Trnové pri Žiline alebo Žilina pri Trnovom?
Únos. Tak by som nazval situáciu v ktorej som sa ocitol v najkrajší deň víkendu. A aby toho nebolo málo, okrem mojej modrokrvej osobnosti uniesli aj fotoaparát, čo jasne naznačuje len jedno – súťaž v krajine (rozumej obci), kde sa cez prúdnice leje asi všetko tekuté, aj raňajky sú s časomierou, prvé slovo detí je savica a rozprávka o zelenom divnom dráčikovi, ktorý zbesnelo kričí „aj tak raz budem požiarnikom“, je celovečerný film. Kto by po takýchto indíciách pochyboval, že hovorím o Trnovom? Ale aby som sa nikoho nedotkol, a už vôbec nie fyzicky, vyzdvihnem fakt, že po prvotnom vzhliadnutí je jasné, že ide o špičkovo pripravenú ligovú súťaž. Také množstvo pohárov nemá asi žiadna stará mama vo všetkých poličkách, stany pripomínajúce diskotékový stage, trať aká sa vidí málokde ... Nečudo, že v tejto obci sa potuluje titul „majstri SSHL“.
Celkom zmierený so svojou situáciou sa zhosťujem úlohy pozorovateľa a zaznamenávateľa. Úsmev na tvári vyvolávajú už tradične „hefty“ človeka, ktorý sa postupne asi stane maskotom tejto súťaže, ktorý opäť perlil ako storočná perlorodka. Avšak skysnuté úsmevy na tvárach hlavne ženskej časti súťažiacich jasne prezrádzajú, ako ďaleko, hlboko a aj široko vie svojimi rečami zájsť. Vo všeobecnosti bola táto súťaž zaujímavá len pre účastníkov vzhľadom k tomu, že všetky družstvá odbehli takmer stopercentne a časy útokov sa pohybovali na hranici pätnástich sekúnd (samozrejme česť výnimkám). Jediné družstvo ktoré pokorilo toto číslo boli kanárici z Podvysokej a pokračovali tak v spanilej jazde prériami SSHL a ukorisťovaní nádejí „rudých bratrov“ ostatných tímov. Vizuálne zážitky pre divákov typu zle zapojená alebo nebodaj roztrhnutá hadica sa bohužiaľ alebo chvalabohu - nekonali.
Chalani z DHZ Bytčica štartovali v kategórii tzv. širokých hadíc a nebyť toho nešťastného pravého prúdu (sorry prúdari) ktorý imitoval posledný pokus cowboya trafiť protivníka od pása zapríčinil, že čas ľavého prúdu (19,463) ktorý mal pohárový nádych, bol zbytočný. Získali zemiakovo hranolkové štvrté miesto. A dievčatá? Vo vačšine prípadov haním chalanské družstvo a dievčatá opisujem sťa by morské panny plávali traťou. No tentokrát napíšem len čas. Čas, ktorý hovorí za všetko, čas blížiaceho sa môjho veku ... konkrétne: 29,783. Bodajby nás takéto čísla ale v eurách sprevádzali na výplatných páskach, ale budeme radi, ak sa družstvu žien DHZ Bytčica vyhnú.
Trnové ukázalo svoju moc. Moc zorganizovať súťaž na úrovni. Ukázalo, že treba urobiť zmeny v družstvách, v technike či vybavení. Niekto musí zhodiť zimnú zásobu tuku. Nabudúce to bude všetko lepšie a buďme optimisti, nejaké to prvé miesto, či?
HOWK