ČAS PLYNUL
A tak ako čas plynul, sme si my dve rozumeli viac a viac, ale ako to už býva nieje všetko ideálne a aj v našom príbehu sa muselo niečo pokaziť.... najprv mala Sellynka stále problémy s uškami vkuse mala zápaly nakoniec dostala chorobu, ktorá sa volá vaskulitída a začali sa jej robiť na tých krásnych veľkých uškách chrasty, ktoré keď odpadli Selly strašne krvácala, nevadilo liečili sme to mastičkami. No raz dokonca až tak veľmi že prišiel deň D a my sme museli ísť veterinárovi, ten zhrozený povedal "musím operovať" poslal všetkých čo boli v čakárni preč a hneď začal pracovať aby nám Sellynka nevykrvácala pretože sa nám nepodarilo za 2O min. krvácanie zastaviť a to bolo len jedno uško. Vtedy hovoril niečo o kupirácií ale len v tom najhoršom prípade. Povedal , že pre nás to bude finančne jednoduchšie spraviť operáciu ako kupovať drahé lieky, ktoré aj tak nemusia pomôcť, no aspoň že bol úprimný to si na našich doktoroch cením, aj vtedy keď sme zistili že Sellynka je hluchá povedal že ju nemusím dať utratiť že s ajej mám len viac venovať. No tak vo štvrtok Sellynke podviazali cievky v ušku trvalo to asi hodinku a poslali nás domov , v pondelok bola objednaná na 13:00 na kupiráciu, ani som si neuvedomovala aká bude iná, chcela som pre ňu len to najlepšie a aby už zas bola zdravá. Spolu s bratom sme ju zaviezli počali kým zaspí do anestézie pretože náš vzťah je taký aký je :) chcela som byť s ňou aj veterinár vie ako sa lubime tak povedal že bude aj pre ňu lepšie kým budem stále s ňou. No Sellynka zaspala a pan doktor my vrátil len obojok a povedal že keď bude hotový zavolá že nejak okolo tej 16:OO odchádzať z veteriny len z obojkom, to vám poviem bol to divný pocit ale vedela som že Sellynka sa mi vráti.... bolo 16:OO, 16:30, 16:45 a telefón stále nezvonil. Začala som mať strach .... no snažila som sa robiť hoi čo ié len aby som na to nemyslela na to najhoršie lebo aj také myšlienky sa vám v tom momente šíria hlavou. NO dočkala som sa bolo 17:05 a volali "prídite si pre Selly, už je hore a teší sa na Vás" tak rýchlo som v aute ešte nikdy nešla to bola fakt že bleskovka, a keď som počula ako doktor hovorí "Selly poď už ! ! ! už si prišla maminka pre teba" tak som sa tešila aj Selly sa tešila ako keby ma nevidela minimálne rok. No proste krása. Dostali sme inštrukcie a tzv. satelit aby sa neškrabala , samozrejme mala celú hlavu obviazanú a bola taká oťapená že ani nemala záujem. Prešli asi 2 týždne a dali sme dolu obväzy, potom sme vybrali stehy a sme také aké sme. Nech si hovorí kto chce čo chce.