Kresba v 20. storočí
29. 9. 2009
Slávni svetoví „deformátori” 20. stor.:
HENRY DE TOULOSE LAUTREC (1864 - 1901) bol silne pod vplyvom lineárnej kompozície japonských tlačí. Jeho prácu charakterizujú silné čiary a ploché vzory a farby. Práce všetkých postimpresionistov sú charakterizované voľnejším a expresívnejším použitím farieb a formy. Ich plátna sú naplnené znekľudňujúcim dojmom, umenie sa často uberá cestami skrytými pred logikou a rozumom pričom deformácia tvarov priamo závisí od osobnosti umelca. Škvrna je základným prvkom obrazu, klasický impresionistický spôsob jej využitia je však prekonaný a plátna pôsobia ako pozvánky do nového sveta odkrývajúce maliarovo vnútro. Nejde o snahu zachytiť čo najvernejšie prírodu v tradičných poňatí svetla a tieňa, maliar tu priamo zapojuje svoju tvorivú osobnosť a do obrazu tak začleňuje svoje vnútorné zážitky a pocity v závislosti na prenikaní do hĺbky prírody.
VINCENT VAN GOGH (1853 - 1890) jeho skreslenia a deformácie sú výrazne psychického pôvodu, môžu pôsobiť primitívne atakisto neumelecky. Jeho rukopis je akoby ťažkopádny aneelegantný, ale vkaždom prípade svojský a originálny.
PABLO PICASSO (1871 - 1973) bol extrémne talentovaný ako maliar a kreslič, dokonca aj na štandard svetového umelca. Pracoval s rovnakou zručnosťou s olejom, vodovými farbami, pastelom, uhlíkom, ceruzkou a atramentom. Bol preslávený tým, že komplexné scény modeloval len pomocou niekoľkých geometrických tvarov v jeho kubistických prácach so zmiešaným médiom, ale aj tým, že produkoval po celý svoj život majstrovské portréty. Inšpiráciu primitívnym umením využil na deformáciu predmetov i ľudských tvárí podľa toho, čo skutočne vidí pred sebou; každý predmet tak môže byť videný z niekoľkých rôznych perspektív. Picassove skice jeho priateľov perom a atramentom z kubistického a neskoršieho obdobia sú cenené pre ich dovtedy nedoceňovanú vierohodnosť a stali sa príkladom jeho schopností.
Slovensko:
Počas vojny bol samozrejmý jej vplyv na tvorbu umelcov, vznikali diela plné hrôzy a utrpenia. Umelecká scéna a umelci 20. stor. po druhej svetovej vojne sa vyvíjali nezávisle od zvyšku Európy. Umenie má silne sociologický nádych, je ovplyvnené celkovou politickou a spoločenskou situáciou v krajine - vzniká množstvo diel umelcov, ktorí, ak chceli tvoriť, museli sa prispôsobiť vtedajšej politickej moci (obrazy pracujúceho ľudu, robotníkov a pod.)
MIKULÁŠ GALANDA (1895 - 1938) bol významný lyrický maliar ženskej krásy, grafik a ilustrátor. Patrí k výrazným priekopníkom a propagátorom moderného umenia na Slovensku. Výraznou zložkou umelcovho tvorivého profilu bola jeho vôľa. Orientoval sa na najvšestrannejšie v modernom umení. Preto aj vo svojej vlastnej práci skúša rôzne tvárne metódy, od Van Doesburgovho elementarizmu, cez rozličné štádiá neskorého kubizmu až po akúsi neoklasicistickú syntézu, výrazovo najintenzívnejšiu v kresbách.
KOLOMAN SOKOL (1903 - 2003) výrazne ovplyvnil slovenskú grafiku a svetovú výtvarnú kultúru V jeho dielach je niečo neuchopiteľné. Či už ide osociálne orientované grafické listy, alebo introvertné kresby, vždy sú to diela maximálne prežité. Sú naplnené symbolikou, precíznosťou a suverénnosťou kresby. Azda nikto z výtvarníkov na Slovensku nezasiahol tak hlboko do umeleckého vývoja viacerých generácií ako Koloman Sokol. Jeho tvorba presahuje našu krajinu a bez obáv ho môžeme priradiť k výrazným zjavom svetového výtvarného umenia. Mnohokrát sa v jeho dielach objavujú motívy zápasov, prepletených ľudských tiel v boji o prežitie, či vnútorných drám človeka. Nezriedka sa v jeho tvorbe vyskytujú aj animálne motívy, predovšetkým koňa, osla a jeho nerozlučných priateľov - psov.
ĽUDOVÍT FULLA (1902 - 1980) maliar, grafik, výtvarník a ilustrátor. Spájal avantgardu, slovenské ľudové umenie, ikonopisnú maľbu a inšpirácie detským výtvarným umením. Narodil sa v Ružomberku, študoval v Prahe na umelecko-priemyselnej škole u profesorov Hofbauera a Kyselu. Neskôr pedagogicky pôsobil na Slovensku, počas rokov 1929 - 1939 na Škole umeleckých remesiel v Bratislave, ideami blízkej nemeckému Bauhausu. V roku 1937 získal v Paríži cenu Grand Prix za obraz Pieseň a práca. Neskôr bol istý čas vedúcim oddelenia monumentálno-dekoratívneho maliarstva na novozaloženej Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Venoval sa i knižnej ilustrácii. Od roku 1962 žil a pôsobil v Ružomberku, kde je aj pochovaný. Od roku 1969 funguje v Ružomberku Galéria Ľudovíta Fullu.
VINCENT HLOŽNÍK 1919 - 1997) bol slovenský maliar, grafik, ilustrátor, sochár a pedagóg, predstaviteľ svojbytného expresionizmu. Patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov slovenského výtvarného umenia. Ilustroval vyše sto diel svetovej i národnej literatúry. Vo svojej tvorbe reagoval najmä na udalosti druhej svetovej vojny. Boj za humanizmus a pokrok boli krédom jeho rozsiahlej tvorby. Týmto spôsobom sa snažil bojovať proti fašizmu. Problémy rodiny, ženy a materstva sa tiež objavili v jeho grafickej a ilustračnej tvorbe. Istotu a cit pre kontrast badáme aj v tvorbe podľa literárnych predlôh. Zaslúžil sa aj o rozvoj slovenskej grafiky práve pre stvárňovanie najpálčivejších problémov doby. Patrí k medzivojnovej generácii, ktorá v druhej vlne moderny etablovala moderný výraz. V jeho tvorbe nachádzame podnety z európskeho umenia aj domácej avantgardy. V rannom období Hložník prijíma odkaz Picassa a expresionizmu, neskôr neosurrealizmu a abstrakcie.
ERNEST ZMETÁK (1919 - 2004) bol slovenský maliar, grafik a ilustrátor. Patril k najvýznamnejším osobnostiam slovenského výtvarného života. On je autorom tympanonu priečelia Primaciálneho paláca v Bratislave. Inšpirovala ho predovšetkým slovenská ľudová kultúra. Absolvoval množstvo študijných ciest do zahraničia, no nikdy nepodľahol otrocky nijakým trendom. Celým jeho dielom preniká kresba, ako spoločné médium. Obsahovo veľkolepá maľba a grafika sa nemôže zaobísť bez dokonalého ovládnutia umenia kresby. Tvorba sa opiera o schopnosť redukcie so strohou a prísnou kompozičnou logikou, vyjavujúcou obsah výtvarnej výpovede.
ALBÍN BRUNOVSKÝ ( 1935 - 1997) bol činný v oblasti maľby, grafiky, ilustrácie, návrhov na známky a scénografie. Patril k najvýznamnejším slovenským grafikom a ilustrátorom konca 20. storočia. V tvorbe rozvinul poetiku imaginatívneho realizmu, poznamenanú občas iróniou. Zaoberal sa maľbou na drevo miniaturistickou technikou; často používal techniku farebného leptu a akvatinty. Ilustroval knihy pre dospelých aj pre deti. Ako umelec i pedagóg Albín Brunovský obnovil záujem o klasické grafické techniky - lept, akvatintu, mezzotintu, suchú ihlu, kameňorytinu, litografiu. Vo svojej tvorbe sa okrem voľnej grafiky venoval aj ExLibris, úžitkovej grafike (bankovky, známky a plagáty) a scénografii.