Googel
29. 9. 2009
Prečo slovenský Google “nehrozí”
Päť dôvodov, ktoré na Slovensku bránia vzniku globálne úspešných
Asi málokto si dnes vie predstaviť život bez Googlu. Služby tejto firmy, ako sú gmail, youtube, google mapy a najmä internetový vyhľadávač, väčšina z nás používa prakticky denne. To najfascinujúcejšie, čo robí z Googlu ekonomický symbol súčasnosti a vzorový príklad firmy, na akých stojí toľko spomínaná vedomostná ekonomika, je fakt, že Google vznikol z výskumného projektu na univerzite. A ešte to, že daná univerzita na projekte doteraz zarobila takmer miliardu dolárov.
Ak chceme byť dlhodobo úspešnou a prosperujúcou krajinou, musíme mať na Slovensku vytvorené aspoň teoretické predpoklady na to, aby aj u nás mohla vzniknúť veľká a celosvetovo úspešná technologická firma ako je americký Google, fínska Nokia, alebo (čiastočne) estónsky Skype. Žiaľ, v súčasnosti to nie je možné asi ani teoreticky.(*) Cieľom tohto zamyslenia je ukázať na príklade Googlu, čo bráni vzniku a rozvoju obdobných firiem na Slovensku.
Problém č. 1: Nedostatočné financovanie výskumu zo strany štátu
Google vznikol ako výsledok akademického projektu, ktorý realizovali dvaja doktorandi, Larry Page a Sergei Brin na Stanforde. Bol to technologicky veľmi náročný projekt. Jeho realizácia si vyžadovala obrovskú výpočtovú a najmä internetovú kapacitu. V jednom momente využíval viac než polovicu kapacity cele stanfordskej siete, čo bola takmer nepredstaviteľná požiadavka berúc do úvahy, že Stanford mal v tej dobe jednu z najlepších internetových sietí na celej zemeguli. Z toho vyplýva prvý záver. Veľké projekty si vyžadujú skutočne veľké peniaze a obzvlášť to platí vo výskume a vývoji. Slovensko je na tom v tomto smere katastrofálne. Verejné výdavky na výskum a vývoj v porovnaní s veľkosťou ekonomiky (ako percento z HDP) boli v roku 2007 USA v takmer trojnásobne vyššie než u nás. Kým celkové výdavky na výskum a vývoj v USA patria medzi najvyššie zo všetkých krajín OECD, na Slovensku sú úplne najnižšie. A naša múdra vláda ich navrhuje v budúcom roku zosekať o ďalších desať percent. Relatívne veľké investície do vedy zo štrukturálnych fondov v najbližších rokoch tieto katastrofálne čísla síce trochu vylepšia – ale nie zásadne.
Problém č. 2: Málo ľudí realizujúcich svetový výskum
Samozrejme, peniaze nestačia. Najdôležitejší sú vždy ľudia – v tomto prípade špičkoví vedci. Nejde len o to, aby boli dobre kvalifikovaní. Ešte oveľa dôležitejšie je, aby boli pre svoju prácu maximálne zapálení a aby sa nezaoberali výskumnými témami, ktoré sa na najlepších pracoviskách vo svete riešili pred piatimi, prípadne pätnástimi problémami. Vo vede platí viac než kdekoľvek inde, že byť medzi prvými a robiť novátorské veci ja základom úspechu. Tak to bolo aj s projektom, z ktorého vznikol Google. Zaoberať sa v polovici 90. rokov optimálnym algoritmom vyhľadávania informácií na webe bola skutočne inovatívna práca. Bola to tiež téma, ktorá mala veľmi blízko najnovším technológiám a ich praktickému zdokonaľovaniu.
Žiaľ, v slovenskej akademickej obci je výskumná práca, ktorá je explicitne prepojená s praxou, veľmi často považovaná za spreneverenie sa vede. Predovšetkým však máme relatívne málo vedcov, ktorí robia výskum na špičke svetového poznania. Samozrejme, sú tu aj osobnosti, ktoré patria medzi skutočné akademické hviezdy vo svetovom meradle. Ale to sú outliers. Naproti tomu, priemer je relatívne slabý. Príčin je viacero. Najdôležitejšou z nich je už spomínaná finančná podvýživenosť vedy. Najmä mladí ľudia, ktorí majú ambíciu robiť „svetový“ výskum, sa musia svojho sna buď vzdať, alebo ho skúsiť napĺňať v zahraničí. Svetový výskum sa totiž nedá robiť na dvadsať, tridsať, alebo aj štyridsať rokov starých prístrojoch.
V najbližších rokoch by sa mohol súčasný stav výrazne zlepšiť vďaka masívnym investíciám do výskumnej infraštruktúry z operačného programu Výskum a vývoj. Ak má však začať skutočná zmena, bude potrebné zamerať sa na investície do ľudí – minimálne s cieľom udržať najlepších na Slovensku, ale ideálne aj so zámerom pritiahnuť k nám špičkových vedcov zo zahraničia. Tak, ako to robia Nemecko, či Írsko.
Problém č. 3: Chýbajúce centrá na transfer technológií
Výskumníci Larry a Sergei však nie len realizovali výskum na špičke poznania. Stanford im zároveň pomohol – a dokonca od nich požadoval – aby urobili aj kroky smerom k preneseniu ich výsledkov do praxe. Na túto úlohu má už dnes každá lepšia svetová univerzita takzvané centrum pre transfer technológií (technology transfer office – TTO), ktorého poslaním je zabezpečovať prenos výsledkov univerzitných výskumných projektov do praxe. Koncept centier je postavený na jednoduchej filozofii: vedu nech robia výskumníci a predaj výsledkov vedy na to zameraní špecialisti. Úlohou výskumníkov je robiť vedu a to vedia robiť najlepšie. Nemali by tráviť nespočetné hodiny premýšľaním nad tým, ako predať výsledky svojho výskumu. To už je úplne iná “veda”. Je to vo svojej podstate biznis, ktorý si vyžaduje úplne iné schopnosti a skúsenosti, než akademický výskum. A práve to majú na starosti centrá, resp. kancelárie pre transfer technológií.
Vedci v zahraničí majú na základe interných pravidiel univerzity nie len možnosť, ale priamo povinnosť nahlásiť TTO, ak v ich výskume prídu na objav, alebo myšlienku, ktorá by mohla mať jedného dňa komerčnú hodnotu. Odborníci v TTO následne posúdia, či by na základe tohto objavu mohol vzniknúť zaujímavý a ziskový produkt. Ak dôjdu k pozitívnemu záveru, objav väčšinou zapatentujú a zároveň začnú hľadať spôsob, ako patent čo najrýchlejšie predať, alebo premeniť na novú firmu.
Takto to bolo aj v prípade Googlu. Keď stanfordskí výskumníci prišli na vyhľadávací algoritmus, ktorý by podľa nich mohol mať komerčné uplatnenie, nahlásili ho do univerzitného TTO. Ten podnikol ďalšie kroky smerom k jeho komercializácii.
Problém je, že na Slovensku v žiadne funkčné TTO neexistujú. Na druhej strane, pozitívnou správou je, že aj naše univerzity si začínajú uvedomovať ich dôležitosť a viaceré si ich v súčasnosti zakladajú. Podporu kanceláriám pre transfer technológií už vyjadrilo aj ministerstvo školstva a je šanca, že v najbližšej dobe by mohlo na ich rozbeh aj poskytnúť prvé peniaze.
Problém č. 4: Nedostatok podnikateľského zmýšľania v akademickom prostredí.
V prípade Googlu stanfordský TTO najprv patentoval novú technológiu a následne ju ponúkol zabehnutým internetovým vyhľadávačom , ako boli Yahoo!, Alta Vista a Excite. Keďže žiaden z nich sa nakoniec nerozhodol kúpiť si licenciu na jej využitie, TTO pristúpil k druhej možnosti komercializácie. Ponúkol ju jej tvorcom. Tí prejavili veľký záujem vybudovať na jej báze novú firmu. V Amerike je relatívne bežné, že výskumníci sa rozhodnú odísť na čas z akademického prostredia a začnú so svojím objavom podnikať.
Na Slovensku je niečo také veľmi zriedkavé. V prvom rade je to „kultúrny“ problém. Podnikanie nie je všeobecne považované za vec, s ktorou by mal mať slušný vedec niečo dočinenia. Je to aj v celku pochopiteľné – kým v angličtine slovo „podnikateľ“ u väčšiny bežných ľudí evokuje asociácie ako odvážlivec, dobrodruh a inovátor, v slovenčine sú to skôr koncepty ako špekulant, alebo podvodník. Zároveň u nás chýbajú pozitívne vzory. Keď už na Slovensku budeme mať prípady konkrétnych vedcov, ktorí sa rozhodli pre podnikateľské dobrodružstvo so svojou myšlienku a po čase sa z nich vďaka tomu stali známe a bohaté osobnosti, určite budú pôsobiť ako skvelá motivácia pre tých, ktorí budú zvažovať podobnú cestu.
V súčasnosti podnikateľskému duchu medzi výskumníkmi nepomáhajú ani chýbajúce mechanizmy a nástroje, ktoré by im umožnili bez problémov sa presúvať medzi akademickou a firemnou sférou. Ak sa dnes vedec na Slovensku rozhodne opustiť brány akademického sveta, len veľmi ťažko sa bude môcť vrátiť naspäť, pokiaľ by mu jeho pokus s podnikaním nevyšiel. V USA je to naopak relatívne jednoduché.
Problém č. 5: Neexistujúci venture kapitál
Na rozbehnutie novej firmy potrebovali stanfordskí vedci okrem chuti podnikať ešte jednu vec: peniaze. Väčšina začínajúcich podnikateľov spočiatku financuje svoju firmu z vlastných úspor, resp. z peňazí od rodiny a priateľov. No na seriózne rozbehnutie firmy je veľmi rýchlo potrebný seriózny objem peňazí. Vo vyspelom svete sa dajú takéto financie získať od špecializovaných investičných fondov. V USA je to tak bežná a známa vec, že zakladatelia Googlu určite sami vedeli, že najlepšia cesta je obrátiť sa ne. Tieto tzv. fondy rozbehového kapitálu sa špecializujú na investície do novoznikajúcich firiem, ktoré sú väčšinou založené na inovatívnej myšlienke a v budúcnosti by mohli mať veľmi veľkú hodnotu (originálny názov venture capital naschvál neprekladám ako rizikový kapitál – to je veľmi zlá fráza vyvolávajúca kontraproduktívne asociácie). Takéto investície sú vysoko riskantné, lebo šanca, že novovznikajúca firma neuspeje, je relatívne vysoká. Aj preto banky takýmto začínajúcim firmám takmer nikdy neposkytnú pôžičku. Fondy rozbehového kapitálu za podstúpenie rizika požadujú významný podiel v novovznikajúcej firme – niekedy aj viac než polovicu.
V tomto smere sú na Slovensku dva kľúčové problémy. Po prvé, väčšina ľudí (vrátane vedcov) na Slovensku nechápe základné princípy podnikania a financií. Preto nie sú pripravení vzdať sa podielu vo svojej firme výmenou za rozbehový kapitál. Po druhé, aj tí, čo tieto princípy chápu, sa nemajú na koho obrátiť. Na Slovensku totiž nie sú etablované žiadne venture fondy. Príčin ja viacero, ale základnou z nich je nedostatočný objem potenciálnych projektov, do ktorých by sa dalo investovať. Úspešné fondy totiž potrebujú kontinuálny prístup k veľkému počtu projektov, z ktorých si vyberajú iba malý zlomok. Hoci dobrých nápadov na inovatívne firmy nie je na Slovensku až tak málo, chýbajú nástroje a mechanizmy, ktoré by ich dokázali “zhlukovať” a následne sprístupňovať investorom. Takúto rolu môžu zohrávať aj už spomínané centrá pre transfer technológií.
Skúsenosti zo sveta ukazujú, že asi jedinou cestou na relatívne rýchlu zmenu súčasného stavu by mohli byť verejné investície do privátne manažovaných fondov venture kapitálu, ktoré by si dokázali zabezpečiť aspoň čiastočný prístup k adekvátnemu počtu technologicky orientovaných projektov. Takýto nástroj by bolo ideálne vytvoriť zo štrukturálnych fondov EÚ prostredníctvom tzv. nepriamych finančných nástrojov.
Je čo robiť
Prekážok na rozbeh domáceho high-tech priemyslu využívajúceho slovenský výskum a vývoj nie je málo. Aj preto sa žiaľ v súčasnosti nachádzame na chvoste EÚ i OECD. No šanca úspešne sa presadiť vo svete tu stále je: dokázali to iné malé a relatívne chudobné krajiny, ako napríklad Írsko, alebo Fínsko. V oboch krajinách si to ale vyžadovalo dlhodobé sústredenie a podporu vlády počas niekoľkých desiatok rokov. Pri súčasnej miere globalizácie a vďaka technológiám ako je internet, by sa to dnes dalo dosiahnuť oveľa rýchlejšie. Len je naozaj potrebné, aby sa tejto téme začala venovať aj slovenská vláda a najmä ministerstvo hospodárstva. Sme totiž asi jedinou krajinou v strednej a východnej Európe, kde to tak nie je. Predbehlo nás už dokonca aj Rusko.