
Charakteristika: Veľmi temperamentný, bystrý a odvážny pes. Neprestajne je v strehu na čokoľvek podozrivé okamžite upozorní a voči cudzím rudom je vonkoncom nedôverčivý. Dobrý strážca. Neváha zaútočiť ako prvý aj oproti súperovi neporovnateľne väčšiemu ako je sám. Reaguje rýchlo, až unáhlene.
Zvláštne nároky: Potrebuje skôr tlmiť ako povzbudzovať, najmä pokiaľ ide o hlas prejavy. Na starostlivosť o srsť, na stravu a na bežnú starostlivosť je nenáročný, nevyhnutne však vyžaduje dôslednú výchovu a výcvik.
Využitie: Tento vo svojej váhovej kategórii univerzálny pes je schopný plniť množstvo najrozmanitejších úloh spoločníka, strážcu, turistu aj športovca. Veľmi vhodný je na súťaže miniagility.
Výskyt: Prv bol oveľa bežnejší ako dnes. V strednej Európe, vrátane našej republiky patrí medzi pomerne bežne chované plemená.
Možná zámena: S českým novovznikajúcim národným plemenom pražským potkaniarikom, ktorý je nápadne menší, útlejší a nepôsobí atletickým dojmom. Podobný je takisto u nás sa nevyskytujúci a celosvetovo vzácny toy teriér, ktorý má dlhý chvost.
ANCHESTIERSKY TERIER
Pôvod: Nadväzuje na staroanglického black and tan teriéra, na ktorého sa vzhľadom veľmi podobá, a predstavuje tak jednu z najpôvodnejších teriérskych foriem. Používal sa predovšetkým na ničenie hlodavcov, a to v domácnostiach aj pri závodoch na zabíjanie potkanov. Na zvýšenie rýchlosti ho v 19. storočí krížili s vipetom.
Popis: Menší stredný hladkosrstý pes, elegantný, pritom však mocný. Hlava klinového tvaru, dlhá a úzka. Oči malé, tmavé, mandľového tvaru, iskrivé. Uši v tvare písmena V, nad očami priliehajúce k hlave. Krk dostatočne dlhý, mierne klenutý, bez laloka. Telo kompaktné, krátke, zľahka klenuté. Nohy celkom rovné, dlhšie, svalnaté. Chvost krátky, nasadený na konci chrbtového oblúka, postupne sa zužuje, nie je nesený nad horizontálnu rovinu. Srsť krátka, hladká, lesklá a pevná. Farba sýta, jasne oddelená čierna a trieslové (black and tan). Veľkosť: Kohútiková výška 38-41 cm, hmotnosť 5-8 kg.
Charakteristika: Ostražitý, bystrý a živý a pri všetkej elegancii mocný pes. Statočný obranca svojej rodiny, ostrý a neohrozený.
Zvláštne nároky: Na údržbu nenáročný pes, ktorý potrebuje pevné vedenie a dostatok zábavy. Rád sa bije s druhými psami.
Využitie: Kedysi slúžil predovšetkým na zabíjaní myší a potkanov, dnes oddaný spoločník a výborný strážca.
Výskyt: Okrem Veľkej Británie vzácny. U nás sa nevyskytuje.
Možná zámena: S nemeckým pinčom, ktorý je ale väčší, celkovo robustnejší a má kopírovaný chvost.
MEXICKY BEZSRSTY PES
Pôvod: Nejasný. Niektorí sa nazdávajú, že ide o pôvodného psa starých Aztékov, iní, že sa dostal do Ameriky s moreplavcami z Ázie. Nálezy hlinených figúrok z čias 3 700 rokov pred naším letopočtom dokonca podporujú teóriu, že mexický bezsrstý pes patrí medzi najstaršie psie plemená. Bezsrsté psy pravdepodobne vznikli v dôsledku mutácie.
Popis: Malý alebo stredne veľký, harmonicky stavaný pes bez srsti. Lebka pomerne široká, s dlhším ňucháčom. Bežne chýbajú premoláry, niekedy aj podaktoré rezáky. Málozubosť geneticky súvisí so stratou srsti, a preto sa na výstavách nepenalizuje. Oči stredne veľké, mandľového tvaru. Uši veľké (až 10 cm) a výrazné. Telo mierne obdĺžnikového tvaru. Chrbát rovný, hrudník siaha až po lakte, brucho vtiahnuté. Chvost dlhý, jemný, siaha až po priehlavkový kĺb. Koža hladká, mäkká, jemná, na dotyk teplá. Jemná srsť sa v nepatrnom množstve môže vyskytovať iba na temene a na zátylku, prípadne aj na labách a na konci chvosta. Úplnej absencii srsti sa však dáva prednosť. Farba: bridlicová, čierna, tmavočervenosivá, pečeňová, bronzová, pokiaľ možné celistvá. Veľkosť: Dve veľkostné triedy: štandard - 33-57 cm, miniatúra - 25-33 cm.
Charakteristika: Pokojný nebojácny pes, pozorný a bystrý. Zriedka breše, ale prejavuje sa celou škálou zvukov od zavýjania cez kňučanie až po pradenie. K cudzím ľuďom veľmi nedôverčivý, k rodine milý.
Zvláštne nároky: Ako všetky bezsrsté psy je málo odolný voči chladu. Na slnku sa zasa môže spáliť.
Využitie: Luxusné spoločenské plemeno, dobrý strážca.
Výskyt: Patrí medzi najvzácnejšie plemená. U nás sa nevyskytuje.
Možná zámena: S peruánskym bezsrstým psom, ktorý má menšie uši, zväčša zložené dozadu, a všeobecne mu chýba celistvá sýta farba mexických bezsrstých psov.
MOPS
Pôvod: Nie je celkom jasný. Pravdepodobne však pochádza z Číny a ide o veľmi staré plemeno (údajne sa podobné psy v Číne vyskytovali pred začiatkom nášho letopočtu). Do Európy sa dostal roku 1516, rýchlo si ho obľúbili najvyššie spoločenské vrstvy. V 17 a 18. storočí patril medzi najpopulárnejšie plemená. V 19. storočí záujem o mopsov prudko opadol a plemeno takmer vyhynulo. Teraz je opäť obľúbený, hoci nie je príliš častý.
Popis: Malý, ale veľmi svalnatý a kompaktný pes zhustených proporcií. Hlava veľká a guľatá, s veľmi krátkou ňucháčovou partiou, so slabým predhryzom a so zreteľne vyznačenými vráskami. Oči tmavé, veľké, guľaté, uši malé, zamatovo mäkké, padajúce dopredu. Nohy veľmi silné, svalnaté a rovné. Telo krátke, kompaktné, so širokým hrudníkom. Chvost vysoko nasadený, skrútený (najlepšie dva razy) nad chrbtom. Srsť jemná, lesklá a mäkká. Farba svetlohnedá s čiernou maskou alebo čierna. Veľkosť: Hmotnosť je okolo 6,3-8,1 kg, výška v kohútiku 30-35 cm.
Charakteristika: Veselý, veľmi priateľský k ľuďom aj ku zvieratám, bez stopy agresivity. Nenáročný na priestor a na pohyb, veľmi málo breše. Je spätý s človekom, dožaduje sa fyzického kontaktu. Ideálny spoločník pre všetky vekové kategórie. Zvláštnosťou mopsa je jeho hlasový prejav: okrem brechania aj krochká, fŕka a v noci chrápe.
Využitie: Mops bol odjakživa výhradne spoločníkom.
Zvláštne nároky: Bez problémov ho možno chovať jednotlivo, ale najlepšie sa cíti v spoločnosti viacerých psov, najradšej opäť mopsov. S ohľadom na skrátenú ňucháčovú partiu hrozí v horúčavách nebezpečie prehriatia.
Výskyt: Nie je ani vyslovene vzácny, ani veľmi obľúbený.
Možná zámena: S francúzskym buldogom, ktorý sa odlišuje farbou, väčšou veľkosťou aj vztýčenými ušami. S brabantíkom, ktorý je výrazne menší a útlejší.
NEAPOLSKY MASTIN
Pôvod: Ako všetky molossoidné psy sa odvodzuje od gréckeho kmeňa Molossov, to jeho pôvod siaha do čias niekoľko storočí pred náš letopočet. Rimania podobné psy užívali na zvieracie zápasy v arénach aj vo svojich légiách. FCI ho uznala až roku 1949.
Popis: Pomerne veľký, ťažký pes obdĺžnikového formátu. Mocná krátka hlava s krátkou ňucháčovou partiou a s množstvom vrások. Oči mierne zapadnuté, uši trojuholníkového tvaru. Telo mocné, hrudník hlboký, brucho mierne vtiahnuté. Chvost hrubý, siaha iba po kolená. Voľná koža po celom tele, pokrytá krátkou, drsnou a tvrdou srstou. Farba zväčša sivá, ale aj čierna, hnedá, jelenia. Veľkosť: Psy v kohútiku 65-75 cm, suky 60-68 G hmotnosti 60-70, resp. 50-60 kg,
Charakteristika: V zásade pokojný, pomalý, rozvážny, k svojim ľuďom väčšinou priateľský. Ak sa cíti ohrozený, je veľmi nebezpečný. K cudzím ľuďom je nedôverčivý, k psom aj k ostatným domácim zvieratám niekedy agresívny.
Zvláštne nároky: Vyžaduje dôslednú výchovu, zvykanie na ľudí aj na zvieratá od útleho veku. Nie je náročný na pohyb, ale na množstvo potravy a na priestor. Nie je to rodinný pes, je vhodný iba pre skúsených kynológov.
Výskyt: Prv vzácny, v ostatných rokoch získal medzi našimi priaznivcami veľkých psov veľkú obľubu.
Využitie: Prv bojový, dnes atraktívny spoločenský pes a dobrý strážca.
Možná zámena: Nepravdepodobná s veľmi vzácnym, dosiaľ medzinárodne neuznaným plemenom cane corso (ktoré však nemá bohaté vrásky).
NEMECKA DOGA
Pôvod: Bezprostrednými predchodcami nemeckej dogy boli tzv. býkohryzy, psy používané na naháňanie dobytka, na poľovanie, na naháňanie diviakov aj šeliem. Prvý štandard nemeckej dogy vydali roku 1880 pri príležitosti výstavy psov v Berlíne. Nemecká doga z prelomu storočia už v zásade zodpovedala dnešnému vzhľadu tohto plemena.
Popis: Nápadne veľký, pritom elegantný a ušľachtilý pes. Hlava pretiahnutá a úzka, jemne modelovaná, tzv. "tehlového" tvaru. Dnes už iba nekupírované uši vysoko nasadené, priliehajú k tvári. Chrbát krátky a mocný, hrudník klenutý až po lakte. Srsť krátka, priliehajúca a hustá. Farba žltá, pruhovaná, škvrnitá, čierna, modrá. Výška psov v kohútiku najmenej 80 cm, súk 72 cm.
Charakteristika: Ušľachtilý pes s pokojným a hrdým správaním. Dogy bývajú priateľské
k ľuďom a ku zvieratám, povestný je ich výborný vzťah k deťom. Stelesňujú v sebe ideálne psie vlastnosti: fyzickú krásu s inteligenciou, vernosťou a s odvahou.
Zvláštne nároky: So zreteľom na telesné rozmery je doga mimoriadne náročná na. množstvo, ale najmä - osobitne v čase vývinu - na kvalitu potravy. Chovanie takého veľkého psa predpokladá aj dostatočné priestorové možnosti a fyzický fond majiteľa. Pomerne neskoro dospieva a dožíva sa v priemere iba 8-10 rokov života.
Využitie: Dnes reprezentatívny spoločenský pes, dobrý strážca a vynikajúci spoločník. Výskyt: Hádam od svojho vzniku si trvalo udržiava pomerne veľký okruh priaznivcov. Možná zámena: Nepravdepodobná.
NEMECKY BOXER
Pôvod: Pomerne mladé plemeno je produktom 20. storočia. Nadväzuje však na tzv. býkohryzy, ktoré boli vyšľachtené na boj s býkmi a s medveďmi a na území dnešného Nemecka sa vyskytovali už v stredoveku.
Popis: Stredne veľký pes atletickej stavby tela, s mocne vyvinutým svalstvom. Hlava s výrazne skrátenou, širokou a mocnou ňucháčovou partiou. Uši sa už nekupírujú, skôr menšie, priliehajúce k tvári. Telo kvadratické, s veľmi hlbokým hrudníkom (jeho hĺbka má zodpovedať polovici kohútikovej výšky). Chvost nakrátko kupírovaný, nesený hore. Srsť krátka a hladká, žltej alebo pruhovanej farby s čiernou maskou. Veľkosť psov 57-63 c súk 53-59 cm. Hmotnosť 30, resp. 25 kg.
Charakteristika: Živý, priateľský, otvorený pes, neprestajne v dobrej nálade. Ako jediné služobné plemeno sa bez výhrad odporúča aj do rodín s deťmi, ktorým je najlepším spoločníkom. V prípade potreby vie byť aj náležite ostrý, je výborný obranár.
Zvláštne nároky: Je náchylný na prehriatie. Nesmie byť celoročne umiestnený vonku.
Využitie: Obľúbený pracovný pes, dobrý strážca, obranca aj sprievodca. Vynikajúci spoločník a rodinný pes.
Výskyt: U nás aj vo svete trvalo obrúbený.
Možná zámena: S bulmastifom, anglickým alebo americkým buldogom. Má však športový vzhľad a dlhšie nohy, je štíhlejší.