Name: Jessica ConstanAge: 25Sex:WomanSexual Orientation: HeterosexualAbility: Taking-over abilities from other Job:Hunter, Psychologist Envoi: Shooting bad guysDeviations: fire, explosions, guns, gunfights, strange instruments, alternating guise, leather, sex, extortion, menace, savage revenge, whopping, lawless huntingFacts: she is maniacal, diabolism, friend life-and-death, too. Characteristic: good-bad girl
Security mission: Are you a bad boy? So GET HER! (´cause she’ll get YOU first)
*Ticho burácalo.
Oprela sa zadkom o kapotu svojho čierneho Nissanu GT-R a z útesu pozorovala západ Slnka, prehodnocujúc svoj život. Pred vyše pätnástimi rokmi bolo všetko takpovediac ako z rozprávky. Ideálna rodina, ideálne prostredie, sestra- dvojička Catherine, všetko tak, ako malo byť. Nikto sa nesťažoval. Ani ona, aspoň navonok. Od detstva pociťovala niečo zvláštne, nebolo to dospievanie, ale taká tá chvíľa, kedy máte pocit, že je všetko inak ako by malo byť. Je skutočne to, čo vidí, také ako sa zdá? Od počiatku videla za každou vecou niečo oveľa viac a vlastnosť ľudí pôsobiť na ňu svojimi zvykmi, sa prehlbovala a ona za všetkým videla sprisahanie, niečo zlé, alebo niečo, čo sa všetci pokúšali zakryť. Akoby existoval nejaký paralelný svet a ona žila niekde medzi.
Do svojich desiatich rokov tomu verila, nebola natoľko vyspelá, aby dokázala túto problematiku pochopiť, ale zvládala to s nadhľadom a páčilo sa jej, ako vedela predpokladať čo ľudia urobia len z toho, že ich poznala. Nevedel o tom nikto, dokonca ani jej dvojča. Ona bola v rodine po celý ten čas tá viditeľná, Jess bola skôr pasívna, aj keď s lepšími predpokladmi.
Bola naozaj vzorné dieťa, v škole skvelé známky, hranie na klavír a tiež záľuba v tanci, speve, bojových umeniach... Bolo toho neúrekom, aj keď sama nikdy nevedela, na čo sa chce zamerať. Jednoducho akceptovala to, čo robí. Nepremýšľala nad tým, jednoducho to robila.
Prežívala.Zo dňa na deň. Nechávala sebou manipulovať, rodičia boli ako každý iný, ale jej matka bola príliš... manipulátorská. Skutočne si z nej chcela vybudovať to, čím ona byť nikdy nemohla. Vkladala do nej akési nádeje, aj svoje nevyužité schopnosti, pritom si jej dvojičku takmer nevšímala, tá si žila svojim životom, bola s chlapcami a s knihami. Milovala romantiku. Ale Jessica rástla inak.
Postupne ako dospievala, bola oveľa divokejšia, odviazanejšia, rodičom odvrávala, nepáčilo sa jej to, ako sa snažili riadiť jej život... Bola sama sebou, zamilovala si rýchle autá a motorky, milovala riskovanie... A s tým prichádzal aj zvrat.
Jessica a Catherine
Všetko, čo sa kedy v jej minulosti stalo, sa odzrkadľovalo od jej rodiny, od dvojčaťa a od priateľov. Zdalo sa, že ich má množstvo a skutočne. Lenže dôverovala drvivej menšine z nich, bola naozaj nedôverčivá, vlastnosti z jej detstva sa prehlbovali. V okruhu svojich známych dominovala, zvykla si na to, že všetkých usmerňuje, že vie čo chcú. V každom na oko normálnom čine videla niečo oveľa viac... Niečo hlboké, nad čím by nikto určite nikdy nerozmýšľal. Myslela si, že je blázon.
Chybné embryo svojej sestry.
Alebo tá , ktorá sa omylom narodila s ňou a pritom pochádza z iného sveta. Až do jednej chvíle.
Mala devätnásť, frajera, po maturitách.Chystala sa študovať psychológiu.
Podmienkou bolo navštíviť psychológa, akéhosi špeciálneho.
Deň po zatmení slnka sedela v kancelárii tej ženy a pozerala sa na zvláštne obrázky, ktoré jej ukazovala. Videla v nich zvláštne súvislosti, nad jednou vecou rozmýšľala o čosi dlhšie a keď jej to došlo, buchla veselo rukou po stole. Vtedy sa to stalo.
Z ruky jej vyšľahli iskry a plameň. Necítila však žiadnu páľavu.
Psychologička bola nadšená... Ukázala jej, že ona dokáže robiť to isté. Zrazu sa cítila akási naplnená. Nedokázala pochopiť, ako ľudia, ktorý sa niečo podobné vo filmoch dozvedia, vyvádzajú. Nie od radosti, od strachu... Z toho, čo budú robiť. Lenže pravda bola iná. Jess to neprekvapilo. Možno to čakala a možno nie, to dodnes nevie. Podstatné je, že čosi v nej bolo doplnené. Čosi, čo tam chýbalo. Dielik do puzzle.
O svojej schopnosti nepovedala nikomu, nechcela, aby to vedeli pretože im nedôverovala. No psychologička ju poslala do Inštitúcie, ktorá sa vraj potajme zaoberá štúdiom týchto ľudí. Keď tam prišla, ukázalo sa, že to nie je tak ako čakala... Neovláda len pyrokinézu. Pri kontakte s ľuďmi, ktorých tam tiež skúmali, sa ukázalo, že ona dokáže preberať schopností všetkých z nich. Zrazu bola vizionárka, ovládala celú škálu psychokinézy, vedela čítať myšlienky, vedela lietať, mala neobyčajne vyvinuté zmysly...
Nebola chybné embryo.To jej sestra tam bola navyše.
Do svojich dvadsiatich narodenín všetko vydržala. Chceli ju študovať, ale nedovolila im to... Naďalej si žila na divokej nohe, priateľ ju naučil strieľať, aj keď osobne nechápala tejto potrebe. Bojové umenia zvládala najlepšie z celej skupiny, namýšľala si, že by dostala aj Jackieho Chana.
Nikdy sa jej nepodarilo to zistiť.
Po roku dokázala kontrolovať všetky svoje schopnosti, keďže ich náhly nárast bol taký prudký, že jej myseľ akoby sa zastavila a na určitý čas nebola schopná využívať to, čo využívala predtým. Svoju schopnosť hlboko sa zamýšľať a predpokladať, čo ľudia urobia. Bola naivná, dovtedy si myslela, že to nebude potrebovať, že jej stačia jej schopnosti. Veď ich mala toľko a boli úžasné... Občas sa objavila chvíľa, kedy hrozilo, že sa jej rodina o tom dozvie. Lenže keď zistila, že je pre nich príliš nebezpečná, vykašľala sa na to a povedala im aj priateľovi, že odchádza do zahraničia. V podstate to pravda bola, akurát sa usídlila v Inštitúcii.
Marc, muž, ktorý túto inštitúciu v tej dobe viedol (Jess zistila, že je to strýko jej sesternice a tak sa viac spoznali), odišiel a vo svojom liste na rozlúčku uviedol, že chce, aby do jeho oddelenia kontroly hrdinov nastúpil niekto so schopnosťami. Niekto vytrvalý, tvrdý, bojovný a spoľahlivý. Ukázalo sa, že ten „niekto“ mal byť ďalší muž, ktorý sa už pred niekoľkými rokmi s nimi rozlúčil a mal schopnosť meniť podoby a tvary. Jessica do tej doby pracovala iba ako zamestnanec toho oddelenia a psychológ na polovičný úväzok. Jej úlohou bolo vyhľadávať ľudí so schopnosťami a vytvárať ich psychologické profily, nič viac. Určitý čas ju to bavilo... Spoznala muža, ktorý na to oddelenie opäť nastúpil. Volal sa Joseph. Vyzeral na maximálne tridsať. Vysvitlo totižto, že svojou schopnosťou si dokáže celkom meniť štruktúru svojho tela a tak prakticky vôbec nestarol. Každý deň po „šichte“ sa dlhé hodiny zhovárali len o tom, čo ona milovala a čo robil aj on. Ich ľudskú schopnosť zamyslieť sa.
Možno to bolo príčinou, prečo odišiel opäť a ju určil ako jednu z riaditeliek tohto oddelenia.Ostali spolu v kontakte.
Joseph, Marc a Jessica
Odvtedy sa jej život zmenil. Ak si mysleli, že už predtým to bolo úplne od základov iné, tak toto už vôbec nebola ona. Väčšina jej záľub ostala, no stala sa chladnejšou, čím viac zlých schopností jej prúdilo v telo a čím viac takýchto ľudí chodilo po svete. Teraz mala za úlohu nie len vyhľadať, ale aj zistiť kým sú, akú majú schopnosť, ako žijú, či má dôvod zatvoriť ich do psychiatrického oddelenia...Mohli byť nebezpečný. Ona ich odchytávala.
Stala sa lovcom hrdinov.
Kým dosiahla vek 25 rokov, každý v Inštitúcii ju poznal ako nebezpečnú. Mali pred ňou rešpekt a ten, kto o ňom nevedel, to zväčša oľutoval. A nie fyzicky. Aspoň nie tak často..
Väčšinou ľudí odchytávala sama. Nie vždy to však išlo podobrotky. To, že sa naučila strieľať a že vedela bojové umenia, bolo jednoznačne aktívnym faktorom. Schopnosti pri tom používala len zriedkavo. Síce ich milovala, no nechcela si dokazovať, že je lepšia ako tí, ktorých chytá a jednak chcela pritom zažiť adrenalín. Chytiť niekoho bez toho, aby mu odpálila obočie, či sa nabúrala do mysle. Potrebovala mať zdravú dávku napätia. Zachovať si svoju ľudskú podstatu. Nikto nevedel o tom, že pritom svoje schopnosti nevyužíva.
Čo sa týka jej osobného života...No, ten bol proste asi najlepšou súčasťou jej života, ostatné veci sa týkajú len práce, toto využíva ako odreagovanie. Nevydrží dlho so stálym priateľom, veď pritom, čo všetko dokáže, je ťažké nečítať mu myšlienky, alebo nepozerať sa na seba samú jeho očami, vidieť všetky tie výčitky a všetky svoje chyby... Po čase si na to tak zvykla, že odbúrať to je asi to najťažšie, čo existuje. No miluje nočný život, zábavu. Voľný čas si užíva naplno a keď môže, trávi ho zväčša na pretekárskej dráhe. Odtiaľ prišla aj ku svojmu autu. Má samozrejme aj tajné zdroje, no všetko si zarába sama. Naozaj si užíva. A na povinnosti sa nesústredí. To, čo robí, robí pretože ju to nesmierne baví. Až úchylne. A tu príde to najhoršie.
Bolo tu však ešte niečo, čo pred všetkými najprv skrývala, ale postupom času to vyšlo na povrch no len v jej spisoch. Po čase si vybudovala neskutočnú neznášanlivosť voči istému druhu ľudí a z toho sa odvodilo množstvo jej „úchyliek“, ktoré praktizuje, keď ju nik nevidí. Práve to je najväčšie tajomstvo, aké schováva. Miluje pomsty, najmä tie brutálne. Vyžíva sa vo vydieraní, v strieľaní, v porušovaní predpisov a množstvo iných. Žiadny z hrdinov nikdy neprezradil, čo im urobila. Nemohol.
Navonok však nevyzerá taká skazená, ako v skutočnosti je. Všetko je to iba na papieri. Nikde inde. Niekedy sa sama čuduje, ako môže robiť aj psychologičku, keď by mala byť skôr pacientom. A nie vzorom pre tých, ktorí sa svojich schopností boja... Všetky praktiky, ktoré využíva, sú len výsledkom toho, ako sa dokáže aklimatizovať, keď príde k novej schopnosti. Nie všetky sú také pozitívne, väčšina z nich sa dá použiť na usmrtenie ľudí, alebo aspoň na ublíženie im. Ona sama sa osobne nepovažuje za žiadneho anjelika, ktorý schopnosti využíva len pre dobro ľudu, lebo je to omyl. A možno bol omyl aj to, že ju zvolili za jednú z riaditeliek práve tohto oddelenia. Neprospieva jej to, ale ani neprekáža.
Svoje „úchylky“ sa snaží držať na uzde, no nevychádza jej to pri tých, ktorí už niekedy vraždili. Jednoducho má nutkanie všetko im to vrátiť. Keby tak nemala schopnosť empatie... Všetko dobré, sa voči nej obrátilo na všetko zlé.
Zase na druhej strane, až také zlé to nie je...
Jedno slovo.Flegma.
*Nad čím rozmýšľaš? *Obrátila hlavu a vedľa seba zbadala Josepha na čiernom BMW. Usmiala sa. Dlho ho nevidela.*
Čo ty myslíš?
*Zamyslel sa.* Buď sa chystáš skočiť z toho útesu, aj keď je to dosť nepravdepodobné lebo svoje auto by si zničiť nenechala, alebo pozoruješ západ slnka, na čo si až príliš flegmatická, aby ťa to bohvieako zaujímalo, takže tipujem, že sa snažíš nájsť riešenie na nejaký problém, alebo je tu ešte jedna možnosť, ale v to už ani nedúfam... *Prisadol si k nej.* Uhádol som?
Nedúfal si v to. *Odvetila stručne a pozrela pred seba.* Ako sa máš, Joseph?
*Mala na ňom rada ten široký zákerný úsmev. Vedela, že prichádza niečo zaujímavé. Práve pre toto dokázala z priateľstva vykonať pomstu toho najhrubšieho zrna.*
Povznesene. Rád o tebe počúvam, aká si sadistická štetka a nechce sa mi veriť, že by si nechala niekoho kto si to myslel, s týmito myšlienkami chodiť po svete. Pri tom čo všetko ovládaš....
Brzdi, no tak... Načo vymazávať pamäť všetkým, ktorým sa to bude tak či onak ešte stokrát potvrdzovať? Nemá zmysel robiť to a pri všetkej úcte...
Viem, viem. Chceš mať rešpekt. *Odvetil s neskrývaným očakávaním.*
Ale to nie je o rešpekte, je to o mojej vnútornej vyrovnanosti. Keď nebudem schopná prijať pravdu takou akou je očami druhých ľudí, tak sa nikdy nezmierim s tým, aká som a bude to len horšie. Teda... Ako pre koho. *Uškrnula sa.*
*Zatváril sa víťazoslávne. Uvedomila si, že povedala niečo úplne nové a to on chcel dosiahnuť. Tak možno, že tento výlet sa vyplatil... Zoširoka sa usmiala. Toto jej robil vždy. Vtipálek..*
Idiot.
Mrcha.
Kedysi občas potajme skúšala sledovať ľudí nachádzajúcich sa v jej blízkosti. Nedôverčivosť, bola pre ňu vtedy cnosť, čo ju dokázala udržať na uzde bezhraničnej reálnosti na rovine egocentrických klamstiev ľudu. Považovala by to za slabosť, ibaže prišla na to, že slabosťou je vlastne vedieť ľuďom naivne dôverovať a vkladať do nich strnulé nádeje plné lásky k tomu, čomu sa vtedy hovorilo dôvera. Nebolo veľa takých, ktorí si vôbec nejakú dôveru mohli zaslúžiť, ona si v ľuďoch tento popud vedela vypestovať. Dlhým učením psychologickej sugescie došla na to, ako človeku vložiť ten maličký kúsok dôvery, zasiať zrniečko milosrdenstva a pochopenia k tým, ktorí by ju odsudzovali už len z očividných dôvodov. Ženská, ktorá nosí v čižme keramický nôž, za opaskom zbraň a na tvári tmavé okuliare skrývajúce jej vlastnú identitu? Kto už by len takej osobe veril? Na použitiach sugescie dokázala odčleniť tri druhy pôsobenia zovňajška na ľudí: zovňajšok, ktorý z nej robil nebezpečnú a neprístupnú ženu; zovňajšok, ktorý ukazoval jej otvorenosť, náklonnosť, schopnosť počúvať a načúvať; zovňajšok niekoho bližšie nezainteresovaného, klamlivý spôsob zmeny osobnosti. Ďalej zo sugescie vyčlenila psychické pôsobenia: odvrátená strana mince – pôsobenie negatívneho odrazu človeka; bútľavá vŕba – schopnosť trpezlivého načúvania bez zbytočných slov; pasívny vzťah k ľuďom – vydieranie, zloba, vyhrážanie, ubližovanie; obetný baránok – privrátená strana mince, schopnosť vedieť dedukovať pravú tvár. No aj tak jej základným poznatkom boli: vypočúvacie techniky, čítanie z tváre, čítanie z pier a z gestikulácie, odhaľovanie povahy človeka iba pomocou odpovede na jedinú, hocakú otázku. Ktosi by povedal, že je to ohromné množstvo informácií, ktoré musí zvládnuť ovládať bez toho, aby vyšla z koľaje iného toku informácií. Takzvaná prepojenosť medzi jednotlivými časťami fungovania jej sugescie – vedieť hrať sa na niekoho, pritom správne gestikulovať, rozprávať a k tomu si aj ukladať informácie o náprotivnej strane. Zvláda to, pretože to už nevníma. Jej sugescia je priamo prepojená s jej súčasťou nedôverčivosti. Diely puzzle priamo úmerne zapadajúce do seba na milióntinu milimetra.