Nesie Anorax
... V temnote samej seba!
BEZDUCHÁ!
Smrť sa neriadi našimi plánmi.
(MOLIÉRE)
*** Kam ideš ? * šepot z postele ju trochu šokoval. Prebudila ho. Posadila sa do mäkkej postele a čakala. Jeho ruky ju automaticky objali okolo pása. Cítila jeho bozky ako jej pomali stúpajú po chrbte a aj tak ho vnímala len na pol oka. Už si zvykla... Akosi jednoducho, keď sa to tak vezme. Seam bol dobrý... V zmysle slova výkonný. Dobrý nebol to vedela. Keby to bola vedela, keď sedela na lavičke tak ide aj tak ! Schopnosti zneužívajúc ako nájomný vrah... Pôsobivé. A ona bola jeho zamestnaná, partnerka nielen v pracovnom ale aj spoločenskom živote. Miloval ju... Bol prostý a aj sprostý! Neznášala ho... Veril jej a ona ho len využívala.... Mala takto určitý čas pokoj. Vedela, že keď rozmarne zatúži po zmene, tak Seamus pôjde kade ľahšie. Nie ona... Ona odíde...* Láska?... Čo hovoríš na výlet.... Do veľkého mesta... Oddych...nakúpi... Nejaké tie modeli si predsa chcela nie ? Oddych od práce... Iba ako dvaja novomanželia hm...? *pôsobil laškovne a zvodne ale na ňu to neplatilo. Otočila sa naňho a premerala si ho pohľadom tigra. Nadvihla jedno obočie.* Novomanželia ? To by sme nimi najprv museli byť ! * Chladný tón preťal útulnú atmosféru. Vstala. Chudá postava prešla cez tmavú izbu, odhalila žalúzie a len tak ako ju boh stvoril sa naňho pozerala. On ju fascinovane pozoroval, až jej bolo zle z toho jeho oplzlého pohľadu. Bol nechutný!* A čo keby sme tak urobili ?* Nahodil. Hlas sladký. Posadil sa a pomali vstal. Kráčal k nej aby ju objal okolo pása. Ona pozorovala vonku západ slnka. Cez deň spala v noci lovila ako nejaká šelma. Pozrela naňho akoby žartoval, a hľadala v jeho očiach vtip. Nebol tam! Rozosmiala sa. Potichu ale chladne a otočila sa k nemu, zabodávajúc doňho pohľad dvoch chladných, takmer čiernych očí.* Myslela som, že to chápeš... Si len práca a sex... Nič viac nič menej... Ale keďže nechápeš bude lepšie keď odtiaľto odídem... Už to aj tak chcelo zmenu! *Jemne doňho drgla rukou. Do hrude. Ruky sa jej zaleskli horúcim dymom. Odskočil, vedel, že by ho popálila. Prešla ešte stále nahá do kúpeľne. Obliekla sa, do malej tašky hodila veci. On ju pozoroval. Na chrbte cítila tie modré oči a vychutnávala si ten pocit. Posledné kroky k osobe, čo pol rok okupovala jej život. Chladná pusa na pery a potom otočka. Odišla... Tak ako už miliónkrát od každého, od všadiaľ. Ani tu nezotrvala. Nespomínala si na minulosť ale vedela, že to bolo rovnaké. Milovala rýchlo odchody, smutné tváre, vyžívala sa v bolesti iných. Bola zvrátená vo vlastnej podstate. Bola diablom prahnúcim po moci a bolesti iných. Bola taká ako ju stvoril život. Zatratená?*
Mala by som záujem o miesto asistentky slečny Jessici Constanin...* Zarecitovala pokojne a prešla pohľadom ženu, čo ju obsluhovala. Nájsť mesto, kde by nebola jediná so schopnosťou nebolo ľahké ale našla ho. Niečo o tom počula ešte od Scota. Milo sa usmiala na ženu a čakala. Tá jej trochu dezorientovane podala papier a ona ho vypísala. Mala prácu, žila a bola na čas pokojná. Miesto, kde ju zavial vietor ju napĺňalo akýmsi pokojom ale z časti cítila, že práve tu sa budia staré spomienky. Už tu raz bola? Myšlienky, ktoré jej vírili hlavou ju donútili spomenúť si na to všetko. Precitla až teraz. Zamyslená z toho, že je v kancelárii stuhnutá nad písaním vlastného mena. Áno.... Je DOMA. Ako dlho to už nepovedala?*