Meno:Silvia Faith
Dátum narodenia: 9.4.1991
Stredná škola išla ľahko, tak ako by mala ísť, nebolo to žiadne prebíjanie sa životom. Vkráča konečne do parku, prepleteného lavičkami, ktoré sú však poväčšine obsadené. Pokračuje v ceste spomína si na svoje začiatky v škole. Najprv bolo to „obľúbené múdre“ dievča. Potom to však bol „geek“; „maniak“. Začala programovať počítačové programy, aby mohla platiť školné a byt, ktorý si prenajala. Neznášala školské internáty. Keď tam chcela pracovať, buď ju otravovali z domácimi úlohami alebo jednoducho nemohla mať pokoj aby si mohla robiť čo potrebovala. Aj keď robila veľa laboratórnej a počítačovej práce, stále mala dostatok pohybu, preto nikdy nestratila to čo sa naučila počas svojej mladosti.(xD)
Ako kráča pozdĺž aleje stromov, chytí ju za srdce akási nostalgia, ktorú by najradšej odohnala preč. Zvykla si na to, že je chladná a nedostupná, že nepotrebuje priateľov, dištancovala sa od ľudí, ohradila sa neviditeľným múrom, nikto nevidel cez zábranu, ktorú pred seba postavila. Tým spravila škrt cez rozpočet, doslovne. Nemala nikoho kto by jej pomohol, nič ju však nemohlo zastaviť v tom aby pracovala ďalej. Nemala na výber. Pracovala akomohla, stíhala však všetko, peniaze však nestačili. Nevedela čo si má počať. Z posledných nápadov, jeden sa jej v hlave vynoril, nuž nebola to najlepšia myšlienka, nápad. Bola to iba slamka, klada, ktorej sa chytila na rozbúrenom mori aby sa zachránila. Začala tancovať v nočnom bare. Bolo to pod jej úroveň, zdalo sa jej to nechutné, pohľady nadržaných chlapov, obchytkávanie, nechcené narážky, ale aj keď bola táto práca nechutná, dobre si zarobila, nuž neostávalo jej nič iné ako ukrývať tento fakt pred svojimi spolužiakmi. Podarilo sa jej to. Nikto o tom nevedel, pokiaľ jej vedomosti siahali tak nie. A teraz, konečne, keď sa jej podarilo opustiť túto hnusnú inštitúciu zvanú škola, konečne sa jej hádam podarí zapojiť plnohodnotne do života. Aspoň v to dúfa. Zmluva v nočnom bare jej skončila, nechcela satam už nikdy viac vrátiť, chcela sa začať chovať rozumne, tak ako sa mladé slečny chovať majú. Počkajte, ona je mladá slečna na mizine. Jej prúd myšlienok prerušil príval kvapiek. Pozrela sa na čierne nebo a striaslo ju. Dobre vedela, že je tu jeseň. Obdobie, ktoré najviac milovala, avšak za slnečných dní, plných slnka a červených listov, hoci aj sivá obloha a dažďové kvapky v nej prebúdzali akési pocity. Tie chcela však potlačiť, zniesť zo sveta. Preto sa rozhodne vrátiť do svojho bytíku nad čínskou reštauráciou. *