Ako sme po rajeckej doline chodili ...
Tento report by som najradšej nazval inak. Hm, keď tak zapojím a rozžhavím ten drôtik v hlave, napadá ma napríklad „Nezvládnutá organizácia“ alebo „Ako sme si pravidlá menili“. Ale nebudem provokovať a navyše by to asi nikoho nezaujímalo. Tak sa na to vrhnem tak ako obvykle a uvidíme, čo sa podarí „splodiť“.
Keďže prvá zastávka bola v mojej rodnej dedine, zobúdzali sme sa viac menej na mieste činu. S pocitom prekliatia až niekde v siedmom kolene ako sa hovorí, prichádzam do ohniska, kde čakám prekliatie ôsme a vyššie za priznávanie sa k inej ako domácej partii déhazetkárov. Či to tak bude sa dozviem až z úst mojej starej mamy po absolvovaní nedeľnej omše, kde sa to dozvie buď z úst 4G internetu (rozumej klan babičiek zaoberajúcich sa ohováraním) alebo to „pánko“ na omši skritizujú ....
Začínajú prvé útoky a zostávam zaskočený odvážlivcami, ktorí aj napriek zime ktorá bola, hrdinsky položili stav svojích topánok a zdravia za družstvo a naskákali pri ponáraní sacieho koša do rozbesnenej riečky Svinianky. Kopec, ktorý pripravili organizátori bol ako stvorený na likvidáciu členkov súťažiacich. Vytváral situácie, pri ktorých žiadne z družstiev nezostalo nič dlžné obecenstvu, ktoré sa dostavilo povzbudzovať. Neviem, či nezvládali situáciu „rozdelovačisti“, alebo sa dostavilo množstvo zápeklitých a divých mašín, ale taký počet roztrhaných hadíc sa na jednej súťaži len tak nevidí ... . Po mini schôdzi ktorá prebehla za rekordný čas sa družstvá z Bytčice dohodli, že odbehnú len chalani (pochopiteľné, keďže tu nebola ženská súťaž) a dievčatá budú povzbudzovať hore bez ... čo to trepem, ospravedlňujem sa, nechal som sa uniesť. Aj keď ujúkali, kričali a pískali sťa by samotný Brad Pitt súťažil. Chvála samozrejme! Stroj, ktorý zreval až zimomriavky naskakovali však neplnil úlohu ako by mal, a ja v piatok večer sajem minimálne raz toľko ako on, sklamal a pripravené a skvele „roztiahnuté“ hadice déhazetky z Bytčice čakali príliš dlho na vodu čo malo za následok veľmi neuspokojivý čas. Aj ten zavážil pri ďalšom rozhodnutí zmeniť lokalitu. V Lietavskej Svinnej nasledovalo druhé kolo súťaže klasickou formou, čiže tzv. zalievaním mašiny a útokom po rovine. Podľa slov účinkujúcich ktorí tam ostali do konca však „dedina“ nezvládla organizáciu a súťaž sa zmenila na nevydarený tréning. Nuž aspoň zistili, že vysedávať v „luxusných“ hostincoch treba zavrhnúť a makať na prípravách kvalitnej súťaže.
Ako som už o pár riadkov vyššie spomenul, padlo rozhodnutie zmeniť lokalitu. Naberám odvážlivcov do zeleného žihadla a rútim sa smer Fačkov. Polovica posádky ma zasypala otázkami typu: „Kde je Fačkov“, „Čo je to Fačkov“, „Žijú tam ľudia“ (to už som trepol). Zabila ma odpoveď domácich na otázku, kde sa nachádza súťaž? Hm, odpoveď naznačovala, že sme dorazili do obrovského mesta, kde predmestie musí mať miliardu obyvateľov ... Znela: „súťaž? ... aj my ju hľadáme!“ . Našťastie je vo Fačkove asi len dva a pol odbočky a to vľavo, bolo v celku jednoduché nájsť to. Po vystúpení z auta ma zaskočí útok žiakov s výsledkom nežne cez 26 sekúnd! Klobúk dole. Mimické svaly sa mi vytvarovali aspoň do polovičného úsmevu po prvom „serióznom“ útoku mužov. Bohužiaľ, padla hláška ktorá zabila klinec do pomyselnej rakvy Bytčického mužského úspechu – MÁME ŠANCU ! Nakoniec po zbabranom prvom útoku a sčasti vydarenom druhom skončili na šiestom mieste. Čo sa žien týka, zaujímavostí bolo viac než dosť... Prvým útokom si zabezpečili miesto tretie. V pohode. Ale nedá mi nespomenúť ženské domáce družstvo. Vybehli na prvý útok. Vcelku rýchlo, ale voda odkopírovala výkon olympijskeho šampióna v behu na sto metrov a predbehla nič netušiace dievčatá. Samozrejme nedobehli a čerešničkou na torte bol gejzír na druhom „béčku“. Jasné N, či? Ale čuduj sa svete, nové pravidlo útoku z úst hlavného rozhodcu (domáceho) znelo: „ak roztrhne hadicu pred dokončením útoku, je možná oprava!“ S úsmevom na tvári konštatujeme, budiš. Opakovanie sa teda konalo, ale v tomto prípade nebolo matkou múdrosti. Dievčatá tento krát vybehli sťa by laňky do kopca s neuveriteľným časom cez 25 sekúnd! Pekne. Ale ako rátam tak rátam, buď som im vypil všetky zásoby „samohonky“ alebo bežali z počtom osem. Že nemám halucinácie, chvalabohu, zisťujem po napomenutí ostatných ľudí. Ale nevadí, však prečo aj s takým časom? Ospravedlnenie prichádza. Vraj propozície to povoľujú pre sťažené podmienky. Berieme ... Sme športovci! Nasledovali útoky druhého kola, niekto sa kĺzal po zadku s pohonom prúdnice s vodou, niekto skončil pod koncom, niekto zabudol ako funguje mašina ... Nechýbali bezchybné útoky. Časy padali, prilby padali, chlapi padali. Opäť sa pristavím pri ženách. Skonštatujem len, že druhý útok zvládli len naše ženy a citujem člena Bytčického tímu chalanov: „zo siedmich dievčat nášho tímu každá urobila to čo mala – neverím !“ Skončilo to časom, ktorý nútil vyludzovať z hrdiel súťažiacich zvuky, že africká „vuvuzela“ je šepkací nástroj! Krásne druhé miesto! Gratulujem samozrejme.
A je tu opäť záver. Napíšem len, že dnes po absolvovaní dvoch súťaží je mi jasné, že dať dohromady skvelú a bezchybnú súťaž je umením. Tieto dve obce to nezvládli! Ale každý sa učí a uvidíme, čo prinesie rok 2011 v dedinkách Fačkov a Lietavská Svinná. A nezabudnem už tradičné – HOWK!