1.V lese
IVAREEL
Kráčal som po zaprášenej ceste.Bolo vidno,že tá cesta sa velmi často používa.Na zemi bolo vidno stopy po kolesách,odtlačky konských kopýt a ludkých stôp.
*kde len môžu byť?*spýtal som sa sám seba v duchu a poobzeral som sa.Nikde nebolo ani stopy po živej duše.Narazil do mňa prúd vetra,tak som k sebe pritisol hnedý plášť čo som mal na sebe.V ruke som zvieral hrčkovitú palicu a dalej som kráčal po chodníku i keď trochu namáhavejšie.Vietor rozvíril prach na ceste,tak som sklonil hlavu aby sa mi neodstal do očí.Pozrel som sa do oblohy a videl som,ako sa nado mnou zozkupujú mraky.
,,Do riti"zanadával som a odpočil som z chodníka k lesu.Po pár minútach som zmizol v húštine.Rukami som sa predieral kríkmi a netrvalo dlho a zjavili sa mi na rukách škrabance.Nemal som na výber.Musím si nájsť úkryt lebo do mesta to sú dva dni.Po chvíli som sa beznádejne poobzeral.Pred sebou som mal drobné jazierko.niečo som začul.
*Hrmenie?len dúfam,že to nie...*zamyslene som si premeral zamračenú oblohu,a na moju tvár začali padať kvapky.Rozbehol som sa dopredu a skoro som vrazil do stromu.Rukami som sa prichytil skôr,než som si tresol hlavu.Otočil som sa a vykročil som na bok od jazera.Zdalo sa mi že niečoo vidím.Niečo sa tam pohlo.Uprel som tam svoju žiarivomodré oči.
,,Kto je tam?"spýtal som sa schválne chraplavo-nechcem,aby ma niekto odhalil,že sa potulujem v Seergetu.Nič sa neozvalo.Začal som rýchlim krokom kráčať k miestu,kde som začul pohyb.Zohol som sa k zemi a skúmal som stopu na zemi.
*Ľudská*usúdil som a dalej som ju prezeral.
,,Osoba je chlap,večšia váha...vysoký skoro 2 metre,váži asi 80 kilov...hmm...Lavá noha ho bolí..."mrmlal som si popod nos a sledoval som stopy.Na chvílu som zdvihol hlavu.Zase ten zvuk.Cez dážď,ktorý sa už strhol to búrky som nič nevidel.Skočil som za strom a nakúkal som spoza neho v hnedej kapucni.
,,Kde len si..."povedal som ticho pátrajúc pohladom okolo seba keď sa mi pohlad zastavil na stopách.Zdalo sa mi,že stopy smerujú za strom a to by končili...preglgol som. a odtiahol som hlavu.Pomaly som otočil hlavu.Stihol som len zazrieť mohutnú päsť,ktorá ku mňe mierila a potom som padol na zem v bezvedomí.