scenár: Divadlo Z.N.A.K.-POETI-(KôŇ)
Divadlo Z.N.A.K.
Pri PSLG Revúca
(Zhoda Náhod Alternatívnej Kultúry)
POETI-(KôŇ)
scenár: M.Smoroňová, I.Feketeová,S.Polovková, V.Pachová
Réžia: Marian Lacko
pomocná réžia: Marika Smoroňová
Revúca 2009
(TLMAČSKÉ TRÁPENIE – Veronika Pachová)
Trápne trápenie
Otrepaných trapasov
Klopanie omotaných
Smiechov
Lietanie lavičiek
Videl som lúku napoludnie
radosť v očiach iskerníkov
dúhový džem
na maslové nebo
Videl som lúku
napoludnie
jedol som
a čas uteká a uteká...
maslový chlieb
videl som
zvery vôkol seba
ale nevidel som
človeka
Chlieb je navždy
Pre Boha
Pre človeka
Zostalo divadlo
(jednokorunový)
Pohár piva
A trapas
Bez pokory
Topánky predsa
Nosia navždy iba
Nohy po javisku
A javiská po svetoch
A svety
Chlebom k Bohu...
Život s tebou –
Dvoje kliešte
a ďalej
len nalej
vodku kvetom
v našej izbe
snáď raz zmizne
diera v streche
ktorá nám dáva nádej
Na rýchly útek
na rýchly spád
po príkrych svahoch
zvyknú vytekať domáce vzlyky
Poddaj sa
MOJA ALTERNATÍVA – veronika pachová
Koľko manželstiev!
Obyčajné výstrely
Chcem spojené plachty
S iným sveto(názoro)m
Dnes mi je mäkšie ako včera
Je tvrdšie ako dnes
Snívaš narovno
Zimomravé vrásky – Klaudia Compeľová
Poďme si ľahnúť
Ku kameňom
Prečítať si podrobne
Prach v prachu
Byť sami, už aj
Keď posledný človek
Zatvorí balkón
TOPÁNOČKY – Veronika Pachová
Keď prichádzajú
Šištičkové uzlíky
Otváram najmenšie dvieročka
A hojdačku neprejdem
Po vlastných
Vtedy viem
Že zima je len na druhej strane
Dlane
Na stráni – Ivana Feketeov
Na kraji stráne ,
Pásli sa divé husy.
Biela prikrývka lietala
po oblohe,
A oni
Boli čo i len na malú chvíľu
Rozutekané ako
Dážď.
Tam... vo mne – Marika Smoroňová
Vzduch si pevne drží v zuboch
vešiaky
ktoré občas vyletia oblakom z hniezda
Medzi rečou
kohosi ukrižujú
a niekto roztvorený zoskočí z veže
Nepamätám – Marika Smoroňová
Nepamätám si
Ani jeden svoj drobný plač
Ani detstvo
Dospievanie
A starobu
Nepamätám si hrob
Ale nepamätám sa ani zem
Čo si boh na prste zo samoty roztočil
XXX
Myslím na to
Ako si pred zrkadlom
Škrabkáš bradu
A meníš smery chĺpkov
Si!
Do všetkých strán si!
A si pohyb
Zvuk
A pantomíma
Všetko
Čo románovo zamlčím
A jednou básňou dopoviem
Nestačí ti prst na mape a tvárach
Na ceste
Blažene
Prekreslíš drámy v očiach
Všetkých ktorých stretneš
Si!
Aj na to myslím
A myslím
Ešte na veľa divadiel
Čo ostávajú natesno
Vždy
Len za zrkadlom
A to mi stačí
Učesaní časom
Buď mi verný
Za všetky nevery
Nedotýkaj sa
pohyblivej trávy
To len vietor
ťa provokuje k hriechom
69 a viac vecí ktoré na tebe milujem (spoločná)
Milujem
Keď ťa bozkávam
Naopak
Dolu tvárou
A tvoje ústa
Sú tvoje oči
A tvoje oči ústa
A z jemných viečok vyťahujem
Jazyk
A moje prsia
Nad tvojou tvárou
A tvoja tvár
Tvoja usmievavá tvár
Milujem
Keď sa bozkávame
Naopak
Iba tak
Celkom nahí
Dolu telom
Rogalo - Simona Darulová
ľudia rýmovaní na betón
triezvi blázni,
skrytí do veršov
*** - Ivana Feketeová
Piští mi v uchu
Slová...
Znova...
Chrápeš akosi... ináč...
Slepota v dlani
Podávaš mi ruku
Osa na líci...
Líce na slze
Slza na poduške
Mám ju v uchu...
Slová!
Pitevňa – Simona Darulová
na minútu presne ma vieš zabiť.
potichu, takmer na špičkách
A ty nie si empat,
nehovor, že cítiš
všetky tie exhaláty,
keď ženská z kriminálky
snorí v mojom tele
som o črevá ľahšia
a všetko ostalo na mne
vlasy, tvoje prázdne pery
na mojich, síce málo červených
na tebe už len účet za vodu..
Keď si plačeš pod pazuchy – Marika Smoroňová
Vzduch vedome ohol chrbát
Chce aby sme dýchali
Všetky ústa po čase zhrdzavejú
Námestie je plné rozospatých pyžám
a dojedených rožkov
Zrána kradneš uliciam
lesk všetkých očí
možno všetkých mojich...
Dám ti moment
Jedno kŕčovité zahryznutie do mojich pier
Taký útek z ktorého sa nevrátiš
Povieš mi
že vo dvojici sa dýcha ústami
povieš mi to príliš
n e k o n e č n e
Poéma na čosi - Ivana Feketeová
Poéma na dračiu hlavu.
na srdce už nestačí
ktosi mi
včera večer
mlynčekom pretlačil.
BÁSEŇ FESTIVALOVEJ NOCI
Veľký voz
V noci
Nevozím sa
Na lavičkách
Hľadám
V huslistovej ruke
Kúsok
Občas nestihne
Napadnúť prach
...neprašno bolí.
O ČO BOHU IDE...(Milošovi)
Zložiť si oči
A veriť v rovnú cestu
Zložiť si cestu
A veriť v rovné oči
Potrebovať chytiť obe ruky
Vložiť ich do vzduchu
A naučiť plávať
Vložiť ich do chleba
A naučiť skladať
Aspoň v nedeľu
Rozprestieram viečka a vidím
Tmu na temnom podklade
Predsa mi vravíš
Že sa tam svieti
Občas sa tvárim
Že ti rozumiem
XXX
Odkrývam ti šupiny
Len jedna nosí šťastie
Zabudol si mi dáždnik
Dnes zmoknem za tebou
Popotkýnaš všetky chaluhy
Zaklameš chladným ránam
Vtedy ti vlasy rastú
Každý zvlášť
ALKOHOLIKUM
Odkráčať do ticha
Z ticha do samoty
Zo samoty do
Pekla
Sklonený hriech
V prvom pohári
Piva
V PARKU
Keď si zrátam dlane
vždy ich zostáva
na jeden otčenáš
kde sa ma dotkne
vždy niekto
nesprávny
Pôrod cez ústa
Narodil sa v novinovej loďke
Zaľúbený
do ticha
Prianie s rukou v zástrčke
Dúfam
že raz vyjdeš z toho zrkadla
a dotkneš sa ma
Večnosť je prázdna izba
plná zástrčiek a zrkadiel
v ktorých si ty
A možno tam sú aj zreničky
Dúfam
že raz vyjdeš z toho zrkadla
a dotkneš sa ma
Ale asi by vtedy muselo byť
príliš ohnuté nebo
Pravá
Orgazmus je
Červený
Farba
Ktorá doznieva
Kým zo štetca
Neodkvapne ďalšia
Červenšia
Noha na rannom plechu
Tme sa zohrievajú pece
Vtedy
Keď sa milenci v spánku zvyknú rozprávať
O čerstvých ranných rožkoch
A ochutnávajú medzi sebou med
Ako keby celú noc mlčali
Tam kde má prsty vietor
Tráva sa nenápadne rozkročí
A obloha zaslintá
Dlho a šťavnato
Chlapom sa občas srdce
Esovito prehýna
Rýchlo strašne
To len telo zvykne podvádzať
Vetroplašne
A keď zem odhodí
Všetko svoje ďatelinové
Spodné prádlo
Aj tak jej zvyknem odpustiť
Presne tak ako tebe
Keď sa vraciaš domov
S rozkročenou trávou
V očiach
Cintorín (dvaja recitátori)
Iba pár huslí v znamení zeme
Dnes celú hudbu
hlinenú
zjeme
Iba pár tónov zaseknutých v tráve
Práve
Keď mi spievaš z hrobu
Na tvoj spev mi padá klobúk
Iba pár smútkov... melódií zeme
Dnes všetku hlinu
vypočuť si
smieme
Iba pár tónov zaleskne sa v tráve
Práve
Keď sa vraciaš z hrobu
A podávaš mi ten môj klobúk
Na letnej ulici
Moje pľúca
Harmonika
Ktorej patria tvoje ruky
Opri si dýchanie o moje
Dýchanie
Slnečné podhu(d)bie
Zahraj a zadýchaj
Tóny potu
Pod tónom
Pot tónov
Moje pľúca
Harmonikár....
Držiac plechové uško
Tlačia sa
vo mne zázraky
ako na začiatku sveta
A pár halierov
za rohom duše
No a čo
Cesta za bohom je pehavá
Navliekam sa na nohy
Poď so mnou
Vrecúško na krku mazľavé
od odlepených pieh
Adam a Eva
už tisíckrát
odhodili ohryzok
Nikto iní
Iba oni
Poď so mnou
Prevariť mliečnu cestu
do plechového hrnčeka
Všetko sa deje ráno, večer alebo tesne pred smrťou
Chlieb je navždy pre boha
Pre človeka ostalo divadlo
K O N I E C .