Stratil jediného kamaráta
9. 2. 2010
Šarik nemal v živote šťastie, asi sa nenarodil pod šťastnou hviezdou... Mal veľmi trpký život, ktorý sa začal, keď sa dostal od svojej psej mamičky do novej rodiny. Do rodiny, v ktorej bol celý život týraný...
Šarik žil na severovýchodnom Slovensku, kde bol hlavou rodiny tyran. Bol využívaný aj ako pastiersky pes, možno len v tom čase vedel, aké je to slobodne behať, aj to so strachom, kedy pocíti opäť bolesť kopanca alebo biča. V inom čase bol zavretý v koterci alebo uviazaný na reťazi. Bol opustený a sám, bez poznania lásky a situácií, ktoré sú pre nás bežné. Nepoznal pohladenie, chutné jedlo, ani prechádzky... Celých 7 rokov bol na jednom mieste, na malom priestore a keď sa blížil „pán“, tak vedel, že opäť bude cítiť len bolesť. Jeho „majiteľ“ okrem neho týral aj svoju ženu a deti... Najobľúbenejšia hra bola šibanie bičom Šarika... Často sa práve jeho manželka nechala zbiť bičom, len aby ho uchránila.
Šarik sa nemohol brániť, keďže bol priviazaný, nemohol ujsť ani sa pred údermi a kopancami skryť. A tak len tíško trpel... Trpel celých 7 rokov, až kým jeho tyran nebol uväznený.
Šarik mal aj psieho kamaráta. Bol to psík, ktorý mal život dokonca ešte horší ako on. Býval v pivnici, v tme... Obaja nemali nikoho, len seba. Mali sa nadovšetko radi, tvárili spolu celé dni. Snívali o tom, že raz odtiaľ spolu utečú a nájdu si pánička, ktorý ich bude ľúbiť. Po rokoch však prestali snívať o novej rodine, prestali dôverovať ľuďom, a tak sa rozhodli, že keď sa im podarí utiecť, tak sa budú spoliehať len na seba. Budú si užívať svoj psí život, nájdu si lepšie jedlo, ponaháňajú sa po tráve a budú štekotom vítať slniečko aj mesiačik. Snívali o obyčajnom živote, o živote bez utrpenia...
Dni, mesiace a roky ubiehali. Až prišiel deň, keď malo všetko skončiť a keď svitla nádej pre nich oboch. Deň, keď bol majiteľ odsúdený za týranie svojej rodiny a bol odovzdaný do rúk spravodlivosti. Nenastal však lepší život, ale prišla ďalšia životná rana. Rana, ktorá bolela viac ako všetky údery doteraz...
Šarikovc 4-ročný kamarát bol natoľko poznačený predchádzajúcim životom, že sa utiahol do svojho sveta a nikto sa k nemu nemohol ani len priblížiť, kusal na všetky strany, dokonca aj paničku, ktorá mu nikdy neublížila a snažila sa ich oboch chrániť vlastným telom... Psíka už nebolo možné zachrániť, a tak sa rozhodlo, že mu môže pomôcť len odovzdanie do psieho nebíčka...
Prišiel veterinár, vzal ihlu a jediného ozajstného priateľa Šarika utratil. Šarik to všetko videl a nemohol nič urobiť... Jeho jediný kamarát umieral a on mu nemohol pomôcť a tak chcel. Chcel, aby boli navždy spolu. Aby si splnili svoj sen... Ostal však sám, úplne sám... Ľahol si, zavrel oči a chcel umrieť, aby mohol odísť za ním. Celé dni len ležal a odmietal aj svoju paničku, ktorá ho ochraňovala a dávala mu jedlo.
Jeho panička mala oboch psíkov veľmi rada a chcela, aby mohol mať aspoň on pekný život. Pomoc ponúkol útulok Kežmarok a tak sa tam Šarik previezol. Panička pri jeho odchode plakala a dala mu bozk na rozlúčku.
Teraz je Šarik v útulku s neistotou, čo s ním bude ďalej. Ľudom neverí, má strach. Jeho minulosť ho veľmi poznačila a potrebuje opäť začať veriť človeku. Chlap to už však nikdy nebude, jedine žena.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.