LETISKO VAJNORY
2. 6. 2011
Keď horelo Vajnorské letisko boli sme tam!
Dňa 21.5. 2011 o desiatej hodine stúpal nad Letiskom Vajnory čierny dym. Kto si ho všimol tušil, že sa tam niečo stalo. Skutočnosť potvrdil aj príchod hasičov HaZZ, dobrovoľných hasičov z Rusoviec, dobrovoľníkov od SČK, kynológov polície a ZKZ SR. Tentokrát sa však nič vážne nestalo. Jednalo sa len o súčinnostné cvičenie spomínaných zložiek. Cieľom bolo potvrdiť si spoluprácu v prípade živelných katastrof, ktoré sa vyskytujú stále častejšie aj v lokalitách, ktoré neboli v minulosti postihované. Taktiež sa zvýšilo riziko teroristických hrozieb po celom svete a žiaľ bohu sa aj hrozby stali skutočnosťou.
Scenár na tento deň bol daný vopred: na letisku došlo k výbuchu plynu, čo malo za následok zosunutie hlavnej budovy a menších priľahlých objektov. Po príchode hasičov nahlásil dispečer krízového štábu približný počet nezvestných osôb. Hasiči prevzali velenie nad celou záchrannou akciou. Zabezpečili objekt, skontrolovali možný výskyt ďalších problémov a uhasili horiace budovy v areály. Taktiež sa podieľali na transporte osôb, ktoré boli dostupné a zranené. Paralelne s ich činnosťou vyrástla v bezpečnej zóne poľná nemocnica, ktorú nachystali ľudia od SČK a kynológovia ZKZ SR prehľadávali ruiny aby sa označili miesta, kde sa môžu nachádzať zavalené osoby. Po prvých nálezoch sa hasiči pustili do práce a vyprosťovali osoby spod trosiek. Použitá musela byť samozrejme technika. Ošetrovatelia mali razom plné ruky práce a v prístrešku pribúdali zranený, čakajúci na transport. Keďže sa jednalo o cvičenie, bolo jasné že keď sa dohľadala desiata osoba, bol areál letiska čistý a úloha splnená.
Martin Sabo CCES - Všetci, počnúc figurantmi, cez hasičov, policajtov až po psovodov, podali maximálne profesionálny výkon aj napriek tomu, že šlo len o simulovanú pátraciu a záchrannú akciu. Bolo neuveriteľné sledovať, ako sa rôzne záchranné zložky, ľudia, ktorí spolu ešte nepracovali, v krátkom čase sa zohrali a dokázali fungovať ako jeden team.
Martin Šlajferčík psovod CCES - Hlavný postreh, a hlavná vec čo som si všimol je to, že technika a medziľudská komunikácia môže zlyhať kedykoľvek, ale psí nos nezlyhá!
Ja mám z celej akcie úplne super pocit. Viem, že sa dokážem popasovať s úlohou vedúceho skupiny. S „parťáčkou“ som bol spokojný, nebol žiadny stres. Dokonca ďalšie zistenie. Psi boli po celý čas prispôsobivý a to aj v prípade, že jeden hľadal a druhý sa na neho iba pozeral. Skrátka žiadne náznaky ničoho rušivého. A s tým som spokojný asi najviac.
Mirka Babková TL ZKZ SR - Na cvičení som zastávala funkciu „teamlídra“ všetkých psovodov. Bola to pre mňa nová a pritom zaujímavá skúsenosť. Musím priznať , že som sa sprvu obávala spolupráce s veliteľom celého zásahu , t.j. s profesionálnym hasičom , no zistila som , že sa nebolo treba obávať. Veľmi kladne hodnotím komunikáciu a celkovú spoluprácu s HaZZ . Ako náhle sa objavili nejaké nezrovnalosti , vedeli sme si ich okamžite navzájom skonzultovať a všetko ujasniť. Pravdepodobne profesionálny prístup veliteľa zásahu , jeho kľudné a rozvážne jednanie pri rozdeľovaní úloh a riešení problémov , vytvárali veľmi dobrú pracovnú atmosféru.
Mojou úlohou bolo riadiť našich psovodov , zadávať a zberať od nich všetky potrebné informácie. Myslím si , že po počiatočných problémoch , ktoré vychádzali z mojej malej skúsenosti s prácou s rádiostanicami, sa i tu ustálila rovnovážna a jasná komunikácia. Takže ja ako teamlíder si akciu pochvaľujem.
Pöthe v.r.v. ZKZ SR - Takýchto cvičení je žiaľ u nás málo. Je náročné ich pripraviť a nie vždy je možné dať dohromady všetky spomínané zložky. Nebyť ochoty a záujmu spomínaných, by sa to asi ťažko realizovalo. Treba si aj uvedomiť, že sa skôr jedná o pozitívny postoj ľudí, čo vo svojom voľnom čase sú takej veci naklonený. Som rád, že máme v našich radoch takýchto ľudí, ktorý to robia nezištne. Chýba mi len väčší záujem kompetentných úradníkov, ktorý by mali podporovať tieto činnosti, veď každá krajina musí rátať aj s možnosťou takýchto nešťastí. Integrovaný záchranný systém predsa musí rátať aj s pomocou dobrovoľníkov, preto že napríklad kynológov záchranárov je v štátnych zložkách minimum! Zmluvy síce máme, ale je to viac menej na bode mrazu. Čo v danom scenári neziniciujú dobrovoľníci to nezorganizuje nikto, až na pár svetlých výnimiek v minulosti, keď sa podieľalo PPZ SR odbor kynológie, kde v rámci zmluvy prizvali aj nás. Teraz už vraj na to nie sú peniaze.
Ďakujem všetkým zúčastneným a prajem Vám nech sa Vám darí vo Vašej profesionálnej a dobrovoľnej práci a verím že sa na podobnom cvičení ešte uvidíme.