kresťanstvo
Boh je Pán celého vesmíru a aj „predstaviteľ“ kresťanstva. V jednom Bohu sú tri Božské osoby: Otec, Syn a Duch Svätý. Boh bol, je a navždy bude.
Cieľ kresťanstva je aby sa človek dostal do neba. Z Biblie vieme, že v nebi nie je smútok, bolesť, choroby a ani nič podobné. Kresťanstvo je najrozšírenejším náboženstvom na zemi. Najviac kresťanov žije v Európe a v krajinách kam sa Európania vysťahovali, najmä v Amerike a Austrálii. Naopak najmenej ich žije v Afrike a Ázii. Kresťanstvo je najrozšírenejším náboženstvom na zemi.
Biblia taktiež zvaná aj Kniha kníh alebo Sväté písmo je asi najväčšia a najzmysluplnejšia kniha ktorú poznám. V Biblii je 72 kníh. Biblia sa delí na Starý a Nový zákon. Starý zákon sú knihy napísané pred príchodom Ježiša Krista (45) a Nový zákon sú knihy napísané po príchode Ježiša Krista (27).
Cirkví je dosť veľké množstvo, čiže cirkev nie je iba jedna. Poznáme napríklad katolícku, evanjelickú alebo pravoslávnu. Katolícku cirkev založil Ježiš Kristus. Ja osobne som katolíčka. Bola som tak pokrstená. Som rada, že som tak bola pokrstená pretože
katolícku cirkev založil Ježiš a evanjelickú založil Martin Luther. Založil ju len preto lebo sa mu asi nepáčila spoveď a pápež a mnoho iných vecí (ktoré samozrejme vo svojej vlastnej cirkvy zrušil). Ale cieľom všetkých kresťanských cirkví je Boh
Pápež je hlava katolíckej cirkvy. Teraz je v poradí 264 pápež Benedikt XVI. Prvým pápežom bol apoštol Peter. Pápež sa volí vtedy keď bývalý pápež odstúpi alebo umrie.
Vatikán je pútnicke mesto kresťanstva. Veriaci sa tam schádzajú na dôležité sviatky, pri voľbe pápeža alebo jeho úmrtí.
Kostol je miesto kde sa zhromažďujú veriaci na omšiach, idú na spoveď alebo sa len tak modlia v Božom dome.
Symbol kresťanstva je kríž. Ten značí, že Ježiš Kristus Boží Syn umrel za naše hriechy. Ako? Klincami ho pribili na kríž a tam umrel.
Potom ho ešte prebodli kopijou. Barbarský spôsob však? Kresťania nosia na krku krížik. Ja krížik nenosím lebo by som ho asi stratila.
Desatoro božích prikázaní by mal ovládať každý kresťan. Sú to
zákony ktoré dal Boh Mojžišovi na Hore Sinaj. Je ich desať.
• Ja som Tvoj Boh! Nebudeš mať iných Bohov okrem Mňa!
• Nehovor meno Božie nadarmo.
• Sväť sviatočný deň.
• Cti si otca a matku svoju.
• Nezabiješ.
• Nezosmilníš.
• Nepokradneš
• Nepreriekneš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu.
• Nepožiadaš manželku svojho blížneho.
• Nepožiadaš dom svojho blížneho ani nič čo je jeho.
Modlitba je kontakt človeka s Bohom a základným prvkom náboženstva. Modliť sa dá vlastnými slovami alebo nejakou inou modlitbou z Biblie. Najznámejšou modlitbou je napríklad Modlitba Pánova. Ja sa modlím vlastnými slovami. Pri modlitbe sa treba akoby vypnúť a zabudnúť na všetko okolo a sústrediť sa na Boha. Veriaci nepochybuje, že má možnosť komunikovať s Bohom, hoci ho nevidí. Dokonca cíti potrebu, až povinnosť modliť sa.
Modlitba Pánova
Otče náš, ktorý si na nebesiach,
posväť sa meno tvoje,
príď kráľovstvo tvoje,
buď vôľa tvoja
ako v nebi, tak i na zemi.
Chlieb náš každodenný daj nám dnes
a odpusť nám naše viny,
ako aj my odpúšťame svojim vinníkom.
A neuveď nás do pokušenia,
ale zbav nás zlého. Lebo tvoje je kráľovstvo,
i moc, i sláva naveky.
Amen.
Kedy vlastne vznikala kresťanská Európa?
Šírenie kresťanstva na západe: GÓTI prijali kresťanstvo z Konstantínopola, keď v roku 341 patriarcha Eusébios vysvätil biskupa Wulfila. Odtiaľ sa šírilo kresťanstvo germánskym národom. VIZIGÓTI sa usídlili v Gálii, založili v roku 419 ríšu s hlavným mestom Tolosa (dnešné Toulouse). Po roku 589 prijal katolícku vieru kráľ Rekkared a potom celý národ. FRANKOVIA prijali kresťanstvo v roku 496, keď kráľ Chlodvik prijal v Remeši krst od katolíckeho biskupa Remigia. Frankovia boli hrdí na svoje kresťanstvo. Svedčí o tom zákon Lex salica (okolo roku 510), v ktorom je zaznamenané staré kmeňové právo Frankov. Začína sa slovami: „nech žije Kristus, ktorý miluje Frankov! Nech ochraňuje ich ríšu, napĺňa svetlom svojej milosti ich vodcu, chráni ich vojsko, je oporou viery, prepožičiava mier, radosť a šťastie- on, Pán všetkých vladárov, Ježiš Kristus.“
Kresťanstvo na britských ostrovoch: Britské ostrovy sťahovanie národov veľmi nepostihlo. Cirkev tu bola taká životaschopná, že vysielala do Európy misionárov, aby opäť zakladali a utvrdili kresťanské obce.
ÍRSKO vďačí za svoje obrátenie sv. Patrikovi. Narodil sa v Škótsku roku 371 v kresťanskej rodine. Keď mal šestnásť rokov, uniesli ho piráti a predali do otroctva v Írsku. Sľúbil, že keď sa mu podarí z otroctva utiecť, bude pracovať na obrátení Írska. Keď sa mu útek podaril, v Galii v kláštore bol vysvätený za kňaza. V roku 430 odišiel do Írska, kde s veľkým úspechom pôsobil ako misionár. Z kláštora, ktorý založil, odchádzali mnísi do Galie, Itálie, Germánie, Panónie. Z írsko-škótskych misionárov vyniká predovšetkým sv. Kolumbán. Narodil sa v roku 550 v Írsku. Pôsobil v Galii, neskôr vo Švajčiarsku.
ANGLOSASOV pokresťančil pápež Gregor Veľký (590-604), ktorý pokrstil vykúpených anglosaských otrokov a s opátom Augustínom ich poslal ako misionárov do ich vlasti.
Pokresťančovanie Európy: O obrátenie NEMCOV sa najviac zaslúžil sv. Bonifác, ktorý ako misionár pôsobil od roku 719. Misie DÁNOV začali po roku 826 na žiadosť kráľa Haralda, ktorý pozval učeného mnícha Ansgara. ŠVÉDI prijali krst roku 1002 kráľom Olavom III.
NÓRI boli definitívne pokresťančený počas panovania kráľa Olava Svätého (1014-1030). Na ISLANDE bolo kresťanstvo zavedené zákonom roku 1000.
Kresťanstvo u Slovanov: k RUSOM preniklo kresťanstvo z Konstantínopolu. Prvým úspechom bolo v roku 957 pokrstenie kňažnej Oľgy, ale kresťanstvo začal šíriť jej vnuk Vladimír. Ruská cirkev bola hierarchicky závislá od Konstantínopolu a tak bola za kyjevského metropolitu Nikefora pripojená k pravoslávnej cirkvi. CHORVÁTOV po usadení na Balkáne zoznámilo s kresťanstvom domáce rímske obyvateľstvo a kňazi, ktorých k nim vyslal pápež Ján IV. (640-642), sám pochádzal z Dalmácie. K dokonalému pokresťančeniu Chorvátov však došlo až počas pôsobenia žiakov Metoda.
SRBOV, ktorí sa na Balkáne usadili spolu s Chorvátmi, obrátili na kresťanstvo rímske kniežatá vyslané k nim na žiadosť cisára Haraklia okolo roku 640.
BULHARI prijali kresťanskú vieru v roku 864 z Konstantínopolu za kniežaťa Borisa, ktorý prijal svoje krstné meno po byzanskom cisárovi Michalovi. Veľké zásluhy o kresťanstvo v Bulharsku mali Metodovi žiaci, ktorí sa tu usadili po vyhostení z Moravy. Pokresťančovanie ČECHOV sa začalo už za Karola Veľkého. Väčšie úspechy však dosiahla až misia sv. Metoda.
Do POĽSKA prvé správy o kresťanstve prenikli z Veľkej Moravy, ale najväčšou mierou sa tam kresťanstvo dostalo z Čiech. Poľské knieža Mieško z rodu Piastovcov bol pokrstený roku 966. Apoštolom Poliakov je sv. Vojtech, ktorý po úteku z Čiech pokresťančuje pohanských Sasov.
Pri mnohých slovanských národoch sa v súvislosti s kresťanstvom spomínajú mená Konštantína a Metoda, ktorí pôsobili u Slovienov a Moravanov. Tí dostali vieru začiatkom 9. storočia z Pasova a Soľnohradu (Salzburgu). V roku 828, alebo 830 bol v Nitrianskom kniežatstve posvätený prvý kresťanský kostol- najstarší na území Slovenska a prvý vôbec v strednej a východnej Európe. Kostol sv. Emeráma dal postaviť knieža Pribina a prišiel ho posvätiť salzburský arcibiskup Adalrám. V roku 863 na pozvanie panovníka Rastislava vyslal byzanský cisár Michal III. na územie Veľkomoravskej ríše solúnskych bratov Konštantína Filozofa a Metoda. ich úlohou bolo šíriť kresťanstvo v jazyku, ktorému by Slovieni rozumeli. Dôkladne sa na misiu pripravili. Zostavili písmo- hlaholiku, do staroslovienčiny preložili evanjeliár, texty rímskej liturgie, žalmy a spovedné formuly. Konštantín k svojmu prekladu napísal báseň Proglas, čiže Predslov k sv. evanjeliu. Po príchode na Veľkú Moravu založili učilište, kde vychovávali budúcich kňazov. Vyučovalo sa v ňom v reči Veľkomoravanov. V roku 867 odchádzajú do Ríma. Tu pápež Hadrián I. (867-872) schváli staroslovienčinu ako liturgickú reč. Konštantínovo zdravie sa však veľmi zhoršilo. Chorý vstúpi v Ríme do gréckeho kláštora. Tam prijal rehoľné meno Cyril a 14. februára 869 zomrel. Metod sa stal arcibiskupom Veľkej Moravy a Panónie so sídlom v Sirmiu. Proti menovaniu Metoda za arcibiskupa protestovali duchovní z oblasti hovoriacej po nemecky. Do cyrilometodského obdobia spadajú prvé stopy najstaršej hudobnej kultúry na území Slovenska. V gregoriánskom choráli sa prejavili staroslovienske prvky, žalmy a iné duchovné piesne sa začali spievať v reči ľudu. V roku 880 pápež Ján VIII. Potvrdil samostatnú cirkevnú správu na čele s arcibiskupom Metodom. Po smrti Metoda sa jeho nástupcom stal sv. Gorazd. Svätopluk však vyhnal z krajiny všetkých jeho žiakov a nástupcov. Prijme ich bulharský vládca Boris I. Michal (+907) a šíria kresťanstvo na území jeho ríše.
hahaha
(viktoria, 13. 10. 2010 15:03)