Naučíme sa žit s terorizmom?
VOJNA V IRAKU SA DOSTALA DO NOVEJ KVALITATÍVNEJ SITUÁCIE, ISLAMSKÝ TERORIZMUS ZASIAHOL HLAVNÉ MESTO ŠPANIELSKA, VOJNOVÍ SPOJENCI USA SŤAHUJÚ ALEBO UVAŽUJÚ O STIAHNUTÍ SVOJICH JEDNOTIEK Z IRAKU, MAĎARSKÉ A JORDÁNSKE SPRAVODAJSKÉ SLUŽBY ZNEMOŽNILI ĎALŠIE TERORISTICKÉ ÚTOKY.
Teror sa stáva súčasťou života aj tam, kde sa ľudia doteraz cítili bezpečne. O príčinách a prejavoch a následkoch terorizmu hovoríme s analytikom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku IVOM SAMSONOM a bezpečnostným analytikom MÁRIOM NICOLINIM.
*Čo je vlastne teror? Jestvuje univerzálne akceptovateľná definícia?
IS Univerzálne akceptovateľná definícia terorizmu nielenže neexistuje, ale sa ju ani nepodarilo dlhodobo utvoriť. Mnohí experti sa ju pokúšali sformulovať, ale vzhľadom na bipolárny svet to nebolo priechodné a po skončení bipolarity to už vôbec nie je možné. Existuje niekoľko stroskotancov, ktorí tomuto problému venovali dlhé roky života, napríklad Axel P. Schmid. Ten za dvadsať rokov vypracoval 109 definícií terorizmu len preto, aby po dvadsiatich rokoch rezignoval s tým, že nie je možné takúto teóriu presadiť tak, aby bola akceptovateľná pre medzinárodnú komunitu. Univerzálne akceptovateľná definícia neexistuje a my sa môžeme skôr spoľahnúť na to, že všeobecne ide o používanie násilia proti civilistom, i keď si myslím, že sú desiatky, ba stovky modelových prípadov násilia proti civilistom. Lenže nikdy sa medzinárodná komunita ani OSN nezhodne na tom, do akej miery sa toto násilie dá pardonovať. Po 11. septembri sa OSN touto otázkou opäť zaoberala. Valné zhromaždenie vytvorilo zvláštny výbor na vypracovanie definície terorizmu tak, aby OSN v budúcnosti nemala problém s odsúdením nejakého teroristického aktu. Ale aj táto komisia ukončila po niekoľkých mesiacoch svoju činnosť, pretože sa nedohodla.
MN V mnohých prípadoch je na prvý pohľad zrejmé, že ide o teroristický akt - zomierajú nevinní, v pozadí útoku je radikálna skupina s politickým cieľom. Absencia celosvetovo prijatej definície však znemožňuje efektívny postup proti terorizmu na globálnej šachovnici. Možno však stačí zhoda na pragmatickej definícii v tom svete, ktorý je hlavným adresátom terorizmu, aby sa na jej základe mohlo postupovať. Pod vplyvom udalostí z 11. septembra dospeli členské štáty NATO a Európskej únie k použiteľnej definícii terorizmu. Takže do slepej uličky sa nemôžeme v žiadnom prípade dostať. Západ, ktorý je hlavným adresátom terorizmu, tieto pragmatické účelové definície našiel a na ich základe postupuje. Zapojeniu ďalších štátov do boja proti terorizmu by však nesporne zhoda na úrovni OSN prospela.
IS Európska únia ani NATO nie sú univerzálne organizácie, sú to organizácie špecifickej časti sveta, ktorá zdieľa spoločné hodnoty. Takže sa zhodnú, aj keď nie do detailov, v tom, že útok 11. septembra bol teroristickým útokom, pre ktorý nejestvuje ospravedlnenie, a ktorý treba odsúdiť. Ale už samotné vysvetlenia kanadskej a americkej vlády boli iné. Americká vláda útok odsudzuje predovšetkým preto, že išlo o barbarský útok proti civilistom a odsudzuje aj motív postojom, v ktorom poukazuje na to, že USA nikomu neškodia, vyzývajú na súťaž a islamský svet nie je ochotný túto súťaž prijať. Kanadská strana reagovala inak - my tento barbarský útok proti civilistom odsudzujeme, ale spomenula aj aroganciu Spojených štátov a de facto tak devalvovala toto absolútne odhodlanie bojovať proti terorizmu. Tým akoby pripustila, že predsa len v niečom mali teroristi pravdu. Vidieť teda deficit univerzálnej definície dokonca aj vnútri transatlantického sveta.
* Možno nám konkrétna situácia pomôže viac - útok na dvojičky bol zrejme teroristickým útokom. Je odboj Palestínčanov, samovražedné útoky proti izraelským vojakom aj proti civilistom terorom alebo národnooslobodzovacím hnutím?
MN Terorizmus je to vždy v prípade, ak sú obeťami útokov náhodné alebo symbolicky vybraté terče so širším politickým cieľom, ak ide o násilie na civilnom obyvateľstve zo strany štátu, skupiny alebo organizácie. Národnooslobodzovacie hnutie môže a nemusí využívať teroristické prostriedky.
IS Čo sa týka Palestíny, ak ide o útok, cielene zameraný proti civilistom s cieľom vydierať akúkoľvek vládu, či dobrú či zlú (prípad útokov proti izraelským civilistom), je to terorizmus. Ak ide o útok, ktorý je namierený proti represívnym zložkám či dokonca proti tým, ktorí plánujú teroristické útoky, nie prednostne proti civilistom a pri ňom prídu o život civilisti druhej strany, je to síce akt teroru, lenže obete v radoch civilistov neboli motívom. To znamená, že je to teror, ale nie je to terorizmus.
* Sú situácie, kde zjavná hranica medzi terorom a národnooslobodzovacím hnutím nejestvuje. Dá sa zhodnúť alebo presne povedať, toto sú teroristické útoky a toto je boj šiítskych povstalcov proti americkým vojskám?
MN Klasický terorizmus má materiálny, uchopiteľný motív - teritoriálny, finančný alebo patologický. V prípade IRA, baskickej ETA alebo palestínskych organizácií ide o teritórium, o vytvorenie štátneho útvaru. Radikálny islamizmus predstavuje kvalitatívny posun oproti materiálne založenému terorizmu, pretože mu ide o vyššie hodnoty. O nemateriálnych hodnotách si neviem predstaviť rokovanie - v tom je hlavný rozdiel oproti minulosti.
* O čom svedčí výzva Usámu bin Ládina európskym vládam, aby sa stiahli z Iraku a on vraj zaručí, že v týchto krajinách nedôjde k teroristickým, útokom?
MN Svedčí prinajmenšom o tom, že Al-Káida racionálne kalkuluje. V tomto prípade ide o úsilie rozbiť koalíciu založenú na líderstve Spojených štátoch a podkopať ich autoritu vo svete. Podobným požiadavkám nemožno veriť ani ustupovať.
* Ak by sa napríklad spojenecké jednotky stiahli z Iraku a ponechali krajinu svojmu osudu, dali by sa očakávať ďalšie útoky podobné útoku na dvojičky?
MN Som o tom presvedčený.
* Čiže v podstate dá sa povedať, že konflikt s islamským terorizmom nie je spojený iba so zásahom Spojených štátov v Iraku alebo v Kuvajte.
MN Určite.
IS Jednoznačne. Teritoriálny alebo etnický terorizmus, vytvorenie autonómie, má svoje hranice. Podobne ako kriminálny terorizmus - ak únosca unesie desať ľudí a žiada milión dolárov za ich prepustenie, tam je jasná požiadavka. Ak ju nesplním, riskujem, že desať rukojemníkov príde o život. Teror IRA a ETA je takisto jasný - tvrdia, že po získaní autonómie prestanú s týmto terorom.
* Možno brať tieto požiadavky a záruky vážne?
IS Každý prípad je špecifický. Tie požiadavky nie sú reálne preto, že väčšina Baskov nie je za autonómiu, čiže ak by španielska vláda ustúpila, išla by proti záujmom väčšiny baskického obyvateľstva. V prípade IRA ide o to isté, lebo dve tretiny obyvateľov Severného Írska sú protestanti a chcú ostať pod britskou korunou. Aj pri tej katolíckej tretine je otázne, do akej miery chcú samostatný štát alebo pripojenie k Írskej republike. Ale v týchto prípadoch sú aspoň postavené splniteľné požiadavky. V prípade islamského terorizmu ide o širokú škálu neriešiteľných požiadaviek, či už o požiadavku "slobody" pre moslimov, koniec údajného utláčania moslimov vo svete, či napr. vyriešenie kašmírskej otázky (samozrejme v neprospech Indie). Prakticky ide o klasickú expanziu. O vytvorenie - v požiadavkách Al-Káidy po 11. septembri to bolo výslovne spomenuté - svetového kalifátu. To znamená, že každý ústupok naopak ofenzívnu stranu povzbudí a privedie ju k presvedčeniu, že takýto spôsob na Západ platí a je treba v teroristických metódach pokračovať. Dobré skúsenosti s tým majú Izraelčania, ktorí napríklad v momente, keď ustúpili z Libanonu, vôbec si nepomohli, naopak: Hizballáh získal dojem, že jeho protivník je slabý, a že táto metóda naň platí. A dokonca ešte vystupňoval teroristické útoky.
Ak by sa USA stiahli z Iraku, pre ne by to nebola katastrofa, ale neúspech. Katastrofa by to bola zrejme pre Iračanov a pre budúci vzťah medzi Západom a islamským terorizmom, ktorý by to považoval za slabosť a utvrdil by sa v názore, že terorizmus proti Západu sa vypláca.
* Ak by teda vznikol samostatný palestínsky štát, tak sa frekvencia teroristických útokov voči izraelským vojenským jednotkám a civilistom nezníži?
IS Naopak sa zvýši, pretože je otázne, do akej miery Palestínčania chcú samostatný štát. Podľa mňa ho nechcú.
*Naozaj?
IS A prečo by ho chceli? V momente, keď samostatný palestínsky štát vznikne, tak sa ukáže, že celý ich boj od roku 1947, od rezolúcie VZ OSN č. 181 bol zbytočný, lebo už vtedy mohli mať oveľa väčšie územie, ako majú teraz. Vtedy mal Izrael 14 500 km2, ktoré mu prisúdila rezolúcia OSN. Dnes už má 20 500 km2 plus Golanské výšiny, po výstavbe múru zoberie Západnému brehu ďalších cca. 12% ich územia.
* Ale je tá dnešná situácia dlhodobo udržateľná?
IS Ak máte proti sebe protivníka, ktorý neuznáva existenciu vášho štátu, ako je to v prípade Izraelu, tak akýkoľvek ústupok znamená potvrdenie postupu a priblíženie sa k cieľu, ktorým je zničenie židovského štátu.
* Takže podľa vás je záujmom nielen Izraela, ale aj Palestínčanov a iných arabských štátov, aby samostatný palestínsky štát nevznikol?
IS V záujme Izraela naopak je, aby samostatný palestínsky štát vznikol. V záujme USA tiež. V záujme Palestínčanov a prevažnej väčšiny arabských štátov je, aby nevznikol. Keby vznikol, za čo by potom predtým celé desaťročia bojovali? Tu nejde o argumentáciu, tu ide o fakty. Za posledné roky tu boli prinajmenej dva mierové plány, dohody z Oslo z roku 1993 a Cestovná mapa z roku 2003, ktorá tiež mala šancu na úspech, ale ktorú Palestínčania veľmi účelovo zmarili.
V momente, keď zistili, že by fungovala, tak prepadli panike. Takýto štát si nemôžu dovoliť, lebo takýto štát bude mať nakoniec pevné kontúry, nejaké hranice a mierové spolužitie s Izraelom znamená faktické uznanie jeho existencie a koniec sna o Veľkej Palestíne. To znamená, že by nakoniec prehrali, keď by akceptovali to, čo odmietali od roku 1947, resp. 1949.
* Aj naďalej je fakticky jediným akceptovateľným riešením pre palestínsky odboj zničenie Izraela?
IS Palestínska teroristická organizácia, ktorá má na svojej strane zrejme značnú časť, ak nie väčšinu palestínskeho obyvateľstva, totiž hnutie Hamas, má svoju chartu od roku 1987 a táto charta hlása vytvorenie palestínskeho štátu od Stredozemného mora po rieku Jordán. Väčšina palestínskeho obyvateľstva zrejme podporuje Hamas. Ten tam má väčšiu podporu ako Palestínska samospráva, a súhlasí s takýmto veľkopalestínskym riešením. A akýkoľvek ústupok považuje za prvý krok ku zničeniu Izraela. Tento cieľ Hamas otvorene deklaruje, čiže by bolo stupídne a nezodpovedné od Ariela Šarona, keby pristúpil na akékoľvek ich požiadavky ešte predtým, než sa Hamas vzdá teroru a cieľa zničenia štátu Izrael.
* Myslíte si to isté?
MN Z neustáleho živenia izraelsko-arabského konfliktu čerpá legitimitu - alebo jej zdanie - aj islamský terorizmus. Historická expanzia Izraela a utrpenie palestínskych Arabov sú medzi ťažiskovými piliermi propagandy moslimských radikálov. Neriešenie otázky a akceptovanie postoja, že vznik palestínskeho štátu nie je v záujme niektorej zo strán, len uľahčuje prácu teroristom.
IS Pre radikálnych Palestínčanov by bolo katastrofou, keby samostatný palestínsky štát vznikol popri Izraeli, lebo by stratili ospravedlnenie pre terorizmus. To, čo majú v rukách, je obrovská zbraň, obrovská morálna vzpruha. Tvrdenie, že chcú ukončiť izraelskú okupáciu Západného brehu a pásma Gazy, je aj pre väčšinu radových Palestínčanov legitímne. V záujme Izraela je a bolo, aby pristúpil nakoniec na vytvorenie palestínskeho štátu, aby taký štát mal svoje hranice, a aby mierovo spolunažíval s izraelským susedom. Toho sa však zľakli Palestínčania ako aj tí, čo palestínsko-izraelský konflikt živia z tzv. radikálnych islamských štátov, lebo aj oni by stratili legitimitu pre svoje zasahovanie do križovatky svetového politického diania.
* Je stavba izraelského bezpečnostného múru riešením, ktoré môže prispieť k definitívnemu určeniu hraníc medzi oboma etnikami?
IS Žiaden múr nie je riešením, každý múr môže byť iba provizórnym riešením, ako sa brániť proti zlodejom alebo útočníkom. V tomto prípade to zoberiem historicko-pragmaticky: každý pokus teroristicky oslabiť Izrael zatiaľ viedol k tomu, že Palestínčania strácali z toho územia, ktoré im prisúdila rezolúcia VZ OSN č. 181 z 29. novembra 1947. Útok armád niekoľkých arabských štátov (ktoré odmietli uznať rezolúciu OSN) proti ani nie jeden deň existujúcemu izraelskému štátu v roku 1948 viedol k strate viac ako 5000 km štvorcových, agresia Egypta v roku 1956 zapríčinila najprv stratu celého Sinaja, ktorý najprv Izrael vrátil, aby sa ho opäť zmocnil v roku 1967, ale vrátil ho potom až vtedy, keď Egypt uznal jeho právo na existenciu a dal Izraelu bezpečnostné záruky. Jestvujú dva príklady, že Izrael je schopný vrátiť územie, ktoré si zobral ako bezpečnostnú bariéru proti agresívnym štátom - ale vždy len v prípade, že protivník uzná jeho právo na existenciu a poskytne bezpečnostné záruky neútočenia.
Popri Egypte je tým druhým príkladom Jordánsko. V prípade Egypta existoval aj silný garant, t.j. USA, ale len čo sa Egypt zaviazal, že uzná Izrael, zamedzí teroristickým útokom zo svojho územia a tento záväzok po dva roky dodržiaval, dostal naspäť všetko územie, ktorého sa Izraelčania zmocnili v preventívnej vojne roku 1967. V roku 1994 pri izraelsko-jordánskej zmluve sa táto paradigma opakovala: Jordánsko poskytlo záruky, prestalo podporovať teroristov a dokonca si obe krajiny vymenili menšie časti územia.
* Myslíte si, že etnické hranice medzi jednotlivými spoločenstvami pomáhajú odstraňovať agresiu a násilné konflikty medzi týmito etnikami? Napríklad čo by sa stalo, keby hranice medzi Albánskom a Srbskom kopírovali etnické hranice obyvateľstva? Nie je to v súčasnej situácii, keď dve etniká nedokážu vedľa seba žiť, prijateľné riešenie?
IS To je ideálny model, ale ak na toto riešenie pristúpite, tak zamiešate celým svetom. Keby etnické hranice boli viac priamočiare, teda lepšie než ako ich niekedy namaľovali Briti na celom Strednom východe, tak by to bolo možné.
Lenže najmä v juhovýchodnej Európe sú etnické hranice natoľko kľukaté, je tam toľko etnických ostrovov a ostrovčekov, že je to nemožné.
Muselo by nasledovať presídlenie - teda akási výmena - obyvateľstva. V Európe však prevláda americký historický stereotyp, ktorý sa síce zdá naivný, ale vyjadruje vieru, že keď sa už podarilo v USA dosiahnuť, aby menšiny spolunažívali v mieri, tak to musí byť možné aj v Európe. Američania zatiaľ nedovolili akúkoľvek zmenu hraníc po druhej svetovej vojne.
* Na druhej strane sa ukazuje, že toto riešenie nie je veľmi efektívne, alebo iba za cenu trvalej prítomnosti vojenských jednotiek, ktoré stoja medzi oboma etnikami na kritických miestach. Niektoré etniká zrejme zatiaľ nie sú schopné či ochotné vytvoriť multikultúrne spoločnosti.
IS Etnické riešenie je ideálne, ale z hľadiska dôsledkov je to dobrodružstvo. Ak si predstavíte najmä juhovýchodnú Európu, ale aj stredovýchodnú, všade existujú hotové prototypy historickej veľkosti práve na základe historických nárokov na územie iného štátu. Či už sa pohnete od juhu na sever alebo od východu na západ, tak vidíte teóriu Veľkého Albánska, Veľkého Kosova, Veľkého Macedónska, Veľkého Chorvátska, Veľkého Srbska, Veľkého Ruska, Veľkej Ukrajiny, Veľkého Poľska, Veľkej Litvy, Veľkého Rumunska či Veľkého Maďarska. To znamená, že akonáhle by sa ukázalo, že také historické nároky je možné úspešne reklamovať, tak otvoríte Pandorinu skrinku.
MN A prakticky to ani nerieši problém radikálneho islamu, ktorého väzba na územie je pochybná. Ak by naše úvahy aj boli relevantné pre klasický teror separatistov, pre svetový kalifát medzinárodného teroru nejaké to prekreslenie na mape sveta veľa neznamená.
* Je potom nereálne uvažovať napríklad v Iraku o modeli, ktorý by z jednotného územia Iraku vytvoril konfederáciu troch častí, sunnitskej, šiítskej a kurdskej, čo by mohlo byť riešením ich vzájomných konfliktov?
MN Al-Káida je len jedným z aktérov irackej drámy. Konfederatívne usporiadanie je jednou z možností, ale rozhodujúce slovo budú mať Iračania, nie nadnárodná teroristická korporácia. Problémom je otázka, ako dosiahnuť jednoliatosť území bez sociálneho inžinieringu typu deportácií obyvateľstva? Ďalším problémom môže byť schopnosť novovytvorených územných jednotiek samostatne ekonomicky fungovať.
IS V Iraku vlastne sunniti a šiíti tvoria jedno etnikum, jeden moderný arabský (iracký) národ, pričom aj v Bagdade žije početná šiítska menšina. Čiže ak by nedokázali mierovo spolunažívať, predpokladalo by to vysídlenie na juh. S takými experimentmi má svet skúsenosti (príklad India - Pakistan) a dnes má z ich opakovania hrôzu.
* Nemali by mať Kurdi vlastný štát? To je taký obrovský národ, že by sa o tom vari nemalo pochybovať.
MN Kurdi si to určite myslia, ale žijú na území piatich štátov.
IS Kurdi navyše majú právo si to aj myslieť, lebo im víťazi prvej svetovej vojny, menovite Veľká Británia, najprv samostatný kurdský štát v Sevreskej zmluve z roku 1920 aj sľúbili. Dokonca plán vytvorenia Kurdistanu v roku 1921 opäť dodatočne potvrdili, ale v roku 1924 sa v tejto oblasti už o kurdskom štáte nehovorilo.
Možno k tomu dnes Američania pristúpia, ak si budú myslieť, že by to bolo východisko z neriešiteľnej krízy intervencie v Iraku. Ak situáciu prestanú zvládať, budú sa môcť aspoň s čistým štítom stiahnuť z Iraku s tým, že stabilizovali aspoň sever krajiny a navyše zabezpečili Kurdom samostatnosť. Súčasne budú môcť úspešne dokladovať, že každý, kto implementuje terorizmus proti Spojeným štátom, na to doplatí. Taliban už nie je, Afganistan je obsadený, Saddám zavretý, synovia zabití, a Irak rozkúskovaný. Takže signál svetu znie - terorizmus proti USA, to je precedens, ktorý sa neopláca. Lenže čo s Tureckom, čo s Iránom, čo so Sýriou, kde tiež žijú Kurdi? Toto je ďalšia Pandorina skrinka. Domnievam sa, že neexistuje lepší model, než aký prevzala západná civilizácia, a to dať menšinám toľko slobody, práv a spokojnosti, aby sa cítili dobre aj v inom ako vo svojom materskom štáte. Tento model existuje v USA. Neviem o tom, že by sa Mexičania v Kalifornii chceli stať súčasťou Mexika. Že by sa palestínski Arabi, žijúci v Izraeli, chceli stať súčasťou Západného brehu - im je určite lepšie v Izraeli než v Palestínskej autonómii, povestnej kolosálnou korupciou Arafatových úradníkov.
* Pripúšťate, že sa zo severného pásma Iraku stane nejaká autonómna súčasť Iraku, ktorá bude vojenskou základňou Spojených štátov? Je možná dohoda medzi Kurdmi a USA?
IS V prípade, že USA nebudú schopné - a podľa môjho názoru nebudú - definitívne stabilizovať Irak a urobiť z neho to, čo urobili z Nemecka a Japonska, myslím si, že k tomu napokon môžu pristúpiť, ale až po trpkých skúsenostiach.
* Je pravdepodobné, že ak by sa Američania stiahli z Iraku, že by konflikt medzi sunnitmi a šiítmi, medzi tými, ktorí sa postavili na odpor proti americkým jednotkám a tými, ktorí s nimi spolupracujú, vyústil do občianskej vojny a chaosu?
IS Myslím si, že sa budú veľmi úspešne vyvražďovať, a že to bude humanitárna katastrofa pre celý región. Že skôr nastane tento katastrofický scenár, než ten, že by sa po stiahnutí amerických jednotiek dohodli sunniti, šiíti a Kurdi na tom, že budú budovať nejakú jednoliatu, stabilnú a prosperujúcu spoločnosť.
* Je pre Američanov momentálne akceptovateľnejšia situácia, keď dochádza ku likvidácii amerických vojakov, ako keby dochádzalo ku vzájomnej likvidácii Iračanov? Alebo takto otázka nestojí?
IS Otázka takto zatiaľ stojí, zatiaľ je to pre USA zrejme únosné.
Majú straty, ktoré idú do stoviek vojakov, možno po dvoch troch rokoch pôjdu do tisícok vojakov, ale po skúsenostiach s Kóreou a Vietnamom je to stále únosné.
* Vo svojej knižke Medzinárodný terorizmus hovoríte, pán Samson, že Američania vo Vietname postupne prišli k názoru, že ak chcú Vietnamci slobodu a prosperitu, musia za ňu sami začať bojovať a umierať. Nemalo by to tak byť aj v Iraku a v iných krajinách, kde sa tak osobne angažujú krajiny euroatlantickej civilizácie?
IS Momentálne to tak nemôže byť, pretože USA majú svoje bezpečnostné národné záujmy, a medzi tie tzv. životné patrí, aby oblasť Blízkeho východu zostala stabilná a - čo je cynické - aby z oblasti Perzského zálivu prúdila ropa do západného sveta. V momente, keď odídu zo znesváreného Iraku, nastane chaos a destabilizácia nielen tam, ale aj v Kuvajte a možno v Saudskej Arábii. A to bude znamenať, že USA tento svoj životný záujem neboli schopné ochrániť. Takže z tohto dôvodu nemôžu zatiaľ urobiť v Iraku to, čo urobili vo Vietname.
MN Nespokojnosť, ktorá momentálne vládne v USA, je do značnej miery súčasťou predvolebnej atmosféry. Pevný postoj Bushovej administratívy reflektuje to, že si uvedomuje vitalitu svojich záujmov v Iraku, a že aj za cenu protestov verejnosti je tento cieľ ochotná obhajovať. Zbrane hromadného ničenia a spojenie Saddáma Husajna s útokmi 11. septembra boli najatraktívnejšie z možných spôsobov argumentácie voči verejnosti, aby podporila zásah v Iraku. Inými slovami, Američania nešli do Iraku len kvôli zbraniam hromadného ničenia, alebo pre prepojenie Saddáma Husajna s medzinárodným terorizmom, ale pre celú paletu záujmov. Zjednodušená argumentácia dostala Bushovu vládu do dnešnej defenzívy, neznamená to však, že zásah proti Iraku bol neoprávnený, alebo že by sa vojská koalície mali stiahnuť.
IS My sme svedkami dosť veľkej demagógie, keď sa tvrdí, že sa nenašli zbrane hromadného ničenia, a preto je ten zákrok neoprávnený. Upozorňujem na to, že kým USA zaútočili na Irak, štyrikrát zmenili stratégiu. A ešte 48 hodín pred útokom vydal Pentagon tzv. osem priorít Donalda Rumsfelda, kde zbrane hromadného ničenia vôbec nie sú na prvom mieste.
Ony figurovali medzi tými hlavnými dôvodmi, ale pred nimi už figurovala nutnosť odstránenia režimu Saddáma Husajna (čo bolo odvážne tvrdenie vzhľadom na medzinárodné právo), bola tam požiadavka eliminácie medzinárodného terorizmu, čo je absolútne legitímne tvrdenie, pretože Irak podporoval medzinárodný terorizmus, aj keď sa mu nepreukázali súvislosti s plánovaním útokov na New York a Washington. Irak podporoval palestínskych teroristov aj ich rodiny, podporoval aj terorizmus proti americkým občanom v Izraeli. Irak poskytol útočisko vodcovi Ľudového frontu pre oslobodenie Palestíny, ktorý zaútočil v polovičke 80. rokov na loď Achille Lauro a zavraždil amerického občana. Podľa Bushovej doktríny z obdobia hneď po 11. septembri, kto ukrýva teroristov, dopúšťa sa toho istého zločinu, akoby sa správal ako terorista.
* Myslíte si, že proti teroru a teroristickým skupinám sa má bojovať aj v krajinách, kde sa nachádzajú, alebo sa má obrana uskutočňovať iba na domácom území?
MN Boj na domácom území je liečením symptómu, ale nie choroby samotnej. Boj proti teritoriálnej štruktúre medzinárodného terorizmu, ktorú predstavujú výcvikové základne a teroristické režimy typu Talibanu, je potrebné viesť globálne a v prípade potreby aj vojenskou silou.
* Severoatlantická rada NATO vo svojom vyhlásení krátko po 11. septembri 2001 vydala desaťbodové vyhlásenie, v ktorom o.i. píše, že "samotné vojenské nástroje nestačia na to, aby bolo možné efektívne sa postaviť proti terorizmu. Odpoveď musí byť členitejšia aj komplexnejšia". O aké nástroje má ísť, aby bol boj s terorizmom efektívnejší?
IS Ak hovoríme o nástrojoch, hovorme aj o liečení koreňov terorizmu. Čo sú tie korene? Povedzme, že chudoba, bieda, útlak, ktoré musíme liečiť. Budeme ich liečiť tým, že budeme dávať časť zo svojho blahobytu chudobným v krajinách, ktoré sú často bohaté. Nech si robia, čo chcú, my ich budeme živiť, dáme im obrovskú pomoc a oni prestanú s terorom. Mnohé ľavicové skupiny a rôzni mieroví aktivisti vystupujú s tvrdením, že Západ (najmä EÚ a USA) je neokolonialista a zdiera tretí svet, a len čo s týmto skoncujeme, oni prestanú s terorom. Je to dosť úsmevné tvrdenie. Príčiny domáceho teroru sú iste aj v chudobe a biede, lenže ešte oveľa viac v zlej distribúcii bohatstva v treťom svete. V týchto krajinách je často nakumulované obrovské bohatstvo a keby sa vládnuce špičky podelili so svojimi chudobnými na uliciach islamských veľkomiest, potom by korene terorizmu podľa tejto teórie zmizli. Lenže skutočnosť hovorí inak: aj z výskumov z Palestínskej autonómie vyplýva, že práve tí vzdelanejší a teda tí s vyšším ekonomickým statusom sú za teroristické útoky proti Izraelu, nie tí najchudobnejší. Tí sa nechávajú na teroristické útoky len najímať za obrovské finančné sumy, ktoré poskytujú bohatí teroristi. Toto je empirický dôkaz, že názory o chudobe ako o príčine terorizmu sa neopierajú o realitu.
To, o čom hovorí NATO, je, že vojenský zásah je potrebný, ale nutné sú aj ďalšie mechanizmy, čím má NATO na mysli spravodajské služby, väčšie ekonomické angažovanie sa, väčší tlak na skorumpované elity (možno aj ich podplácanie ako v prípade Jásira Arafata). Toto všetko sa v minulosti osvedčilo ako nástroj na získanie niektorého štátu a prinajmenšom dočasnú elimináciu terorizmu. Určite sem patrí aj multilaterálna medzinárodná spolupráca, t.j. väčšia efektivita na pôde OSN. A predovšetkým názor, že tieto krajiny treba demokratizovať. Západ vychádza z toho, že moderná demokratická krajina nikdy neviedla vojnu ani teroristický útok proti inej modernej demokratickej krajine.
MN Nemali by sme redukovať chápanie koreňov terorizmu na chudobu. Určite je chudoba a beznádej jedným zo zdrojov, ale nevysvetlí, že väčšina únoscov lietadiel 11. septembra 2001 pochádzala zo strednej alebo vyššej spoločenskej triedy.
* Ani Usáma nepatrí k tým najchudobnejším.
MN Určite. Chudoba takisto nevysvetlí, prečo sa absolventi špičkových univerzít technického smeru hlásia k teroristickým skupinám a pracujú na vývoji jadrovej zbrane. Je tu aj ďalší rezervoár pre regrutáciu do medzinárodného terorizmu, a tým sú cestujúci žoldnieri, ktorí idú z jedného konfliktu do druhého. Pre týchto ľudí je jediným životným osudom a cieľom bojovať - za peniaze sa dajú najať do akéhokoľvek konfliktu. Nevylučujem, že šedé eminencie terorizmu motivujú aj iné ciele, nielen vytvorenie svetového kalifátu. Tento amalgám rôznych pohnútok sa prelepí nálepkou džihádu a exportuje do sveta.
* Jedným zo zdrojov terorizmu môže byť snaha o samostatnosť, iným bieda, ďalším náboženský fanatizmus a konflikt medzi islamským svetom a západným svetom. Je vôbec možné odstrániť korene terorizmu?
MN Nie je konflikt medzi svetom islamu a svetom Západu. To je konflikt radikálneho, sfanatizovaného krídla ľudí, pre ktorých náboženstvo slúži na zahalenie ich násilníckych sklonov. Priamo sa vyslovujem proti Huntingtonovej téze, že ide o konflikt islamu proti Západu, pretože radikálny islam nemá monopol v islamskom svete a chýba mu širšia podpora obyvateľov. Dôkazom je, že najvyššie autority islamu hneď po 11. septembri odsúdili útok na Spojené štáty. Islamský teror je figovým listom skrachovancov bez politickej budúcnosti. V arabskom svete má tvárou v tvár globalizácii perspektívu len reformovaný, umiernený islam, ktorý dokáže rozvinúť ľudský potenciál, a nie totalitná ideológia pudov, odplaty, vraždy a samovraždy.
* Čiže je to podľa vás zásterka, nie pilier alebo opora tohto druhu terorizmu?
MN Títo teroristi len zneužívajú mierový islam ako výzvu do boja. Šaríja, teokracia a dobyvačný džihád nie sú jediným výkladom Koránu. V arabskom aj moslimskom svete je fundamentalizmus v menšine. Islamský terorizmus chce postaviť svoj boj proti Západu do roviny stretu civilizácií, lebo nemá reálnu legitimitu, nie je masovým hnutím a nepredstavuje žiaden konštruktívny spoločenský projekt.
IS Toto je dobrý argument a postavil by som ho ešte do inej roviny. Istý historický kolotoč v prospech Huntingtona hovorí, že doteraz sa vývoj odohrával v tomto kruhu: už sme tu mali perzské expanzie proti Grécku, grécke (macedónske) proti Ázii, severoafrické (kartaginské) proti Rímu, a následné rímske výboje do ázijského aj afrického sveta.
Potom sme tu mali Arabov, ktorých zastavil až Karol Veľký a potom zasa Európa expandovala do svätej zeme a ešte koncom 18. storočia sme mali Turkov pred Viedňou. Boj európskeho (neskôr kresťanského) a ázijského či afrického (neskôr moslimského) elementu v dejinách stále prebiehal, ale problém islamu spočíva v inom. Český teológ Tomáš Halík sa domnieva, že problém súčasného islamu spočíva v hermeneutike, teda v schopnosti interpretovať pôvodné fundamentálne náboženské texty moderným spôsobom. Vo svete vidíme krajiny, v ktorých je kresťanstvo štátnym náboženstvom (donedávna to bolo napr. Švédsko). Keby ale Švédsko doslovne interpretovalo Starý zákon, tak by asi predstavovalo veľmi krvilačný štát, lebo Starý zákon je pri doslovnej aplikácii veľmi brutálna kniha. Strach islamských fundamentalistov pramení z toho, že islamský svet bude nakoniec interpretovať Korán modernými očami, že prestane byť riadený islamským právom - šaríjou a stane sa z neho nábožensky rovnako vlažná komunita, akú predstavuje Západ. A toho sa boja: rúcajú sa pod náporom modernizácie a búria sa aj formou terorizmu.
* Nie je to aj tým, že jednoducho v mierovej konfrontácii akoby islamský svet nemohol obstáť?
IS Islamský svet má šancu v mierovej konfrontácii, lebo je bohatý, je oveľa bohatší ako západné krajiny. Má nerastné suroviny, má mladú dynamickú populáciu, ale v momente, ak bude chcieť obstáť v súťaži so západnou civilizáciou, bude sa musieť od základu zmeniť. Musí urobiť také zásadné zmeny ako nastoliť občiansku spoločnosť a napr. aj emancipovať ženy, čo je v tejto kultúre pri doslovnom výklade Koránu zatiaľ nepredstaviteľné. Bude musieť zrušiť cenzúru, uvoľniť myslenie, prekladať knihy. Za jeden jediný rok sa napr. iba v Španielsku objaví viac prekladov z cudzojazyčnej literatúry ako v celom arabskom svete za desaťročia. Islamský svet odráža vplyvy vonkajšieho sveta, nielen západného, ale aj ruského či japonského, pretože si chráni svoju uzavretosť a bojí sa cudzích vplyvov.
*Považujete za reálne, aby boli islamské krajiny demokratické?
MN Turecko a Indonézia sú islamskými krajinami a zvládli prechod na modernizáciu. Indonézia je po Indii najväčším demokratickým štátom.
IS Možné to je, ale v arabskom svete zatiaľ príklad "našej" demokracie nenájdete. Niet tam jedinej krajiny, ktorá by bola takto klasifikovaná v indexe politických slobôd medzinárodných organizácií. Sú medzi nimi maximálne krajiny tzv. čiastočne slobodné. Otázka však znie, či "naša" demokracia je vôbec exportovateľná.
* Závisí taký prechod od osvieteného vodcu alebo osvieteného diktátora, ako sa to stalo napríklad v Turecku po prvej svetovej vojne s Atatürkom?
MN V arabskom svete vládne kultúra vodcu. Modernizáciu Stredného východu si iným spôsobom ani neviem predstaviť. V Iraku prebieha teraz iný experiment, ale prirodzenú tranzíciu bez zmeny režimu zvonka a veľmi náročnej angažovanosti medzinárodného spolo čenstva môže zaistiť len osvietený vodca, konajúci v záujme verejného blaha.
* Nahradil konflikt s islamským terorizmom bývalý konflikt Západu s Východom?
MN Je to v podstate globálny konflikt, ale nemá teritoriálny charakter, napriek častým odvolávkam na dobyvačný džihád. Môže poslúžiť ako prvok zomknutia Európy s Amerikou a nájdenia spoločnej politiky, aspoň na protiteroristických opatreniach. Terorizmus môže a musí byť jednotiacou hrozbou, akou bola pre Západ sovietska agresia v období studenej vojny. Použitie zbraní hromadného ničenia teroristami je existenciálnou hrozbou a musí nás mobilizovať.
* Je terorizmus Al-Káidy a iných skupín podobným nebezpečenstvom, ako bol sovietsky blok, alebo sa ním stane, až keď sa prípadne dostane k zbraniam hromadného ničenia?
MN Existenciálnym nebezpečenstvom pre Západ sa stane až vtedy, keď získa zbrane hromadného ničenia.
IS Ak otázka znie, či islamské nebezpečenstvo vystriedalo to sovietske, tak funkčne určite. Moderné západné demokracie mali vždy protivníkov v militarizme, s ktorým bojovali v prvej aj druhej svetovej vojne. Počas studenej vojny bojovali s tou istou totalitou v podobe komunizmu, a keď komunizmus skončil a objavil sa Fukuyama s "koncom dejín", nastúpil islamský fundamentalizmus, ktorý je tiež formou totality a je ďalšou výzvou pre Západ. A Fukuyamu vystriedal Huntington.
* Dá sa tento nepriateľ identifikovať? Predtým to bol sovietsky blok, pred ním fašistická os. Ktoré sú to tie krajiny?
IS Dnes sa identifikujú pod rôznymi názvami a v rozličných doktrínach. Špecificky Bushova doktrína hovorí o neštátnom aktérovi, ktorý má pomoc štátnych subjektov. Štátni aktéri sa z pochopiteľných dôvodov k týmto skupinám nehlásia. Taliban síce nebol legitímnou vládou Afganistanu, ale jeho legálnosť (v afganských pomeroch) bola nesporná. Ale Bushova doktrína prevalcovala medzinárodné právo (akokoľvek nefunkčné) a jednoducho oznámila, že ten, kto poskytuje útočisko teroristom, ktorí útočia na Spojené štáty, je na rovnakej úrovni ako títo mimoštátni aktéri. Svojím spôsobom veľmi napomohla tomu, aby sa proti terorizmu dalo lepšie bojovať. Už predtým jestvovala americká teória tzv. darebáckych štátov, potom jej modifikovaná teória problémových štátov a napokon štátov, ktoré sú súčasťou tzv. osi zla. Tie kontúry protivníka sú podobné tým, ktoré predtým v americkom myslení existovali v boji proti totalitarizmu, či už komunistickému alebo fašistickému.
* Teroristický útok v Madride fakticky, sekundárne, aj vďaka istej interpretácii, ktorá prevládla v španielskej spoločnosti, ovplyvnil výsledok parlamentných volieb. Útoky v Iraku ovplyvňujú rozhodovania iných krajín, ktoré uvažujú o stiahnutí svojich jednotiek z Iraku. Stáva sa tento islamský terorizmus významným svetovým hráčom? Alebo je tento hráč možno iba momentálne významný, ale rýchlo zlikvidovateľný?
IS Nepoznám nikoho, kto by tvrdil, že tento problém je rýchlo zlikvidovateľný. A nepoznám nikoho, kto by tvrdil, že medzinárodný terorizmus nie je globálnym hráčom. Týmto hráčom dnes jednoznačne je a hneď po skončení studenej vojny na všetkých summitoch NATO boli definované tzv. nové bezpečnostné riziká. Medzi nimi bola uvádzaná aj hrozba medzinárodného terorizmu. V minulosti nebola tak perceptovaná, lebo nebola tak zažitá ako po roku 2001. Globálnym hráčom však terorizmus je a každý vie, že je podporovaný štátnymi aktérmi. Každý vie aj to, že Al-Káida nie je islamská družina Robina Hooda bojujúca za práva chudobných kdesi v horách, ale medzinárodný holding, ktorý disponuje obrovskými finančnými prostriedkami a podporou celej siete vládnych a mimovládnych aktérov celého sveta.
* Tu si neodpustím pripomenúť rozhovor Zbignieva Brzezinského pre Le Nouvel Observateur (január 1998), v ktorom sa chválil podporou afganských mudžahídov v boji proti Sovietskemu zväzu, a že vlastne on vyprovokoval vpád sovietskych vojsk do Afganistanu. Ten sa mal stať a aj sa stal sovietskym Vietnamom. Nebolo to neprezieravé, nepomáhali Američania svojmu budúcemu nepriateľovi zosilnieť?
IS To z týchto vyjadrení nevyplýva, ak sú vôbec autentické. Z toho rozhovoru nevyplýva nakoniec ani to, že aj keby USA formou spravodajských služieb nezasahovali dovnútra afganského konfliktu, že by sa ZSSR nebol býval angažoval v Afganistane. A čo sa týka podpory USA mudžahídom, tak je to ten istý postup, aký USA volili pri podpore Sovietskeho zväzu na počiatku druhej svetovej vojny. USA videli síce v ZSSR nepriateľa, ale väčším nepriateľom bolo nacistické Nemecko a fašistické Japonsko. Preto podporovali ZSSR. Nemali ilúzie, že je to ich budúci priateľ, aj keď sa o to neskôr pokúšali.
Ale jednoducho podporovali jedného svojho protivníka proti momentálne nebezpečnejšiemu nepriateľovi. Z toho dôvodu podporovali v iracko-iránskej vojne v 80. rokoch Irak proti Iránu, pretože Irán bol vtedy zasiahnutý šiítskou revolúciou a sľuboval, že touto revolúciou zachváti celý islamský svet. Preto podporovali diktátora Saddáma Husajna a urobili by to znova. Preto podporovali (prostredníctvom pakistanských tajných služieb) výcvik mudžahídov a nepriamo možno aj Al-Káidu.
* Útok v Madride na jednej strane zapôsobil na výsledky parlamentných volieb. Prvé reakcie médií a rozličných pozorovateľov hovorili o porážke európskeho spôsobu videnia problému terorizmu a o ústupku európskych štátov pred terorizmom. Myslíte si to isté? Nie je to skôr dôvod pre Európu, aby sa stala silnejším partnerom pre USA?
IS Európa môže reagovať dvojakým spôsobom - po prvé si prizná, že v tom, k čomu ju Spojené štáty tlačili od konca studenej vojny - aby sa viac starala o svoju bezpečnosť - zlyhala. Európa nemá zatiaľ také mechanizmy, aby sa dokázala brániť proti útoku, aký sa stal Spojeným štátom v roku 2001. Európa by nebola schopná vojensky poraziť krajinu na druhom konci sveta, ak by nevojenské riešenia zlyhali. Nemá na to spôsobilosti ani technicko-vojenské kapacity. Tým, že Európa ustupuje, iba reflektuje, že je slabá, a že kladie dôraz skôr na medzinárodné nástroje, ako je medzinárodné právo. Že sa pre prípad ohrozenia spolieha na ochranu niekoho iného, špecificky USA. Európa ustúpila, pretože je slabá na to, aby sa bránila.
* Nebude 11. marec v Madride medzníkom, popudom na zmenu?
IS Európa problém rieši stále intenzívne v dimenzii tretieho piliera, t.j. skôr v policajných aktivitách, policajnej spolupráci, v otázkach tajných služieb, možno nejakých bezpečnostných alebo ekonomických záruk, ktoré vysiela v rámci barcelonského procesu do severnej Afriky, prípadne ďalej do sveta. Európa rezignovala, ukázala, že naozaj nie je pripravená, aby čelila takýmto nečakaným útokom. Mimochodom, USA od septembra 2001 nezažili útok, vedený medzinárodnou teroristickou organizáciou. To neznamená, že v súčasnosti takýto útok nemôže nastať, ale odvtedy preniesli ťažisko boja proti teroristom z vlastného územia do Afganistanu a potom do Iraku. Správca Iraku Paul Bremer presne hovorí, že "americkí chlapci" tu umierajú každý deň, ale to sú profesionálni vojaci. Sú za to platení a išli sem s tým vedomím. Je dobré, že sú tu, lebo medzinárodní teroristi sú teraz v Iraku a neútočia na civilistov v Amerike. Bremer hovorí, že ich povinnosťou je, aby ochránili civilistov doma. Európa nemá takúto filozofiu, pretože si ju zatiaľ nemôže dovoliť. Je totiž nesmierne nákladná.
* Ani útok na Madrid nebude dôvodom na to, aby sa Európa stala silnejším partnerom a aby vytvorila vlastné jednotky schopné zasiahnuť? Aby bola naozaj silným hráčom?
IS Toto bol len impulz. Európa musí priznať, že zlyhala v budovaní vlastnej obrannej a bezpečnostnej politiky. Do konca roku 2003 sľubovala svojich 50-60 tisíc ľudí v jednotkách rýchleho nasadenia, to máte dokopy so zálohami prinajmenšom 180 tisíc, ak nie 240 000 ľudí, ktorých musíte permanentne držať v stave zajtrajšej potenciálnej krízy, aby boli schopní čo najrýchlejšie niekde zasiahnuť. Európa také jednotky v minulosti nebudovala a teraz sa musí poponáhľať. Nie je pripravená a nemôže si dovoliť taký tvrdý až "arogantný" postoj ako Spojené štáty.
Tie sa vedia brániť a každý diktátor už vie, že ak na neho padne podozrenie, že spôsobil teroristický útok v USA, tak môže byť nielen po ňom, ale aj po jeho deťoch. MN Za tými defenzívnymi vyhláseniami nenasledovali defenzívne opatrenia. Aj vyhlásenia stiahnuť vojakov z Iraku sú aj reakciou vlád na nespokojnosť, ktorá vládla v ich krajinách po zapojení sa do konfliktu v Iraku. Naopak, praktická spolupráca v EÚ bola zintenzívnená, stretli sa ministri vnútra, znova sa objavila požiadavka, aby akčný plán boja proti terorizmu akceptovali všetky európske štáty, aby takisto akceptovali medzinárodný zatykač a vzniklo rozhodnutie vytvoriť európskeho koordinátora pre protiteroristické aktivity, aj požiadavka urýchliť zavedenie biometrických metód do cestovných dokumentov. Kultúra boja EÚ proti terorizmu je založená na terorizme, ktorý Európa poznala pred 11. marcom. Tu naozaj ide o policajnú spoluprácu v boji proti separatistickému alebo nacionalisticko-etnickému terorizmu. Európa bola doteraz takmer izolovaná od útokov islamských radikálov. Útok v Madride je novou kvalitou, je prvým útokom na kontinentálnej Európe, vykonaným medzinárodnou teroristickou organizáciou, a nie národnou skupinou ako ETA alebo IRA. Takže sám osebe nie je útok v Madride porážkou tých metód, aké si európske štáty doteraz vybudovali na základe svojich doterajších skúseností, lebo protiteroristické opatrenia Francúzov, Španielov či Britov sú efektívne a sú schopné brániť ich krajiny pred poznaným terorizmom. Ale toto je budíček, tento terorizmus Európa doteraz nepoznala na vlastnom území.
* Zrejme aj pre európskych politikov by malo byť rozdielom, či prichádza o svojich vojakov na zahraničných misiách, alebo či prichádza o vlastné obyvateľstvo na svojom území. Tu neumierajú vojaci v Iraku, ale ženy, deti, muži cestou do práce alebo do školy.
MN Každú katastrofu by postihnuté spoločenstvo malo vnímať ako výzvu na reálne zlepšenie vlastných schopností čeliť podobným hrozbám. Vlády sa, bohužiaľ, zriedka pohnú samy od seba. Na druhej strane je potrebné zmeniť aj pohľad na teroristickú hrozbu a útoky ako také. Psychologický efekt teroru je obrovský, ale pohľad na reálne škody a obete často teroristický čin približuje "obyčajnej" dopravnej nehode. Na tom stavia terorizmus - reálna škoda je jedna vec, ale psychologický efekt vyvolaný útokom ďaleko presahuje reálne rozmery udalosti. Takmer dvesto ľudí zahynulo 11. marca pri útokoch Al-Káidy v Madride, ale rovnaký počet životov možno za uplynulý mesiac v Španielsku vyhasol v dôsledku dopravných nehôd.
Dokonalá ochrana pred terorizmom by si vyžiadala radikálnu zmenu životného štýlu, zásahy do ľudských práv, nárast moci štátu a rast verejných výdavkov. Preto bude potrebné prijať terorizmus ako súčasť nášho života, ako súčasť nášho bezpečnostného prostredia. IS Európa sa musí naučiť žiť s islamským terorizmom tak, ako sa naučila žiť s terorom ETA a IRA. Ak sa s ním naučí žiť a zvykne si, že každý rok tu bude určitý počet obetí, tak aj pre teroristov zanikne psychologický moment prekvapenia a škandálu. Je to prispôsobenie sa mentalite obyvateľov rybárskej dediny: každý rok si more vyžiada svoje obete.
A meričania majú každý deň obete v Iraku, aj v Čečensku zahynulo pred pár dňami desať ruských vojakov, včera to bolo päť vojakov. Aj Rusko si začína zvykať a svet tieto straty už komentuje na okraji svojho spravodajstva, len v malých stĺpčekoch.
* Ak má byť terorizmus úspešný, efektívny a vplyvný, potrebuje šokovať väčším počtom obetí, väčšími schopnosťami zabíjať, schopnosťou šíriť nečakanú hrôzu. Nebude teda váhať použiť ani zbrane hromadného ničenia, ak sa ich zmocní, aby bol rešpektovaný a vnímaný ako partner, s ktorým sa vyjednáva?
MN Mediálny efekt teroristického činu predpokladá prekonanie istej hranice, aby pritiahol pozornosť. 11. september nasadil vysokú latku - 3000 mŕtvych z vyše 80 krajín. Kvalitatívny skok nastane masovým zabíjaním, ak teroristi použijú zbrane hromadného ničenia. Na druhej strane, aj menší počet mŕtvych občanov doma alebo v zahraničí dokáže otriasť verejnou mienkou a prinútiť vládu k politickým ústupkom. Z tohto pohľadu terorizmus nepotrebuje zbrane hromadného ničenia a stačia mu konvenčné prostriedky.
* Považujete to za reálne, aby mohli teroristi získať a použiť takéto zbrane?
MN Môžu ich získať z dvoch zdrojov. Hovoríme jednak o ich vlastných laboratóriách na chemické, biologické a atómové zbrane. Neviem posúdiť, či sa to dá dokázať bez vládnej podpory. Zrejme to nepôjde bez kolaborácie s vládami a kriminálnymi živlami, napríklad pri získaní štiepneho materiálu. Hovoríme takisto o potenciále štátov, ktorý by mohli teroristi získať. Je nevyhnutné stabilizovať existujúce svetové zásoby zbraní a zabrániť ďalšiemu šíreniu ničivých technológií. Spojenie terorizmu so zbraňami hromadného ničenia predstavuje veľmi zložitý problém.
IS Získanie jadrových zbraní teroristami je otázka času, lebo je stále jednoduchšie takéto zbrane vyvíjať. Často sa však zabúda na rovnako nebezpečné zbrane hromadného ničenia, akými sú chemické a biologické. Na neformálnych stretnutiach vám aj americkí odborníci povedia, že použitie zbraní hromadného ničenia je len otázkou času. USA sa pripravujú na to, že tieto zbrane budú použité. Keď v roku 1991 počas vojny v Zálive dopadali na Izrael iracké "Scudy", tak Izrael nechal vytiahnuť zo svojich podzemných bunkrov jadrové zbrane a v momente, keby jedna z irackých striel bola naplnená zbraňami hromadného ničenia, teda chemickými alebo bakteriologickými, reagoval by jadrovým protiútokom. Saddám Husajn vtedy veľmi dobre vedel, prečo proti Izraelčanom nepoužije chemické a bakteriologické zbrane. Zrejme by ho už nič neochránilo pred izraelským jadrovým úderom. A nikto doteraz nevie, čo to USA stálo, aby zabránili Izraelu použiť tieto zbrane - zrejme mu museli dať nejaké záruky.
Považujete za reálne, aby štáty, ktoré vlastnia zbrane hromadného ničenia, ich použili preventívne proti teroristom, vlastniacim podobné zbrane?
IS Nielen USA, ale aj Ruská federácia majú svoje doktríny, kde počítajú s prvým použitím jadrových zbraní proti tým nepriateľom, ktorí ohrozujú ich bezpečnosť alebo bezpečnosť ich spojencov. Aj prezident Bush naznačil použitie malých (taktických, nie strategických) jadrových zbraní, ak by bolo reálne totálne ohrozenie USA medzinárodným terorizmom. Žiaľ, je to možné.
* Zmení sa niečo v americkej zahraničnej politike a v boji s terorizmom, ak by sa prezidentom stal John Kerry?
MN John Kerry deklaruje zámer zlepšiť obranu domoviny USA, teda prevenciu pred teroristickým útokom doma. Kritizuje Busha za to, že prostriedky venuje na vonkajšie operácie namiesto toho, aby ich investoval do protiteroristických opatrení, schopných zabezpečiť samotné územie USA. Myslím si, že USA sa po 11. septembri 2001 dostali na trajektóriu unilaterálneho postupu v boji proti vonkajším ohrozeniam, vrátane terorizmu. Unilateralizmus je do značnej miery nezávislým od toho, či vládnu republikáni alebo demokrati. Na druhej strane by zlepšeniu transatlantických vzťahov a lepšej spolupráci s Európou jednoznačne napomohla zmena politického štýlu. Americká vláda si musí uvedomiť, že bez spojencov nedokáže zvíťaziť nad terorizmom a zaistiť mier a bezpečnosť vo svete. Zdá sa mi, že John Kerry a demokrati si to uvedomujú viac ako Bushova administratíva. Súčasnú vládu k ústupkom nútia hlavne okolnosti, nie hlasy spojencov a vlastné presvedčenie o výhodách spolupráce.
IS Nemyslím si, že sa v konečnom efekte zmení americká zahraničná politika. Čo sa však po prípadnej výmene v Bielom dome zmení, bude schopnosť európskej politiky komunikovať s americkým vedením. Republikáni sa v tomto kontakte dostali na mŕtvy bod. Ak sa stane John Kerry prezidentom, tak si nemyslím, že by USA nejako zásadne obrátili kurz zahraničnej politiky. Že by napríklad povedali, že vojna v Iraku bol kolosálnym omylom republikánov a my teraz odchádzame domov.