Tento X Vam tu napišem par zaujimavych veci ktore sa vam možno budu pačiť, samozrejme zanechajte prijemny či menej prijemny komentarik ktori si veľmi rad prečitam : Biela - je farba nepoškvrnenia a symbolizuje začiatok. Nie je považovaná za farbu. Vyrovnáva a posilňuje tvorivosť a celkový energetický tok. Dodáva silu, očisťuje. Obľubujú ju vyrovnaní, úprimní, samostatní a sebavedomí ľudia. Očisťuje a tým uzdravuje telo, preto ju nachádzame hlavne v nemocniciach a uzdravovacích centrách. Predstavuje duchovné schopnosti a zbavuje negatív. Žltá - je farbou vitality, imunity, aktivity, optimizmu a chuti do života. Výborne pôsobí na pohybovú a nervovú sústavu, na myslenie, sebavedomie, kreativitu. Tlmí emócie. Obľubujú ju živelní a cieľavedomí ľudia. Rozvíja suverenitu, sebauvedomenie a sústredenosť. Je to farba tretej čakry. Oranžová - je farbou optimizmu, osvietenia, pozitívnej energie a povzbudenia. Tým, že je spojením žltej a červenej, všetko čo tieto dve farby majú zosilnené, v oranžovej sa to tlmí do pozitívnych a príjemných účinkov. Veľmi dobre pôsobí na srdce a trávenie. Podporuje trpezlivosť, neúnavnosť. Vyvoláva pocit šťastia a radosti. Obľubujú ju ľudia ambiciózni, zvedaví a so záujmom pre novoty. Je to farba druhej čakry. Červená - je farbou silných, pozitívnych i negatívnych emócií, energie a života. Prebúdza životnú energiu a priťahuje blaho a úspech. Podnecuje razanciu, vášnivosť , vôľu a pôsobí proti únave. Povzbudzuje krvný obeh, dodáva chuť k jedlu, ma priaznivé účinky pri liečbe reumatických problémov, depresií a chudokrvnosti. Obľubujú ju ľudia kreatívny, sebaistí ale i prudkej povahy. Je to farba prvej čakry. Ružová - je farbou priateľstva, šťastia i sentimentality. Tým, že je zmiešaním bielej a červenej, účinky oboch týchto farieb zjemňuje. Symbolizuje jar a má harmonizačné účinky. Je farbou bezpodmienečnej lásky, súcitu a vnútornej čistoty. Pôsobí proti hnevu, samote a tlmí emócie. Obľubujú ju ľudia romantickí, s estetickým cítením, ale aj s chýbajúcou dávkou praktickosti, dôverčivosť, ktorí radi nadchýnajú okolie a sami sú radi okúzlení. Je to farba štvrtej čakry. Fialová - je farbou duchovna, originality a diplomacie. Harmonizuje energiu, dodáva kreativitu, predstavivosť. Obľubujú ju ľudia svojrázni, taktní, introvertní , vášniví a s veľkou dávkou fantázie. Spája sa s hormonálnymi odchýlkami. Je farbou siedmej čakry. Modrá - je farbou vyváženosti a pohody. Reprezentuje dôveru, pokoj, oslobodenú myseľ a celkovú umiernenosť v konaní. Spája sa s oblohou, vodou a objavuje sa v spojení s náboženstvom. Obľubujú ju ľudia romantickí, introvertní a duchovne založení, s rozhľadom za horizont. Mierni temperament a nepokoj. Pomáha pri zápaloch a zvýšenej teplote. Tmavomodrá vplýva na citové vnímanie a racionálne myslenie. Je farbou piatej čakry. Indigová - je farbou bystrého rozumu, rozvahy, harmónie, zdravia, viery a mystiky. Obľubujú ju ľudia priateľskí, spoločenskí, s výbornými a trefnými argumentmi a rešpektom pred ostatnými. Prebúdza chuť po poznaní. Presadzuje používanie rozumu čo je na úkor citov. Je farbou šiestej čakry. Tyrkysová - je farbou morských lagún, priateľstva a náklonnosti. Tým, že je spojením modrej a zelenej spája v sebe aj ich účinky. Očisťuje organizmus, harmonizuje telo a ducha. Posilňuje kreativitu, živelnosť, sebadôveru. Zelená - je farbou krajiny a rastlinného života. Spája sa s pocitovým chápaním, s pocitom byť prospešný a nápomocný iným. Podnecuje mier a kamarátstvo a celkovo pozitívne vplýva na vzťahy. Obľubujú ju ľudia kreatívny, emotívni, samostatní, s vlastnou hlavou a gurážou, s organizačnými schopnosťami ale i ľudia ťažkopádni. Pozitívne vplýva na zrak a mozgovú činnosť. Pôsobí na štvrtú čakru. Hnedá - je farbou blaha a rešpektu. Povzbudzuje racionalitu, zdravú myseľ , schopnosť stáť pevne nohami na zemi, dodáva istotu a odvahu. Srší z nej rozváha, mier, vyrovnanosť a prirodzenosť. Obľubujú ju ľudia nekonfliktní, zástancovia pravdy, ktorí majú v obľube komfort ale i ľudia vyčerpaní a bez energie. Čierna - je v našej kultúre považovaná za farbu smútku a zla, všeobecne je považovaná za farbu vzkriesenia a času. Má veľa spoločného s bielou: obe nepovažujeme za farby, skrývajú v sebe celé farebné spektrum , navzájom sú kontrastom ale ak ich spojíme vytvárajú dokonalú harmóniu. Obľubujú ju ľudia svojrázni, uzavretí, mimoriadní, osvietenci, ktorí s niečím nesúhlasia. Veľa čiernej spôsobuje melanchóliu, stiesnenosť a celkovo zle vplýva na telo a dušu. Je to výnimočná farba, pretože má schopnosť neprepúšťať žiadne energie, preto aj ju máte oblečenú, neprenikne k vám nič zlé ale ani nič dobré. Sivá - je farbou staroby a vyčerpanosti. Predstavuje pochybnosť, stiesnenosť , opatrnosť a obavy. Obľubujú ju ľudia rozvážni, udržujúci si odstup, nezodpovední , ktorí uprednostňujú jednotvárnosť. Princíp života Životy všetkých ľudských bytostí, sú poháňané jednou a tou istou motiváciou. Je to túžba po šťastí. Ak sa pozrieme okolo seba, vidíme, že čokoľvek ľudia konajú, robia to preto aby sa cítili dobre. Či už priamo alebo nepriamo, každý sa snaží o šťastie svoje alebo svojich blízkych. Tu sa však naskytá otázka, čo je to vlastne šťastie. Zjednodušene by sa dalo povedať, že šťastie je pocit blaženosti v našej mysli. A mi robíme najrôznejšie veci, len preto aby sme si tento pocit udržali. V dnešnej dobe hnaný konzumom sa snažíme zabezpečiť si hojnosť všetkého materiálneho. Kupujeme si pekné veci po ktorých túžime, hľadáme si partnerov, ktorí vyhovujú naším ideálom, budujeme si kariéru, aby sme zväčšili svoju dôležitosť, či zabezpečili pocit užitočnosti. Riadime sa množstvom zákonov a konvencií, ktoré nám ukazujú určité všeobecne uznávané hodnoty. Často nám dokonca určujú životný štýl. A my sa snažíme ich nasledovať v nádeji, že nás privedú k spokojnosti a možno aj k šťastiu. Mnoho vecí sa nám aj podarí získať, avšak len preto aby sme ich skôr, či neskôr stratili. Pekná vec sa opotrebuje, alebo stratí. Milovaný partner nás buď opustí, alebo mi jeho. O prácu môžeme kedykoľvek prísť, alebo nás prestane baviť. Problémom, je že všetko okolo nás je pominuteľné. Neustále sa snažíme si udržať to, čo nám navodzuje dobré pocity a zbaviť sa toho, čo nám je nepríjemné. Je to však boj, ktorý sa nedá vyhrať, čoho dôkazom je, to že trpíme. Utrpenie v skutočnosti vychádza z nevedomosti – z neznalosti toho ako sa veci majú, ako naozaj fungujú. To čo sa dozvedáme zo všetkých strán, od blízkych, priateľov, či médií, nás zväčša len metie. Jednoducho nevieme ako máme žiť, aké zákony nasledovať aby sme sa vyhli utrpeniu. Nikto nám to jednoznačne nevie povedať, v školách nás to neučia. Je to akoby sme poslepiačky chodili po lese, vrážali do stromov a padali na zem. Učíme sa na vlastných chybách, alebo chybách druhých, tak väčšinou objavujeme zákony ako správne žiť. Utrpenie nám však ukazuje, že niečo nerobíme správne. Ako keď malé dieťa objavuje svet okolo seba, keď sa popáli tak vie že nehodno strkať prsty do ohňa Ak sa pozrieme na naše utrpenie zblízka, zistíme že to čo nás v skutočnosti núti trpieť sú naše emócie. Či sa cítime dobre alebo zle je vždy podmienené naším emocionálnym stavom. Vďaka tomu rozlišujeme dobré a zlé emócie, tie dobré sa snažíme si udržať, zlých sa chceme zbaviť. A práve tu sa nachádza jadro problému. Emócia totiž nie je iba určitým pocitom v mysli, ktorý je reakciou na niečo v našom okolí, ale je to psychický stav objavujúci sa akonáhle myseľ začne fungovať dualistickým spôsobom. Emócia je návykové lipnutie, ktoré spôsobuje, že automaticky kategorizujeme naše zážitky podľa toho, či ich naše ego považuje za príťažlivé (túžba), nepríťažlivými (hnev), alebo neutrálne (nevedomosť). Čím väčšie je lipnutie, tím silnejšie budú naše reakcie, až dosiahnu bodu, kedy sa nakoniec prejavia v našej vedomej mysli a manifestujú sa ako jasné pocity, ktorým obvykle hovoríme emócie. Pripútanosť znamená, že si chceme udržať to čo sa nám páči a zbaviť toho čo nás neteší. Avšak v dôsledku pominuteľnosti všetkých vecí a javov vonkajšieho, relatívneho sveta sa nám to nedarí. Práca s rušivými emóciami (to sú tie čo nám prinášajú utrpenie) sa dá zhrnúť do troch nasledujúcich krokov. a) Vyhnúť sa konfrontácii. Znamená to, že sa snažíme nevstupovať do situácií, pri ktorých vznikajú rušivé emócie, ktoré nedokážeme zvládnuť. Získame tak čas a priestor na hromadenie pozitívnych dojmov. Totiž človek naplnený optimizmom si ľahšie dokáže udržať odstup od každodenných problémov a následne ich aj riešiť. Čím viac vyriešených problémom máme za sebou, tým viac rastie naša dôvera vo vlastné schopnosti. Ostrieľaného veterána, potom už nič len tak nerozhádže. b) Transformácia. Uvedomenie si, že rušivé emócie môžu byť transformované. Že nie sú tak reálne ako by sa mohlo zdať. Emócia sa v jednom okamihu objaví, nejaký čas trvá a potom sa znova stratí. Je iba na nás ako dlho sa s ňou chceme zaoberať a koľko energie jej venujeme. Rastúce uvedomovanie si nestálosti všetkých komplikovaných stavov ponúka široké možnosti ako sa s nimi vysporiadať. Dobrou metódou je porovnávanie našej situácie s druhými a rozvíjanie súcitu. Napríklad ak sa vám zdá, že vaše životné podmienky sú zlé, skúste si predstaviť ako žijú ľudia v krajinách tretieho sveta, kde milióny ľudí žijú bez niečoho pre nás tak samozrejmého ako je tečúca voda z vodovodu. Alebo ak stretne nepríjemného človeka, s ktorým každá strávená minúta je utrpením, predstavte si čo asi prežíva dotyčný, keď musí byť sám so sebou 24 hodín denne. Uvedomte si, že ľudia sa správajú podľa toho ako sa cítia. c) Slobodná voľba vlastného pohľadu. Poznanie, že všetko čo sa odohráva v našej mysli, je jej produktom a ničím viac. Či už sú to príjemné predstavy, alebo depresívne stavy, vždy sú to len obrazy objavujúce sa v zrkadle našej mysle. Myseľ tieto obrazy obsahuje podobne ako keď sa tvoria kruhy na hladine jazera. Namiesto toho aby sme ich sledovali a tešili sa z ich rozmanitosti, vytvárame si k nim väzby a na základe nich konáme. Tu je skutočná podstata, jadro všetkých našich problémov. Ak si toto uvedomíme a naučíme sa to tak prežívať, nežiadúce pocity už nedostanú žiadnu energiu. Vnútorné stavy, ktoré boli tak dlho zdanlivými nepriateľmi sa objavia ako zdroje novej sily. V našej spoločnosti je vžitý názor, že ľudské ego stelesňuje našu individualitu. Teda keby nebolo ega neboli by sme ani my ako samostatné bytosti. Tento názor, resp. jeho aplikácia v každodennom živote, je však v skutočnosti príčinou všetkých našich problémov. Totiž čokoľvek nepríjemné sa deje vnímame ako problém jedine vtedy, keď sa to dotýka priamo našej osoby. Niekedy síce vyjadríme solidaritu s druhým človekom, avšak väčšinou zostane pri pasívnom súcite, bez akejkoľvek aktivity pomôcť. Ego ako také je výsledkom konceptu duality, ktorý je hlboko zakorenený v našich mysliach. Už od ranného detstva začíname rozlišovať niečo ako ja a tí ostatní. V skutočnosti sú však naše mysle súčasťou jedného celku, aj keď rôzne mysle obývajú rôzne telesné schránky. Naša telesná schránka nie je, tým čo prežívame ako našu osobu („ja“). Telo je len nástroj, ktorý ovláda naša myseľ. Tak ako keď vodič ovláda automobil. Často prevláda názor, že mozog vytvára naše vedomie (myseľ). Nie je to však pravda. Napr. vedecké pokusy s mozgovými vlnami (EEG) dokázali, že mozog vyžaruje rovnako keď pozorujeme nejaký objekt, ako keď si ho len predstavujeme. Ale mi si tento rozdiel veľmi dobre uvedomujeme. Z toho vyplýva, že naše vedomie je mozgu nadradené. To aké telo máme je dôsledkom našej karmy zrodenia, aktuálnej inkarnácie, a toho ako sa o neho staráme. Telo je úzko prepojené s našou mysľou, takže to čo sa dohráva v našich hlavách ovplyvňuje aj náš organizmus. Napr. stres oslabuje imunitu, spôsobuje žalúdočné vredy, atď Čo má začiatok, má aj koniec a teda je pominuteľné. Každý hľadá pevný bod vo svojom živote, ten však neleží vo vonkajšom svete, ktorý vnímame cez naše zmysli a v ktorom je všetko pominuteľné, ale v poznaní podstaty všetkých vecí a javov i nás samotných. Karma je založená na zákone akcie a reakcie. Naše minulé myšlienky slová a činy sa stali naším súčasným stavom a práve teraz zasievame semienka našej budúcnosti. To kto čo raz zasial to teraz žne a zároveň teraz určujeme našu budúcu úrodu. Všetko čo sa okolo nás deje vychádza z tohto jednoduchého zákona. Nám je ponechaná možnosť zvoliť si. Karma a reinkarnácia sú úzko prepojené. To, že bytosti sa neustále rodia smeruje k tomu, aby počas svojich životov (inkarnácií) prechádzali rôznymi lekciami, a vyvíjali sa smerom k dokonalosti. Inkarnácia je vždy podmienená našou karmou. Od nej závisí do akých podmienok sa rodíme (miesto narodenia, rodičia, zdravotný stav). Z minulých inkarnácií, pramenia i zážitky, ktoré si nevieme vysvetliť na základe hodnotenia nášho aktuálneho života (častá veta „Komu som čo urobil/a, že ma boh takto tresce. Veď celý život sa snažím robiť len dobro“). Každý človek sa rodí s určitými karmickými predpokladmi, ktoré majú pôvod v minulých, životoch. To sú zväčša tie veci, ktoré musíme v tomto živote riešiť. To je karma zrodenia. Je len na nás, čo s ňou spravíme, či budeme pestovať kvety alebo kaktusy, či vytrháme starú burinu, alebo ešte zasejeme novú.