Noví susedia

Takže tí Kelti nám niekedy na prelome letopočtov postupne odchádzali na západ a ich miesto tu u nás na Slovensku stále viac zastávali prichádzajúce Germánske kmene. Pre civilizáciu z juhu (v tom čase už Rímsku ríšu) to znamenalo viac starostí než srandy, pretože noví susedia mali ako to len povedať... horúce hlavy, a postupne to vyústilo až do veľkých vojen, ktoré často viedli aj osobne samotní cisári. Bolo tomu tak v podstate aj preto že tí Rimania z Apeninského polostrova tiež neostali sedieť doma a rozhodli sa svoju ríšu rozšíriť o územia ďaleko na severe.

Práve Dunaj sa stal hranicou ich snaženia a tak predovšetkým na južnom Slovensku nájdeš mnoho miest, kde nám, ľuďom dneška po sebe zanechali fakt veľmi veľa pamiatok. Dnešné Slovensko bolo územím Markomanov a Qvadov a za Dunajom (v dnešnom Rakúsku a Maďarsku) sa rozprestierala Rímska provincia Panónia.

Južné Slovensko sa tak stalo miestom stretnutia týchto dvoch úplne odlišných svetov. Občas spolu žili v mieri, občas rinčali meče a sekery, no z toho všetkého nám tu ostalo množstvo pamiatok. Aby sme ale pochopili ako sa to celé vlastne stalo, potrebujeme zacestovať nielen v čase, ale aj v priestore. Dejiny nášho územia nikdy neboli oddelené od ostatného sveta a mnohé udalosti , ktoré sa odohrali u nás mali svoj začiatok úúúplne inde...

Príbeh Ríma

Takže ako to s tými Rimanmi začalo. Z mesiaca ani z jahody nám sem ku Dunaju nespadli, tak si najprv skočíme o pár storočí dozadu. Ocitneme sa na Apeninskom polostrove (to je tá srandovná čižma kopajúca do lopty) v roku 753 pred našim letopočtom (prnl).

V podstate to bol svet vzájomných svárov Etruskov, Latinov a Italov, národov ktoré tam žili. Ako všetci naokolo ...občas žili v dobrom, občas si robili prieky. V tom roku 753prnl si založili mesto Rím a vytvorili mocné kráľovstvo, z ktorého po vzore Grékov v roku 510prnl vznikla REPUBLIKA, kde vládol ľuďmi zvolený senát. Bolo to niečo ako dnes náš parlament.

Neskôr prišla doba cisárov, ktorí často vládli tak, akoby boli bohmi na zemi... a pomedzi to stihli dobiť a ovládnuť celý vtedy známy svet, celé Stredomorie a dve tretiny dnešnej Európy. Od niekdajšej Mezopotámie až po Britániu – dnešné Anglicko, od južných hraníc Egypta až po rieku Dunaj u nás, a rieku Rýn v dnešnom Nemecku.

Samozrejme že popri tom všetkom stihli aj kopu vecí postaviť. Len v samotnom meste Rím nám po nich ostalo nesmierne množstvo úžasných stavieb. Známe je napríklad Koloseum kde prebiehali gladiátorské hry,

alebo chrám všetkých bohov PANTHEON jeho zvláštnosťou je, že vnútro je stavané v tvare dokonalej gule a jediné miesto odkiaľ ide do vnútra svetlo je kruhový otvor cez ktorý mimochodom vďaka prúdeniu vzduchu neprší.

Určite v príbehu o Ríme treba ešte spomenúť FORUM ROMANUM. Dnes je to veľké museum pod širou oblohou, kde sa prechádzaš pomedzi zrúcaniny chrámov a palácov, no kedysi to bolo hlavné námestie celej ríše. O všetkom dôležitom čo sa v ríši malo diať sa rozhodovalo práve tu.

Samozrejme že nič netrvá večne a aj táto veľká ríša raz zažila svoj posledný deň. Bolo to v roku 476 nášho letopočtu. Kedysi veľká ríša sa postupne zmenšovala až napokon padlo aj samotné mesto Rím. Vráťme sa ale k nám... ku Dudaju v časoch najväčšej slávy Ríma.

Hranica na Dunaji

Ako sa to vlastne stalo že sa tí Rimania dostali až sem k nám... V roku 6 nášho letopočtu dorazili Rimania až k strednému Dunaju a už za krátky čas sa Dunaj stal pevnou hranicou Rímskej ríše. Od jeho prameňa v Čiernom lese (v dnešnom Nemecku) až po ústie pri Čiernom mori bol Dunaj tým čím neskôr Hadriánov val v Anglicku.

Tu ale nebolo treba stavať vysoký múr pretože rieka sama tvorila prirodzenú hradbu. Na pravom brehu rieky (čiže na území ríše) začali budovať sieť pevností, z ktorých mohli zasiahnuť ak by nastalo nebezpečenstvo a postupne tu vyrástli dediny, mestečká ale aj skutočné rímske VEĽKOMESTÁ navzájom prepojené cestami.

Viedla tadiaľto najdôležitejšia Európska obchodná cesta, ktorá začínala pri Jadranskom mori a končila na severe pri Baltickom mori. Tú vlastne už poznáš z kapitolky o Dobe kamennej. Tá tu bola odpradávna a vďaka jantáru z baltického mora sa volala jantárová. Teraz ale jej väčšia časť bola na území ríše, obklopená dedinami, veľkými mestami a strážnymi pevnosťami, ktoré z nej urobili bezpečné miesto.

400 rokov trval čas Rimanov v Panónii. Príchodom Húnov do Európy Panónia prestala byť bezpečným miestom a potomkovia Rimanov napokon krajinu opustili.

MARCUS AURELIUS

 

... Bol cisár, ktorý vládol v rokoch 161 až 180 a väčšinu času viedol vojny s Germánmi, Markomanmi a Kvádmi spoza Dunaja, ktorí napádali mestá v Panónii. V roku 172 urobil z pevnosti Brigetio (dnešné Komárno) vojenskú výpravu proti Qvádom, ktorí v tom čase táborili v okolí Hrona.

O Marcovi je ešte dôležité povedať že sa cítil vždy viac filozofom než vojvodcom, no a na brehoch Hrona napísal prvú časť svojho najznámejšieho diela „HOVORY K SEBE“

MIESTA, KTORÉ BY SME MALI POZNAŤ

...teda aj ich poznáme... len pod iným názvom a mnohí ani len netušia aké úžasné a vzácne miesta na Slovensku a v blízkom okolí máme. Samozrejme že tu si povieme aj o pár miestach tesne za našimi hranicami, pretože keby tých nebolo, mnohé vzácne miesta by nevznikli ani u nás.

Pôjdeme pekne po prúde rieky Dunaj... teda občas trochu odbočíme napravo či naľavo ale táto rieka je ako už vieš v príbehu Rimanov u nás veľmi dôležitá.

CARNUNTUM
(dnes Petronela mesto Bad Deutsch Altenburg v Rakúsku)

Tesne za hranicami s Rakúskom, pár minút autom od Bratislavy môžeš zažiť niečo, za čím iní cestujú desiatky hodín. Na pravom brehu Dunaja tu vyrástlo veľkomesto, ktoré sa už za krátky čas stalo hlavným mestom celej Hornej Panonie, čo je vlastne dnešné Rakúsko a západná tretina Maďarska.

Bolo tak veľké že prežilo o 400rokov ešte aj pád Rímskej ríše. V podstate by sa dalo povedať, že v časoch Samovej ríše, a dokonca ešte aj za čias Veľkej Moravy to bolo ešte stále „rímske“ mesto, aj keď ho už obývali iné národy. Každopádne dva veľké amfiteátre, podobné Koloseu v Ríme, ohromné mestské hradby a celé ulice so stovkami domov postupne začali chátrať až napokon ostali v zabudnutí pohltené prírodou.

Archeológia ale aj tu urobila divy. V centrálnej časti niekdajšieho mesta urobili priamo na mieste dokonalú rekonštrukciu celej jednej štvrte. Prechádzaš sa tu skutočnými ulicami rímskeho mesta, chodíš po skutočných kameňoch cesty, ktoré sem osadili Rimania pred 1900 rokmi, prechádzaš trhom, kde voňajú sušené ryby, môžeš vojsť do pekárne, kancelárie pisára či garbiara. Vrcholom prehliadky sú rímske kúpele zrekonštruované tak, že sú skutočne funkčné s vykurovaním v podlahe. Človek, ktorý má rád históriu a zavíta sem, zažije skutočné cestovanie v čase. Ocitneš sa v starovekom Ríme...

Devín

...Tak ten bol dôležitý od praveku. Vždy si ho ľudia vyberali ako bezpečné sídlo, keďže je to z každej strany chránené miesto. Strmé skaly, rieky Dunaj a Morava a výhľad doďaleka, vďaka ktorému mali obyvatelia prehľad o okolí. Bývali tu Kelti, po nich Germáni, Rimania a napokon Slovania.

Rimania toto miesto obsadili preto že bolo tesne za hranicami. Potrebovali chrániť mesto Carnuntum a tak budovali predsunuté tábory za hranicami, z ktorých bolo možné okamžite zasiahnuť ak by hrozilo nebezpečenstvo. Na hrade nám po nich napríklad ostali základy rannokresťanského kostolíka ale aj mnhé iné vzácne nálezy.

Počas leta tam každoročne bývajú veľkolepé šermiarske dni a okrem rytierov zo stredoveku tam určite vždy stretneš aj pár rímskych vojakov.

GERULATA (dnes Rusovce v Bratislave)

Bola významným vojenským táborom. Dnes je tu múzeum, v ktorom môžeš vidieť množstvo úžasných nálezov z čias Ríma. Rovnako tu bola veľká osada, kde kedysi prekvital život. Ľudia sa vždy snažili bývať práve v okolí takýchto táborov, pretože pri nich bolo bezpečnejšie. Remeselníci tak mali pokojné miesto pre život a rímski vojaci z tábora naoplátku možnosť nechať si opraviť či vyrobiť čo potrebovali.

Rovnako aj tu bývajú v lete veľkolepé dni, kedy sa môžeš prechádzať pomedzi Rimanov, vidieť ako žili, či bojovali.

Rímske kúpele v Dúbravke.

Ako som už písal Rimania si na území nepriateľov stavali predsunuté pevnosti... ale KÚPELE?... nuž hej... Treba sa ale vžiť do tej doby. Nebol to len čas vojen a nepretržitých útokov. Boli desaťdočia, kedy na hraniciach ríše panoval mier. Panónia mohla prosperovať a rásť len ak žila v mieri s okolím a Rimania to vedeli veľmi dobre. Rimania sami mali veľmi radi kúpele a stavali si ich doslova všade kam sa čo len šuchli.

Tu ale podľa všetkého nebývali. Vyzerá to tak, že ich postavili (mimochodom v treťom storočí) ako dar, alebo službu spriatelenému náčelníkovi za hranicami, ktorý s Rímom nielen žil v mieri ale aj sám žil „moderne“ ako Rimania. Budova je každopádne dôkazom toho, že to tu s tými Rimanmi nebolo len o mastení mečmi ale aj o kultúrnych spojeniach.

Stanica v Stupave

 

Ďalším dôkazom toho že boli aj mierové časy je Rímska stanica pre ľudí cestujúcich po Jantárovej ceste. Bola tu stála Rímska posádka, keďže to bolo hlboko na území Barbarika no nebola to pevnosť.

Odohrával sa tu bežný život a dokonca v okolí sa našli dôkazy toho že sami Germáni si v jej okolí budovali remeselné osady. Podobných miest bolo hlavne v okolí Jantárovej cesty veľa a aj v Bratislave sa našlo mnoho z čias mierového spolužitia na hraniciach ríše.

LAUGARICIO (dnes Trenčín)

Dnes na tom mieste môžeš navštíviť Trenčiansky hrad no napínavé príbehy sa tam odohrávali aj pred 2000 rokmi.

Bola doba Markomanských vojen (to bol ten malér čo riešil aj cisár Marcus Aurelius) Na jednej strane bolo najprv dôležité vyhnať nepriateľov z krajiny aby sa život v Panónii mohol vrátiť do starých koľají, no bolo treba aj zabezpečiť aby už nikdy žiadne útoky neboli. Rimania prenikali hlboko na územie nepriateľa a snažili sa ho poraziť na jeho území. V roku 179 sa špeciálna jednotka Rimanov dostala do blízkosti germánskej osady Luugaricio. Prezimovali tu a v roku 180 pri svojom odchode zanechali po sebe pamätný nápis na skale.

Mimochodom ak by sme ho chceli dnes vidieť, musíme vojsť do hotela Tatra pod hradným vrchom, vyjsť na druhé poschodie a kuknúť z okna balkóna.

BRIGETIO

(dnes mesto Komárom v Maďarsku)

Brigetio bol ďalší významný vojenský tábor. Dnes jeho väčšiu časť nájdeš v Maďarsku v meste Komárom, no aj na slovenskej strane, v meste Komárno je čo obdivovať. V meste Komárno (na slovenskej strane nájdeš úžasné a tajuplné miesto… Rímske lapidárium. Je to vlastne podzemná expozícia vzácnych nálezov, predovšetkým však náhrobných kameňov z čias Ríma.

KELEMANTIA (dnes Iža pri Komárne)

... bola vysunutá pevnosť Brigetia za hranicami. Pre zaujímavosť... mali tu aj kúpele, čo ukazuje na to aké pre nich boli dôležité. Podobných pevností, či už na území Slovenska (čiže v BARBARIKU) alebo na území dnešného Maďarska (čiže v provincii PANONIA)

Dnes tu nájdeš už iba zrekonštruované základy, no aj to stačí na to, aby sme sa v predstavách mohli ocitnúť v tých dávnych dobrodružných časoch.

RÍMSKE KÚPELE v Dudinciach

Toto konkrétne je dodnes tak trochuveľká záhada a viac tu vieme z povestí, než nejakých písomných prameňov. Faktom je že hlboko za hranicami ríše, v dnešných Dudinciach „niekto“ objavil zázračne liečivú silu vody, ktorá tu vyviera z mnohých prameňov a ten niekto tu postavil kúpele.

Na jednej vyvýšenine blízko dnešnej liečebni môžu návštevníci nájsť veľké obdĺžnikové kade, vytesané do skaly.

Dodnes vidno veľmi dômyselný systém, kde z jednej, vyššie položenej kade išla voda kanálikom do kade pod ňou. Ako toto miesto vyzeralo v oných časoch je záhada, rovnako je záhadou kto tu tieto kúpele postavil no jedna povesť hovorí o rímskom vojakovi, ktorému miestna zázračná voda zachránila život, vďaka čomu tu neskôr jeho spolubojovníci postavili kúpele a vyhĺbili kade. Pravda ale ostane navždy záhadou, po ktorej ostali len tajuplné diery v skale.

…takže ďalšiu kapitolku končíme záhadou :)